Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Ľuboš Blaha sa vzdal pozície podpredsedu Národnej rady, aby mohol vykonávať funkciu europoslanca. Na jeho stoličku by sa mal posadiť stranícky kolega Tibor Gašpar.
Informáciu, ktorá odznela v relácii Analýzy 24 televízie JOJ, potvrdil aj ďalší člen Smeru Ján Richter. Hosť vo vysielaní a predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling dodal, že jeho strana Gašpara nepodporí.
(tv joj)
Európska únia kritizuje "nezmyselné" rozhodnutie Ruska zablokovať 81 európskych médií vrátane slovenských denníkov SME a Denník N. Brusel minulý mesiac urobil rovnaký krok, keď zakázal viaceré weby spadajúce pod Kremeľ.
Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v statuse na sieti X označila toto rozhodnutie Ruska za nezmyselnú odvetu. Krok Ruska v utorok odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Talianska.
Rím označil opatrenia proti médiám z Talianska za neopodstatnené, pretože "vždy poskytovali objektívne a nezaujaté informácie o konflikte na Ukrajine", informovala agentúra Reuters citujúc z vyhlásenia talianskeho rezortu diplomacie.
(tasr, reuters)
Ruské jednotky vypustili od začiatku roka na ukrajinské územie 2277 útočných dronov iránskej výroby Šáhid, protivzdušná obrana Kyjeva ich zničila 1953, ako informovalo ukrajinské letectvo.
Veliteľ ukrajinských vzdušných síl generálporučík Mykola Oleščuk objasnil, že tento výsledok sa podarilo dosiahnuť vďaka zvýšeniu bojových schopností mobilných palebných skupín ukrajinských obranných síl.
Ozrejmil, že ide o tisícky ukrajinských vojakov, ktorí takmer každú noc chodia na palebné pozície a všetkými zbraňami, ktoré majú k dispozícii, zostreľujú drony odpaľované z Ruska.
"Viac ako 80 percent zostrelených šáhidov bolo zneškodnených mobilnými skupinami ukrajinských obranných síl," dodal Oleščuk s tým, že vybavenie im pomáhajú zabezpečovať charitatívne nadácie, miestne komunity, dobrovoľníci, aktivisti a medzinárodné spoločenstvo.
(tasr, reuters, bbc)
Počet antisemitských incidentov v Nemecku vlani vzrástol o 83 percent, oznámila organizácia RIAS. Prudký nárast zaznamenala po začiatku operácie izraelskej armády v Pásme Gazy v reakcii na októbrový útok radikálov palestínskeho hnutia Hamas na židovský štát.
Zhruba polovica zo 4782 zaznamenaných antisemitských incidentov súvisela s protiizraelským aktivizmom, pričom mnohé z nich sa týkali relativizácie alebo popierania holokaustu.
Ako príklady antisemitských incidentov RIAS uvádza ničenie izraelských vlajok vyvesených na znak solidarity s Izraelom, nápisy ako "Osloboďte Palestínu od sionistov", preškrtnuté Dávidove hviezdy či pokusy o podpaľačstvo.
Ako v pondelok uviedla sieť mimovládnych organizácií CLAIM, ktorá monitoruje islamofóbiu a nenávisť voči moslimom, počet protimoslimských incidentov zaznamenaných v Nemecku vlani tiež vzrástol.
(tasr, reuters)
Európska únia otvorila rokovania o členstve s Moldavskom na medzivládnej konferencii v Luxemburgu iba niekoľko hodín po otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou.
(tasr, dpa)
Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur za postup v prípade vyšetrovateľov NAKA, ktorých napriek statusu chránených oznamovateľov Matúš Šutaj Eštok postavil mimo službu. Rezort avizoval odvolanie.
Úrad pre ochranu oznamovateľov rozhodoval o viacerých prípadoch hromadne, pričom uložil sankciu blízku hornej hranici 100-tisíc eur. Ministerstvo tvrdí, že orgán nevzal do úvahy argumentáciu Krajského súdu v Bratislave, kde boli vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu neúspešní.
Rezort rovnako namietal aj údajnú zaujatosť predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, ktorá údajne "vopred avizovala porušenie zákona aj napriek tomu, že nepoznala konkrétne okolnosti týchto prípadov".
Prezident podpísal novelu zákona o vysokých školách. Zmeny odobrené Petrom Pellegrinim sa týkajú prístupu a podpory tehotných študentiek a študentov starajúcich sa o deti do troch rokov. Účinnosť nadobudne pred novým akademickým rokom.
"Tento zákon plní ruka v ruke dve úlohy, ktoré má silný štát pre ľudí zabezpečovať. Pomáha rodičom i budúcim mamičkám, aby kvôli starostlivosti o dieťatko nemuseli ukončiť vysokoškolské štúdium, ale mali nárok na ústretový prístup od svojej alma mater," uviedol prezident.
Vysoká škola by mala vytvárať zodpovedajúce podmienky štúdia pre tehotné študentky a pre študentov, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.
Novela tiež upravuje, za akých podmienok môže rektor VŠ odpustiť školné pri tehotných študentkách a študentoch, starajúcich sa o dieťa do troch rokov. Právna úprava má nadobudnúť účinnosť od 1. septembra vzhľadom na začiatok akademického roka.
(tasr)
Úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom by boli predčasné, vyhlásil český premiér Petr Fiala po rokovaní s prezidentom Petrom Pavlom. Vzťahy medzi krajinami sa podľa neho naďalej rozvíjajú.
Fiala sa s Pavlom stretol v utorok na Pražskom hrade na pravidelnom pracovnom rokovaní. Hovorili síce o česko-slovenských vzťahoch, ale nie o otázke obnovenia medzivládnych konzultácií, ktoré česká strana v marci prerušila.
"Myslím si, že na to teraz nie je čas. A nakoniec, ani slovenský premiér (Robert) Fico ešte nie je späť v úrade, takže také debaty alebo úvahy by boli predčasné," povedal český premiér. Dôležité podľa neho je, že česko-slovenské vzťahy sa naďalej rozvíjajú na všetkých možných úrovniach.
(tasr)
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že na území Ruskej federácie obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy. Týka sa to aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz, píše TASR.
Ide o odvetné opatrenie za analogický krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta.
Na zozname zverejnenom v utorok ruským rezortom diplomacie je 77 subjektov: vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.
Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že tieto médiá šíria nepravdivé informácie o takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine – tak Rusko nazýva vojnu, ktorú vo februári 2022 rozpútalo voči Ukrajine.
Vyhlásenie ruského ministerstva sa sústreďuje na vysielanie médií, hoci v zozname je aj mnoho médií, ktoré publikujú svoje materiály primárne v podobe textov.
Zákaz sa vzťahuje aj na rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, nemecké periodiká Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País a tamojšiu tlačovú agentúru EFE a televíziu RTVE, na talianske denníky La Stampa a La Repubblica i taliansku mediálnu spoločnosť RAI.
V zozname je aj viacero francúzskych médií vrátane denníkov Le Monde a Libération či agentúry AFP, ako aj médiá z Belgicka, Bulharska a Maďarska (444.hu).
Zákaz postihne aj vybrané médiá z Grécka, Dánska, Írska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Estónska, Malty, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Fínska a Švédska.
Zoznam zahŕňa aj médiá s celoeurópskou pôsobnosťou: Agence Europe, týždenník Politico – jeho európsku i americkú mutáciu –, spravodajský web EUobserver, ale aj družicový kanál Svoboda Satellite Package.
Členské krajiny EÚ svojím rozhodnutím zo 17. mája zakázali "akúkoľvek vysielaciu aktivitu" mediálnej platforme Voice of Europe a trom ruským médiám: agentúre RIA Novosti a denníkom Izvestija a Rossijskaja gazeta.
Podľa orgánov EÚ tieto médiá predstavujú "významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť" Európskej únie a zohrávajú "dôležitú úlohu pri podnecovaní a podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii situácie v susedných krajinách". Toto rozhodnutie EÚ nadobudlo platnosť v utorok 25. júna.
Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že ak budú zrušené obmedzenia pre ruské médiá, ruská strana tiež prehodnotí svoje rozhodnutie vo vzťahu k prevádzkovateľom médií z Európy.
Európska únia v utorok kritizovala Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií. Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v statuse na sieti X označila toto rozhodnutie Ruska za nezmyselnú odvetu.
Dodala, že "propagandistické výstupy financované Ruskom na šírenie dezinformácií ako súčasť ruskej vojenskej doktríny nie sú to isté ako nezávislé médiá", ktorých sa sankcie uvalené Ruskom týkajú.
Krok Ruska v utorok odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Talianska, ktorého médiá sú tiež na zozname 81 subjektov, ktorým Rusko zakázalo vysielanie a prístup k ich webom na svojom území. Rím označil opatrenia proti médiám z Talianska za neopodstatnené, pretože "vždy poskytovali objektívne a nezaujaté informácie o konflikte na Ukrajine".
(bbc, reuters, tasr, est)
Ukrajinská armáda zasiahla sovietsku vesmírnu komunikačnú stanicu NIP-16 na Kryme, použila najmenej štyri americké rakety ATACMS. Zariadenie, ktoré po zásahu zachvátilo niekoľko požiarov, stále dokáže prijímať signál z družíc na obežnej dráhe.
Vtedajší Sovietsky zväz pri budovaní stanice v roku 1969 vybral pre jej umiestnenie slnečné kúpeľné mesto Jevpatorija, ktoré sa aktuálne nachádza 160 kilometrov od frontovej línie. Zariadenie tvorí desať parabolických antén schopných komunikovať so sondami na Marse.
V súčasnosti Ruská federácia, ktorej NIP-16 pripadla po získaní Krymu v roku 2014, využíva stanicu v rámci systémov satelitov GLONASS. Pripojenie sa využíva pre navigáciu kĺzavých bômb KAB. Ukrajinským útokom odoláva vďaka rigidnej kovovej konštrukcii.
(forbes)
Liberálna strana Justina Trudeaua prehrala doplňovacie voľby v Toronte, analytici hovoria o referende o vláde kanadského premiéra. Neúspešná kandidátka Leslie Churchová priznala prehru, o dôveru voličov sa chce uchádzať aj v parlamentných voľbách.
Táto tesná prehra v najväčšom kanadskom meste, tradičnej bašte liberálov, neveští pre Trudeaua nič dobré pred voľbami, ktoré sa očakávajú na jeseň 2025. "Justinova pozícia je vo vnútri strany vážne oslabená," povedal kanadský historik Robert Bothwell.
Bothwell objasnil, že vedenie i členská základňa Liberálnej strany doteraz vždy akceptovali spôsob, akým Trudeau vedie stranu. Nespokojenci sa radšej vzdali vládnych postov namiesto toho, "aby verejne reptali".
Trudeau pred časom vyhlásil, že má v úmysle viesť stranu do ďalších volieb. Liberáli, ktorí sú pri moci od roku 2015, však v prieskumoch verejnej mienky zaostávajú, najmä pre obavy voličov zo stúpajúcich životných nákladov.
(tasr, ap)
Sme zajedno, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie, uviedol český prezidenta Peter Pavel po schôdzke na Pražskom hrade s českým premiérom Petrom Fialom, predsedom opozičného hnutia ANO Andrejom Babišom a tieňovým premiérom hnutia Karlom Havlíčkom.
"Atmosféra bola do určitej miery iskrivá, to by som asi určite neskrýval," naznačil prezident. Aj napriek niektorým rozdielnym pohľadom však bola podľa neho debata konštruktívna a v hlavných princípoch došlo k zhode. Zástupcovia opozície ani vlády napríklad v žiadnom prípade nespochybňujú dlhodobú prozápadnú orientáciu ČR a pevné ukotvenie v EÚ a NATO, podotkol prezident.
"Zhodli sme sa na tom, že najväčšou hrozbou súčasnosti pre ČR aj Európu je jednoznačne Rusko so svojou agresívnou politikou," zdôraznil. Rovnaký pohľad mali podľa neho aj na nevyhnutnosť podporovať Ukrajinu v jej boji za obnovu suverenity a územnej celistvosti.
"Zároveň sme sa zhodli na tom, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie," dodal s tým, že zástupcovia hnutia ANO by v tom chceli postupovať aktívnejšie a rýchlejšie. "Som rád, že aspoň v týchto základných bodoch nie je medzi hlavnou opozičnou stranou a vládou zásadný rozdiel," doplnil Pavel.
(tasr)
Slovenská vláda by mala to, čo odsúhlasí v Bruseli, prezentovať aj doma, vyhlásil neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok. Niektorým rozhodnutiam kabinetu je podľa neho „potrebné zatlieskať“.
„Nie, nie je to tak, že vládu kritizujem v zahraničnej politike paušálne a za všetko,“ uviedol vo svojom vyjadrení. Poukázal na to, že na Rade ministrov zahraničných vecí EÚ Slovensko odsúhlasilo všetko, napríklad ďalší balík sankcií voči Ruskej federácii za agresiu na Ukrajine, ale i začatie prípravy ďalšieho takéhoto balíka.
„Súhlasilo s otvorením prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ a v Bruseli nezazneli žiadne invektívy o fašistickom a skorumpovanom ukrajinskom režime tak, ako ich dlhodobo počúvame od politikov vládnej koalície, podporilo refundáciu dodávok vojenského materiálu Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja. Inými slovami, spolufinancujeme dodávky zbraní na Ukrajinu,“ tvrdí Korčok.
Pripomenul tiež, že Slovensko tu disponuje právom veta, ktoré ale pri týchto rokovaniach nepoužilo.
„Otázkou je tiež, aký význam majú nadštandardné vzťahy s Maďarskom, ku ktorému dnes nemá nikto tak blízko ako Slovensko, keď nedokážeme zatlačiť na Budapešť, aby prestala vetovať preplatenie našich dodávok na Ukrajinu,“ spytuje sa neúspešný kandidát na prezidentský post.
Rovnako položil aj otázku, prečo sa vláda pred svojím elektorátom nepriznáva k svojim rozhodnutiam v Bruseli.
(sita)
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ privítal otvorenie rokovaní o členstve krajiny v EÚ. Označil ho ako historické. Deň, ktorým sa začína "nová kapitola" vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ.
Delegáciu Kyjeva v Luxemburgu osobne zastupovala podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanyšinová.
Prvá medzivládna konferencia Ukrajiny s EÚ predstavuje oficiálne otvorenie rokovaní, samotné rozhovory sa však pravdepodobne začnú až o niekoľko mesiacov, píše agentúra AP. Predseda Európskej rady Charles Michel uznal, že hoci ide o "kľúčový míľnik", zároveň je to začiatok dlhého procesu, ktorý si bude vyžadovať "vytrvalé úsilie, odhodlanie a ďalšie dôležité reformy".
Kandidátska krajina musí svoje zákony a štandardy zosúladiť s tými, ktoré platia v EÚ. Ide o súbor 35 právnych predpisov, tzv. kapitol, v oblastiach od voľného pohybu tovaru cez rybolov, dane, energetiku a životné prostredie až po bezpečnosť.
Na otvorenie alebo uzavretie kapitol je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. V procese tak majú možnosť vyjadriť svoje pripomienky vrátane požiadavky o prijatie ďalších opatrení alebo aj odloženia prístupového konania.
(tasr)
Najmenej desať ľudí zahynulo, keď dav demonštrantov v utorok vtrhol do budovy kenského parlamentu a polícia na situáciu reagovala streľbou. Demonštranti v Keni protestujú proti zavedeniu nových daní, informovala agentúra Reuters.
Časť budovy kenského parlamentu sa po vpáde tisícov demonštrantov ocitla v plameňoch. Tí požadovali, aby poslanci nepodporili kontroverzný návrh zákona, ktorým sa zavádzajú nové dane. V krajine už roky pretrváva frustrácia z vysokých životných nákladov.
Protestujúci sa cez policajné barikády dostali do parlamentu krátko po tom, ako poslanci zákon schválili. Vládni zákonodarcovia údajne utiekli cez tunel, pričom demonštranti umožnili opozičným poslancom, ktorí zákon nepodporili, z obkľúčenej budovy odísť. Novinári videli pred budovou parlamentu po streľbe najmenej troch mŕtvych.
Fellow Africans KENYA pic.twitter.com/k866wUK3P8
— African (@ali_naka) June 25, 2024
Agentúra AP uviedla, že protestujúcich bolo počuť kričať: "Ideme si po každého politika". Polícia strieľala ostrými nábojmi a proti protestujúcim použila slzotvorný plyn. Kenská komisia pre ľudské práva zverejnila video, na ktorom policajti strieľajú na demonštrantov, a uviedla, že voči policajtom bude vyvodená zodpovednosť. Minulý týždeň pri podobných protestoch údajne zahynuli dvaja ľudia.
Predsedníčka Kenskej advokátskej komory Faith Odhiambová v utorok uviedla, že 50 Keňanov vrátane jej osobného asistenta uniesli pravdepodobne policajti. Podľa miestnej občianskej spoločnosti sú medzi nezvestnými aj demonštranti, ktorých pred očakávanými utorkovými protestmi odvliekli policajti z ich domovov, pracovísk a verejných priestranstiev.
CNN US breaking news: protesters breach Kenya parliament. CNN has seen at least 2 bodies after police used live rounds on demonstrators pic.twitter.com/384qJ1jwXg
— Larry Madowo (@LarryMadowo) June 25, 2024
Predstavitelia polície bezprostredne nereagovali na tieto tvrdenia. Predseda parlamentu Moses Wetangula nariadil policajnej inšpekcii, aby poskytla informácie o mieste pobytu osôb, ktoré boli podľa opozície unesené.
Prezident William Ruto sa nachádzal mimo Nairobi na podujatí Africkej únie. V nedeľu vyhlásil, že je hrdý na mladých ľudí, ktorí si prišli splniť svoju demokratickú povinnosť, a povedal, že sa bude zaoberať ich problémami.
🚨🇰🇪 BREAKING: AT LEAST 10 DEAD IN KENYA RIOT AS POLICE OPENS FIRE
Rioters have burned down the Parliament in the Kenyan capital.
Security forces have begun using live rounds and the death toll is expected to rise.
Source: Reuters https://t.co/nJyxDPDpHk pic.twitter.com/1RhUvEboJ4
— Mario Nawfal (@MarioNawfal) June 25, 2024
Viac ako desiatka západných krajín vyjadrila znepokojenie z násilia v Keni, ku ktorému dochádza počas prebiehajúcich protestov proti zavedeniu nových daní.
Bývalý premiér Raila Odinga medzičasom požiadal o zásah medzinárodného spoločenstva. Minister obrany Aden Duale zase informoval o povolaní armády na riešenie situácie.
Pod spoločné vyhlásenie vyzývajúce na koniec násilia sa podpísali veľvyslanectvá a diplomatické misie reprezentujúce celkovo 13 krajín vrátane Spojených štátov, Kanady, Nemecka a Británie. Šok vyjadrili predovšetkým v súvislosti s dianím pred kenským parlamentom.
Hlboké znepokojenie z diania v Keni vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý zároveň apeloval na dodržiavanie práva ľudí na pokojné demonštrácie.
(tasr)
Súčasné vedenie rezortu vnútra od svojho nástupu rieši situáciu s meškaním pri vydávaní pasov. Deklarovalo okrem iného snahu vytvoriť nové personalizačné centrum. Problémy podľa neho spôsobili predošlé vedenia.
Ministerstvo vnútra to uviedlo v reakcii na kritiku poslanca Jána Hargaša (PS), ktorý za situáciu viní terajšieho šéfa rezortu Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).
„Súčasnú situáciu primárne spôsobilo bývalé vedenie ministerstva vnútra pod vedením Romana Mikulca a Ľudovíta Ódora, ktorí nezakontrahovali dodanie nových strojov na výrobu pasov a rovnako nezabezpečili dostatok čistopisov,“ poznamenal hovorca MV SR Matej Neumann.
Ministerstvo tvrdí, že počet žiadostí o pasy sa postupne vracia do normálu. „Napriek tomu stále nie sme v situácii, aby sme všetky pasy vydávali v štandardnej lehote,“ uviedlo.
Poukázalo na to, že pasy personalizuje na Slovensku len jediné pracovisko. „Snahou súčasného vedenia je preto vytvoriť nové personalizačné centrum, aby bol plne pokrytý dopyt občanov po nových dokladoch,“ dodalo.
Rezort za problém považuje technické zariadenia personalizačného centra. Upozornil, že ich životnosť sa skončila už pred šiestimi rokmi. „Nová technika bola obstaraná ešte v roku 2019, avšak predchádzajúce vedenie rezortu vnútra z neznámych dôvodov nové stroje nezakontrahovalo. Objednané už sú, avšak dodané budú až na jeseň,“ skonštatoval.
Avizoval, že po ich uvedení do prevádzky by sa už oneskorenie nemalo opakovať, keďže sa na nich bude dať vyrábať dvojnásobnou rýchlosťou.
Zároveň deklaroval, že disponuje čistopismi dokladov, no ich zásoby nie sú úplne komfortné. „Predchádzajúce vedenie rezortu opäť z neznámych dôvodov nepodpísalo zmluvu s novým dodávateľom čistopisov, ktorého sami vybrali vo verejnom obstarávaní. Aj túto situáciu muselo po predchodcoch vyriešiť až súčasné vedenie,“ podotkol.
Avizoval, že čistopisy by sa mali začať dodávať po lete. O podrobnostiach chce informovať v dohľadnom čase.
(tasr)
Polícia v Keni strieľala ostrými nábojmi a proti protestujúcim použila slzotvorný plyn. Kenská komisia pre ľudské práva zverejnila video, na ktorom policajti strieľajú na demonštrantov, a uviedla, že voči policajtom bude vyvodená zodpovednosť.
Agentúra AP uviedla, že protestujúcich bolo počuť kričať: "Ideme si po každého politika". Časť budovy kenského parlamentu sa po vpáde tisícov demonštrantov ocitla v plameňoch. Tí požadovali, aby poslanci nepodporili kontroverzný návrh zákona, ktorým sa zavádzajú nové dane. V krajine už roky pretrváva frustrácia z vysokých životných nákladov.
Protestujúci sa cez policajné barikády dostali do parlamentu krátko po tom, ako poslanci zákon schválili. Vládni zákonodarcovia údajne utiekli cez tunel, pričom demonštranti umožnili opozičným poslancom, ktorí zákon nepodporili, z obkľúčenej budovy odísť. Novinári videli pred budovou parlamentu po streľbe najmenej troch mŕtvych.
Prezident William Ruto sa nachádzal mimo Nairobi na podujatí Africkej únie. V nedeľu vyhlásil, že je hrdý na mladých ľudí, ktorí si prišli splniť svoju demokratickú povinnosť, a povedal, že sa bude zaoberať ich problémami.
Protestors in Kenya are now inside the National Assembly. Demanding that the finance bill be dropped immediately.🪧 pic.twitter.com/EIPGMvTNMn
— Peter Obi Grassroots Mobilization. (@PO_GrassRootM) June 25, 2024
(tasr, reuters)
Nové meno štatutára STVR by malo byť známe včas, uviedol podpredseda Národnej rady SR a šéf SNS Andrej Danko. Dodal, že ho má oznámiť podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený riadením parlamentu. Verí, že štatutárom bude človek, ktorý má skúsenosť s riadením.
Žiga podľa Danka disponuje niekoľkými životopismi a je pripravený na variant, že zákon o STVR sa podpíše. „Určite vám v pondelok oznámi meno, ja verím, že to bude človek, ktorý má skúsenosť s riadením a ktorý to medziobdobie zvládne tak, aby to nebol človek, nazvime to, z úplne inej brandže alebo ulice,“ dodal Danko na tlačovej konferencii.
„Poverený predseda určite včas a príslušným spôsobom oznámi osobu, ktorú si vybral,“ skonštatoval. So záujemcami sa má Žiga podľa neho aj stretnúť. Skritizoval Machaja za jeho manažovanie inštitúcie.
Šéf Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) pripomenul, že štatutár má riešiť operatívu. „Štatutár má dostatok kompetencií, aby inštitúciu držal v chode, ale samozrejme, zásadné koncepčné veci budú až na legitímne zvolenom riaditeľovi,“ dodal.
Dočasný riaditeľ nemá podľa neho dôvod robiť zásadné personálne ani programové zmeny. „Toto všetko bude až legitímny riaditeľ,“ dodal.
Opozičná poslankyňa Zora Jaurová (PS) považuje v tomto smere zákon za problematický. Myslí si, že „štvormesačné bezvládie“ sa podpíše na fungovaní inštitúcie na minimálne rok. Poukázala na to, že zákon je napísaný tak, že v realite nebude riadny generálny riaditeľ štyri mesiace a minimálne tri mesiace ani rada.
„Poveriť dočasného štatutára na celý jeden kvartál určite nejakým spôsobom ovplyvní chod inštitúcie, nehovoriac o tom, že jeho nebude nikto kontrolovať, pretože tá rada nebude,“ dodala.
(tasr)
Automobilová skupina Stellantis v utorok varovala, že môže ukončiť výrobu v Spojenom kráľovstve, ak od vlády nezíska väčšiu podporu pri transformácii smerom k elektromobilite.
Rozhodnutie o budúcnosti dvoch britských tovární by mohlo padnúť skôr ako za rok, vyhlásila v utorok Maria Grazia Davinová, výkonná riaditeľka spoločnosti Stellantis UK. Na základe platnej legislatívy musia výrobcovia automobilov v Spojenom kráľovstve zabezpečiť, aby minimálne 22 percent nových osobných vozidiel a 10 percent nových dodávok predaných v krajine produkovalo nulové emisie.
Táto hranica sa bude každoročne zvyšovať. Výrobcom hrozí pokuta 15-tisíc libier (17 703 eur) za každé vozidlo znečisťujúce životné prostredie, ktoré predajú nad rámec stanovených limitov. V dôsledku tejto politiky by mohol Stellantis zastaviť výrobu v Spojenom kráľovstve, varovala Grazia Davinová. Dopyt po elektrických autách je v Británii slabý a budúca vláda na to bude musieť reagovať, dodala.
Skupina Stellantis od septembra 2023 vo svojom závode v Ellesmere Port vyrába len elektrické dodávky a od prvej polovice budúceho roka chce prejsť na ich výrobu aj v závode v Lutone.
Opozičná Labouristická strana sa zaviazala, že v prípade víťazstva v nadchádzajúcich parlamentných voľbách obnoví plánovaný zákaz predaja nových vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2030. Tým by zvrátila rozhodnutie vládneho kabinetu konzervatívneho premiéra Rishiho Sunaka, ktorý v septembri minulého roka posunul účinnosť tohto opatrenia o päť rokov na rok 2035.
(tasr, reuters, dpa)
Európska únia oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou. Udialo sa tak na medzivládnej konferencii v Luxemburgu.
(tasr)
Cena mnohých kľúčových zbraní, ktoré nakupuje Ukrajina, počas vojny vzrástla až šesťnásobne. Patria medzi ne aj 122-milimetrové rakety Grad zo sovietskej éry, ktoré sú určené na ostreľovanie pozícií nepriateľskej pechoty, mínometov a delostrelectva. Na začiatku vojny ich obchodníci predávali za 900 dolárov za náboj, teraz žiadajú aj 6-tisíc dolárov.
Týka sa to aj ďalšej munície, keď 152-milimetrové delostrelecké náboje pre húfnice D20 vyskočili z 1 200 na 5 727 dolárov. Za 125-milimetrovú tankovú muníciu zase obchodníci žiadajú 7 420 dolárov, viac ako šesťnásobok toho, čo pred vojnou.
Viac sa dočítate v článku Samuela Kolesára:
Slovenský občan prišiel o občianstvo po tom, ako získal občianstvo svojho „manžela“, upozornila predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva Lucia Plaváková (PS). Progresívci preto predkladajú novelu zákona, ktorá má túto situáciu upraviť v prospech párov rovnakého pohlavia.
„Podľa zákona dnes pritom nestratíte naše občianstvo, ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky. To však neplatí, keď si zoberiete osobu rovnakého pohlavia. Naše zákony totiž tieto právne zväzky zo zahraničia neuznávajú. Akoby neexistovali,“ vyhlásila Plaváková.
Podľa poslankyne Zuzany Števulovej (PS) je diskriminácia pre sexuálnu orientáciu neakceptovateľná a porušujúca ústavu, Dohovor o ochrane ľudských práv aj právo EÚ.
„So stratou štátneho občianstva je spojená strata veľkého množstva práv. Slováci prichádzajú napríklad o volebné právo, právo na pobyt či právo na sociálne zabezpečenie. A Slovensko nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov, len z dôvodu ich identity a rodinného života,“ upozornila.
Poslanec Národnej rady SR Ondrej Prostredník (PS) dodal, že zákon neprimerane zasahuje do najintímnejšej sféry vzťahov, preto ho chce PS zmeniť. Je podľa neho absurdné, aby právny poriadok nútil občana SR rozhodovať sa medzi „láskou k partnerovi a láskou k vlasti“ a s ňou spojenými právami.
(sita)
Zatykače na Šojgua a Gerasimova naznačujú, že spravodlivosť sa blíži, tvrdí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine".
ICC vydal zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine. Zároveň ich obvinil z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Na sociálnej sieti X Zelenský napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť". "Dúfame, že ich uvidíme za mrežami," dodal.
Podľa sudcov ICC existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ruskí predstavitelia sú zodpovední za raketové útoky, ktoré podnikali ruské ozbrojené sily proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre prinajmenšom od 10. októbra 2022 do 9. marca 2023.
[link url = https://standard.sk/699750/medzinarodny-trestny-sud-vydal-zatykace-na-sojgua-a-gerasimova]
(tasr, afp)
„Smer, SNS a Hlas tvoria stabilnú koalíciu,“ povedal podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) na tlačovej konferencii. Reagoval tak na medializované informácie o konflikte s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas), i vyjadrenia o blokovaní zvyšovania minimálnej mzdy zo strany národniarov.
Danko chce občanom vyslať signál, že v koalícii nie je žiaden problém. Podotkol, že rokovanie NR SR je bez problémov, vládne návrhy prechádzajú.
„Vláda vládne, prijali sme naozaj ťažké zákony,“ uviedol a poukázal napríklad na novelu Trestného zákona či na zákon o STVR.
Čo sa týka zvyšovania minimálnej mzdy, odmieta naratív, že SNS niečo blokuje. Podotkol, že rezort práce ešte nemá stanovisko od ministerstva financií a aj národniari čakajú, aký efekt bude mať návrh na štátny rozpočet.
„Pre nás je dôležité, aby sme nerozbíjali štátny rozpočet,“ povedal líder SNS. Skonštatoval tiež, že keď sa bude zostavovať rozpočet, SNS bude možno žiadať aj nastavenie minimálnych dôchodkov. Debata podľa neho patrí na koaličnú radu, verí v skorý návrat premiéra Roberta Fica (Smer).
Danko zopakoval, že nová situácia nastala aj po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Hlas tak má podľa neho nesporne jednu z najsilnejších pozícií vzhľadom na posty v štátnej správe, na ministerstvách a v prezidentskom úrade.
Odmieta, že by „niekto niekoho tlačil k stene“. Naďalej však považuje za ideálne, keby tri vládne strany obsadili pozície troch najvyšších ústavných činiteľov. Poďakoval sa za podobné vyjadrenia Smeru. Diskutovať v koalícii preto podľa Danka treba, či už to bude o koaličnej zmluve alebo o fungovaní koalície.
(tasr)
Zomrela rocková legenda Shifty Shellshock. Frontmana Crazy Town našli mŕtveho v jeho dome. Zatiaľ však nebola zverejnená žiadna informácia o príčine smrti.
Shellshock sa preslávil začiatkom roka 2000 so skupinou Crazy Town, ktorej najväčším hitom bola skladba Butterfly, ktorá sa dostala na prvé miesto hudobných rebríčkov po celom svete.
Spevák dlho bojoval s drogovou závislosťou. Objavil sa vďaka tomu aj v rôznych reality šou vrátane Celebrity Rehab a Sober House. Shellshock mal tiež viacero problémov so zákonom, vrátane incidentu z roku 2012, keď bol podmienečne odsúdený na tri roky za ublíženie na zdraví a držbu cracku.
(newsweek)
Do parlamentu v Keni vpadli demonštranti. Na mieste je najmenej 10 mŕtvych. Demonštranti v Keni protestujú proti zavedeniu nových daní, informovala agentúra Reuters.
(tasr)
Pri košickom sídlisku našli hrob padlých vojakov z Bitky pri Budimíre. Pravdepodobne to sú poľskí dobrovoľníci z Tchorznického stotiny, padlí v hrdinskom boji 11. decembra 1848.
Archeológovia identifikovali pozostatky šiestich dobrovoľníkov vo veku 16-17 rokov. Nález bol objavený v hĺbke 120 centimetrov pomocou archeologických sond. Okrem kostier našli mosadzné gombíky, železný gombík a mince z druhej štvrtiny 19. storočia, ktoré datujú masový hrob.
Riaditeľ Východoslovenského múzea Dominik Béreš vyzdvihol ľudskosť a česť, s akou sa preživší vojaci správali k padlým druhom.
„A to aj napriek tomu, že sami čelili smrti, náročným podmienkam a treskúcej zime. Kostry, ktoré archeológovia Východoslovenského múzea v Košiciach objavili, boli nájdené v rovnakých a veľmi špecifických pozíciách. Tento nález je nielen historickým objavom, ale aj svedectvom ľudskosti v existenciálnej situácii a vypätých časoch,“ uviedol Béreš.
(Korzár)
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa vzhľadom na environmentálne predpisy EÚ zvýši ceny leteniek. So zdražovaním začne od budúceho roka. Výška poplatku bude závisieť od dĺžky letu a očakáva sa, že sa bude pohybovať od jedného eura do 72 eur.
Poplatok sa bude účtovať od 1. januára 2025, oznámila spoločnosť v utorok. Lufthansa bude poplatok vyberať za lety rovnomenného nemeckého národného prepravcu a dcérskych spoločností vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve, Nórsku a vo Švajčiarsku. Medzi dcérske spoločnosti Lufthansy patria Austrian Airlines, Brussels Airlines, SWISS a Eurowings.
Zvýšené náklady odrážajú nové pravidlá EÚ, ktoré zahŕňajú zmeny v systéme obchodovania s emisiami a postupný prechod na ekologicky udržateľné palivá v leteckej doprave. Pri novom poplatku zatiaľ nie je jasné, akú časť dodatočných regulačných nákladov budú musieť znášať cestujúci.
(tasr, dpa)
Mestský súd Bratislava I vzal do väzby obvineného Zdeňka J., ktorý v nemocnici na bratislavských Kramároch napadol pacienta a zdravotníkov. Dôvodom je obava z pokračovania v trestnej činnosti obvineným, uviedla hovorkyňa prokuratúry Gabriela Kováčová.
Uznesenie je právoplatné, keďže procesné strany sa vzdali sťažnosti. Hovorkyňa priblížila, že v rámci prípravného konania bude okrem iného vykonané znalecké dokazovanie na účel skúmania duševného stavu obvineného a zranení poškodených. „Budú tiež analyzované kamerové záznamy zabezpečené z priestorov nemocnice,“ doplnila.
(tasr)
Lídri členských krajín EÚ, ktorí rokujú o obsadení najvyšších pozícií v euroinštitúciách, súhlasia s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) na druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie (EK). V utorok to uviedla tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov zapojených do procesu rokovaní.
Zhoda šéfov vlád a štátov podľa DPA panuje aj na tom, že portugalský expremiér z rodiny európskych socialistov António Costa bude budúcim predsedom Európskej rady, kde nahradí Belgičana Charla Michela.
Podľa očakávaní by sa novou šéfkou diplomacie EÚ mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá politicky zastupuje tábor európskych liberálov a centristov.
Európsky parlament si bude voliť nové vedenie na plenárnej schôdzi v Štrasburgu v dňoch 16. až 19. júla, pričom sa očakáva, že predsednícke kreslo na najbližšieho dva a pol roka obsadí opäť Roberta Metsolová za tábor EPP.
Dohoda na uvedených menách prichádza ešte pred dvojdňovým summitom EÚ. Národní lídri vo štvrtok a piatok v Bruseli definitívne rozhodnú, kto bude šéfovať inštitúciám Európskej únie na nasledujúcich päť rokov.
Aby bola von der Leyenová naozaj nominovaná, potrebuje podporu kvalifikovanej väčšiny, čiže súhlas lídrov z najmenej 15 členských krajín (55% štátov EÚ), ktoré zastupujú 65 percent obyvateľov Únie.
Spolu 13 lídrov členských krajín EÚ zastupuje politické strany, ktoré sú pridružené k Európskej ľudovej strane, traja lídri sú z tábora socialistov a piati zastupujú liberálov.
Po nominácii Európskou radou bude von der Leyenová musieť získať aj väčšinový súhlas poslancov nového Európskeho parlamentu.
Rozhovory na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli venovanom najvyšším pozíciám v euroinštitúciách národní lídri začiatkom minulého týždňa prerušili bez konečného rozhodnutia o ich obsadení.
(tasr)
V kaštieli Rusovce sa začína rekonštrukcia, práce odštartujú v najbližších dňoch. Obnovu národnej kultúrnej pamiatky by mali dokončiť do konca roka 2029.
Rekonštrukciu slávnostne spustili vicepremiér Robert Kaliňák (Smer), vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra a zástupcovia zhotoviteľa. Objekt bude slúžiť na reprezentatívne účely aj verejnosti.
(tasr)
Lídri členských krajín EÚ súhlasia s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany za predsedníčku Európskej komisie na druhé funkčné obdobie.
Zhoda šéfov vlád a štátov podľa DPA panuje aj na tom, že portugalský expremiér z rodiny európskych socialistov António Costa bude budúcim predsedom Európskej rady, kde nahradí Belgičana Charla Michela.
Podľa očakávaní by sa novou šéfkou diplomacie EÚ mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá politicky zastupuje tábor európskych liberálov a centristov.
Európsky parlament si bude voliť nové vedenie na plenárnej schôdzi v Štrasburgu v dňoch 16. až 19. júla, pričom sa očakáva, že predsednícke kreslo na najbližšieho dva a pol roka obsadí opäť Roberta Metsolová za tábor Európskej ľudovej strany.
[link url = https://standard.sk/699874/dpa-lidri-sa-dohodli-europsku-komisiu-bude-znovu-viest-von-der-leyenova]
(tasr, dpa)
Rusko zakázalo šírenie desiatok médií z EÚ. Na zoznam sa dostalo aj slovenské SME a Denník N. Ide o odvetné opatrenie za podobný zákaz Únie voči trom ruským médiám.
Ruské ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke uviedlo, že tieto európske médiá šíria nepravdivé informácie o špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Označenie "špeciálna vojenská operácia" Rusko používa pre vojnu na Ukrajine.
Medzi zakázanými médiami sú aj rakúska verejnoprávna televízia ORF, nemecké noviny Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País, tlačová agentúra EFE a televízia RTVE, talianske denníky La Stampa a Republicca, slovenské denníky SME a Denník N, verejnoprávna Česká televízia a portál Seznam Zprávy, viacero francúzskych médií vrátane Le Monde, Liberation či agentúry AFP.
Zoznam zahŕňa aj Agence Europe, týždenník Politico, RSF a Euroobserve.
Členské krajiny EÚ v máji uvalili sankcie na mediálnu platformu Voice of Europe a ďalšie tri ruské médiá pre šírenie ruskej propagandy. Ide o agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta.
(tasr, reuters)
ŠTS: V kauze Dobytkár zrušil špeciálny súd ďalšie tri termíny pojednávaní, vytýčené na 27. júna a 1. a 2. júla. Spis sa stále nachádza na Najvyššom súde SR, ktorý rozhoduje o sťažnosti obžalovaných, informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Bednáriková.
Ďalšie termíny podľa rozpisu pojednávaní súdu momentálne nie sú vytýčené. Ešte koncom roku 2023 sa v tomto prípade v senáte vymenil jeden zo sudcov. Dokazovanie tak bude s veľkou pravdepodobnosťou musieť byť vykonávané odznovu.
Po úmrtí jedného z obžalovaných zostalo v kauze Dobytkár sedem z pôvodne ôsmich obžalovaných fyzických osôb a päť právnických osôb. Tieto mali podľa obžaloby páchať trestnú činnosť súvisiacu s vybavovaním žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).
(sita)
Ukrajina privítala v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova. Rada bezpečnosti Ruskej federácie označila zatykače za súčasť hybridnej vojny proti Rusku.
"Šojgu a Gerasimov nesú individuálnu zodpovednosť. Je to dôležité rozhodnutie. Každý sa bude zodpovedať za zlo," uviedol šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Ruská bezpečnostná rada v reakcii na vydanie zatykačov pripomenula, že Rusko neuznáva jurisdikciu ICC. Toto rozhodnutie "bolo prijaté v rámci hybridnej vojny Západu proti našej krajine," uviedla ruská bezpečnostná rada vo vyhlásení a zatykače označila za bezvýznamné.
ICC oznámil v utorok vydanie zatykačov na Šojgua a Gerasimova za údajne vojnové zločiny na Ukrajine a zločiny proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre. Súd pritom poukázal predovšetkým na ruské útoky proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre.
Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.
(tasr, reuters, afp)
Vicepremiéri Tomáš Taraba a Denisa Saková oznámili aktualizovanú schému štátnej pomoci pre teplárenstvo. Slovenskí výrobcovia tepla budú mať do roku 2030 prístup k finančným prostriedkom vo výške jednej miliardy eur z cieľa na modernizáciu energetických systémov, vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti.
„Zmysluplnými investíciami a modernizáciou teplárenstva a energetiky vieme pomôcť dekarbonizácii Slovenska aj ochrane životného prostredia, a v konečnom dôsledku ušetriť peniaze všetkým ľuďom, platiacim účty za energie,“ zdôraznil šéf envirorezortu Taraba.
Nový mechanizmus štátnej pomoci schválila Európska investičná banka a žiadatelia môžu o podporu požiadať od polovice júla 2024. Dôvodom revízie je zosúladenie národnej schémy štátnej pomoci s európskymi nariadeniami o skupinových výnimkách.
Schéma štátnej pomoci pre oblasť teplárenstva je zastrešená Ministerstvom životného prostredia SR prostredníctvom Environmentálneho fondu. V rámci prvých dvoch hodnotiacich kôl z predošlej výzvy bolo zazmluvnených 33 projektov za vyše 150 miliónov eur, ktoré dobehnú do júla.
„Zároveň žiadatelia, ktorí sa prihlásili v rámci ďalšieho, tretieho a štvrtého hodnotiaceho kola, sa budú môcť opätovne uchádzať o dotáciu v rámci novej, otvorenejšej takzvanej hybridnej schémy,“ vysvetlil Taraba.
Nová výzva bola pripravená v úzkej spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR. Rozšíri sa počet potenciálnych žiadateľov a oprávnenými výdavkami sa stanú aj projektové dokumentácie, stavebný dozor či výdavky na revízie a skúšky.
„V súlade s nariadením o skupinových výnimkách zvyšujeme maximálnu výšku pomoci pri aktivitách zameraných na vysokoúčinnú výrobu z pôvodných 15 miliónov eur na maximálne 30 miliónov eur,“ dodal minister životného prostredia.
Podľa Sakovej budú môcť o dotácie žiadať aj subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla.
„Pôjde predovšetkým o tie subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla, chladu, energie, avšak dodávajú teplo aj priamo alebo prostredníctvom distribučných spoločností do všeobecného systému centrálneho zásobovania teplom, ak majú povolenie, respektíve predmet podnikania zo zákona o tepelnej energetike,“ dodala ministerha hospodárstva.
Rezorty životného prostredia a hospodárstva zároveň pripravujú nové schémy na výrobu energie iba z obnoviteľných zdrojov energie. Schéma envirorezortu bude zameraná na výrobu tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie, skladovanie elektrickej energie, výrobu obnoviteľného vodíka či výrobu a skladovanie biokvapalín a bioplynu, pričom celkový rozpočet na schému je na úrovni 350 miliónov eur. Prvú výzvu plánuje envirorezort vyhlásiť do konca tohto roka.
(sita)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…
Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…