Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z Bratislavy do Istanbulu sa bude lietať častejšie, dôvodom je záujem cestujúcich o novú linku

Z Bratislavy do Istanbulu sa bude lietať častejšie, dôvodom je záujem cestujúcich o novú linku. Len po mesiaci od otvorenia novej pravidelnej leteckej linky z Letiska M. R. Štefánika v Bratislave do tureckého Istanbulu zvyšuje dopravca Pegasus Airlines počet letov.

Pre záujem cestujúcich o toto spojenie bude miesto pôvodných dvoch letov od augusta letecky spájať obe mestá trikrát týždenne. Ako v utorok informovala letisková spoločnosť, ku frekvenciám letov v stredy a nedele pribudne aj v piatok. „Tri lety v týždni sú v pláne až do konca letného letového poriadku, do konca októbra 2024," uviedla hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Demovičová.

Priame lety z Bratislavy na istanbulské letisko Sabiha Gökçen spustila turecká letecká spoločnosť Pegasus Airlines od 18. mája. Cestujúci odlietajúci z bratislavského letiska môžu navyše využiť v Istanbule prestupné letecké spojenia a pokračovať v cestách do ďalších regiónov Turecka, napríklad do Kapadócie, ale aj do destinácií na Blízkom východe ako sú Kuvajt, Bahrajn, Omán, ale aj gruzínske Tbilisi.

„Pravidelná linka z Bratislavy do Istanbulu bude v prevádzke celoročne, aj počas zimného letového poriadku, ktorý sa v letectve začne od konca októbra a potrvá do konca marca 2025," priblížila Veronika Demovičová.

(sita)

Minúta  |  

AfD by mohla v europarlamente vytvoriť novú frakciu. Vstup zvažuje aj Republika

Nemecká euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa vzdala plánov na opätovný vstup do frakcie Identita a demokracia (ID) v Európskom parlamente (EP) a zvažuje vytvorenie novej politickej skupiny ultrapravicových síl pod názvom Suverénni.

Podľa nemeckej verejnoprávnej televízie ARD sa spolkové vedenie AfD rozhodlo odporučiť na kongrese strany koncom tohto týždňa odchod z frakcie ID.

Delegáciu AfD pred niekoľkými týždňami vylúčili z ID po kontroverzných vyhláseniach lídra kandidátky strany Maximiliána Kraha v predvolebnej kampani. Očakávalo sa, že po voľbách sa AfD zblíži s ID, najmä potom ako nemecká strana Kraha vylúčila zo svojej delegácie. K tomu však nedošlo.

Ak AfD nechce ostať skupine Nezaradených bez skutočného vplyvu, môže skúsiť založiť vlastnú politickú frakciu. Na to potrebuje najmenej 23 europoslancov, ktorí zastupujú aspoň štvrtinu členských štátov EÚ (minimálne sedem).

Po eurovoľbách je v EP 38 nových poslancov aj z podobne orientovaných strán, ktorí doteraz nepatria nikam a k dispozícii môžu byť europoslanci zo skupiny Nezaradených.

Pridá sa aj Republika?

Viaceré európske médiá ako nádejných označili poslancov hnutia Párty sa skončila (SALF) zo Španielska, strany SOS z Rumunska, Republiky zo Slovenska, Našej domoviny (MHM) z Maďarska, Demokratického vlasteneckého hnutia (NIKH) z Grécka a poľských strán Konfederacja a Ruch Narodowy.

"Sme v aktívnom kontakte prakticky so všetkými vlasteneckými stranami v EP, a rokujeme o všetkých možnostiach. Nevylučujeme ani Vami spomínaný scenár. Budúci týždeň by sa malo všetko objasniť," vyjadril sa predseda Republiky Milan Uhrík pre Štandard po otázke o potencionálnom vstupe do novej frakcie.

Portál Euractiv minulý týždeň informoval, že členovia novej možnej frakcie by mohli byť spomedzi signatárov "Sofijskej deklarácie", ktorú iniciovala bulharská euroskeptická strana Obroda. Deklarácia okrem iného požaduje mierové rokovania na Ukrajine a koniec "cválajúcej byrokracie" EÚ.

Zatiaľ nie je nič oficiálne

Anonymné zdroje z prostredia EP naznačili, že v prípade novej frakcie zatiaľ "nie je nič oficiálne". Jej založenie musí byť oznámené predsedovi EP prostredníctvom vyhlásenia spolu s názvom skupiny. V politickom vyhlásení musia byť definované aj hodnoty, ktoré chce presadzovať a hlavné politické ciele. Musí obsahovať aj mená poslancov spolu s ich vyhlásením, že majú rovnakú politickú príslušnosť.

Podľa oficiálnych výsledkov eurovolieb bude mať najviac poslancov v EP Európska ľudová strana (EPP) - 189. Socialisti a demokrati (S&D) 136, tretí Európski konzervatívci a reformisti (ECR) 83 a štvrtá bude liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) 81. Celkovo 58 má skupina ID, Zelení/EFA 56 a Ľavica 39.

Frakcia Suverénni, ak by vznikla, by bola najmenšia, pričom jej členovia by boli zo skupiny Nezaradení (45 kresiel) a Ostatní (38 zatiaľ bez príklonu k európskej politickej frakcii).

(tasr/tod)

Minúta  |  

Americká centrálna banka uvažuje o zvyšovaní úrokových sadzieb, uviedla guvernérka

Americká centrálna banka uvažuje o zvyšovaní úrokových sadzieb, uviedla jej guvernérka Michelle Bowmanová. Podporila by ho, ak sa inflácia nespomalí.

Podľa Bowmanovej ešte nenastal čas, aby Fed začal uvoľňovať menovú politiku. Naopak, dodala, že ak sa inflácia neochladí, podporila by zvýšenie sadzieb.

"Ak budú prichádzajúce údaje signalizovať, že inflácia sa udržateľne približuje k nášmu dvojpercentnému cieľu, nakoniec príde čas na postupné znižovanie kľúčovej úrokovej sadzby, aby sa zabránili, že nastavenie menovej politiky bude príliš reštriktívne," uviedla Bowmanová na podujatí v Londýne. "Stále však nie sme tak ďaleko, aby sme mohli znížiť základnú úrokovú sadzbu."

Bowmanovej slová odrážajú prevládajúcu náladu medzi predstaviteľmi Fedu. Väčšina z nich v uplynulých týždňoch uviedla, že hoci stále očakávajú návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu Fedu, potrebujú viac dôkazov.

 Aktuálne údaje ukázali mierne spomalenie inflácie v USA. Fedom preferovaný ukazovateľ inflácie sa pohybuje tesne pod tromi percentami. Menový výbor Fedu však po svojom poslednom zasadaní uviedol, že došlo len k "miernemu ďalšiemu pokroku" smerom k inflačnému cieľu.

(tasr, cnbc)

Minúta  |  

Prezident Peter Pellegrini vymenoval nových veľvyslancov pre Ukrajinu a Vatikán

Prezident Peter Pellegrini vymenoval nových veľvyslancov pre Ukrajinu a Vatikán. Pavel Vízdal bude zastupovať Slovensko na Ukrajine, Juraj Priputen vo Vatikáne.

„Vážení páni veľvyslanci, prajem vám na vašich nových pôsobiskách veľa pracovných aj osobných úspechov. Verím, že Slovensko bude pre vás vždy na prvom mieste,“ uviedol Pellegrini na Facebooku.

(fb, tasr)

Minúta  |  

Dolinková pokračuje v čistkách, odvolala šéfa svojich analytikov

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková pokračuje v čistkách, odvolala šéfa svojich analytikov. Matej Mišík pritom inštitút v roku 2020 zakladal a zhromaždil okolo seba tím 40 odborníkov.

Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu môže Mišíkov odchod spustiť domino efekt a môžu ho na vlastnú žiadosť nasledovať aj viacerí kolegovia.

O jeho možnom nástupcovi a kauzách, ktoré sa s ním spájajú, sa dočítate v článku:

Dolinková odvolala šéfa ďalšieho inštitútu. Meno jeho možného nástupcu sa spája s kauzami

Mohlo by Vás zaujímať Dolinková odvolala šéfa ďalšieho inštitútu. Meno jeho možného nástupcu sa spája s kauzami

Minúta  |  

Odborový zväz polície SR sa dištancuje od vyjadrení niektorých opozičných politikov

Odborový zväz polície SR sa dištancuje od vyjadrení niektorých opozičných politikov, ktorí sú podľa odborárov „sami najviac zodpovední za súčasný katastrofálny stav“ Policajného zboru SR. Zväz tak reaguje najmä na exministra vnútra Romana Mikulca (hnutie Slovensko) či bývalého predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS).

„Minister Mikulec mohol sám presadiť návrh novej platovky, no neurobil tak,“ uviedol odborový zväz s tým, že namiesto toho zrušil nariadenie o kariérnom raste či výberové konanie na policajného prezidenta. Podľa policajných odborárov tiež opätovne zaviedol nariadenie umožňujúce odvolanie policajného funkcionára.

„Svoju ‚odbornosť‘ dokázal aj tým, že pripravenú novelu zákona č. 73/1998 po absolvovaní medzirezortného pripomienkového konania ‚stratil‘,“ tvrdia odborári.

„O vylepšenie platov v podobe razantného zvýšenia príplatkov sa zaujímal len v prípade pár vyvolených vo vedení Prezídia PZ na čele so Štefanom Hamranom,“ dodáva zväz na margo bývalého šéfa rezortu vnútra.

Odborári tiež reagovali na vyjadrenia exministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati), ktorý sa dnes údajne „odvoláva na policajné odbory, pritom v minulosti hovoril o ich zbytočnosti“. Bývalý policajný prezident Hamran sa podľa zväzu „netají túžbou vyzliecť vedenie odborov z uniforiem“.

„Z tohto dôvodu odporúčame všetkým menovaným politikom, ktorí sú podstatnou mierou zodpovední za súčasný stav PZ, aby sa držali hesla ‚mlčať je zlato‘. O ich podporu naozaj nestojíme,“ uviedol zväz v závere.

(fb)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.