Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko: Desaťtisíce ľudí protestovali pred voľbami proti Le Penovej strane

Francúzsko: Desaťtisíce ľudí protestovali pred voľbami proti Le Penovej strane. Protesty zvolané odbormi, študentskými skupinami a ľudskoprávnymi organizáciami boli zamerané voči strane Národné združenie (RN), ktorá by podľa prieskumov mohla zvíťaziť v blížiacich sa predčasných voľbách.

Na miestach protestov nasadili 21-tisíc policajtov vzhľadom na očakávaných zhruba 350-tisíc účastníkov celkovo 150 pochodov. Polícia uviedla, že v hlavnom meste prišlo napriek daždivému a veternému počasiu demonštrovať 75-tisíc ľudí. V celom Francúzsku odhadla počet účastníkov na 217-tisíc.

Odborový zväz CGT tvrdil, že Parížom pochodovalo 250-tisíc ľudí a v celej krajine demonštrovalo 640-tisíc ľudí. Parížska polícia hlásila sedem zadržaných osôb. Podľa médií došlo počas viacerých protestných pochodov k poškodzovaniu majetku a konfrontáciám demonštrantov s policajtmi. Demonštrácie sa majú konať aj v nedeľu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby po neúspechu svojho centristického tábora v minulotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu. Hlasovanie sa uskutoční v dvoch kolách 30. júna a 7. júla.

Prvá séria prieskumov ukázala, že RN by mohla v týchto voľbách zvíťaziť a byť schopná zostavovať budúcu vládu. V najmenej dvoch prieskumoch bola s miernym odstupom druhá ľavicová volebná aliancia Nový ľudový front, a to pred Macronovými centristami.

(tasr, ap, dpa, reuters)

Minúta  |  

Nemecko zablokovalo 14. balík sankcií proti Rusku. Nechce, aby utrpeli malé firmy

Európska únia sa v piatok pripravovala na schválenie 14. balíka sankcií proti Rusku. Mal sa týkať zákazu prepravy ruského skvapalneného zemného plynu (LNG). Sankcie neschválili, lebo dohodu zablokovalo Nemecko.

Podľa plánu by prevádzkovatelia z EÚ boli zodpovední za porušovanie sankcií zo strany dcérskych spoločností a partnerov v tretích krajinách, píše Reuters. Európske firmy by museli zabezpečiť, aby ich zákazníci nemohli následne predávať sankcionovaný tovar ďalej do Moskvy.

V rámci ďalšieho balíka sankcií mala EÚ tiež zakázať vstup do svojich prístavov lodiam, ktoré prispeli k vojnovému úsiliu Ruska. Mohlo by ísť o prepravu tovaru, ktorý Rusku prináša významné príjmy, tovaru alebo technológií používaných v sektore obrany a bezpečnosti alebo prepravu palív mimo systému cenových stropov G7.

Tanker prevažajúci LNG plyn. Foto: Pexels/Roy Kim

Predtým sa doložka o zákaze vzťahovala len na strelné zbrane, bojové predmety a tovar dvojakého použitia – ktorý má vojenské aj civilné využitie. Nemecko sa obávalo, že jeho malé podniky by utrpeli, ak by sa táto klauzula rozšírila na viac civilných výrobkov, ako sú chemikálie alebo stroje na obrábanie kovov, píše Politico.

Európska komisia teraz rokuje s Berlínom a snaží sa ho presvedčiť, aby zrušil svoje veto.

Je to ďalšie Maďarsko, hromžia kritici

Podľa portálu Politico je odklad nového balíka sankcií výsledkom rozkolu v nemeckej vládnej koalícii. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková až do piatkového popoludnia nevedela povedať, či Berlín balík podporí.

Niektorí diplomati v Bruseli označili nemecké obavy a žiadosti o zmeny za príčinu predlžovania rokovania o sankciách. Nemenovaný politik dokonca Nemecko označil za nové Maďarsko, ktoré sankcie EÚ proti Rusku blokovalo v minulosti.

Tentokrát bolo aj Maďarsko, ktoré niektorí označujú za "najväčšieho spojenca Ruska v Európskej únii", pripravené schváliť nový balík sankcií.

Nemecko zmarilo dohodu v predvečer medzinárodnej mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa koná v sobotu.

Zelenskyj na samite: Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj na samite: Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier

Scholz: Máme výhrady

Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu pre televíziu ZDF potvrdil, že má výhrady k aktuálnemu návrhu nových sankcií EÚ, no nepovažuje nemeckú vládu za prekážku ich schválenia.

"Tak, ako aj pri všetkých ostatných sankčných balíkoch, tak aj teraz intenzívne spolupracujeme so všetkými stranami, aby bol náš postup čo najpragmatickejší," vyhlásil Scholz.

Politik priznáva, že Berlín sa obáva potenciálneho vplyvu sankcií na nemecké exportné spoločnosti. Podľa vlastných slov sa usiluje zaistiť, aby Nemecko mohlo naďalej vyvážať svoje produkty do ďalších krajín, no zároveň chce zabezpečiť, aby tie isté produkty nakoniec neskončili v Rusku.

(tasr, afp, dpa, est)

Minúta  |  

Zeman na inaugurácii Pellegriniho zdôraznil, že politické skúsenosti sú pre hlavu štátu veľkou výhodou

Zeman na inaugurácii Pellegriniho zdôraznil, že politické skúsenosti sú pre hlavu štátu veľkou výhodou. Pochválil Pellegriniho prvý prezidentský prejav, ktorý sa zameriaval na spoluprácu a snahu byť prezidentom pre všetkých občanov.

"Ak sa prezidentom stane politický amatér, ktorý neovláda remeslo zvané politika, skôr či neskôr sa stane tragikomickou politickou postavou a ako taký sa zapíše do dejín,” vyhlásil bývalý český prezident Miloš Zeman, ktorý pôsobil aj ako český premiér.

Zároveň skritizoval aj rozhodnutie vlády českého premiéra Petra Fialu prerušiť medzivládne konzultácie so Slovenskom pre rozdiely v názoroch na politické témy, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Zeman odsúdil májový pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý bol podľa neho dôsledkom šírenia nenávisti. Zeman tiež informoval, že v Bratislave sa stretol so všetkými bývalými slovenskými prezidentmi a súčasnými aj bývalými politickými lídrami a absolvoval telefonický rozhovor s Ficom.

(české noviny)

Minúta  |  

Erdogan: Biden je vystavený skúške úprimnosti v otázke riešenia vojny v Gaze

Erdogan: Biden je vystavený skúške úprimnosti v otázke riešenia vojny v Gaze. Od amerického prezidenta sa očakáva, že ukáže, že plán na prímerie v Pásme Gazy nie je vypočítavou volebnou taktikou, ale úprimnou snahou ukončiť vojnu

Americký prezident Joe Biden predstavil plán prímeria 31. mája ako ponuku Izraela voči Hamasu. Agentúra Reuters neskôr s odvolaním sa na svoje zdroje v americkej administratíve napísala, že tento plán spoločne vypracovali USA a Izrael, avšak Biden s ním išiel na verejnosť bez súhlasu izraelskej vlády.

Medzi hlavnými bodmi návrhu je prepustenie izraelských rukojemníkov z Pásma Gazy výmenou za Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach či zvýšenie prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ale aj obnovu enklávy.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roka. Pri útoku prišlo o život približne 1200 ľudí. Odvetná izraelská ofenzíva si podľa zdravotníckych úradov v Gaze doteraz vyžiadala najmenej 37.296 obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Neúspešná mierová dohoda z roku 2022 obsahuje neutralitu Ukrajiny i nezávislosť Donbasu

Denník The New York Times publikoval návrh mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorú mohli podpísať už v apríli 2022, približne dva mesiace po vypuknutí vojny, keď Rusko obsadilo časť východnej Ukrajiny.

Rozhovory od februára do apríla 2022 sú jediným známym prípadom, keď ukrajinskí a ruskí predstavitelia viedli priame mierové rokovania.

Rokovania o zmluve pokračovali aj po tom, čo sa objavili informácie o masakri v Buči. Nariadil to Volodymyr Zelenskyj, ktorý mesto 4. apríla navštívil, hoci Rusko odmietlo zodpovednosť za zverstvá v Buči a označilo ich za "zinscenovanú provokáciu". Podľa denníka NYT to naznačuje, že hrôza v Buči nebola skutočným dôvodom odmietnutia dohody.

Rozhovory definitívne zlyhali po nečakanej návšteve britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý prišiel do Kyjeva 9. apríla.

Johnsonove priznanie popretím

Mohlo by Vás zaujímať Johnsonove priznanie popretím

Americký denník teraz zverejnil znenie kľúčových bodov, na ktorých sa zhodli vyjednávači a ktoré mali zaručiť budúcu bezpečnosť Ukrajiny a zároveň splniť niektoré požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina.

1. Stav Krymu

Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení Krymu zo zmluvy a jeho ponechaní pod ruskou okupáciou, ale bez uznania anexie Ukrajinou. Status Krymu sa mal určiť do 10 alebo 15 rokov, pričom Ukrajina sa zaviazala, že sa nepokúsi polostrov získať späť silou.

2. Ukrajina mala uznať nezávislosť Luhanska a Donecka

"Ukrajina uznáva nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v administratívnych hraniciach bývalých Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny a v súvislosti s tým zavádza komplexné zmeny vnútroštátnych právnych predpisov."

3. Ukrajina sa stane neutrálnym štátom

Ukrajina nemala vstupovať do vojenských aliancií, budovať vojenské základne ani rozmiestňovať vojenské kontingenty na svojom území.

"Zmluvné strany tejto zmluvy sa zhodujú v názore, že postavenie Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu je pri zohľadnení ustanovení tejto zmluvy zlučiteľné s možným členstvom Ukrajiny v Európskej únii."

4. Záruky pre Ukrajinu

Ukrajina chcela, aby jej zmluvní spojenci boli povinní zasiahnuť v prípade ďalšieho útoku "... uzavretím vzdušného priestoru nad Ukrajinou, poskytnutím potrebných zbraní a použitím vojenských síl na obnovenie a následné udržanie bezpečnosti Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu."

Medzi možné záručné štáty mali patriť Spojené kráľovstvo, Čína, Rusko, USA, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Kanada, Taliansko, Poľsko a Izrael.

V súvislosti so zárukami však došlo k vážnym nezhodám. Rusko do nich malo zahrnúť klauzulu, podľa ktorej všetky záručné štáty vrátane Ruska musia súhlasiť s odvetnými opatreniami v prípade útoku na Ukrajinu.

"Garantujúce štáty a Ukrajina sa dohodli, že v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu každý z garantujúcich štátov... na základe rozhodnutia, na ktorom sa dohodnú všetky záručné štáty, poskytne... pomoc Ukrajine ako trvalo neutrálnemu štátu, ktorý bol napadnutý..." Moskva by teda v podstate mohla opäť napadnúť Ukrajinu a potom vetovať akýkoľvek vojenský zásah v jej mene.

5. Rusko požadovalo, aby Ukrajina zaviedla ruštinu ako úradný jazyk

"Ukrajina do tridsiatich dní od podpísania tejto dohody odstráni všetky obmedzenia používania ruského jazyka na akomkoľvek mieste v súlade s dodatkom 2.”

6. Rusko požadovalo zrušenie sankcií

"Ukrajina ruší a odteraz nebude ukladať a zároveň verejne vyzýva všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby zrušili a odteraz neuvádzali žiadne sankcie a reštriktívne opatrenia uvalené od roku 2014 na Ruskú federáciu."

7. Denacifikácia Ukrajiny

Ukrajina sa prihlási k odsúdeniu nacizmu vo všetkých jeho prejavoch a zaviaže sa zrušiť množstvo zákonov a predpisov (najmä pokiaľ ide o úlohu OUN-UPA a postavenie jej veteránov).

"Zakázať formou trestnoprávnej zodpovednosti glorifikáciu a propagáciu nacizmu a neonacizmu v akejkoľvek podobe, nacistického hnutia a s ním súvisiacich organizácií vrátane verejných demonštrácií a sprievodov, stavania pomníkov a pamätníkov, udeľovania toponým, najmä uliciam, osadám a iným geografickým objektom".

8. Obmedzenia týkajúce sa ozbrojených síl a vybavenia

V tejto oblasti nedošlo k dohode, a hoci obe strany boli ochotné akceptovať obmedzenia, požiadavky na limity sa značne líšili, a to v počte vojakov, mínometov či útočných vrtuľníkov. Dolet ukrajinských rakiet mal byť obmedzený len na 40 kilometrov.

Dnes je všetko inak

Prezidenti oboch štátov sa zároveň mali stretnúť a doladiť posledné detaily zmlúv. K tomu nedošlo a v treťom roku vojny sú obaja lídri od vzájomnej dohody čoraz vzdialenejší.

V piatok, deň pred začiatkom mierového samitu vo Švajčiarsku, Vladimir Putin zopakoval mierový plán Kremľa, v ktorom požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli zo štyroch oblastí na juhu a východe krajiny – Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich. Dokopy tvoria štvrtinu územia napadnutého štátu.

Rusko v návrhu taktiež požaduje, aby sa Kyjev vzdal snahy o vstup do NATO.

Ukrajina v reakcii označila Putinove podmienky na ukončenie vojny za absurdné. Podľa nej sa šéf Kremľa snaží zavádzať medzinárodné spoločenstvo a oslabovať skutočné diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie mieru.

Zelenskyj na samite: Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj na samite: Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier

(tasr, est, mm)

Minúta  |  

Scholz verí, že bude kandidátom SPD na kancelára aj v budúcoročných voľbách

Scholz verí, že bude kandidátom SPD na kancelára aj v budúcoročných voľbách, a to napriek neúspechu vládnych strán v minulotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz odpovedal v sobotu "áno" v reakcii na otázku televízie ARD, či si je istý, že bude kandidátom SPD v budúcoročných voľbách.

Nemecký kancelár Scholz uznal, slabý výsledok SPD a jej koaličných partnerov - Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) - v eurovoľbách. Tieto tri koaličné strany v nich spoločne získali menej než jednu tretinu hlasov. Scholz však odmietol výzvy na hlasovanie o vyjadrenie dôvery vláde či vyhlásenie predčasných volieb v reakcii na tieto výsledky.

"Faktom je, že vláda má v parlamente väčšinu. Tento týždeň sme schválili v Bundestagu zákony a máme mandát, ktorý musíme naplniť," uviedol Scholz v rozhovore, ktorý poskytol v sobotu pred odchodom zo summitu skupiny G7 v Taliansku.

V eurovoľbách v Nemecku, ktoré sa konali 9. júna, zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30 percent hlasov. Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percentami.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.