Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ obvinila Microsoft z porušenia protimonopolných pravidiel

EÚ obvinila Microsoft z porušenia protimonopolných pravidiel. Podľa protimonopolného úradu Microsoft pravidlá porušil tým, že spojil svoju aplikáciu na odosielanie správ a videokonferencie Teams so základnými kancelárskymi aplikáciami, ako sú Office 365 a Microsoft 365.

Európska komisia, najvyšší protimonopolný orgán 27-členného bloku, má podozrenie, že Microsoft mohol poskytnúť Teams-u "distribučnú výhodu", keď zákazníkom pri kúpe softvéru nedal na výber. Komisia začala vyšetrovanie v júli 2023 po tom, ako konkurenčný Slack Technologies, ktorý vyrába populárny softvér na odosielanie správ, podal sťažnosť v Bruseli.

Komisia uviedla, že hoci Microsoft začal ponúkať niektoré softvérové ​​balíky bez aplikácie Teams, tieto zmeny nestačia na to, aby sa vyriešili jej obavy. Musí preto urobiť viac, aby boli splnené pravidlá o hospodárskej súťaži.

Prezident Microsoftu Brad Smith v pripravenom vyhlásení ocenil "jasnosť" v rámci komunikácie a zaviazal sa, že Microsoft bude "po oddelení tímov a vykonaní počiatočných krokov v oblasti interoperability pracovať na nájdení riešení na zmiernenie zostávajúcich obáv Komisie".

(tasr, reuters, ap)

Minúta  |  

Národná rada by chcela lex atentát schváliť vo štvrtok, tŕňom v oku sú doživotné renty

Národná rada by mala vo štvrtok schváliť lex atentát, napriek všeobecne podporenej deklarácii o odsúdení atentátu nemá dostatočne širokú podporu.

Opozícia niekoľkokrát vyslovila výhrady, či už voči skrátenému legislatívnemu konaniu alebo voči právnym normám, ktoré s reflexiou atentátu „nijako nesúvisia“. Do centra kritiky sa dostala najmä plánovaná doživotná renta pre bývalých dvojnásobných premiérov a predsedov parlamentu.

Viac o kontroverznom návrhu súboru noviel sa dočítate v článku.

V koalícii nikto nezdvihol hlas proti rente v lex atentát. Zákon mohol mať širšiu podporu

Mohlo by Vás zaujímať V koalícii nikto nezdvihol hlas proti rente v lex atentát. Zákon mohol mať širšiu podporu

Minúta  |  

Srbský prezident varuje pred najväčšou geopolitickou krízou od druhej svetovej vojny

"Žijeme v čase najväčšej geopolitickej krízy od druhej svetovej vojny," varovne konštatoval v pondelok srbský prezident Aleksandar Vučič v príhovore k národu. Informovala o tom turecká tlačová agentúra Anadolu.

"Chcem vám to povedať v záujme histórie, pretože, samozrejme, mám určité vedomosti, keďže viem viac ako bežní občania a často sa opieram o to, čo cítim z rozhovorov s najväčšími svetovými lídrami," povedal ďalej v príhovore, ktorý odvysielala Rozhlasová televízia Srbska (RTS).

Vučič očakáva, že situácia sa bude v nasledujúcich mesiacoch vyhrocovať a predpokladá tiež, že "budeme čeliť veľmi vážnym dôsledkom". "Hovoríme o Európe a svete," vysvetlil.

Podľa Vučiča je najdôležitejšie zachovať mier a zároveň zabezpečiť hospodársky rast, ako aj lepší život pre občanov Srbska. "Pokiaľ ide o európsku politiku, očakávam priaznivejšiu situáciu pre Srbsko," dodal.

Vučič predniesol podobné slová už skôr. V marci aj v apríli tohto roka varoval, že svet čelí dvom možným scenárom - tretej svetovej vojne alebo dlhodobému prímeriu na Ukrajine.

(dak, aa)

Minúta  |  

Z asi 20-tisíc ukrajinských detí unesených do Ruska sa domov dosiaľ vrátilo iba 800

Ukrajine sa dosiaľ podarilo priviesť naspäť približne 800 detí unesených Ruskom z celkového počtu takmer 20-tisíc. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre Channel 24 zverejnenom v nedeľu to uviedla ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

„Nevieme presný počet detí, ktoré boli odvlečené. Podarilo sa nám zistiť, že ide o približne 20-tisíc detí, z ktorých 800 už bolo vrátených,“ povedala Vereščuková. „Existujú aj prípady, keď sa deti a ich opatrovatelia vracajú (z Ruska) do tretích krajín. Je to prebiehajúci proces,“ dodala.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca minulého roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny.

Rusko používa na presun ukrajinských detí na svoje územie najmenej šesť scenárov. Jedným z nich je stanovenie falošnej diagnózy, ktorú dieťa v skutočnosti nemá.

Rusi tiež využívajú na únosy ukrajinských detí aj ďalšie scenáre - najprv zabijú rodičov a potom odvezú deti na svoje územie, odoberú deti priamo z biologickej rodiny, oddelia deti od ich rodín počas takzvaných filtračných operácií či vytvárajú na okupovaných územiach podmienky nevhodné pre život dieťaťa a potom akoby dobrovoľne ponúkajú rodičom, aby ich deti poslali na takzvanú rehabilitáciu alebo odpočinok, z ktorých sa nevracajú domov.

(sita)

Minúta  |  

NR SR: Brannobezpečnostnému výboru doručili žiadosť o zvolanie zasadnutia vo veci štrajku policajných odborárov

NR SR: Brannobezpečnostnému výboru doručili žiadosť o zvolanie zasadnutia vo veci štrajku policajných odborárov. Na podnet Juraja Krúpu (SaS) reagoval výbor tým, že výbor zasadne najneskôr v piatok 28. júna, informovala Ľubica Končalová z tlačového odboru strany Smer.

O téme by mohli členovia výboru diskutovať s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas), policajným prezidentom Ľubomírom Solákom a predstaviteľmi policajných odborov.

Ako vyplýva z rokovacieho poriadku, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak o to požiada aspoň tretina členov výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael chce vyriešiť konflikt s Hizballáhom, preferuje diplomatickú cestu

Izrael sa v nasledujúcich týždňoch pokúsi vyriešiť konflikt s libanonským militantným hnutím Hizballáh, pričom preferuje diplomatické riešenie. Povedal to v utorok izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi.

Izrael rokuje s americkými predstaviteľmi o možnosti, že by očakávané ukončenie intenzívnych vojenských operácií Izraela v Pásme Gazy mohlo umožniť dosiahnutie dohody s Hizballáhom, uviedol Hanegbi. Iránom podporovaný Hizballáh začal útočiť zo severu na Izrael krátko po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra na Izrael, v dôsledku ktorého vypukla vojna v Gaze.

Pre ostreľovanie na severnej hranice Izraela s Libanonom boli evakuované tisíce ľudí na oboch stranách hranice. Cezhraničné prestrelky pritom v posledných týždňoch eskalovali, čo vedie k obavám zo vzniku väčšieho konfliktu.

"My a Američania veríme, že nasledujúce týždne venujeme snahe o dosiahnutie dohody," povedal Hanegbi na konferencii v Herzlija. "Ak nedosiahneme dohodu prostredníctvom diplomatických prostriedkov, každý rozumie tomu, že bude potrebné dohodu dosiahnuť inými prostriedkami. Nateraz preferujeme sústredenie na diplomatickú kampaň," uviedol poradca.

Hanegbi tiež povedal, že Izrael rokuje s Washingtonom o možnej spoločnej snahe Spojených štátov a európskych a arabských krajín nájsť náhradu za vládu Hamasu v Pásme Gazy.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.