Preskočiť na obsah
  |  

Úrad na ochranu oznamovateľov udelili ministerstvu vnútra pokutu 90-tisíc eur za kroky voči čurillovcom

Úrad na ochranu oznamovateľov udelili ministerstvu vnútra pokutu 90-tisíc eur za kroky voči čurillovcom. Ide pritom takmer o najvyššiu možnú pokutu podľa sadzobníka, šéfka úradu Zuzana Dlugošová tvrdí, že je to sankcia za „hromadné porušenie zákona“.

Naproti tomu krajské súdy – ako odvolacia inštancia – dali rezortu Matúša Šutaja Eštoka za pravdu v ôsmich prípadoch, vo všetkých zastupoval vyšetrovateľov NAKA advokát Peter Kubina.

Minister dokonca citoval z rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorého Dlugošovej úrad udelili čurillovcom ochranu v rozpore so zákonom.

O ďalších detailoch prípadu sa dočítate v článku:

  |  

Útok nožom v izraelskom nákupnom centre si vyžiadal život vojaka

Útok nožom v izraelskom nákupnom centre si vyžiadal život vojaka a ďalšia osoba utrpela zranenia. Útok sa odohral v meste Karmiel na severe Izraela. Páchateľ tohto útoku bol "neutralizovaný". Polícia sa domnieva, že by mohlo ísť o teroristický čin.

Izraelský spravodajský web Ynet uviedol, že útočník, ktorý bol na mieste zastrelený, pochádzal z izraelského mesta Nahaf, kde žije početná arabská menšina. K zodpovednosti za útok sa doposiaľ nik neprihlásil, palestínska militantná skupina Islamský džihád však útok na platforme Telegram označila za "hrdinskú operáciu".

V prípade obete ide o 19-ročného seržanta izraelskej armády.

V dôsledku vojny v Pásme Gazy eskalovalo aj násilie na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, kde však už pred ofenzívou v palestínskej pobrežnej enkláve často dochádzalo k raziám izraelskej armády v palestínskych utečeneckých táboroch, ale aj k útokom na židovských osadníkov a k pouličným násilnostiam vyvolávaných palestínskymi radikálmi.

(tasr, reuters)

  |  

Demokratickí guvernéri vyjadrili po stretnutí podporu a dôveru Bidenovi

Demokratickí guvernéri vyjadrili po stretnutí podporu a dôveru Joeovi Bidenovi. Prezident USA sa stretol s demokratickými guvernérmi štátov USA, ktorých časť sa pripojila pomocou videokonferencie, aby ich ubezpečil, že je na výkon funkcie spôsobilý.

"Boli sme úprimní, pokiaľ ide o spätnú väzbu, ktorú sme dostávali," povedal novinárom po stretnutí v Bielom dome guvernér Marylandu Wes Moore. Guvernérka New Yorku Kathy Hochulová uviedla, že sa po schôdzke s Bidenom cíti "sebavedomo".

Guvernér Minnesoty Tim Walz, líder asociácie demokratických guvernérov, dodal, že Bidenova štvrtková debata s bývalým republikánskym prezidentom Donaldom Trumpom bola "zlá", napriek tomu však cíti, že Biden je pre túto funkciu vhodný, cituje Reuters.

Bidenov slabý výkon v spomínanej debate s Trumpom vyvolal obavy aj medzi jeho podporovateľmi. Mnohí pritom pochybujú, či je dostatočne silným demokratickým kandidátom, ktorý by sa mal v novembrových voľbách postaviť Trumpovi. Biely dom tiež v stredu uviedol, že Biden od februára neabsolvoval lekársku prehliadku.

(tasr, reuters)

  |  

Až 25 vojakov Konžskej demokratickej republiky odsúdili na smrť za "útek pred nepriateľom"

Až 25 vojakov Konžskej demokratickej republiky odsúdili na smrť za "útek pred nepriateľom". K verdiktom došlo po jednodňovom procese. Vojenský súd sa nachádza v meste Butembo v blízkosti frontovej línie.

 Pred vojenský súd provincie Severné Kivu sa dovedna postavilo 31 obžalovaných vrátane 27 vojakov a štyroch civilistov. Obžalovaní čelili viacerým obvineniam vrátane "úteku pred nepriateľom", mrhania vojenskou muníciou, porušovania rozkazov a krádeže, uviedol jeden z obhajcov Jules Muweko.

Pojednávanie sa skončilo odsúdením 25 vojakov vrátane dvoch kapitánov na trest smrti. Obhajoba má v úmysle sa proti verdiktom odvolať, dodal Muweko. Ďalší obvinení vrátane štyroch manželiek vojakov boli oslobodení v dôsledku nedostatku dôkazov.

Konžskí rebeli z hnutia M23 od konca minulého týždňa obsadili viacero miest nachádzajúcich sa na severnej frontovej línie konfliktu, pripomína AFP. Kinshasa obviňuje Rwandu z podpory tejto vzbúreneckej skupiny vedenej etnikom Tutsiov, čo však Kigali odmieta.

Hnutie M23 počas uplynulých rokov tiež obsadilo rozsiahle časti územia a takmer úplne obkľúčilo Gomu, hlavné mesto provincie Severné Kivu. Prišli pritom o život desiatky ľudí a ďalšie státisíce zostali vysídlené. Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) sa len v provincii Severné Kivu nachádza už 2,8 milióna vysídlených ľudí.

(tasr, afp)

  |  

Boje v Kolumbii sa stupňujú, chýba humanitárna pomoc

Kolumbia zaznamenala tento rok výrazný pokles v oblasti humanitárnej pomoci, zatiaľ čo boje v krajine sa stupňujú, uviedol v stredu Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).

Bogota sa snaží už celé desaťročia ukončiť občiansky konflikt. Najväčší počet civilných obetí si za uplynulých šesť rokov vyžiadali výbušné zariadenia, ktoré pripravili o život 18 ľudí a približne 180 zranili, uviedol regionálny vedúci MVČK. Podľa jeho slov sa humanitárna situácia v krajine výrazne zhoršuje, pričom v niektorých oblastiach sa prejavujú jej ničivé následky.

V prvých piatich mesiacoch tohto roka bolo v dôsledku konfliktov vysídlených približne 27-tisíc osôb a ďalších 31 800 bolo násilne uväznených vo svojich domovoch. MVČK ozrejmil, že došlo aj k 78 prípadom zmiznutia a 116 útokom na zdravotnícky personál, ktorý poskytoval pomoc obetiam násilia. Situácia vo vidieckych oblastiach môže byť ešte kritickejšia, presné údaje odtiaľ však chýbajú.

Podpísanie mierovej zmluvy a odzbrojenie Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) výrazne znížilo násilnosti v krajine, ale neukončilo ich. Boje medzi bezpečnostnými jednotkami krajiny, partizánmi, pravicovými polovojenskými oddielmi a drogovými gangmi tak pokračujú aj naďalej.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro považuje ukončenie konfliktu a dosiahnutie mieru za svoju prioritu, preto začal rokovať s niekoľkými ozbrojenými skupinami. Opozícia však kritizuje pomalé tempo rokovaní a tvrdí, že vláda robí priveľa ústupkov.

(tasr, afp)

  |  

Vodca Hamasu rokoval so sprostredkovateľmi o dohode o prímerí v Gaze

Vodca Hamasu rokoval so sprostredkovateľmi o dohode o prímerí v Gaze, uviedlo palestínske radikálne hnutie v stredu. Jeho vodca Ismaíl Haníja uskutočnil telefonické rokovania so sprostredkovateľmi z Kataru a Egypta.

Haníja podľa hnutia o najnovšom vývoji komunikoval aj s tureckými predstaviteľmi. Zdroj z Hamasu podľa Reuters ešte predtým povedal, že islamistická militantná skupina vládnuca v Pásme Gazy si so sprostredkovateľmi "vymenila nejaké myšlienky" týkajúce sa zastavenia vojny. Podrobnosti však neposkytol.

Sprostredkovatelia z Egypta, Kataru a USA sa už mesiace usilujú dosiahnuť dohodu o prímerí v konflikte medzi Izraelom a Hamasom a prepustení 120 rukojemníkov, ktorých militanti stále zadržiavajú v Pásme Gazy. Tieto snahy však uviazli.

(tasr, reuters)