Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dolinková pokračuje v čistkách, odvolala šéfa svojich analytikov

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková pokračuje v čistkách, odvolala šéfa svojich analytikov. Matej Mišík pritom inštitút v roku 2020 zakladal a zhromaždil okolo seba tím 40 odborníkov.

Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu môže Mišíkov odchod spustiť domino efekt a môžu ho na vlastnú žiadosť nasledovať aj viacerí kolegovia.

O jeho možnom nástupcovi a kauzách, ktoré sa s ním spájajú, sa dočítate v článku:

Dolinková odvolala šéfa ďalšieho inštitútu. Meno jeho možného nástupcu sa spája s kauzami

Mohlo by Vás zaujímať Dolinková odvolala šéfa ďalšieho inštitútu. Meno jeho možného nástupcu sa spája s kauzami

Minúta  |  

Odborový zväz polície SR sa dištancuje od vyjadrení niektorých opozičných politikov

Odborový zväz polície SR sa dištancuje od vyjadrení niektorých opozičných politikov, ktorí sú podľa odborárov „sami najviac zodpovední za súčasný katastrofálny stav“ Policajného zboru SR. Zväz tak reaguje najmä na exministra vnútra Romana Mikulca (hnutie Slovensko) či bývalého predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS).

„Minister Mikulec mohol sám presadiť návrh novej platovky, no neurobil tak,“ uviedol odborový zväz s tým, že namiesto toho zrušil nariadenie o kariérnom raste či výberové konanie na policajného prezidenta. Podľa policajných odborárov tiež opätovne zaviedol nariadenie umožňujúce odvolanie policajného funkcionára.

„Svoju ‚odbornosť‘ dokázal aj tým, že pripravenú novelu zákona č. 73/1998 po absolvovaní medzirezortného pripomienkového konania ‚stratil‘,“ tvrdia odborári.

„O vylepšenie platov v podobe razantného zvýšenia príplatkov sa zaujímal len v prípade pár vyvolených vo vedení Prezídia PZ na čele so Štefanom Hamranom,“ dodáva zväz na margo bývalého šéfa rezortu vnútra.

Odborári tiež reagovali na vyjadrenia exministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati), ktorý sa dnes údajne „odvoláva na policajné odbory, pritom v minulosti hovoril o ich zbytočnosti“. Bývalý policajný prezident Hamran sa podľa zväzu „netají túžbou vyzliecť vedenie odborov z uniforiem“.

„Z tohto dôvodu odporúčame všetkým menovaným politikom, ktorí sú podstatnou mierou zodpovední za súčasný stav PZ, aby sa držali hesla ‚mlčať je zlato‘. O ich podporu naozaj nestojíme,“ uviedol zväz v závere.

(fb)

Minúta  |  

Ministerstvo kultúry zafinancuje osem vzácnych oltárov a ikonostasov

Ministerstvo kultúry opätovne zafinancuje osem vzácnych oltárov a ikonostasov. Ich rekonštrukcia sa začala ešte v rokoch 2015 – 2018, no bola prerušená vzhľadom na nález Ústavného súdu SR.

V súčasnosti rezort financií vyčlenil spolu s Ministerstvom kultúry SR viac ako 160-tisíc eur na potrebné dofinancovanie. 

„Podpore dala zelenú minulý týždeň vláda na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote. Viaceré z pamiatok sú totiž súčasťou takzvanej Gotickej cesty,“ uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

(telegram)

Minúta  |  

Českí lekári operovali muža netypickým spôsobom

Českí lekári sa s takýmto prípadom ešte nestretli. Muž spadol z rebríka na kovovú tyč, ktorá mu prepichla hrudník . Otvoriť ho museli skutočne netypicky.

„Spôsob sa používa skôr pri polytraumách alebo pri transplantácii srdca a pľúc. Otvorí sa celá pleurálna dutina, teda priestor obklopujúci pľúca. Zvolili sme tento maximalistický postup preto, aby sme mohli kontrolovane vytiahnuť kovovú tyč a tiež aby sme dohliadli na možné krvácanie,“ informuje pre iDnes lekár Josef Chudáček.

Našťastie, kovová tyč nezasiahla životne dôležité orgány a po päťhodinovej operácii a dvojtýždňovej hospitalizácii sa muž vrátil domov.

(iDnes) 

Minúta  |  

Nórsko začalo vytvárať núdzové zásoby obilia

Nórska vláda v utorok podpísala dohodu o začatí vytvárania zásob obilia. Pandémia ochorenia COVID-19, vojna v Európe a klimatická zmena totiž ukázali, že je to potrebné.

Nórsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva Geir Pollestad podpísal so štyrmi súkromnými firmami dohodu o uskladnení 30-tisíc ton obilia. Pšenicu, ktorá bude patriť nórskej vláde, budú spoločnosti skladovať v zariadeniach po celej krajine.

Vytváranie pohotovostných zásob obilia znamená, že krajina bude pripravená aj na nečakané a "nepredstaviteľné" udalosti, uviedlo ministerstvo. Nórsko v ďalších rokoch podpíše ďalšie zmluvy o vytvorení zásob.

Cieľom je mať do konca desaťročia v zásobe približne 82 500 ton obilia, "aby sme potom mali dostatok obilia na trojmesačnú spotrebu obyvateľov Nórska v krízovej situácii, ktorá môže nastať", uviedol Pollestad pre nórsku štátnu televíziu a rozhlas NRK.

Nórsko malo zásoby obilia už v 50. rokoch 20. storočia, ale v roku 2003 svoje sklady zatvorilo. Vtedy sa totiž rozhodlo, že už nie sú potrebné. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 však Nórsko zriadilo komisiu na vyhodnotenie silných a slabých stránok svojich systémov núdzovej pripravenosti, ktorá odporučila vytvorenie zásob obilia.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na Šojgua a Gerasimova

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v utorok zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.

ICC obviňuje Šojgua a Gerasimova z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre.

Sudcovia ICC si podľa vyhlásenia súdu myslia, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ruskí predstavitelia sú zodpovední za "raketové útoky, ktoré podnikali ruské ozbrojené sily proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre" najmenej od 10. októbra 2022 do najmenej 9. marca 2023.

"V tomto čase ruské ozbrojené sily vykonali veľký počet útokov proti viacerým elektrárňam a rozvodniam na viacerých miestach na Ukrajine," cituje súd agentúra AP. Rusko opakovane uviedlo, že ukrajinská energetická infraštruktúra je jeho legitímnym cieľom, pričom poprelo, že by útočilo na civilistov alebo civilnú infraštruktúru.

Podľa agentúry AP nie je pravdepodobné, že by sa jedného z týchto ruských predstaviteľov podarilo v blízkom čase na základe týchto zatykačov zadržať. Rusko totiž neuznáva jurisdikciu ICC a odmieta vydanie svojich podozrivých.

Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.

Šojgu viedol ministerstvo obrany od novembra 2012. Prezident Putin ho však v máji tohto roka z postu prekvapivo odvolal a nahradil ekonómom bez vojenských skúseností, bývalým vicepremiérom Andrejom Belousovom. Putin Šojgua po odvolaní vymenoval za tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu vydať zatykače na dvoch vysokopostavených ruských predstaviteľov za znamenie toho, že spravodlivosť za ruské zločiny na Ukrajine sa blíži.

Podľa Zelenského ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine". Na sociálnej sieti X napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť". "Dúfame, že ich uvidíme za mrežami," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.