Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najvyšší izraelský súd rozhodol o povinnej vojenskej službe ultraortodoxných

Povinná služba v armáde sa bude vzťahovať aj na ultraortodoxných židov, rozhodol v utorok Izraelský najvyšší súd. Toto rozhodnutie môže ohroziť koaličnú vládu premiéra Benjamina Netanjahua.

Súd rozhodol, že pre chýbajúci zákon, ktorý by rozlišoval medzi židovskými študentmi seminárov (ješiva) a inými odvedencami, sa povinná vojenská služba vzťahuje na ultraortodoxných rovnakým spôsobom ako na iných občanov. Súd neuviedol, koľko ultraortodoxných mužov by malo byť povolaných.

Hnutie za kvalitnú vládu v Izraeli (MQG) toto rozhodnutie označilo za historické výťazstvo pre právny štát a princíp rovnosti v oblasti vojenskej služby, píše portál The Times of Israel. Vládu a ministra obrany tiež vyzvalo, aby rozhodnutie súdu bezodkladne zaviedli do platnosti.

Ultraortodoxní muži, ktorí študujú posvätné knihy a náboženstvo, boli z povinnej vojenčiny vyňatí kvôli nepísanému pravidlu rešpektovanému od prvých rokov existencie židovského štátu. Tieto výnimky však dlhodobo vyvolávali hnev v radoch svetskej verejnosti. Znepokojenie sa prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.

Ultraortodoxné politické strany sú proti akejkoľvek zmene súčasného systému. V prípade zrušenia výnimiek by mohli opustiť vládnu koalíciu Benjamina Netanjahua a spôsobiť pád vlády.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Okay končí na slovenskom a českom trhu

Reťazec s elektronikou a nábytkom Okay končí na slovenskom a českom trhu. Celý sortiment rozpredáva.

Ako informuje na svojej webovej stránke, všetky predajne zatvorí už 4. júla o 20:00.

(okay.sk)

Minúta  |  

Švajčiarski bankári, ktorí pomáhali Putinovmu priateľovi, prehrali súd

Súd potvrdil rozsudok proti štyrom bankárom, ktorí pomohli priateľovi ruského prezidenta Vladimira Putina uložiť milióny frankov na účty vo švajčiarskych bankách.

Štyria bývalí zamestnanci švajčiarskej divízie ruskej Gazprombank minulý rok požiadali najvyšší súd v Zürichu o zrušenie rozsudku súdu nižšieho stupňa. Traja Rusi a jeden švajčiarsky občan pomohli v rokoch 2014 až 2016 koncertnému violončelistovi Sergejovi Rolduginovi, ktorého švajčiarska vláda nazvala "Putinova peňaženka" a ktorý je krstným otcom najstaršej Putinovej dcéry, uložiť na švajčiarske účty milióny frankov.

Bankárov, ktorých mená neboli zverejnené na základe švajčiarskych obmedzení, uznal okresný súd v Zürichu v marci 2023 za vinných a uložil im pokuty v celkovej výške viac ako 450-tisíc švajčiarskych frankov (469 437,24 eura).

Obžaloba tvrdila, že muži neurobili dosť pre to, aby určili totožnosť skutočného vlastníka finančných prostriedkov a že je nepravdepodobné, žeby Roldugin mohol mať také príjmy. Podľa švajčiarskeho práva je potrebné objasniť, ako mohol Roldugin dostávať na svoje účty dividendy vo výške 5 až 7 miliónov CHF ročne a ako získal podiel vo výške 20 percent v mediálnej spoločnosti s hodnotou viac ako 100 miliónov CHF, uviedol v utorok súd.

Sudca Beat Gut poznamenal, že nie je možné "pasívne akceptovať" tvrdenia, že Roldugin dostával také mzdy a pôžičky. Podľa neho bol využívaný na krytie skutočných vlastníkov peňazí. Najmä tvrdenie, že získal tieto financie prostredníctvom pôžičiek, naznačovalo, že ide o tzv. bieleho koňa.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Poslanci prediskutovali novelu zákona o mediálnych službách v prvom čítaní

Poslanci prediskutovali novelu zákona o mediálnych službách v prvom čítaní. Návrhu z dielne rezortu kultúry sa venujú v skrátenom legislatívnom konaní.

V úvode diskusie návrh predstavila ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Ozrejmila, že primárnym cieľom návrhu je implementácia aktu o digitálnych službách. Novelou sa má Rada pre mediálne služby ustanoviť za koordinačný orgán pre dohľad nad dodržiavaním povinností poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb vrátane internetových vyhľadávačov. Podľa slov ministerky je práve rada na to najvhodnejším kandidátom.

Priblížila, že akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Dodala, že zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov týchto služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk či internetových vyhľadávačov a ďalších typov online platforiem.

Doplnila, že zámerom je okrem iného budovanie bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia či posilnenie ochrany základných práv užívateľov v online priestore a ďalšie.

Poslanec Jozef Hajko (KDH) pripomenul, že Slovensko malo koordinátora digitálnych služieb určiť už vo februári. Namieta, že súčasné vedenie rezortu kultúry návrh nepredložilo hneď po nástupe, aj keď mal hotové znenie. "Keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skrátením legislatívnym konaním (…) a Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou," dodal.

Rokovanie o novele v zrýchlenom režime Hajko namieta a odvoláva sa na vyjadrenia rezortu kultúry, že Slovensku nehrozia sankcie ani keby novela nadobudla účinnosť do 12. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

ÚIS prerušil stíhanie v prípade úniku odposluchov v kauze tzv. čurillovcov

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) prerušil trestné stíhanie v prípade úniku odposluchov v kauze obvinených policajtov okolo Jána Čurillu. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová.

Hovorkyňa odkázala na ustanovenie Trestného poriadku, ktoré hovorí o tom, že policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. "Bližšie informácie k veci nie je možné poskytnúť," podotkla.

Trestné stíhanie začal v marci 2023 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby pre podozrenia z vyzradenia utajovaných skutočností príslušníkom Policajného zboru.

Prípad mediálne známy ako čurillovci ukončil v máji 2024 vyšetrovateľ ÚIS návrhom na podanie obžaloby na sedem osôb. Obvinenia sa týkajú trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v jednom prípade aj trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom.

(tasr, aktuality.sk)

Minúta  |  

UNESCO: Austrália musí "naliehavo" chrániť Veľkú koralovú bariéru

Austrália musí prijať "naliehavé" opatrenia na ochranu Veľkej koralovej bariéry vrátane stanovenia ambicióznejších klimatických cieľov, varovala Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

V návrhu rozhodnutia požiadala Austráliu, aby začiatkom budúceho roka predložila aktualizované informácie v úsilí o ochranu bariéry, ale zatiaľ neodporučilo zaradiť tento rozľahlý prírodný útvar na zoznam ohrozených lokalít Svetového dedičstva.

Rozhodnutie bolo zverejnené v pondelok a v utorok ho austrálska ministerka životného prostredia a vodného hospodárstva Tanya Pliberseková privítala ako "obrovské víťazstvo". "Konáme v oblasti zmeny klímy, zlepšujeme kvalitu miestnej vody, chránime náš morský život, bojujeme s invazívnymi druhmi a investujeme rekordné množstvo prostriedkov do programov pre bariéru," uviedla ministerka.

Rozhodnutie UNESCO, ktorým sa bude v júli riadiť zasadnutie Výboru pre Svetové dedičstvo v Naí Dillí, však varuje, že najväčší koralový systém na svete "je naďalej vážne ohrozený". "Naliehavé a trvalé opatrenia majú najvyššiu prioritu," dodalo UNESCO.

Osud Veľkej koralovej bariéry je zdrojom napätia medzi UNESCO a austrálskymi orgánmi. Výbor pre Svetové dedičstvo ju chce dlhodobo zaradiť na zoznam ohrozených lokalít Svetového dedičstva. Zákulisná diplomacia a lobovanie Austrálie dosiaľ takémuto kroku zabránili.

UNESCO však vyjadrilo "veľké znepokojenie" nad tým, že čistenie pôdy ohrozuje kvalitu vody, a uviedlo, že Austrália by si mala "stanoviť ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií".

S odvolaním sa na pokračujúce masové odumieranie koralov požiadalo UNESCO o aktualizáciu do februára budúceho roka a odmietlo žiadosť Austrálie počkať až do roku 2026. Austráliu tiež požiadalo, aby "čo najskôr" zverejnila podrobnosti o miere úmrtnosti koralov.

Environmentálne skupiny tvrdia, že rozhodnutie UNESCO by malo byť pre Canberru "budíčkom". Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyzval Austráliu, aby sa zaviazala znížiť emisie do roku 2035 aspoň o 90 percent pod úroveň z roku 2005 a aby prestala schvaľovať nové projekty využívania fosílnych palív.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.