Preskočiť na obsah
  |  

EÚ odobrila plán na využitie ziskov z ruských aktív pre Ukrajinu

EÚ odobrila plán na využitie ziskov z ruských aktív pre Ukrajinu, čím súčasne obišla námietky Maďarska. Už v nedeľu šéf európskej diplomacie Josep Borrell informoval, že EÚ našla spôsob, ako použiť finančné prostriedky na nákup zbraní a inej pomoci pre Ukrajinu bez potreby súhlasu Maďarska.

Dodal, že prvá tranža pomoci – okolo 1,4 miliardy eur – by mohla byť k dispozícii na budúci týždeň. Ďalšie aktíva budú pridelené do európskeho rozpočtu na financovanie tzv. Nástroja pre Ukrajinu, ktorého cieľom je podpora makrofinančnej stability a obnovy tejto vojnou zasiahnutej krajiny, pričom zahŕňa aj podporu reforiem v rámci jej prístupovej cesty do EÚ.

Borrell tiež uviedol, že keďže sa Maďarsko zdržalo hlasovania o pridelení výnosov zo zmrazených aktív Ruska, "nemalo by to byť súčasťou rozhodnutia o tom, ako tieto peniaze použiť". Dodal, že nájdené riešenie je "komplikované, ako každé právne riešenie, ale funguje".

V EÚ (najmä v Belgicku) bolo zmrazených takmer 200 miliárd eur ruských aktív. EÚ predtým súhlasila s použitím februárových výnosov z nich, a to na nákup zbraní pre Ukrajinu. Financial Times pripomenul, že Maďarsko je dlhodobo proti tomu, aby 27 krajín EÚ kolektívne poskytovalo Ukrajine vojenskú podporu. Budapešť blokuje aj sedem ďalších rozhodnutí súvisiacich so zbrojením Kyjeva v celkovej výške asi 6,6 miliardy eur.

(tasr, reuters)

  |  

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck sa vyslovil za zásadné reformy EÚ

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck sa vyslovil za zásadné reformy EÚ. Podľa neho Európa potrebuje odbúrať byrokraciu, aby sa stala silnejšou a odolnejšou.

Habeck vymenoval sedem konkrétnych bodov, ktoré by mala uviesť do praxe budúca Európska komisia. Schvaľovanie fúzií v EÚ by sa malo napríklad posudzovať z perspektívy globálnych trhov a nie iba vnútorného trhu spoločenstva. Potrebné je tiež posilniť európsky priemysel a zvoliť aktívnejší prístup v oblasti dodávok surovín.

Dohody o voľnom obchode by sa v budúcnosti mali podľa nemeckého ministra uzatvárať podľa hesla "len EÚ", čo znamená, že rozhodnutia by boli prijímané výlučne na európskej úrovni. Vďaka tomu by sa odstránili mnohé zdržania, ktoré súvisia s ratifikačnými procesmi na úrovni členských štátov. Diskusia o tejto novej zásade sa podľa Habecka musí viesť veľmi opatrne a pragmaticky.

(tasr, dpa)

  |  

Ukrajina opäť obvinila Rusko zo zintenzívnenia útokov s použitím zakázaných nebezpečných chemikálií

Ukrajina opäť obvinila Rusko zo zintenzívnenia útokov s použitím zakázaných nebezpečných chemikálií vrátane slzotvorného plynu. Poukazuje tak na porušenie Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, skladovania a použitia chemických zbraní a o ich ničení.

Moskva tento dohovor ratifikovala. Z použitia chemických zbraní proti ukrajinským silám obvinili Rusko aj Spojené štáty, a to už v máji. Moskva to vtedy poprela.

Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu v máji uviedla, že informácie o údajnom použití chemických zbraní na Ukrajine, ktoré dostala, sú "nedostatočne podložené". Celú situáciu však opísala ako "extrémne znepokojujúcu, pokiaľ ide o možný opätovný výskyt toxických chemikálií ako zbraní".

(tasr, afp)

  |  

Libanonská vláda poprela informáciu, že Hizballáh skladuje svoje zbrane na medzinárodnom letisku v Bejrúte

Libanonská vláda poprela informáciu, že militantné hnutie Hizballáh skladuje svoje zbrane na medzinárodnom letisku v Bejrúte. Reagovali tak na správy britského denníka.

The Daily Telegraph v nedeľu s odvolaním sa na interných informátorov napísal, že na bejrútskom letisku zaznamenali zvýšený počet zbraní dovezených priamo z Iránu. Informátori tiež hlásili na letisku "nezvyčajne veľké debny". Tvrdenia denníka poprela libanonská Asociácia leteckej dopravy a v pondelok sa k nej pridali aj členovia vlády blízki hnutiu Hizballáh.

Dočasný minister verejných prác a dopravy Alí Hamja, citovaný štátnou agentúrou NNA povedal, že vláda túto záležitosť vníma ako súčasť "psychologickej vojny" proti Libanonu, ktorej cieľom je narušiť reputáciu krajiny aj letiska. S premiérom Nadžíbom Míkátím už rokoval o podniknutí právnych krokov proti denníku Telegraph.

Podľa ministra informácií Zijáda Makárího sa letná sezóna javí sľubne, preto sú podľa neho zámery článku britského denníka "veľmi jasné". Hamja pozval veľvyslancov a novinárov, aby sa v pondelok spolu s ďalšími libanonskými ministrami zúčastnili na prehliadke letiska v Bejrúte.

(tasr, dpa)

  |  

Babiš avizuje vznik novej frakcie v EP. Jej jadro by mohlo vzísť z krajín V4

Predseda českého hnutia ANO Andrej Babiš reagoval na víkendovú diskusiu ohľadom odchodu „svojich“ europoslancov z liberálnej a progresivistickej frakcie Renew Europe. V kuloároch sa špekulovalo o vzniku novej frakcie, čo bývalý český premiér bez ďalších detailov potvrdil. Súčasťou tejto frakcie však zrejme nebude slovenský Smer, ktorý podľa informácií denníka Echo24 vyjednáva „iba so socialistami a demokratmi“.

Andrej Babiš v piatok oznámil, že hnutie ANO opustilo liberálnu frakciu Renew, ktorá sa bude s veľkou pravdepodobnosťou podieľať na vzniku frakcie v EP. Vylúčil zároveň vstup do konzervatívnej pravicovej politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

„Išli sme do volieb, aby sme bojovali proti ilegálnej migrácii, aby sme zmenili Green Deal, ktorý ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo a má negatívny vplyv na našich občanov. Na základe rokovaní sme dospeli k názoru, že v Renew majú skrátka iné stanoviská ako hnutie ANO,“ podotkol v piatok predseda hnutia Andrej Babiš.

Český expremiér vyhlásil, že ho odchod z tejto politickej skupiny síce mrzí, ale nemohli by v nej plniť svoj program. „Nemôžeme tam byť s Progresívnym Slovenskom. Navyše, teraz sa tam hlásia aj Piráti,“ zdôvodnil naviac svoje rozhodnutie.

Špekulovalo sa aj o tom, že by mohla vzniknúť národovecká frakcia v spolupráci s maďarskou stranou Fidesz a slovenským Smerom. Hovorkyňa Smeru však pre Echo24 uviedla, že strana rokuje „iba so socialistami a demokratmi“. „S nikým iným nerokujeme,“ uviedla hovorkyňa.

https://twitter.com/AndrejBabis/status/1805176087942484133

Širší kontext zmien

Pripomeňme, že strana Viktora Orbána donedávna koketovala so vstupom do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), čo však odmietla talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorej strana Bratia Talianska do nej patrí.

Z odpovede Smeru pre Echo24 zas nie je jasné, či rokuje iba s frakciou Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), v ktorej má pozastavené členstvo, alebo so socialistami a demokratmi ako takými. Stranu Smer sme oslovili a na odpoveď čakáme.

Medzi ďalšie subjekty, ktoré majú podľa špekulácií byť súčasťou tejto frakcie, patrí napríklad Národné združenie Marine Le Penovej či holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa. Momentálne nie je vylúčená ani výpomoc ďalších menších strán.

Babiš vo videu, ktoré zverejnil v pondelok, potvrdil vznik novej frakcie. „Nám nejde o funkcie, mohli sme mať podpredsedníčku pre Kláru Dostálovú. Ale my nebudeme meniť náš program za funkcie. Teraz vznikajú nové frakcie a my budeme pri tom, verte mi,“ avizuje Babiš bez ďalších detailov.

„Ešte sa dožijete veľkých prekvapení. Verte mi, že hnutie ANO v Európe niečo znamená a bude znamenať. Držte nám palce a buďte si istí, že o nás bude v Európe počuť. Budeme presadzovať náš program a nezradíme vás,“ odkázal Babiš voličom.

Čas sa kráti

Podľa expertov je v prípade vytvorenia novej frakcie dôležité konať rýchlo. Aby bola schopná obsadiť aspoň nejaké pozície v EP, mala by byť vytvorená v priebehu prvého týždňa v júli.

Na vytvorenie politickej skupiny treba 23 poslancov a poslankýň a musí v nej byť zastúpená najmenej štvrtina členských štátov. Poslanci a poslankyne nemôžu patriť k viac ako jednej politickej skupine. Počet poslancov by nemal byť problém, otázkou je, či sa novej frakcii podarí získať dostatočný počet zastúpených krajín, ktorých by malo byť sedem.

Odchodom hnutia ANO z Renew sa oslabila pozícia Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa uchádza znovu o pozíciu predsedníčky Európskej komisie. Tá potrebuje v EP získať minimálne 361 hlasov a zároveň ju zrejme nepodporia niektorí poslanci z jej vlastnej frakcie – európskych ľudovcov. Preto bude musieť vyjednávať pri niektorej z ďalších frakcií, hovorí sa predovšetkým o spomínanej ECR a tiež o Zelených.

(echo 24/tod)

  |  

Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že v prípade protivzdušnej obrany si Slovensko finálne vyberá zo štyroch ponúk

Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že v prípade protivzdušnej obrany si Slovensko finálne vyberá zo štyroch ponúk. Šéf rezortu tvrdí, že k záverečnej dohode a podpisu zmluvy by mohlo dôjsť v najbližších týždňoch.

"Predbežne sa bavíme, aby tá chrbtica celého protivzdušného systému bola postavená na 4-6 systémoch stredného dosahu a dva, ktoré by boli strategického dosahu pre dlhý dosah," informoval Kaliňák.

Pokiaľ Slovensko zazmluvní a dostane systémy protivzdušnej obrany, môže to trvať aj niekoľko rokov.

Počas tohto obdobia by mohli naši spojenci znovu rotovať svoje systémy v našej krajine. Prezident Peter Pellegrini plánuje vyrokovať túto dohodu výmenou za podporu odchádzajúceho holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO.

"My sme nemohli podpísať zmluvu, ktorá bola predrokovaná, lebo tam bolo zakázané posielať úroky z omeškania," vyjadril sa Kaliňák s kritikou, že nevie, kto radil bývalej vláde.

(ta3)