Preskočiť na obsah
  |  

Poliaka obvinili z útoku na dánsku premiérku

Dánske úrady v stredu obvinili Poliaka z napadnutia dánskej premiérky Mette Frederiksen zo začiatku júna. Jeho právnik Henrik Karl Nielsen pre agentúru AP uviedol, že jeho klient neprizná vinu. Nemenovaný Poliak podľa neho tvrdí, že si na epizódu nepamätá.

Tridsaťdeväťročný muž prišiel 7. júna k Frederiksen na námestí v centre Kodane a udrel ju do pravého ramena. Politička utrpela len ľahké zranenie krku. Krátko na to ju odviezli do nemocnice na vyšetrenie a na nasledujúce dni zrušila svoj pracovný program.

Podľa dánskych médií bol muž v čase incidentu pravdepodobne pod vplyvom drog a alkoholu.

Muža obvinili z útoku na štátneho zamestnanca alebo osobu vykonávajúcu verejnú službu, uviedol Nielsen. V prípade dokázania viny mu hrozí pokuta alebo až osemročné väzenie. Súdny proces bol stanovený na 6. a 7. augusta v Kodani.

(sita)

  |  

Časti vládnej novely Trestného zákona sú v rozpore s ústavou, rozhodol ústavný súd

Časti vládnej novely Trestného zákona nie sú v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí pléna Ústavný súd SR, pričom o výsledku informoval predseda súdu Ivan Fiačan. Odlišné stanovisku k rozhodnutiu súdu pridal sudca Peter Straka.

Ústavný súd SR ešte koncom februára prijal na ďalšie konanie podnety prezidentky a opozičných poslancov parlamentu k novele Trestného zákona. Zároveň pozastavil účinnosť niektorých častí novely. K uzneseniu, ktoré prijal ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna v stredu, pridali odlišné stanoviská sudcovia Robert Šorl a Peter Straka.

Pozastavené časti sa týkajú znižovania trestných sadzieb a skracovania premlčacích lehôt za niektoré trestné činy. Takisto sa pozastavené časti týkajú navrhovanej kompetencie ministra spravodlivosti zasahovať do schválených dohôd o vine a treste.

(sita)

  |  

Biden prehodnocuje svoju kandidatúru, píše New York Times

Americký prezident Joe Biden prehodnocuje svoju kandidatúru, píše New York Times, ktorý svoje tvrdenie zakladá na výpovedi nemenovaného zdroja blízkeho Bidenovi.

Svojmu kľúčovému spojencovi mal Biden povedať, že vie, že možno nebude schopný zachrániť svoju kandidatúru, ak sa mu v najbližších dňoch nepodarí presvedčiť verejnosť, že po katastrofálnom vystúpení v debate minulý týždeň na túto funkciu má.

Biden najbližšie v debate opäť vystúpi cez víkend. V piatok bude mať rozhovor pre televíziu ABC News. Tieto udalosti vrátane jeho stretnutí počas kampane podľa výpovede jeho blízkeho spojenca "musia dopadnúť dobre".

"Vie, že ak bude mať ešte dve takéto podujatia, do konca víkendu sme na inom mieste," povedal zdroj amerického denníka.

Hovorca Bieleho domu Andrew Bates označil tieto tvrdenia za "absolútne nepravdivé" a uviedol, že Biely dom nemal dostatok času na reakciu.

(new york times)

  |  

Putin a Si Ťin-pching chcú rýchlu dohodu o plynovode Sila Sibíri 2

Putin a Si Ťin-pching chcú rýchlu dohodu o plynovode Sila Sibíri 2. Ruský prezident Vladimir Putin a čínska hlava štátu Si Ťin-pching dali štátnym spoločnostiam pokyn, aby sa "čo najskôr" dohodli na podmienkach dodávok plynu prostredníctvom tohto plynovodu.

"Práce na dohodnutí podmienok a parametrov budú pokračovať. Boli vydané pokyny, aby sa tak stalo čo najskôr," uviedol v stredu ruský minister energetiky Alexander Novak, ktorého citovala ruská tlačová agentúra Interfax.

Putin a Si Ťin-pching rokovali v rámci samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorý sa koná v hlavnom meste Kazachstanu Astana. Ruský a čínsky prezident sa dohodli na prehĺbení dialógu o energiách v máji počas Putinovej návštevy Pekingu. Rusko sa stalo hlavným dodávateľom ropy pre Čínu, keďže Moskva sa snaží nájsť náhradu za trh v Európe, kde čelí sankciám za vojnu na Ukrajine.

Rokovania o ešte nevybudovanom plynovode Sila Sibíri 2 sa ťahajú približne desať rokov. Dohoda viazne na viacerých otvorených otázkach vrátane ceny a objemov dodávok plynu. Projekt má byť nástupcom plynovodu Sila Sibíri, cez ktorý už Rusko transportuje plyn do Číny. Nový plynovod by mal ročne prepravovať 50 miliárd kubických metrov suroviny z regiónu Jamal na severe Ruska cez Mongolsko do Číny.

(tasr, reuters)

  |  

Sekciu marketingu STVR povedie Andrea Pivarčiová

Sekciu marketingu STVR povedie Andrea Pivarčiová. Zástupca generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) Igor Slanina poveril riadením sekcie marketingu a komunikácie Andreu Pivarčiovú k utorku, kedy bola z funkcie odvolaná Zuzana Ťapáková.

"Uvedomujem si, že do STVR prichádzam v zložitej situácii. Igora Slaninu považujem za mimoriadne kvalitného manažéra, s ktorým som vo verejnoprávnom médiu už pracovala, preto som sa rozhodla jeho ponuku prijať," uviedla Pivarčiová.

Verí, že aj vďaka proaktívnej mediálnej a marketingovej komunikácii sa podarí prispieť k budovaniu pozitívneho vnímania STVR v očiach divákov a poslucháčov.

(tasr)

  |  

Bulharský parlament neschválil novú menšinovú vládu. Môže to viesť k novým voľbám

Bulharský parlament neschválil v stredu vznik menšinovej vlády navrhnutej stredopravou stranou Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Krajinu to zrejme priblížilo k ďalším predčasným voľbám a v takom prípade by to boli už siedme od apríla 2021.

Poslanci pomerom hlasov 138:98 zamietli návrh vymenovať za predsedu vlády Rosena Žeľazkova. Vzhľadom na jasné odmietnutie sa nekonali ďalšie hlasovania o navrhovanom zložení kabinetu, napísala agentúra DPA.

V júnových predčasných voľbách zvíťazila aliancia strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS), v 240-člennom Národnom zhromaždení však získala len 68 mandátov. Dostatočnú podporu od ďalších strán sa im nepodarilo získať ani po tom, ako sa líder GERB Bojko Borisov vzdal ambície stať sa štvrtýkrát premiérom.

Prezident Rumen Radev teraz poverí zostavením novej vlády druhú najsilnejšiu parlamentnú stranu, centristické Hnutie za práva a slobody (MRF), ktoré zastupuje najmä početnú tureckú menšinu. Podľa bulharskej ústavy môžu byť takéto poverenia zostavením vlády celkovo tri. Ak neuspejú, musia sa konať ďalšie voľby.

Analytici predpovedajú, že zostaviť koalíciu v aktuálnom parlamente bude ťažké. Pravdepodobnou možnosťou sú tak nové voľby, čo prehĺbi politickú krízu v najchudobnejšej členskej krajine EÚ.

(tasr, ap)