Preskočiť na obsah
  |  

Hypotéky do konca roka ešte podľa analytikov zlacnejú. S úverom však nečakajte

Bankári z Frankfurtu naposledy znížili úroky v roku 2016. Odvtedy sa dlhé roky pohybovali okolo nuly, no od roku 2022 ich ECB kvôli rekordne vysokej inflácii musela korigovať. Kľúčová sadzba pre hlavné refinančné operácie sa tak v septembri 2023 vyšvihla až na 4,5 percenta a tam sa v podstate drží.

Podľa vyjadrení analytikov bude inštitúcia opatrná. Predpokladajú však, že do konca roka ešte sadzby zníži, a to v niekoľkých krokoch. Sumárne by to nemalo byť viac ako o jedno percento. Naplnenie tejto predikcie by mohlo priniesť odpovede na to, či sa dočkáme aj lacnejších hypoték a rastu akciových trhov.

Viac sa dozviete v článku:

  |  

Parlament prijal nadpolovičnou väčšinou zákon o Slovenskej televízii a rozhlase

Parlament prijal nadpolovičnou väčšinou zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, opoziční poslanci sa hlasovania nezúčastnili. Za legislatívu, ktorá v praxi znamená zrušenie Rozhlasu a televízie Slovenska, hlasovalo 78 zákonodarcov koalície.

Schválenie zákona, ktorým sa ruší doterajší verejnoprávny telerozhlas, sprevádzali týždne protestov a odporu nielen z radu médií, ale aj širokej verejnosti. Koaliční predstavitelia na čele s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou čelili pre návrh ostrej kritike.

Vláda a ministerstvo kultúry postupujú pri zabezpečení plurality a verejnoprávnosti ústavným spôsobom, vyhlásila Šimkovičová na záver diskusie v pléne Národnej rady SR. Ministerka odmietla, že by zákon ohrozoval demokraciu a nesúhlasí s výhradami opozície.

"Ďakujem vám za schválenie zákona, je škoda, že niektorí z vás sa nedokázali na zámery zákona pozerať objektívne," odkázala poslancom. Upozornila na to, že za 14 rokov sa nepodarila finančná konsolidácia telerozhlasu deklarovaná v zákone z roku 2010.

(nr sr, tasr)

  |  

V októbri vyjdú memoáre Borisa Johnsona, oznámilo vydavateľstvo HarperCollins

V októbri vyjdú memoáre Borisa Johnsona, oznámilo vydavateľstvo HarperCollins. Kniha s názvom Unleashed bude "úprimná, bez zábran a hlboko odhaľujúca", pričom sa bude týkať obdobia, keď bol Johnson starostom Londýna a britským premiérom.

Avizovaná publikácia vyjde 10. októbra. "Som poctený, že vydavateľstvo HarperCollins vydáva môj osobný záznam o obrovskej zmene, ku ktorej došlo v politike Spojeného kráľovstva za uplynulých 15 rokov, a o tom, čo nás možno čaká," uviedol Johnson.

"Takže sa pripravte na to, že moje myšlienky o budúcnosti Británie vybuchnú nad vydavateľským svetom ako poriadne pretrepaná fľaša šampanského," dodal bývalý ministerský predseda.

V januári 2023 sa v Johnsonovom registri záujmov zistilo, že za svoje pamäte dostal zálohu 510-tisíc libier, čo je oveľa viac ako záloha 7674 libier, ktorú ponúkli jeho nástupkyni Liz Trussovej za knihu Ten Years to Save the West (Desať rokov na záchranu Západu), ktorá vyšla v apríli 2024.

(tasr, dpa)

  |  

Tradícia domáceho medu pre návštevy prezidenta končí. Včelári vzali úle z prezidentskej záhrady

Tradícia domáceho medu pre návštevy prezidenta SR končí. Po nástupe Petra Pellegriniho vzali včelári úle z prezidentskej záhrady. Opeľovačom sa na mieste od mája 2020 darilo, hoci sa nenachádzali na vidieku.

Včelár Tomáš Blaškovič, ktorý sa o úle staral, pre denník SME spresnil, že včelstvo prosperovalo v Bratislave viac ako vo včelínoch, ktoré má na Záhorí. Med bol kvalitnejší, ako ten vyprodukovaný včelami z vidieka, a to práve vďaka schopnosti včiel filtrovať nečistoty.

Prítomnosť dvoch úľov v záhrade počas úradovania Zuzany Čaputovej zabezpečovalo občianske združenie Živica v rámci projektu Mestských včiel. Bývalá prezidentka združenie kontaktovala z vlastnej iniciatívy a šírila tak osvetu o environmentálnych témach.

Med z prezidentskej záhrady následne slúžil ako darček pre domácich i zahraničných partnerov. Novozvolený prezident Peter Pellegrini zatiaľ prítomnosť včiel neriešil a zoznamuje sa s agendou úradu.

(sme)

  |  

Rusko zhodilo na Ukrajinu trojtonovú bombu. Črepiny šíri na stovky metrov

Rusko vo vojne na Ukrajine prvýkrát použilo obrovskú kĺzavú bombu FAB-3000 s hmotnosťou viac ako tritisíc kilogramov, vybavenú navádzacím modulom a vysúvacími krídlami. Informovala o tom tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje z vojenských kruhov.

Ruské letectvo "po prvýkrát použilo FAB-3000 s modulom UMPK. Útok bol vedený proti miestu, ktoré využívali nepriateľské sily v obci Lypcy v Charkovskej oblasti," uvádza TASS.

Ruskojazyčný servis BBC napísal, že zábery z útoku zverejnil káblový kanál Fighterbomber, ktorý má blízko k ruským vojenským kruhom. Rob Lee, analytik amerického Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky (FPRI), ich zdieľal na svojom účte na sociálnej sieti X.

Bomba priamo nezasiahla dvojposchodovú budovu, ktorá bola zrejme cieľom útoku, ale dopadla do jej bezprostrednej blízkosti a následný výbuch ju výrazne poškodil.

https://twitter.com/RALee85/status/1803770503103967580

Podľa západných analytikov Rusko vo vojne na Ukrajine aktívne používa staré letecké bomby vybavené modernými riadiacimi modulmi. Takáto taktika vedie nielen k ničeniu ukrajinských pozícií, ale aj k praktickému ničeniu budov v okolí. Napríklad, keď ruské jednotky postupovali na Vovčansk v Charkovskej oblasti, väčšina domov v meste bola zničená, pripomína BBC.

Pred niekoľkými dňami ukrajinský spravodajský server TSN o obci Lypcy napísal, že ide o "Bachmut na charkovský spôsob". Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti zničila ruská armáda počas svojho dobývania v období od augusta 2022 do januára 2023, pričom niektoré štvrte úplne zmizli. Ruské jednotky prevzali kontrolu nad mestom v máji minulého roka.

Rusko začalo masovú výrobu bômb FAB-3000 v marci tohto roku. Podľa webovej stránky armádnej rozviedky je bomba schopná zabíjať svojimi črepinami až do vzdialenosti 260 metrov od miesta dopadu.

(echo24)

  |  

Južná Kórea by urobila "veľkú chybu", ak by sa rozhodla posielať Ukrajine zbrane, uviedol Putin

Južná Kórea by urobila "veľkú chybu", ak by sa rozhodla posielať Ukrajine zbrane, uviedol Vladimir Putin. Takýto krok by podľa ruského prezidenta nezostal bez reakcie Kremľa. Soul sa podľa neho nemusí obávať dohody Moskvy s Pchjongjangom.

Z danej dohody vyplýva, že Severná Kórea a Rusko sa dohodli na poskytnutí bezodkladnej vojenskej pomoci, ak bude druhá strana vystavená ozbrojenej agresii. "Južná Kórea sa nemá čoho obávať… Pokiaľ viem, (Soul) neplánuje agresiu voči KĽDR," uviedol Putin.

Južná Kórea dlhodobo dodržiava politiku, ktorá jej zakazuje dodávať zbrane do zón aktívnych konfliktov. Predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej kancelárie však vo štvrtok v reakcii na Putinovu návštevu v KĽDR povedal, že Soul túto politiku prehodnotí.

(tasr, reuters, afp)