Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krúpa navrhuje zvolať mimoriadny výbor k situácii v polícii

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) navrhuje zvolať mimoriadny brannobezpečnostný výbor k situácii v Policajnom zbore. Prizvať chce ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), policajného prezidenta Ľubomíra Soláka a predstaviteľov policajných odborov.

Odborový zväz policajtov v SR upozornil minulý týždeň na zlé podmienky ako napríklad stav policajných budov či staré odevy, ale aj nevyhovujúce platové ohodnotenie. Svoj postoj chcú policajti deklarovať čiernou stužkou na zápästí. K iniciatíve sa pridal aj Nový odborový zväz polície a Odborový zväz Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Ministerstvo vnútra uviedlo, že absolútnou prioritou pre rezortného šéfa je skvalitniť a vytvoriť konečne dôstojné a adekvátne pracovné podmienky pre všetkých príslušníkov slúžiacich v Policajnom zbore. Poznamenalo však, že roky zanedbávaný stav v polícii sa nedá vyriešiť okamžite. Rovnako poukázalo na niektoré realizované či pripravované kroky, ako sú polročné motivačné odmeny, rekonštrukcia policajných staníc či nová koncepcia vozového parku policajtov.

(tasr)

Minúta  |  

Britská princezná Anne bola hospitalizovaná

Britská princezná Anne bola hospitalizovaná po tom, ako v nedeľu utrpela menšie zranenia a otras mozgu. Oznámil to Buckinghamský palác.

Sestra kráľa Karola III., 76-ročná Anne sa zranila vo svojom sídle Gatcombe Park v grófstve Gloucestershire na západe Anglicka. Previezli ju na pozorovanie do nemocnice v meste Bristol. Kráľ je podľa paláca o situácii informovaný a spolu s celou kráľovskou rodinou želá Anne rýchle uzdravenie.

Princezná Anne prevzala v rámci kráľovskej rodiny niektoré povinnosti po tom, ako Karolovi vo februári diagnostikovali rakovinu.

(tasr, reuters, bbc)

Minúta  |  

Jordan Bardella oznámil, že nepošle na Ukrajinu vojakov a ani strely dlhého doletu

Jordan Bardella oznámil, že nepošle na Ukrajinu vojakov a ani strely dlhého doletu, ak sa jeho strana v predčasných parlamentných voľbách dostane k moci. Rusko tiež považuje za hrozbu pre bezpečnosť Európy.

Predseda francúzskej pravicovej strany Národné združenie (RN) uviedol, že v prípade volebného víťazstva bude mimoriadne opatrný v spojitosti so zasahovaním Moskvy do predčasných volieb a tvorby novej francúzskej vlády. "Sedem rokov macronizmu krajinu oslabilo."

Sľúbil tiež, že zvýši kúpnu silu, nastolí poriadok a zmení zákony s cieľom uľahčiť deportáciu cudzincov usvedčených z trestných činov. Takisto plánuje sťažiť prístup k občianstvu osobám, ktoré sa vo Francúzsku narodili a znížiť výdavky na podporu imigrácie.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Srbská munícia v hodnote 855 miliónov dolárov sa dostala cez tretie krajiny na Ukrajinu

Srbská munícia v hodnote 855 miliónov dolárov sa dostala cez tretie krajiny na Ukrajinu, informoval denník Financial Times s odvolaním sa na odhady anonymných expertov.

Srbsko-ukrajinské vzťahy komplikuje priateľský postoj Belehradu k Rusku, keďže Srbsko sa odmietlo pripojiť k sankciám voči Moskve. Na druhej strane srbský prezident Aleksandar Vučič označil Ukrajinu za „priateľskú krajinu“ a potvrdil, že Krym a Donbas sú ukrajinskými suverénnymi územiami.

Portál Financial Times s informáciami o vývoze munície cez tretie strany na Ukrajinu konfrontoval aj prezidenta Vučiča. "Je to súčasť nášho ekonomického oživenia a je to pre nás dôležité. Áno, vyvážame našu muníciu," odpovedal. "Nemôžeme vyvážať na Ukrajinu ani do Ruska, ale máme veľa kontraktov s Američanmi, Španielmi či Čechmi. Čo s tým nakoniec urobia, je ich práca."

Na otázku o sume 855 miliónov dolárov Vučič reagoval, že bola v podstate presná za obdobie „možno... dvoch alebo troch rokov“. Úniky informácií z Pentagónu z apríla 2023 naznačujú, že Srbsko sa údajne zaviazalo dodať Kyjevu smrtiace zbrane, prípadne ich už dodalo, čo srbská vláda verejne poprela.

Minulý rok pritom prezident Srbska vyhlásil, že „nie je proti“ tomu, aby jeho krajina predávala muníciu sprostredkovateľom, ktorí by ju poslali na Ukrajinu.

(ft, kyivindependent)

Minúta  |  

Nitrianski krajskí poslanci na rokovaní odvolali z funkcie ich podpredsedníčku Martinu Holečkovú

Nitrianski krajskí poslanci na rokovaní odvolali z funkcie ich podpredsedníčku Martinu Holečkovú (KDH), ktorú na post nominoval Demokratický poslanecký klub. Návrh na jej odvolanie dal predseda NSK Branislav Becík (Hlas).

Ten v zdôvodnení svojho návrhu skonštatoval, že sa Holečková funkcii podpredsedu nevenovala tak, ako si to predstavoval. "Potreboval som človeka, ktorý ma dokáže zastúpiť a bude pracovať pre náš kraj. Viackrát som inicioval stretnutie, ale pre vyťaženosť pani Holečkovej k nemu nedošlo. Preto som sa rozhodol konať," uviedol Becík.

Viacerí členovia Demokratického poslaneckého klubu v diskusii skonštatovali, že Holečkovej odvolanie má byť revanšom za májové zasadnutie krajského zastupiteľstva, keď pri rozhodovaní o dotáciách na sociálne služby prišli na rokovanie aj rodičia so zdravotne postihnutými deťmi. Tým hrozilo, že po znížení dotácií prídu o služby, ktoré sú pre nich dôležité. Poslanci napokon financovanie odsúhlasili, predchádzali tomu však emotívne vyjadrenia nahnevaných rodičov, ktorých v ich požiadavkách Holečková i časť poslancov podporili. "Odvolanie podpredsedníčky NSK je pomsta za záchranu, okrem iného, aj detských stacionárov pre autistické deti, ktorým úrad uprostred roka svojvoľne odňal 51 percent dotácií, čo by znamenalo ich takmer okamžité zatvorenie," skonštatovala poslankyňa Monika Kolejáková.

"Ja som si povinnosti plnila, i keď predseda NSK svojim podpredsedom veľké kompetencie nedal. Bolo nám povedané, že sa nemáme motať po kraji a máme sedieť v kancelárii. Ja však nie som administratívna pracovníčka. Zastala som sa detí a rodín, ktoré to potrebovali. Ak mám byť odvolaná za to, že som hájila zdravotne znevýhodnených, nevadí mi to. Ja sa ich zastanem vždy," uviedla na záver diskusie Holečková.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ v rámci nového balíka sankcií uvalila aj ďalšie obmedzenia pre Rusko týkajúce sa letov ponad územie Únie

EÚ v rámci nového balíka sankcií uvalila aj ďalšie obmedzenia pre Rusko týkajúce sa letov ponad územie Únie. Ako referuje web Rady EÚ, nové sankcie zakazujú pristávanie na území EÚ, vzlietania z neho a preletu nad ním.

„Vzťahuje sa tiež na akékoľvek lietadlo používané na nepravidelný let a v prípade, že ruská fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán môže účinne určiť miesto alebo čas jeho vzletu alebo pristátia, aby sa dostal napríklad do dovolenkovej destinácie alebo na obchodné stretnutie,“ uvádza sa vo vyhlásení Rady.

Okrem toho musia prevádzkovatelia poskytnúť všetky informácie požadované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov o nepravidelných letoch vrátane vlastníctva lietadla a prípadne cestujúcich.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.