Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z asi 20-tisíc ukrajinských detí unesených do Ruska sa domov dosiaľ vrátilo iba 800

Ukrajine sa dosiaľ podarilo priviesť naspäť približne 800 detí unesených Ruskom z celkového počtu takmer 20-tisíc. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre Channel 24 zverejnenom v nedeľu to uviedla ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

„Nevieme presný počet detí, ktoré boli odvlečené. Podarilo sa nám zistiť, že ide o približne 20-tisíc detí, z ktorých 800 už bolo vrátených,“ povedala Vereščuková. „Existujú aj prípady, keď sa deti a ich opatrovatelia vracajú (z Ruska) do tretích krajín. Je to prebiehajúci proces,“ dodala.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca minulého roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny.

Rusko používa na presun ukrajinských detí na svoje územie najmenej šesť scenárov. Jedným z nich je stanovenie falošnej diagnózy, ktorú dieťa v skutočnosti nemá.

Rusi tiež využívajú na únosy ukrajinských detí aj ďalšie scenáre - najprv zabijú rodičov a potom odvezú deti na svoje územie, odoberú deti priamo z biologickej rodiny, oddelia deti od ich rodín počas takzvaných filtračných operácií či vytvárajú na okupovaných územiach podmienky nevhodné pre život dieťaťa a potom akoby dobrovoľne ponúkajú rodičom, aby ich deti poslali na takzvanú rehabilitáciu alebo odpočinok, z ktorých sa nevracajú domov.

(sita)

Minúta  |  

NR SR: Brannobezpečnostnému výboru doručili žiadosť o zvolanie zasadnutia vo veci štrajku policajných odborárov

NR SR: Brannobezpečnostnému výboru doručili žiadosť o zvolanie zasadnutia vo veci štrajku policajných odborárov. Na podnet Juraja Krúpu (SaS) reagoval výbor tým, že výbor zasadne najneskôr v piatok 28. júna, informovala Ľubica Končalová z tlačového odboru strany Smer.

O téme by mohli členovia výboru diskutovať s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas), policajným prezidentom Ľubomírom Solákom a predstaviteľmi policajných odborov.

Ako vyplýva z rokovacieho poriadku, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak o to požiada aspoň tretina členov výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael chce vyriešiť konflikt s Hizballáhom, preferuje diplomatickú cestu

Izrael sa v nasledujúcich týždňoch pokúsi vyriešiť konflikt s libanonským militantným hnutím Hizballáh, pričom preferuje diplomatické riešenie. Povedal to v utorok izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi.

Izrael rokuje s americkými predstaviteľmi o možnosti, že by očakávané ukončenie intenzívnych vojenských operácií Izraela v Pásme Gazy mohlo umožniť dosiahnutie dohody s Hizballáhom, uviedol Hanegbi. Iránom podporovaný Hizballáh začal útočiť zo severu na Izrael krátko po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra na Izrael, v dôsledku ktorého vypukla vojna v Gaze.

Pre ostreľovanie na severnej hranice Izraela s Libanonom boli evakuované tisíce ľudí na oboch stranách hranice. Cezhraničné prestrelky pritom v posledných týždňoch eskalovali, čo vedie k obavám zo vzniku väčšieho konfliktu.

"My a Američania veríme, že nasledujúce týždne venujeme snahe o dosiahnutie dohody," povedal Hanegbi na konferencii v Herzlija. "Ak nedosiahneme dohodu prostredníctvom diplomatických prostriedkov, každý rozumie tomu, že bude potrebné dohodu dosiahnuť inými prostriedkami. Nateraz preferujeme sústredenie na diplomatickú kampaň," uviedol poradca.

Hanegbi tiež povedal, že Izrael rokuje s Washingtonom o možnej spoločnej snahe Spojených štátov a európskych a arabských krajín nájsť náhradu za vládu Hamasu v Pásme Gazy.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Macron čelí kritike za varovanie pred možnou občianskou vojnou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron čelí kritike za varovanie pred možnou občianskou vojnou. Konkrétne povedal, že víťazstvo krajnej ľavice v predčasných parlamentných voľbách by mohlo viesť k občianskej vojne. Jeho politickí oponenti ho vyzvali, aby nestrašil verejnosť.

Macron v podcaste odvysielanom v pondelok kritizoval krajne pravicové Národné združenie (RN) a krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) i tých, čo ich podporujú. Objasnil, že RN "rozdeľuje a tlačí na občiansku vojnu" a LFI zasa presadzuje "istú formu komunitarizmu" - ale za tým "je tiež občianska vojna".

Predseda konzervatívnej strany Republikáni (LR) Éric Ciotti, ktorý medzi politickými spojencami vyvolal pobúrenie dohodou na volebnom pakte s RN, obvinil prezidenta z nezodpovednosti. "Je to stratégia strachu," povedal v rozhovore pre televíziu BFMTV.

Podľa Marine Le Penovej z RN je Macronova argumentácia "slabá" a ukazuje, že "si myslí, že tieto voľby prehrá". Vyjadrenia francúzskeho prezidenta odhalili, že bojuje o svoje politické prežitie, skonštatoval Patrick Kanner, šéf Socialistickej strany (PS) v Senáte. "Máme do činenia s niekým, kto už nič neovláda," dodal. Ku kritike Macrona sa pridal aj predseda LFI Jean-Luc Mélenchon.

Predstavitelia troch hlavných politických táborov - premiér Gabriel Attal z Macronovej centristickej strany (RE), predseda RN Jordan Bardella a Manuel Bompard z ľavicového bloku Nový ľudový front (NFC) na čele s LFI - sa v utorok večer stretnú v kľúčovej predvolebnej televíznej debate.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Fakultnej nemocnice Nitra

Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na post riaditeľa Fakultnej nemocnice Nitra. Záujemcovia sa doň môžu prihlásiť do 16. júla. Rezort o tom informoval na webe.

Nitriansku nemocnicu v súčasnosti vedie Ondrej Šedivý. Do funkcie ho k 9. februáru dočasne vymenovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Na poste nahradil Michala Fajina, ktorý bol odvolaný k 8. februáru.

(tasr)

Minúta  |  

Fiala: Prvá zásielka z českej muničnej iniciatívy je už na Ukrajine

Prvá zásielka munície z českej iniciatívy je už na Ukrajine. Na sociálnej sieti X to v utorok potvrdil český premiér Petr Fiala.

"Prvá zásielka munície z našej iniciatívy pred časom dorazila na Ukrajinu. Robíme, čo je potrebné," napísal predseda českej vlády. Množstvo odoslanej munície nespresnil. V máji uviedol, že do iniciatívy sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur.

Počas svojej aprílovej cesty do Spojených štátov povedal, že k Česku sa pripojilo celkovo asi 20 krajín, vďaka ktorým môže Kyjev aktuálne dostať 500-tisíc kusov delostreleckej munície a ďalšie dodávky budú nasledovať. Dodal, že "neexistuje dôvod", prečo by ČR v rámci tohto projektu nemohla doručiť ďalší milión kusov počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Česká republika sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom na Západe hľadá spojencov na jej financovanie. S týmto návrhom prišiel Fiala na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli začiatkom februára.

Český prezident Petr Pavel neskôr na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v polovici februára informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách 800-tisíc delostreleckých granátov pre Ukrajincov brániacich sa pred ruskou agresiou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.