Počas vyšetrovania a súdneho procesu s Mincionem vyšlo najavo, že pápež osobne povolil odpočúvanie telefónov, sledovanie e-mailov, či dokonca zatýkanie bez súhlasu súdu vyšetrovateľom. Tieto právomoci mali byť založené na stredovekých zákonoch dobového Pápežského štátu, známych ako rescritti.

Ľudskoprávny expert a právnik Rodney Dixon v sťažnosti označil Františka ako „páchateľa“.

Vatikán tvrdí, že ho Mincione podviedol tým, že nadhodnotil cenu, keď investoval takmer 147 miliónov eur do bývalého skladu Harrods v Chelsea prostredníctvom Mincioneho fondu.

Prokurátori mestského štátu obvinili Mincioneho a ďalších desať osôb vrátane kardinála Angela Becciua, bývalej pravej ruky pápeža Františka, z trestných činov vrátane podvodu, sprenevery a zneužitia úradnej moci.

Mincione tvrdí, že sa nedopustil ničoho zlého, a že majetok primerane ocenili nezávislí znalci. Vatikán podľa neho nikdy nezverejnil dôkazy o tom, že prišiel o peniaze, ani o jeho údajnom protiprávnom konaní.

V decembri 2023 bol Mincione odsúdený za porušenie kánonického práva a vatikánski sudcovia mu udelili trest odňatia slobody na päť a pol roka. On a jeho právny tím tvrdia, že sa stal obeťou „honu na čarodejnice“, pričom sa domnieva, že sa posunuli právne mantinely s cieľom dosiahnuť jeho odsúdenie.

Vo svojej sťažnosti osobitnej spravodajkyni OSN sa Dixon tiež sťažoval, že Mincione bol odsúdený za porušenie kánonického práva.

(telegraph)