Európska únia oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou. Udialo sa tak na medzivládnej konferencii v Luxemburgu.
(tasr)
Minúta |
Cena mnohých kľúčových zbraní, ktoré nakupuje Ukrajina, počas vojny vzrástla až šesťnásobne
Cena mnohých kľúčových zbraní, ktoré nakupuje Ukrajina, počas vojny vzrástla až šesťnásobne. Patria medzi ne aj 122-milimetrové rakety Grad zo sovietskej éry, ktoré sú určené na ostreľovanie pozícií nepriateľskej pechoty, mínometov a delostrelectva. Na začiatku vojny ich obchodníci predávali za 900 dolárov za náboj, teraz žiadajú aj 6-tisíc dolárov.
Týka sa to aj ďalšej munície, keď 152-milimetrové delostrelecké náboje pre húfnice D20 vyskočili z 1 200 na 5 727 dolárov. Za 125-milimetrovú tankovú muníciu zase obchodníci žiadajú 7 420 dolárov, viac ako šesťnásobok toho, čo pred vojnou.
Viac sa dočítate v článku Samuela Kolesára:
Slovenský občan prišiel o občianstvo po tom, ako získal občianstvo svojho „manžela“, upozornila predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva Lucia Plaváková (PS). Progresívci preto predkladajú novelu zákona, ktorá má túto situáciu upraviť v prospech párov rovnakého pohlavia.
„Podľa zákona dnes pritom nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky. To však neplatí, keď si zoberiete osobu rovnakého pohlavia. Naše zákony totiž tieto právne zväzky zo zahraničia neuznávajú. Akoby neexistovali,“ vyhlásila Plaváková.
Podľa poslankyne Zuzany Števulovej (PS) je diskriminácia pre sexuálnu orientáciu neakceptovateľná a porušujúca ústavu, Dohovor o ochrane ľudských práv aj právo EÚ.
„So stratou štátneho občianstva je spojená strata veľkého množstva práv. Slováci prichádzajú napríklad o volebné právo, právo na pobyt či právo na sociálne zabezpečenie. A Slovensko nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov, len z dôvodu ich identity a rodinného života,“ upozornila.
Poslanec Národnej rady SR Ondrej Prostredník (PS) dodal, že zákon neprimerane zasahuje do najintímnejšej sféry vzťahov, preto ho chce PS zmeniť. Je podľa neho absurdné, aby právny poriadok nútil občana SR rozhodovať sa medzi „láskou k partnerovi a láskou k vlasti“ a s ňou spojenými právami.
(sita)
Zatykače na Šojgua a Gerasimova naznačujú, že spravodlivosť sa blíži, tvrdí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine".
ICC vydal zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine. Zároveň ich obvinil z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Na sociálnej sieti X Zelenský napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť". "Dúfame, že ich uvidíme za mrežami," dodal.
Podľa sudcov ICC existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ruskí predstavitelia sú zodpovední za raketové útoky, ktoré podnikali ruské ozbrojené sily proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre prinajmenšom od 10. októbra 2022 do 9. marca 2023.
[link url = https://standard.sk/699750/medzinarodny-trestny-sud-vydal-zatykace-na-sojgua-a-gerasimova]
(tasr, afp)
„Smer, SNS a Hlas tvoria stabilnú koalíciu,“ povedal podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) na tlačovej konferencii. Reagoval tak na medializované informácie o konflikte s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas), i vyjadrenia o blokovaní zvyšovania minimálnej mzdy zo strany národniarov.
Danko chce občanom vyslať signál, že v koalícii nie je žiaden problém. Podotkol, že rokovanie NR SR je bez problémov, vládne návrhy prechádzajú.
„Vláda vládne, prijali sme naozaj ťažké zákony,“ uviedol a poukázal napríklad na novelu Trestného zákona či na zákon o STVR.
Čo sa týka zvyšovania minimálnej mzdy, odmieta naratív, že SNS niečo blokuje. Podotkol, že rezort práce ešte nemá stanovisko od ministerstva financií a aj národniari čakajú, aký efekt bude mať návrh na štátny rozpočet.
„Pre nás je dôležité, aby sme nerozbíjali štátny rozpočet,“ povedal líder SNS. Skonštatoval tiež, že keď sa bude zostavovať rozpočet, SNS bude možno žiadať aj nastavenie minimálnych dôchodkov. Debata podľa neho patrí na koaličnú radu, verí v skorý návrat premiéra Roberta Fica (Smer).
Danko zopakoval, že nová situácia nastala aj po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Hlas tak má podľa neho nesporne jednu z najsilnejších pozícií vzhľadom na posty v štátnej správe, na ministerstvách a v prezidentskom úrade.
Odmieta, že by „niekto niekoho tlačil k stene“. Naďalej však považuje za ideálne, keby tri vládne strany obsadili pozície troch najvyšších ústavných činiteľov. Poďakoval sa za podobné vyjadrenia Smeru. Diskutovať v koalícii preto podľa Danka treba, či už to bude o koaličnej zmluve alebo o fungovaní koalície.
(tasr)
Zomrela rocková legenda Shifty Shellshock. Frontmana Crazy Town našli mŕtveho v jeho dome. Zatiaľ však nebola zverejnená žiadna informácia o príčine smrti.
Shellshock sa preslávil začiatkom roka 2000 so skupinou Crazy Town, ktorej najväčším hitom bola skladba Butterfly, ktorá sa dostala na prvé miesto hudobných rebríčkov po celom svete.
Spevák dlho bojoval s drogovou závislosťou. Objavil sa vďaka tomu aj v rôznych reality šou vrátane Celebrity Rehab a Sober House. Shellshock mal tiež viacero problémov so zákonom, vrátane incidentu z roku 2012, keď bol podmienečne odsúdený na tri roky za ublíženie na zdraví a držbu cracku.
(newsweek)
Do parlamentu v Keni vpadli demonštranti. Na mieste je najmenej 10 mŕtvych. Demonštranti v Keni protestujú proti zavedeniu nových daní, informovala agentúra Reuters.
(tasr)
Pri košickom sídlisku našli hrob padlých vojakov z Bitky pri Budimíre. Pravdepodobne to sú poľskí dobrovoľníci z Tchorznického stotiny, padlí v hrdinskom boji 11. decembra 1848.
Archeológovia identifikovali pozostatky šiestich dobrovoľníkov vo veku 16-17 rokov. Nález bol objavený v hĺbke 120 centimetrov pomocou archeologických sond. Okrem kostier našli mosadzné gombíky, železný gombík a mince z druhej štvrtiny 19. storočia, ktoré datujú masový hrob.
Riaditeľ Východoslovenského múzea Dominik Béreš vyzdvihol ľudskosť a česť, s akou sa preživší vojaci správali k padlým druhom.
„A to aj napriek tomu, že sami čelili smrti, náročným podmienkam a treskúcej zime. Kostry, ktoré archeológovia Východoslovenského múzea v Košiciach objavili, boli nájdené v rovnakých a veľmi špecifických pozíciách. Tento nález je nielen historickým objavom, ale aj svedectvom ľudskosti v existenciálnej situácii a vypätých časoch,“ uviedol Béreš.
(Korzár)
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa vzhľadom na environmentálne predpisy EÚ zvýši ceny leteniek. So zdražovaním začne od budúceho roka. Výška poplatku bude závisieť od dĺžky letu a očakáva sa, že sa bude pohybovať od jedného eura do 72 eur.
Poplatok sa bude účtovať od 1. januára 2025, oznámila spoločnosť v utorok. Lufthansa bude poplatok vyberať za lety rovnomenného nemeckého národného prepravcu a dcérskych spoločností vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve, Nórsku a vo Švajčiarsku. Medzi dcérske spoločnosti Lufthansy patria Austrian Airlines, Brussels Airlines, SWISS a Eurowings.
Zvýšené náklady odrážajú nové pravidlá EÚ, ktoré zahŕňajú zmeny v systéme obchodovania s emisiami a postupný prechod na ekologicky udržateľné palivá v leteckej doprave. Pri novom poplatku zatiaľ nie je jasné, akú časť dodatočných regulačných nákladov budú musieť znášať cestujúci.
(tasr, dpa)
Mestský súd Bratislava I vzal do väzby obvineného Zdeňka J., ktorý v nemocnici na bratislavských Kramároch napadol pacienta a zdravotníkov. Dôvodom je obava z pokračovania v trestnej činnosti obvineným, uviedla hovorkyňa prokuratúry Gabriela Kováčová.
Uznesenie je právoplatné, keďže procesné strany sa vzdali sťažnosti. Hovorkyňa priblížila, že v rámci prípravného konania bude okrem iného vykonané znalecké dokazovanie na účel skúmania duševného stavu obvineného a zranení poškodených. „Budú tiež analyzované kamerové záznamy zabezpečené z priestorov nemocnice,“ doplnila.
(tasr)
Lídri členských krajín EÚ, ktorí rokujú o obsadení najvyšších pozícií v euroinštitúciách, súhlasia s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) na druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie (EK). V utorok to uviedla tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov zapojených do procesu rokovaní.
Zhoda šéfov vlád a štátov podľa DPA panuje aj na tom, že portugalský expremiér z rodiny európskych socialistov António Costa bude budúcim predsedom Európskej rady, kde nahradí Belgičana Charla Michela.
Podľa očakávaní by sa novou šéfkou diplomacie EÚ mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá politicky zastupuje tábor európskych liberálov a centristov.
Európsky parlament si bude voliť nové vedenie na plenárnej schôdzi v Štrasburgu v dňoch 16. až 19. júla, pričom sa očakáva, že predsednícke kreslo na najbližšieho dva a pol roka obsadí opäť Roberta Metsolová za tábor EPP.
Dohoda na uvedených menách prichádza ešte pred dvojdňovým summitom EÚ. Národní lídri vo štvrtok a piatok v Bruseli definitívne rozhodnú, kto bude šéfovať inštitúciám Európskej únie na nasledujúcich päť rokov.
Aby bola von der Leyenová naozaj nominovaná, potrebuje podporu kvalifikovanej väčšiny, čiže súhlas lídrov z najmenej 15 členských krajín (55% štátov EÚ), ktoré zastupujú 65 percent obyvateľov Únie.
Spolu 13 lídrov členských krajín EÚ zastupuje politické strany, ktoré sú pridružené k Európskej ľudovej strane, traja lídri sú z tábora socialistov a piati zastupujú liberálov.
Po nominácii Európskou radou bude von der Leyenová musieť získať aj väčšinový súhlas poslancov nového Európskeho parlamentu.
Rozhovory na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli venovanom najvyšším pozíciám v euroinštitúciách národní lídri začiatkom minulého týždňa prerušili bez konečného rozhodnutia o ich obsadení.
(tasr)
V kaštieli Rusovce sa začína rekonštrukcia, práce odštartujú v najbližších dňoch. Obnovu národnej kultúrnej pamiatky by mali dokončiť do konca roka 2029.
Rekonštrukciu slávnostne spustili vicepremiér Robert Kaliňák (Smer), vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra a zástupcovia zhotoviteľa. Objekt bude slúžiť na reprezentatívne účely aj verejnosti.
(tasr)
Lídri členských krajín EÚ súhlasia s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany za predsedníčku Európskej komisie na druhé funkčné obdobie.
Zhoda šéfov vlád a štátov podľa DPA panuje aj na tom, že portugalský expremiér z rodiny európskych socialistov António Costa bude budúcim predsedom Európskej rady, kde nahradí Belgičana Charla Michela.
Podľa očakávaní by sa novou šéfkou diplomacie EÚ mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá politicky zastupuje tábor európskych liberálov a centristov.
Európsky parlament si bude voliť nové vedenie na plenárnej schôdzi v Štrasburgu v dňoch 16. až 19. júla, pričom sa očakáva, že predsednícke kreslo na najbližšieho dva a pol roka obsadí opäť Roberta Metsolová za tábor Európskej ľudovej strany.
[link url = https://standard.sk/699874/dpa-lidri-sa-dohodli-europsku-komisiu-bude-znovu-viest-von-der-leyenova]
(tasr, dpa)
Minúta |
Rusko zakázalo šírenie desiatok médií z EÚ. Na zoznam sa dostalo aj slovenské SME a Denník N
Rusko zakázalo šírenie desiatok médií z EÚ. Na zoznam sa dostalo aj slovenské SME a Denník N. Ide o odvetné opatrenie za podobný zákaz Únie voči trom ruským médiám.
Ruské ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke uviedlo, že tieto európske médiá šíria nepravdivé informácie o špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Označenie "špeciálna vojenská operácia" Rusko používa pre vojnu na Ukrajine.
Medzi zakázanými médiami sú aj rakúska verejnoprávna televízia ORF, nemecké noviny Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País, tlačová agentúra EFE a televízia RTVE, talianske denníky La Stampa a Republicca, slovenské denníky SME a Denník N, verejnoprávna Česká televízia a portál Seznam Zprávy, viacero francúzskych médií vrátane Le Monde, Liberation či agentúry AFP.
Zoznam zahŕňa aj Agence Europe, týždenník Politico, RSF a Euroobserve.
Členské krajiny EÚ v máji uvalili sankcie na mediálnu platformu Voice of Europe a ďalšie tri ruské médiá pre šírenie ruskej propagandy. Ide o agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta.
(tasr, reuters)
ŠTS: V kauze Dobytkár zrušil špeciálny súd ďalšie tri termíny pojednávaní, vytýčené na 27. júna a 1. a 2. júla. Spis sa stále nachádza na Najvyššom súde SR, ktorý rozhoduje o sťažnosti obžalovaných, informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Bednáriková.
Ďalšie termíny podľa rozpisu pojednávaní súdu momentálne nie sú vytýčené. Ešte koncom roku 2023 sa v tomto prípade v senáte vymenil jeden zo sudcov. Dokazovanie tak bude s veľkou pravdepodobnosťou musieť byť vykonávané odznovu.
Po úmrtí jedného z obžalovaných zostalo v kauze Dobytkár sedem z pôvodne ôsmich obžalovaných fyzických osôb a päť právnických osôb. Tieto mali podľa obžaloby páchať trestnú činnosť súvisiacu s vybavovaním žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).
(sita)
Ukrajina privítala v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova. Rada bezpečnosti Ruskej federácie označila zatykače za súčasť hybridnej vojny proti Rusku.
"Šojgu a Gerasimov nesú individuálnu zodpovednosť. Je to dôležité rozhodnutie. Každý sa bude zodpovedať za zlo," uviedol šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Ruská bezpečnostná rada v reakcii na vydanie zatykačov pripomenula, že Rusko neuznáva jurisdikciu ICC. Toto rozhodnutie "bolo prijaté v rámci hybridnej vojny Západu proti našej krajine," uviedla ruská bezpečnostná rada vo vyhlásení a zatykače označila za bezvýznamné.
ICC oznámil v utorok vydanie zatykačov na Šojgua a Gerasimova za údajne vojnové zločiny na Ukrajine a zločiny proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre. Súd pritom poukázal predovšetkým na ruské útoky proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre.
Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.
(tasr, reuters, afp)
Minúta |
Vicepremiéri Tomáš Taraba a Denisa Saková oznámili aktualizovanú schému štátnej pomoci pre teplárenstvo
Vicepremiéri Tomáš Taraba a Denisa Saková oznámili aktualizovanú schému štátnej pomoci pre teplárenstvo. Slovenskí výrobcovia tepla budú mať do roku 2030 prístup k finančným prostriedkom vo výške jednej miliardy eur z cieľa na modernizáciu energetických systémov, vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti.
„Zmysluplnými investíciami a modernizáciou teplárenstva a energetiky vieme pomôcť dekarbonizácii Slovenska aj ochrane životného prostredia, a v konečnom dôsledku ušetriť peniaze všetkým ľuďom, platiacim účty za energie,“ zdôraznil šéf envirorezortu Taraba.
Nový mechanizmus štátnej pomoci schválila Európska investičná banka a žiadatelia môžu o podporu požiadať od polovice júla 2024. Dôvodom revízie je zosúladenie národnej schémy štátnej pomoci s európskymi nariadeniami o skupinových výnimkách.
Schéma štátnej pomoci pre oblasť teplárenstva je zastrešená Ministerstvom životného prostredia SR prostredníctvom Environmentálneho fondu. V rámci prvých dvoch hodnotiacich kôl z predošlej výzvy bolo zazmluvnených 33 projektov za vyše 150 miliónov eur, ktoré dobehnú do júla.
„Zároveň žiadatelia, ktorí sa prihlásili v rámci ďalšieho, tretieho a štvrtého hodnotiaceho kola, sa budú môcť opätovne uchádzať o dotáciu v rámci novej, otvorenejšej takzvanej hybridnej schémy,“ vysvetlil Taraba.
Nová výzva bola pripravená v úzkej spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR. Rozšíri sa počet potenciálnych žiadateľov a oprávnenými výdavkami sa stanú aj projektové dokumentácie, stavebný dozor či výdavky na revízie a skúšky.
„V súlade s nariadením o skupinových výnimkách zvyšujeme maximálnu výšku pomoci pri aktivitách zameraných na vysokoúčinnú výrobu z pôvodných 15 miliónov eur na maximálne 30 miliónov eur,“ dodal minister životného prostredia.
Podľa Sakovej budú môcť o dotácie žiadať aj subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla.
„Pôjde predovšetkým o tie subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla, chladu, energie, avšak dodávajú teplo aj priamo alebo prostredníctvom distribučných spoločností do všeobecného systému centrálneho zásobovania teplom, ak majú povolenie, respektíve predmet podnikania zo zákona o tepelnej energetike,“ dodala ministerha hospodárstva.
Rezorty životného prostredia a hospodárstva zároveň pripravujú nové schémy na výrobu energie iba z obnoviteľných zdrojov energie. Schéma envirorezortu bude zameraná na výrobu tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie, skladovanie elektrickej energie, výrobu obnoviteľného vodíka či výrobu a skladovanie biokvapalín a bioplynu, pričom celkový rozpočet na schému je na úrovni 350 miliónov eur. Prvú výzvu plánuje envirorezort vyhlásiť do konca tohto roka.
(sita)
Pochod Hrdí na rodinu tento rok poukáže na tému Manželstvo chráni deti. Jeho 12. ročník sa uskutoční 20. júla o 15.00 na Jakubovom námestí v Bratislave, informoval organizátor podujatia Anton Chromík.
„Poslaním akcie je rozšíriť na Slovensku radosť, ktorú môže dať rodina a manželstvo deťom a manželia medzi sebou navzájom. Ukázať, že deti potrebujú lásku mamy a otca viac ako veci či hmotné zabezpečenie. Povzbudiť, aby ľudia na Slovensku neochudobňovali svoje deti o to najcennejšie – o svoju prítomnosť a lásku rodičov. Povzbudiť ich, aby prekonávali ťažké veci, ktoré prichádzajú v rodinách,“ uviedli organizátori na svojom webe.
Chromík priblížil, že pochod začne zhromaždením na Jakubovom námestí a následne bude pokračovať po hlavnom meste.
„Pre tých, ktorí by prišli skôr, sa pred zhromaždením uskutoční diskusia viacerých vzácnych hostí o téme rodiny,“ priblížil. Po nej návštevníkov čakajú koncerty i súťaže, pre deti budú pripravené balóny i skákací hrad.
Minúta |
V čerpaní eurofondov sa nad stopercentnú úroveň určených prostriedkov dostali takmer všetky programy
V čerpaní eurofondov v programovom období 2014 až 2020 sa nad stopercentnú úroveň pôvodne určených prostriedkov dostali takmer všetky programy, vyplýva to z informácií ministerstiev financií a investícií. Osem programov viac alebo menej výrazne presiahlo 100-percentnú hranicu čerpania, jeden sa k nej veľmi priblížil a jeden zostáva hlboko pod čiarou.
Podľa podielu využívania starých eurozdrojov k 31. máju je na čele suverénne Integrovaný regionálny operačný program (IROP) s viac ako 116 percentami. Prijímatelia európskych peňazí v rámci neho na svoje projekty vyčerpali 2,25 miliardy eur, pričom alokácia má objem nad 1,9 miliardy eur.
S výrazným odstupom vo využívaní zdrojov EÚ nasledujú ďalšie programy. Cezhraničný program Interreg Slovensko – Česko dosiahol podiel cez 105 percent, vyčerpal takmer 95 miliónov eur oproti vyčleneným 90 miliónom eur.
Takmer 104,5-percentnú mieru zaznamenal program Ľudské zdroje, keď miesto takmer troch miliárd eur minul cez 3,1 miliardy eur.
Objemovo najväčší program Integrovaná infraštruktúra s podielom viac ako 103 percent využil 6,2 miliardy eur, teda o takmer 200 miliónov eur navyše alokácie. Prvú päťku uzatvára program Kvalita životného prostredia so 102,6 percenta pri využití 2,9 miliardy eur, čo je v porovnaní s plánom viac o 74 miliónov eur.
Program Efektívna verejná správa mal ku koncu mája podiel čerpania necelých 102 percent s vyčerpanými takmer 361 miliónmi eur, program Interreg Slovensko – Rakúsko skoro 101,5 percenta s bezmála 77 miliónmi eur, Technická pomoc viac ako 100 percent so skoro 160 miliónmi eur.
K hranici 100 percent sa priblížil program Interract III s podielom 99,3 percenta a 39 miliónmi eur. Jednoznačne najslabšiu úroveň čerpania má program Rybné hospodárstvo s takmer 54 percentami, pričom zo 7,7 milióna eur využil zhruba 4,2 milióna eur.
Bilancia nezahŕňa Program rozvoja vidieka, ktorý pre predĺženie obdobia o dva roky možno implementovať do konca roka 2025.
Konanie Michala Kovačiča ako nášho zamestnanca považujeme za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nepočítame s ním ako s tvárou TV Markíza, povedal generálny riaditeľ televízie Peter Gažík v rozhovore pre denník Postoj. O formáte politickej publicistiky podľa neho ešte budú diskutovať.
„Reláciu Na telo sme podporovali formátom prázdneho kresla niekoľko týždňov aj s vedomím, že ani v nasledujúcom období sa to nezmení,“ povedal Gažík na margo prístupu vládnej koalície k Markíze. „Vedeli sme, že tam neprídu zástupcovia koalície, a vopred sme komunikovali, že z týchto dôvodov to budú posledné dve relácie pred štandardnou letnou prestávku, ktorá tu bola vždy.“
Vedenie televízie podľa Gažíka nenaznačovalo, že vysielanie pred letnou prestávkou v obmedzenom režime znamená koniec relácie. V súčasnosti so štrajkovým výborom, na čele ktorého je práve Kovačič, nekomunikuje, „keďže v tom nevidíme aktuálne zmysel“, dodal.
Šéf televízie tiež odmietol úvahy o tlaku vlády prostredníctvom štátnej inzercie. „Príjem zo štátnej reklamy tvorí menej ako päť percent našich celkových reklamných príjmov. Z pohľadu našich biznisových záujmov a fungovania je to zanedbateľná časť,“ vysvetlil Gažík.
(postoj)
Minúta |
Z Bratislavy do Istanbulu sa bude lietať častejšie, dôvodom je záujem cestujúcich o novú linku
Z Bratislavy do Istanbulu sa bude lietať častejšie, dôvodom je záujem cestujúcich o novú linku. Len po mesiaci od otvorenia novej pravidelnej leteckej linky z Letiska M. R. Štefánika v Bratislave do tureckého Istanbulu zvyšuje dopravca Pegasus Airlines počet letov.
Pre záujem cestujúcich o toto spojenie bude miesto pôvodných dvoch letov od augusta letecky spájať obe mestá trikrát týždenne. Ako v utorok informovala letisková spoločnosť, ku frekvenciám letov v stredy a nedele pribudne aj v piatok. „Tri lety v týždni sú v pláne až do konca letného letového poriadku, do konca októbra 2024," uviedla hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Demovičová.
Priame lety z Bratislavy na istanbulské letisko Sabiha Gökçen spustila turecká letecká spoločnosť Pegasus Airlines od 18. mája. Cestujúci odlietajúci z bratislavského letiska môžu navyše využiť v Istanbule prestupné letecké spojenia a pokračovať v cestách do ďalších regiónov Turecka, napríklad do Kapadócie, ale aj do destinácií na Blízkom východe ako sú Kuvajt, Bahrajn, Omán, ale aj gruzínske Tbilisi.
„Pravidelná linka z Bratislavy do Istanbulu bude v prevádzke celoročne, aj počas zimného letového poriadku, ktorý sa v letectve začne od konca októbra a potrvá do konca marca 2025," priblížila Veronika Demovičová.
(sita)
Nemecká euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa vzdala plánov na opätovný vstup do frakcie Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente (EP) a zvažuje vytvorenie novej politickej skupiny ultrapravicových síl pod názvom Suverénni.
Podľa nemeckej verejnoprávnej televízie ARD sa spolkové vedenie AfD rozhodlo odporučiť na kongrese strany koncom tohto týždňa odchod z frakcie ID.
Delegáciu AfD pred niekoľkými týždňami vylúčili z ID po kontroverzných vyhláseniach lídra kandidátky strany Maximiliána Kraha v predvolebnej kampani. Očakávalo sa, že po voľbách sa AfD zblíži s ID, najmä potom ako nemecká strana Kraha vylúčila zo svojej delegácie. K tomu však nedošlo.
Ak AfD nechce ostať skupine Nezaradených bez skutočného vplyvu, môže skúsiť založiť vlastnú politickú frakciu. Na to potrebuje najmenej 23 europoslancov, ktorí zastupujú aspoň štvrtinu členských štátov EÚ (minimálne sedem).
Po eurovoľbách je v EP 38 nových poslancov aj z podobne orientovaných strán, ktorí doteraz nepatria nikam a k dispozícii môžu byť europoslanci zo skupiny Nezaradených.
Pridá sa aj Republika?
Viaceré európske médiá ako nádejných označili poslancov hnutia Párty sa skončila (SALF) zo Španielska, strany SOS z Rumunska, Republiky zo Slovenska, Našej domoviny (MHM) z Maďarska, Demokratického vlasteneckého hnutia (NIKH) z Grécka a poľských strán Konfederacja a Ruch Narodowy.
"Sme v aktívnom kontakte prakticky so všetkými vlasteneckými stranami v EP, a rokujeme o všetkých možnostiach. Nevylučujeme ani Vami spomínaný scenár. Budúci týždeň by sa malo všetko objasniť," vyjadril sa predseda Republiky Milan Uhrík pre Štandard po otázke o potencionálnom vstupe do novej frakcie.
Portál Euractiv minulý týždeň informoval, že členovia novej možnej frakcie by mohli byť spomedzi signatárov "Sofijskej deklarácie", ktorú iniciovala bulharská euroskeptická strana Obroda. Deklarácia okrem iného požaduje mierové rokovania na Ukrajine a koniec "cválajúcej byrokracie" EÚ.
Zatiaľ nie je nič oficiálne
Anonymné zdroje z prostredia EP naznačili, že v prípade novej frakcie zatiaľ "nie je nič oficiálne". Jej založenie musí byť oznámené predsedovi EP prostredníctvom vyhlásenia spolu s názvom skupiny. V politickom vyhlásení musia byť definované aj hodnoty, ktoré chce presadzovať a hlavné politické ciele. Musí obsahovať aj mená poslancov spolu s ich vyhlásením, že majú rovnakú politickú príslušnosť.
Podľa oficiálnych výsledkov eurovolieb bude mať najviac poslancov v EP Európska ľudová strana (EPP) - 189. Socialisti a demokrati (S&D) 136, tretí Európski konzervatívci a reformisti (ECR) 83 a štvrtá bude liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) 81. Celkovo 58 má skupina ID, Zelení/EFA 56 a Ľavica 39.
Frakcia Suverénni, ak by vznikla, by bola najmenšia, pričom jej členovia by boli zo skupiny Nezaradení (45 kresiel) a Ostatní (38 zatiaľ bez príklonu k európskej politickej frakcii).
(tasr/tod)
Americká centrálna banka uvažuje o zvyšovaní úrokových sadzieb, uviedla jej guvernérka Michelle Bowmanová. Podporila by ho, ak sa inflácia nespomalí.
Podľa Bowmanovej ešte nenastal čas, aby Fed začal uvoľňovať menovú politiku. Naopak, dodala, že ak sa inflácia neochladí, podporila by zvýšenie sadzieb.
"Ak budú prichádzajúce údaje signalizovať, že inflácia sa udržateľne približuje k nášmu dvojpercentnému cieľu, nakoniec príde čas na postupné znižovanie kľúčovej úrokovej sadzby, aby sa zabránili, že nastavenie menovej politiky bude príliš reštriktívne," uviedla Bowmanová na podujatí v Londýne. "Stále však nie sme tak ďaleko, aby sme mohli znížiť základnú úrokovú sadzbu."
Bowmanovej slová odrážajú prevládajúcu náladu medzi predstaviteľmi Fedu. Väčšina z nich v uplynulých týždňoch uviedla, že hoci stále očakávajú návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu Fedu, potrebujú viac dôkazov.
Aktuálne údaje ukázali mierne spomalenie inflácie v USA. Fedom preferovaný ukazovateľ inflácie sa pohybuje tesne pod tromi percentami. Menový výbor Fedu však po svojom poslednom zasadaní uviedol, že došlo len k "miernemu ďalšiemu pokroku" smerom k inflačnému cieľu.
(tasr, cnbc)
Prezident Peter Pellegrini vymenoval nových veľvyslancov pre Ukrajinu a Vatikán. Pavel Vízdal bude zastupovať Slovensko na Ukrajine, Juraj Priputen vo Vatikáne.
„Vážení páni veľvyslanci, prajem vám na vašich nových pôsobiskách veľa pracovných aj osobných úspechov. Verím, že Slovensko bude pre vás vždy na prvom mieste,“ uviedol Pellegrini na Facebooku.
(fb, tasr)
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková pokračuje v čistkách, odvolala šéfa svojich analytikov. Matej Mišík pritom inštitút v roku 2020 zakladal a zhromaždil okolo seba tím 40 odborníkov.
Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu môže Mišíkov odchod spustiť domino efekt a môžu ho na vlastnú žiadosť nasledovať aj viacerí kolegovia.
O jeho možnom nástupcovi a kauzách, ktoré sa s ním spájajú, sa dočítate v článku:
Odborový zväz polície SR sa dištancuje od vyjadrení niektorých opozičných politikov, ktorí sú podľa odborárov „sami najviac zodpovední za súčasný katastrofálny stav“ Policajného zboru SR. Zväz tak reaguje najmä na exministra vnútra Romana Mikulca (hnutie Slovensko) či bývalého predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS).
„Minister Mikulec mohol sám presadiť návrh novej platovky, no neurobil tak,“ uviedol odborový zväz s tým, že namiesto toho zrušil nariadenie o kariérnom raste či výberové konanie na policajného prezidenta. Podľa policajných odborárov tiež opätovne zaviedol nariadenie umožňujúce odvolanie policajného funkcionára.
„Svoju ‚odbornosť‘ dokázal aj tým, že pripravenú novelu zákona č. 73/1998 po absolvovaní medzirezortného pripomienkového konania ‚stratil‘,“ tvrdia odborári.
„O vylepšenie platov v podobe razantného zvýšenia príplatkov sa zaujímal len v prípade pár vyvolených vo vedení Prezídia PZ na čele so Štefanom Hamranom,“ dodáva zväz na margo bývalého šéfa rezortu vnútra.
Odborári tiež reagovali na vyjadrenia exministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati), ktorý sa dnes údajne „odvoláva na policajné odbory, pritom v minulosti hovoril o ich zbytočnosti“. Bývalý policajný prezident Hamran sa podľa zväzu „netají túžbou vyzliecť vedenie odborov z uniforiem“.
„Z tohto dôvodu odporúčame všetkým menovaným politikom, ktorí sú podstatnou mierou zodpovední za súčasný stav PZ, aby sa držali hesla ‚mlčať je zlato‘. O ich podporu naozaj nestojíme,“ uviedol zväz v závere.
(fb)
Ministerstvo kultúry opätovne zafinancuje osem vzácnych oltárov a ikonostasov. Ich rekonštrukcia sa začala ešte v rokoch 2015 – 2018, no bola prerušená vzhľadom na nález Ústavného súdu SR.
V súčasnosti rezort financií vyčlenil spolu s Ministerstvom kultúry SR viac ako 160-tisíc eur na potrebné dofinancovanie.
„Podpore dala zelenú minulý týždeň vláda na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote. Viaceré z pamiatok sú totiž súčasťou takzvanej Gotickej cesty,“ uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
(telegram)
Českí lekári sa s takýmto prípadom ešte nestretli. Muž spadol z rebríka na kovovú tyč, ktorá mu prepichla hrudník . Otvoriť ho museli skutočne netypicky.
„Spôsob sa používa skôr pri polytraumách alebo pri transplantácii srdca a pľúc. Otvorí sa celá pleurálna dutina, teda priestor obklopujúci pľúca. Zvolili sme tento maximalistický postup preto, aby sme mohli kontrolovane vytiahnuť kovovú tyč a tiež aby sme dohliadli na možné krvácanie,“ informuje pre iDnes lekár Josef Chudáček.
Našťastie, kovová tyč nezasiahla životne dôležité orgány a po päťhodinovej operácii a dvojtýždňovej hospitalizácii sa muž vrátil domov.
(iDnes)
Nórska vláda v utorok podpísala dohodu o začatí vytvárania zásob obilia. Pandémia ochorenia COVID-19, vojna v Európe a klimatická zmena totiž ukázali, že je to potrebné.
Nórsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva Geir Pollestad podpísal so štyrmi súkromnými firmami dohodu o uskladnení 30-tisíc ton obilia. Pšenicu, ktorá bude patriť nórskej vláde, budú spoločnosti skladovať v zariadeniach po celej krajine.
Vytváranie pohotovostných zásob obilia znamená, že krajina bude pripravená aj na nečakané a "nepredstaviteľné" udalosti, uviedlo ministerstvo. Nórsko v ďalších rokoch podpíše ďalšie zmluvy o vytvorení zásob.
Cieľom je mať do konca desaťročia v zásobe približne 82 500 ton obilia, "aby sme potom mali dostatok obilia na trojmesačnú spotrebu obyvateľov Nórska v krízovej situácii, ktorá môže nastať", uviedol Pollestad pre nórsku štátnu televíziu a rozhlas NRK.
Nórsko malo zásoby obilia už v 50. rokoch 20. storočia, ale v roku 2003 svoje sklady zatvorilo. Vtedy sa totiž rozhodlo, že už nie sú potrebné. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 však Nórsko zriadilo komisiu na vyhodnotenie silných a slabých stránok svojich systémov núdzovej pripravenosti, ktorá odporučila vytvorenie zásob obilia.
(tasr, ap)
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v utorok zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.
ICC obviňuje Šojgua a Gerasimova z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre.
Sudcovia ICC si podľa vyhlásenia súdu myslia, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ruskí predstavitelia sú zodpovední za "raketové útoky, ktoré podnikali ruské ozbrojené sily proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre" najmenej od 10. októbra 2022 do najmenej 9. marca 2023.
"V tomto čase ruské ozbrojené sily vykonali veľký počet útokov proti viacerým elektrárňam a rozvodniam na viacerých miestach na Ukrajine," cituje súd agentúra AP. Rusko opakovane uviedlo, že ukrajinská energetická infraštruktúra je jeho legitímnym cieľom, pričom poprelo, že by útočilo na civilistov alebo civilnú infraštruktúru.
Podľa agentúry AP nie je pravdepodobné, že by sa jedného z týchto ruských predstaviteľov podarilo v blízkom čase na základe týchto zatykačov zadržať. Rusko totiž neuznáva jurisdikciu ICC a odmieta vydanie svojich podozrivých.
Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.
Šojgu viedol ministerstvo obrany od novembra 2012. Prezident Putin ho však v máji tohto roka z postu prekvapivo odvolal a nahradil ekonómom bez vojenských skúseností, bývalým vicepremiérom Andrejom Belousovom. Putin Šojgua po odvolaní vymenoval za tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu vydať zatykače na dvoch vysokopostavených ruských predstaviteľov za znamenie toho, že spravodlivosť za ruské zločiny na Ukrajine sa blíži.
Podľa Zelenského ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine". Na sociálnej sieti X napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť". "Dúfame, že ich uvidíme za mrežami," dodal.
(tasr)
Mjanmarské etnické ozbrojené skupiny obsadili obľúbené plážové letovisko Thanduej na západe a zaútočili na pozície junty v severnej časti krajiny. Etnické ozbrojené skupiny a prodemokratické Ľudové obranné sily (PDF) bojujú proti armáde, ktorá sa chopila moci počas prevratu v roku 2021.
V Jakchainskom štáte na západe krajiny bojujú príslušníci Arakanskej armády (AA) už niekoľko dní v okolí pláže Ngapali, kde sa nachádzajú luxusné hotely a rekreačné strediská patriace spoločnostiam podporovaným armádou.
Vojenské jednotky a polícia sa stiahli na letisko v Thanduej vzdialenom približne dva kilometre, uviedol pre AFP vojenský zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. O stovky kilometrov ďalej, v Šanskom štáte na severe krajiny, zaútočila Taangská národná oslobodzovacia armáda (TNLA) za úsvitu na armádu v meste Kyaukme, ktoré leží na dôležitej diaľnici do Číny. TNLA obmedzila cestovanie v okolí mesta.
AA a TNLA sú členmi tzv. Aliancie troch bratov, ktorá v októbri minulého roka začala v Šanskom štáte nečakanú ofenzívu proti vládnucej junte. Ich bojovníci sa zmocnili rozsiahleho územia a niekoľkých lukratívnych obchodných priechodov na hraniciach s Čínou, čím zasadili junte najväčší úder od jej prevzatia moci.
(tasr, afp)
Rusko porušilo ľudské práva po anexii Krymu vo viacerých oblastiach, rozhodol Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP).
Súd v rozhodnutí reagujúcom na sťažnosť Ukrajiny uviedol, že z ruskej strany došlo okrem iného k porušeniu práva na život, k neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, obmedzeniu slobody náboženského vyznania či porušeniu práva na slobodu prejavu.
Prípad sa týkal aj obvinení Moskvy z prenasledovania Ukrajincov pre ich politické postoje či prokyjevskú politickú činnosť, ktorej sa venovali prevažne na Kryme, ale aj v iných častiach Ukrajiny či Ruskej federácie. Rusko už v minulosti odmietlo obvinenia z toho, že na polostrove porušuje práva ľudí a utláča politických oponentov.
"Súd jednomyseľne rozhodol, že Rusko musí urýchlene prijať opatrenia, ktoré zaistia bezpečný návrat príslušných väzňov, ktorých presunuli z Krymu do väzenských zariadení na území Ruskej federácie," oznámil ESĽP.
Rusko rozhodnutia ESĽP odmieta, pričom ho po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vylúčili z Rady Európy. V dôsledku toho sa naň nevzťahuje ani Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý presadzuje tento súd v Štrasburgu. ESĽP však môže naďalej rozhodovať o udalostiach, ku ktorým došlo pred vylúčením Ruska. Prípad Krymu sa datuje do marca 2014, Rusko zbavili členstva v RE v marci 2022.
(tasr, reuters)
Minúta |
Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, tvrdí tamojší minister zahraničných vecí
Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v súvislosti s ďalším možným postupom po ukončení prístupových rozhovorov.
Kuleba uviedol, že tieto tri kroky budú nasledovné: záver Európskej komisie o úspešnom ukončení rozhovorov a dosiahnutie súladu Ukrajiny s prístupovými kritériami; rozhodnutie o podpísaní dohody o pristúpení Ukrajiny k EÚ; ratifikácia dohody parlamentmi členských štátov EÚ a získanie plného členstva Ukrajiny v Európskej únii.
Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.
(tasr, reuters)
Poľsko má v súvislosti s nórskymi fondmi „problém politického pôvodu“, tvrdí ministerka pre fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pełczyńska-Nałeczová. Vyhlásila, že za blokovanie štvrtého kola grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) môže Maďarsko.
Koncom roka 2023 dosiahli štáty EHP – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – spoločne s eurokomisiou dohodu o štvrtej edícii Nórskych fondov a Finančného mechanizmu EHP.
Poľsko je najväčším príjemcom tretieho vydania fondov, trojica štátov pridelila Varšave približne 809,3 milióna eur. Vláda Donalda Tuska sa preto obáva možného blokovania týchto peňazí.
„Máme do činenia s Maďarskom, ktoré chce získať kontrolu nad fondmi pre mimovládne organizácie a nechce súhlasiť s tým, aby táto kontrola bola v rukách Nórov,“ povedala Pełczyńska-Nałęczová novinárom. Dodala, že Nóri zasa chcú „zabezpečiť prístup“ k finančným prostriedkom pre „organizácie, ktoré sú nezávislé od vlády či úradov“.
„Maďari nám ponúkli, aby sme podpísali list, v ktorom budeme stáť na ich strane,“ tvrdí ministerka. Údajne výmenou za podporu Budapešti pridelí Orbánova vláda Poľsku viac prostriedkov.
„Osobne som sa po diskusiách a odporúčaniach MZV a nášho zastúpenia v Bruseli rozhodla, že takýto list nepodporíme. To znamená, že sa nenecháme vydierať Maďarskom,“ dodala ministerka.
(tvn24)
EÚ obvinila Microsoft z porušenia protimonopolných pravidiel. Podľa protimonopolného úradu Microsoft pravidlá porušil tým, že spojil svoju aplikáciu na odosielanie správ a videokonferencie Teams so základnými kancelárskymi aplikáciami, ako sú Office 365 a Microsoft 365.
Európska komisia, najvyšší protimonopolný orgán 27-členného bloku, má podozrenie, že Microsoft mohol poskytnúť Teams-u "distribučnú výhodu", keď zákazníkom pri kúpe softvéru nedal na výber. Komisia začala vyšetrovanie v júli 2023 po tom, ako konkurenčný Slack Technologies, ktorý vyrába populárny softvér na odosielanie správ, podal sťažnosť v Bruseli.
Komisia uviedla, že hoci Microsoft začal ponúkať niektoré softvérové balíky bez aplikácie Teams, tieto zmeny nestačia na to, aby sa vyriešili jej obavy. Musí preto urobiť viac, aby boli splnené pravidlá o hospodárskej súťaži.
Prezident Microsoftu Brad Smith v pripravenom vyhlásení ocenil "jasnosť" v rámci komunikácie a zaviazal sa, že Microsoft bude "po oddelení tímov a vykonaní počiatočných krokov v oblasti interoperability pracovať na nájdení riešení na zmiernenie zostávajúcich obáv Komisie".
(tasr, reuters, ap)
Najčítanejšie
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…
Vrátia sa do francúzskych ulíc žlté vesty?
Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…