Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina by mohla od Talianska dostať rakety dlhého doletu Storm Shadow

Ukrajina by mohla od Talianska dostať rakety dlhého doletu Storm Shadow. Podľa talianskeho denníka Il Fatto Quotidiano to uviedli nemenované zdroje.

Podľa tých by mal deviaty balík talianskej pomoci zahŕňať okrem spomínaných rakiet aj ďalší systém protivzdušnej obrany SAMP/T. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent. Dodanie systému SAMP/T talianska vláda verejne potvrdila.

(sita)

Minúta  |  

Úsek diaľnice D1 Turany – Hubová s tunelmi Korbeľka a Havran je o krok bližšie k výstavbe

Úsek diaľnice D1 Turany – Hubová s tunelmi Korbeľka a Havran je o krok bližšie k výstavbe, potvrdila hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková. Rezort dokončil posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) so zameraním na vodu, námietkam aktivistov voči výnimke nevyhoveli.

Odvolacie konanie voči výnimke z vodnej EIA, ktorú udelil Okresný úrad v Žiline, viedlo Ministerstvo životného prostredia SR. „OÚ Žilina v konaní postupoval v súlade s vodným zákonom, zaoberal sa všetkými pripomienkami v rámci správneho konania a rozhodol v súlade s platnými legislatívnymi predpismi na úseku štátnej vodnej správy a správnym poriadkom,“ konštatuje v rozhodnutí envirorezort.

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) v máji ohlásil, že verejné obstarávanie na zhotoviteľa plánujú vyhlásiť v lete. Odhadovaná suma za výstavbu zhruba 13-kilometrového úseku diaľnice D1 predstavuje 1,9 miliardy eur.

Suma v sebe okrem nákladov na samotnú výstavbu zahŕňa aj všetky ostatné náklady, teda kompenzačné opatrenia, výkup pozemkov či prípravu staveniska. Ministerstvo už na diaľničný úsek podalo žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Ide o poslednú nerozostavanú časť diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami.

(tasr)

Minúta  |  

Najmenej päť turistov už zomrelo v Grécku, medzi nimi aj moderátor televízie

Najmenej päť turistov už zomrelo v Grécku, medzi nimi aj moderátor televízie. Niekoľko ďalších ľudí je nezvestných. Všetci turisti, ktorí zomreli alebo sú nezvestní, majú viac než 55 rokov.

Podľa gréckych médií sa niektoré z obetí vydali von do tepla krátko po tom, čo zjedli obed a vypili nejaký alkohol. Iní zase nemali mapu či smartfón, alebo sa nachádzali v ťažko dostupnom teréne. Grécky kardiológ Thomas Giannoulis pritom upozornil na to, že mnohí turisti podceňujú prechádzku na priamom slnku a negatívny vplyv na ich organizmus.

Grécko pritom aktuálne sužuje mimoriadne teplé počasie, počas prvého júnové týždňa teplomery atakovali 43 stupňov Celzia. V čase horúčav sa tak zvyšuje riziko dehydratácie či prehriatia organizmu. "Toto nebezpečenstvo stúpa s vekom osoby," upozornil Giannoulis.

Na ostrove v Grécku zahynul moderátor BBC, o deň neskôr Holanďan

Mohlo by Vás zaujímať Na ostrove v Grécku zahynul moderátor BBC, o deň neskôr Holanďan

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Sympatie Poliakov voči Ukrajincom klesajú

Sympatie Poliakov voči Ukrajincom klesajú, napísal v utorok denník Rzeczpospolita. Noviny citovali zo štúdie tímu pod vedením Roberta Staniszewského z Varšavskej univerzity a Univerzity ekonomických a humanitných vied vo Varšave.

Podľa nej pozitívny postoj Poliakov k pomoci poskytovanej Ukrajincom a k nim samotným sa rozplýva. "V tomto prieskume nás prekvapil výrazný pokles vo všetkých otázkach, s výnimkou školského vzdelávania ukrajinských detí, ktoré je trvalo vysoké," uviedol Staniszewski. "Možnosť chodiť do školy podporuje 82 percent opýtaných," dodal.

Väčšina respondentov však bola proti ukrajinským základným učebným osnovám. Polovica z nich tvrdí, že ukrajinské deti by sa mali riadiť poľskými učebnými osnovami, zatiaľ čo 40 percent bolo za novú verziu určenú oboma krajinami. Prieskum ukázal, že hlavným dôvodom rastúcej negativity voči východným susedom je ich "náročný prístup".

Staniszewski pre portál povedal, že čoraz viac ľudí si všíma kultúrne rozdiely medzi oboma národmi. Respondenti podľa jeho slov po prvýkrát poukázali na "východnú mentalitu a sovietsku kultúru" Ukrajincov, ktorá sa prejavuje "v nedostatočnej starostlivosti o spoločné dobro".

Znížil sa aj počet ľudí presvedčených, že Poľsko by malo podporovať Ukrajinu. "Určite" tomu verí len 31 percent opýtaných, zatiaľ čo v januári 2023 to bolo 62 percent. Nesúhlas s takouto pomocou vzrástol na 19 percent. Väčšina účastníkov prieskumu (72 percent) uviedla, že Poľsko by sa malo starať o svoje vlastné záujmy, najmä o vývoz potravín.

(tasr, pap)

Minúta  |  

SaS: Lex atentát nijakým spôsobom nerieši bezpečnostnú situáciu na Slovensku

SaS: Lex atentát nijakým spôsobom nerieši bezpečnostnú situáciu na Slovensku, uviedla podpredsedníčka liberálov Mária Kolíková. Pri niektorých jeho častiach podľa SaS dokonca hrozí, že sa Slovensko môže stať policajným štátom.

„Zo strany vlády v úvode zaznelo, že to bude návrh, ktorý bude konsenzom v spoločnosti. Predpokladali sme, že prebehne diskusia medzi koalíciou a opozíciou, k ničomu takému však nedošlo. Až krátko pred rozhodnutím vlády sme sa dozvedeli, čo za návrh má byť v parlamente prerokovaný,“ povedala Kolíková.

Exministerka spravodlivosti tiež poukázala na to, že vláda otvára Trestný zákon, pričom návrh zavádza prísne tresty, ako napríklad doživotné renty pre predsedu parlamentu a premiéra za podmienok, o ktorých sa nikdy nediskutovalo.

„Pamätám si billboardy o drahých potravinách, no teraz ideme zas riešiť situáciu premiéra a predsedu parlamentu, a nie každodennú situáciu ľudí,“ poznamenala Kolíková. Kritizovala tiež, že právnu úpravu predkladá minister obrany, čo vyvoláva dojem, ako keby sme boli vo vojne, a nie minister vnútra, ktorý by bol logickejším navrhovateľom.

Kolíková upozornila aj na plánované zmeny v zákone o práve na zhromaždenie, ktoré podľa nej vytvárajú zo Slovenska policajný štát. „Nevidíme dôvod ani na to, aby sa riešili osobitné kompetencie pre SIS či utajované skutočnosti,“ dodala podpredsedníčka.

V tejto súvislosti spomenula, že Súdna rada aj Slovenská advokátska komora sa vyjadrili, že na takéto rýchle konanie nie je dôvod.

SaS pripravuje pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať „reálnych“ bezpečnostných hrozieb, akými sú vyhrážky voči politikom a verejne činným osobám. „Budeme preto navrhovať špecializovaný útvar pre boj s vyhrážkami, na ktorom sa bude takéto konanie stíhať,“ uzavrela Kolíková.

(sita)

Minúta  |  

KDH žiada stiahnutie návrhu „lex atentát“, jeho dopracovanie a následné predloženie

KDH žiada stiahnutie návrhu „lex atentát“, jeho dopracovanie a následné predloženie v riadnom legislatívnom konaní. Hnutie upozornilo, že návrh nerieši ochranu ústavných činiteľov, ani bezpečnosť ľudí.

Podľa KDH je najskôr potrebné vyhodnotenie atentátu odborníkmi, na základe toho prísť s riešeniami a potom prijať opatrenia. „Návrh zákona je šitý horúcou ihlou, bez riadnej odbornej diskusie a ohrozuje ústavné práva občanov,“ vyhlásili kresťanskí demokrati s tým, že ich poslanci tento návrh v aktuálnom znení nepodporia.

Predseda KDH Milan Majerský kritizuje, že aktuálna úprava „lex atentátu“ je neurčitá, neadresná a veľmi jednoducho zneužiteľná. „Tento návrh nemá žiadnu garanciu, že sa obdobný hanebný atentát nemusí opakovať, nedostávame žiadne garancie, že bude posilnená bezpečnosť a ochrana obyvateľov a predstaviteľov štátu,“ povedal.

„Aj keby bol takýto návrh prijatý pred rokom, atentátu by nezabránil, preto si myslím, že je chyba ho schvaľovať,“ zdôraznil Majerský a spresnil, že poslanci nesúhlasia s tým, aby vláda obmedzovala právo na zhromažďovanie, ktoré je garantované ústavou.

Rovnako nesúhlasia s tým, že vláda chce obmedziť právo na súkromie občanom využívaním informácií z telekomunikačných operátorov. „Chcú rozšíriť právomoci Slovenskej informačnej služby a sledovať politikov aj po výkone mandátu. V prípade, že napriek očividným výhradám si koaliční poslanci návrh skráteného konania schvália, urobíme všetko pre to, aby sme presadili pozmeňujúce návrhy a jeho škody minimalizovali,“ vyhlásil Majerský.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.