Na Kanárskych ostrovoch protestovali stovky ľudí proti nelegálnej migrácii. Od začiatku tohto roka prijalo španielske súostrovie neďaleko pobrežia Afriky vyše 19-tisíc migrantov.
Samotné autonómne spoločenstvo má pritom nanajvýš 2,2 milióna obyvateľov. Tohtoročný počet migrantov pravdepodobne prekoná čísla z predošlých rokov – takmer 40-tisíc migrantov z roku 2023, a tiež 15 600 migrantov za rok 2022.
Demonštranti niesli transparenty „Chráňte naše štvrte“ či „Zastavte nelegálne prisťahovalectvo“. Protestovali v mestách ako Las Palmas a Santa Cruz de Tenerife.
„Táto situácia na Kanárskych ostrovoch je neúnosná,“ povedal pre agentúru AFP Juan Manuel Garcia (70), ktorý sa zúčastnil na demonštrácii na Tenerife. „Kanárske ostrovy nemajú prostriedky na podporu tých, ktorí prichádzajú.“
Rudy Ruyman, ktorý pomáhal organizovať demonštráciu, povedal, že situácia sa stala „obchodom s ľudskými životmi“, a varoval, že „mafia profituje zo všetkých úmrtí na mori“.
Niekoľko právnikov požiadalo prokuratúru, aby demonštrácie zakázala z dôvodu, že by mohli predstavovať „trestný čin z nenávisti“. Podľa miestnych médií však úrady na túto žiadosť nereagovali.
Francúzsko: Druhého kola volieb sa zúčastnil najvyšší počet voličov od roku 1981 – ide o 26,63 percenta oprávnených voličov. Informovalo o tom tamojšie ministerstvo vnútra.
V prvom kole predčasných parlamentných volieb pred týždňom bola celková účasť 66,71 percenta, na poludnie to bolo 25,9 percenta.
Obchodná sieť s elektronikou Okay nezatvorila predajne na Slovensku, išlo len o marketingový ťah. Pracovníci predajní portálu Živé (Aktuality) potvrdili, že vo štvrtok 4. júla prevádzky zatvorili, a počas štátneho sviatku 5. júla boli podľa zákona zatvorené.
Portál už pri ohlásení „zatvorenia“ Okay predajní varoval, že pravdepodobne pôjde o manipulatívnu reklamu.
„Zatvárame – Všetko musí preč! 4. júla o 20:00 zatvárame predajne Okay. Využi jedinečnú príležitosť a nakúp vybraný tovar za likvidačné ceny na e-shope aj v predajniach,“ uvádzala sieť elektroobchodov.
Viacerí zákazníci na sociálnych sieťach obviňovali Okay z neetického správania.
V obchodných podmienkach Okay uvádza, že „Zatvárame – Všetko musí preč“ je akcia s platnosťou do 4. júla.
SHMÚ: Meteorológovia rozšírili prvostupňové výstrahy pred možnými búrkami na ďalšie okresy, prevažne západného a severozápadného Slovenska. Na juhovýchode krajiny zas môžu teploty vzduchu atakovať popoludní až 33 stupňov Celzia.
Výstrahy pred búrkami by mali podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu začať platiť o 14.00. Týkajú sa celého Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho kraja i väčšiny územia Žilinského kraja, s výnimkou okresov Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Turčianske Teplice. Tiež okresov Nitra, Topoľčany a Šaľa.
Búrky môžu sprevádzať krúpy, nárazový vietor do 85 kilometrov za hodinu a prudký lejak s intenzitou do 30 milimetrov v priebehu polhodiny. Predbežná platnosť výstrah je do pondelkového rána.
Intenzita sprievodných javov je podľa SHMÚ v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. „Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie,“ dodali meteorológovia.
Najnižší stupeň výstrahy pred vysokými teplotami by mal platiť od 14.00 do 18.00 v Košickom kraji s výnimkou okresov Gelnica, Rožňava a Spišská Nová Ves. Tiež v okresoch Humenné a Vranov nad Topľou.
Bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo v opozícii, mali by sme sa tešiť, že sa predseda vlády vrátil, povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) v relácii TA3 V politike. Jeho oponentom v diskusii bol poslanec za SaS Marián Viskupič.
Na úvod relácie politici reagovali na slová premiéra Roberta Fica, ktorý v piatok na Devíne pri príležitosti osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda povedal: „Musíme postaviť obrovskú hrádzu progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina a vznikli asi len predvčerom. Nechcem, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru.“
Tomáš uviedol, že rozumie tomu, že premiér na Devíne riešil aj kultúrne a ideologické otázky, lebo si potrebujeme chrániť hodnoty a tradície. Zdôraznil, že Fico v prejave hovoril o ideológii, nie o liberálne zmýšľajúcich občanoch.
„Každý politik volí slová, ktoré považuje za vhodné, ale rozumiem tomu, že sa takto prihovoril," uviedol Tomáš na margo Fica. Doplnil, že práve z liberálnych kruhov zaznievajú hlasy, ktoré podľa neho spochybňujú význam Cyrila a Metoda.
„Ja ako veriaci človek nebudem vnucovať nikomu svoje hodnoty, ale očakávam, že mne nebude nikto vnucovať hodnoty liberalizmu alebo progresivizmu,“ vyhlásil Tomáš.
Pokiaľ však premiér hovoril o možnej „hrádzi proti liberalizmu a progresivizmu“ v ústave, Hlas podľa Tomáša preferuje neotváranie kultúrno-etických tém. „Pretože ešte viac to môže prispieť k polarizácii spoločnosti," skonštatoval minister. Dodal však, že pokiaľ ide o údajné bičovanie vášní, práve opozičné aktivity viedli k útoku na premiéra.
Ak by prišiel Smer v tejto súvislosti s návrhom na úpravu ústavy, Hlas-SD je podľa Tomáša pripravený zúčastniť sa na diskusiách. Poukázal však na to, že na zmenu ústavy sú potrebné aj hlasy opozície.
Viskupič: Prečo sa neozval Pellegrini
Opozičný poslanec z SaS Marián Viskupič sa obáva, ako predseda vlády Robert Fico psychicky zvláda následky májového útoku na jeho osobu. Povedal to v súvislosti s prejavom Fica na oslavách príchodu Svätého Cyrila a Metoda. Fico totiž výrokmi, v ktorých prirovnal progresivizmus k rakovine a hovoril o stavaní hrádze proti liberalizmu, podľa opozičného poslanca šíril nenávisť a bičoval emócie.
Marián Viskupič. Foto: Pavol Zachar/TASR
„Ja neviem inak vnímať tieto slová o tom, že liberalizmus, čo je vlastne sloboda, je rakovina, že prosto vyhlasuje fakt vojnu demokracii," vyhlásil Viskupič s tým, že výroky Fica boli absolútne neakceptovateľné.
"Som presvedčený, že to bolo zneužitie kresťanského sviatku a zneužitie verejnoprávnej televízie," podotkol.
Poslanec doplnil, že ho mrzí, že po spomenutých výrokoch sa neozval prezident Peter Pellegrini. „Chcel byť hlasom celého národa, každého jedného občana," pripomenul Viskupič.
O náleze Ústavného súdu
V súvislosti s nedávnym rozhodnutím Ústavného súdu SR o trestných kódexoch Tomáš podčiarkol, že väčšina novely je v súlade s Ústavou SR. "Zo 435 ustanovení noviel trestných kódexov iba v piatich prípadoch Ústavný súd konštatoval rozpor s ústavou, aj to tri z nich boli len prechodné ustanovenia," zdôraznil minister.
Viskupič povedal, že nález Ústavného súdu SR rešpektuje. Rozhodnutie však podľa jeho slov treba vnímať v širších súvislostiach. Pristavil sa napríklad pri prijímaní novely v skrátenom legislatívnom konaní. "Ústavný súd povedal, že s tým nesúhlasí, že by to tak nemalo byť, zároveň povedal, že tá intenzita nebola až taká, aby to znamenalo celý neplatný zákon," dodal.
„Nestačí len povedať, že rešpektujete rozhodnutie Ústavného súdu. Ste schopní povedať ‚Prepáčte, vážená verejnosť, že sme vás oklamali, keď sme strašili novelami trestných kódexov?‘,“ obrátil sa minister práce na diskusného kolegu Viskupiča.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) by podľa Tomáša „mala vrátiť diplom“, keďže označila novelu za „amnestie na zločiny“.
„Zákony bývalej pani ministerky Kolíkovej neboli ani raz označené za potenciálne protiústavné,“ pripomenul Viskupič. Ústavnosť alternatívnych trestov za drobné krádeže opozícia podľa neho nekritizovala.
Čo s dlhodobou nezamestnanosťou
Napriek podpore zamestnanosti máme na Slovensku 165-tisíc nezamestnaných, pracuje u nás takmer 105-tisíc ľudí z takzvaných tretích krajín, povedal v ďalšej časti diskusnej relácie V politike minister práce Erik Tomáš (Hlas) k téme svojho návrhu na riešenie dlhodobej nezamestnanosti.
„Musíme vyriešiť aj problém špekulácií s evidenciou nezamestnanosti, musíme nastaviť dlhodobé pracovné návyky,“ vysvetlil návrh rezortu práce. „Čo je na tom zlé, keď chceme, aby slovenskí občania pracovali?“
Poslanec Viskupič návrh ocenil s tým, „akoby ste čerpali z programu strany SaS“. „Tu treba povedať aj to b, že na druhej strane musíme dávať pozor pri zvyšovaní minimálnej mzdy, pretože to potom môže odrádzať zamestnávateľov.“
Liberálny poslanec tiež kritizoval ponuku aktivačných či verejnoprospešných prác, ktoré podľa neho vláda ponúka namiesto prirodzenej zamestnanosti.
„Bol som na hradoch, kde nezamestnaní obnovujú naše kultúrne pamiatky. Na väčšine hradov pracovali väčšinou Rómovia,“ vyhlásil Tomáš. „Oni mi ďakovali, že majú možnosť pracovať,“ dodal a vystríhal pred tým, aby sa témy rómskej nezamestnanosti nezmocnila „extrémna pravica“.
Pápež František upozornil na „nepriaznivý stav demokracie vo svete“ a varoval pred „populistami“ počas krátkej návštevy Terstu na severovýchode Talianska.
V príhovore v záverečný deň Sociálneho týždňa talianskych katolíkov upozornil František na to, že mnohí sa cítia byť z demokracie vylúčení, pričom chudobní a slabí sa musia postarať o seba sami.
„Je evidentné, že demokracia v dnešnom svete nie je v dobrom stave,“ vyhlásil pápež.
Zároveň bez menovania konkrétnej krajiny varoval pred „ideologickými pokušeniami a populistami“. „Nedajme sa oklamať jednoduchými riešeniami. Buďme namiesto toho zapálení pre spoločné dobro,“ uviedol, pričom poukázal na škody spôsobované politickou „korupciou a protiprávnosťou“.
Podľa Františka je tiež dôležité učiť deti o dôležitosti demokratických hodnôt, pretože ľahostajnosť je podľa neho „rakovinou demokracie“.
Víťaz iránskych prezidentských volieb Massúd Pezeškiján zloží začiatkom augusta pred parlamentom prísahu. Konkrétne prichádzajú do úvahy 4. alebo 5. august, uviedla štátna tlačová agentúra IRNA.
Slávnostná prísaha sa koná po tom, ako zvolený prezident dostane oficiálne poverenie od najvyššieho duchovného vodcu islamskej republiky ajatolláha Alího Chameneího.
Reformista Pezeškiján zvíťazil v piatkovom druhom kole prezidentských volieb v Iráne nad ultrakonzervatívnym bývalým jadrovým vyjednávačom Saídom Džalílím.
Výsledok prezidentských volieb nebude predstavovať zásadnú zmenu politiky Iránu v oblasti jadrového programu či podpory militantných skupín na Blízkom východe, keďže moc v krajine drží ajatolláh Chameneí. Prezident však riadi vládu a môže ovplyvňovať tón iránskej politiky.
V Izraeli sa začali protesty s cieľom vyvinúť tlak na vládu, aby dosiahla dohodu o prepustení rukojemníkov s palestínskym militantným hnutím Hamas. Demonštranti po celom Izraeli blokujú cesty a protestujú aj pred domami predstaviteľov vlády.
Protesty začali o 6.29 miestneho času (5.29 SELČ), teda v rovnakom čase, ako Hamas napadol 7. októbra Izrael, uvádzajú izraelské médiá.
Demonštranti vyšli skoro ráno do ulíc a blokovali dopravu v čase špičky na tých najvyťaženejších dopravných uzloch v mnohých častiach krajiny.
Na hlavnej diaľnici spájajúcej Tel Aviv a Jeruzalem tiež podpálili pneumatiky, no polícii sa diaľnicu podarilo rýchlo vyčistiť.
Malé skupiny ľudí s megafónmi a plagátmi tiež protestovali pred domami niekoľkých izraelských ministrov a koaličných poslancov.
„Úplné zlyhanie!“ kričali demonštranti pred domom ministra pre strategické záležitosti Rona Dermera, ktorý patrí do blízkeho kruh premiéra Benjamina Netanjaha.
V kibuci Or ha-Ner, ktorý leží pri hraniciach s Pásmom Gazy, vyvesili ľudia čierny balón za každého zabitého človeka pri októbrovom útoku Hamasu a žltý balón za každého rukojemníka stále zadržiavaného v Pásme Gazy.
9 חודשים לתחילת המלחמה: מפגינים נגד הממשלה הגיעו למחות מול בתי שרים וח"כים - "הדם על הידיים של ממשלת הימין"@NOFARMOS (בתיעוד: מפגינים מול ביתו של ח"כ אוחנה) pic.twitter.com/93glb83c3i
Napriek podpore zamestnanosti máme na Slovensku 165-tisíc nezamestnaných, pracuje u nás takmer 105-tisíc ľudí z takzvaných tretích krajín, povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) k téme svojho návrhu na riešenie dlhodobej nezamestnanosti v diskusnej relácii na TA3 V Politike.
„Musíme vyriešiť aj problém špekulácií s evidenciou nezamestnanosti, musíme nastaviť dlhodobé pracovné návyky,“ vysvetlil návrh rezortu práce. „Čo je na tom zlé, keď chceme, aby slovenskí občania pracovali?“
Poslanec Marián Viskupič (SaS) návrh ocenil s tým, „akoby ste čerpali z programu strany SaS“. „Tu treba povedať aj to B, že na druhej strane musíme dávať pozor pri zvyšovaní minimálnej mzdy, pretože to potom môže odrádzať zamestnávateľov.“
Liberálny poslanec tiež kritizoval ponuku aktivačných či verejnoprospešných prác, ktoré podľa neho vláda ponúka namiesto prirodzenej zamestnanosti.
„Bol som na hradoch, kde nezamestnaní obnovujú naše kultúrne pamiatky. Na väčšine hradov pracovali väčšinou Rómovia,“ vyhlásil Tomáš. „Oni mi ďakovali, že majú možnosť pracovať,“ dodal a vystríhal pred tým, aby sa témy rómskej nezamestnanosti nezmocnila „extrémna pravica“.
Predseda vlády Robert Fico v pondelok 8. júla predpoludním navštívi poľnohospodárske družstvo v Slovenskej Novej Vsi (okres Trnava), kde sa oboznámi s priebehom tohtoročnej žatvy. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
„Predseda vlády SR Robert Fico spolu s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richardom Takáčom navštívia poľnohospodárske družstvo Agro Voderady v Slovenskej Novej Vsi, kde sa v sprievode zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a miestnych farmárov oboznámia s priebehom tohtoročnej žatvy,“ priblížili z ÚV SR.
Ústavný súd skonštatoval, že opozícia mala dostatok priestoru na pripomienky, povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) v súvislosti s novelou trestných kódexov. Legislatívne konanie bolo síce skrátené, ale rozprava v pléne sa podľa neho natiahla tak, „že to bolo najdlhšie konanie v histórii slovenského parlamentu“.
„Nestačí len povedať, že rešpektujete rozhodnutie ústavného súdu. Ste schopní povedať ‚Prepáčte, vážená verejnosť, že sme vás oklamali, keď sme strašili novelami trestných kódexov?‘,“ obrátil sa na diskusného kolegu v relácii TA3 v politike Mariána Viskupiča (SaS).
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) by podľa Tomáša „mala vrátiť diplom“, keďže označila novelu za „amnestie na zločiny“.
„Zákony bývalej pani ministerky Kolíkovej neboli ani raz označené za potenciálne protiústavné,“ pripomenul Viskupič. Ústavnosť alternatívnych trestov za drobné krádeže opozícia podľa neho nekritizovala.
Bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo v opozícii, mali by sme sa tešiť, že sa predseda vlády vrátil, povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) v relácii V politike
Tomáš uviedol, že rozumie tomu, že premiér Robert Fico na Devíne pri oslavách sviatku svätých Cyrila a Metoda riešil aj kultúrne a ideologické otázky, lebo si potrebujeme chrániť hodnoty a tradície.
„Ja ako veriaci človek nebudem vnucovať nikomu svoje hodnoty, ale očakávam, že mne nebude nikto vnucovať hodnoty liberalizmu alebo progresivizmu,“ vyhlásil Tomáš.
Podľa diskusného partnera Mariána Viskupiča (SaS) premiér Robert Fico „zneužil kresťanský sviatok“ a „verejnoprávne vysielanie“.
Viskupič vyjadril šok a frustráciu, že Fico v prejave na Devíne „označil voličov za rakovinu“, čo upresnil Tomáš tým, že tak označil ideológiu.
Námorná misia EÚ Aspides zničila v Adenskom zálive dve bezpilotné lietadlá. Úlohou operácie Únie je chrániť lode prechádzajúce cez Červené more.
Misia Aspides začala svoje pôsobenie vo februári v reakcii na útoky na plavidlá zo strany húsíov (Ansár Alláh), podporovaných Iránom. Tí ohrozujú medzinárodnú lodnú dopravu od vlaňajšieho novembra.
Zúčastnení vojaci v rámci misie môžu streľbou brániť obchodné lode alebo seba, ale nemôžu strieľať na pozemné ciele. Nákladné lode musia požiadať o ochranu.
Slovenské vyhorené jadrové palivo sa dá využívať aspoň 400 rokov na výrobu elektriny, uviedol v rozhovore pre Štandard Stefano Buono, taliansky jadrový fyzik a generálny riaditeľ spoločnosti Newcleo.
Na Slovensku sa nachádza vyše 1 400 ton vyhoreného jadrového paliva. To, koľko elektrickej energie by sa dalo vyrobiť z tohto odpadu, podľa Buona závisí od konfigurácie na rýchlych reaktoroch.
"Môžem však povedať, že pri multirecyklácii sa dá využívať na výrobu elektriny aspoň počas 400 rokov," uviedol Buono.
V Rusku sa počas soboty utopilo najmenej 49 ľudí vrátane siedmich detí. Ide o desať prípadov viac ako v rovnaký deň pred rokom, uviedli úrady.
V Nižnom Novgorode v centrálnej časti Ruska sa napríklad v rieke Volga utopilo 10-ročné dievča a zmizla jej šesťročná sestra, po ktorej stále pátrajú potápači. V oblasti Baškirska sa zase utopili traja ľudia vrátane 16-ročného dievčaťa.
Počas uplynulého týždňa postihlo Rusko najhorúcejšie počasie za posledných viac ako sto rokov. V Moskve bol prekonaný rekord z roku 1917 a v mestách po celej krajine panovali teploty výrazne nad 35 stupňov Celzia.
Na samite NATO bude dominovať téma Ukrajiny, svoje miesto však bude mať aj Čína. Členské štáty Aliancie majú totiž obavy, že „dnešná Ukrajina môže byť zajtrajšou východnou Áziou“, uviedli viacerí anonymní diplomati pre denník Wall Street Journal (WSJ).
Samit Severoatlantickej aliancie sa začína v utorok 9. júla vo Washingtone, potrvá do štvrtka 11. júla. Okrem tém podpory Ukrajiny či európskeho zbrojenia však budú musieť členovia NATO prijať stanovisko k „rastúcej hrozbe“, ktorú Čína predstavuje.
NATO plánuje vo svojom komuniké zo samitu kritizovať krajinu draka za podporu ruskej invázie na Ukrajinu, informovali diplomati. Aliancia totiž tvrdí, že Peking vyváža do Ruska komponenty „dvojitého využitia“ – na civilné i vojenské účely, čím obchádza sankcie.
Vlády NATO tiež Čínu obviňujú z masívnej špionáže, kybernetických útokov či dezinformačných kampaní, ako i zo zneužívania hospodárskeho tlaku na potrestanie krajín, ktoré uznávajú Taiwan.
SHMÚ: Na Slovensku bude v priebehu dňa polooblačno až oblačno. Na západe a severe prechodne až zamračené. Na strednom a východnom Slovensku spočiatku aj jasno. Miestami, na juhu a východe len ojedinele, prehánky a búrky, aj intenzívne. Miestami dusno.
Najvyššia denná teplota dosiahne 27 až 33, na krajnom západe a v Žilinskom kraji na hornom Spiši väčšinou 20 až 26 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov bude okolo 16 stupňov Celzia.
Fúkať bude prevažne južný, na západe prechodne severozápadný, vietor 10 až 25 kilometrov za hodinu. Pri búrkach vietor prechodne zosilnie.
Na festivale v českej Jihlave sa pri tlačenici zranilo najmenej 12 ľudí. Ľudia v panike opúšťali areál, keď sa začala prehýbať strecha nafukovacieho stanu, informovala tamojšia polícia na sieti X.
V sobotu sa v Jihlave končil 10. ročník festivalu Vysočina fest. Problémy tam spôsobili búrky, keď vypadla elektrina.
„Po výpadku elektriny sa začala prehýbať strecha nafukovacieho stanu. Po výzve organizátorov k jeho opusteniu sa ľudia v panike vrhli ku vchodu a došlo k zraneniu najmenej 12 osôb,“ uviedla tamojšia polícia.
Silná búrka údajne odstavila z prevádzky kompresory, ktoré stan nafukovali. Váha vody potom pretrhla plášť jeho strechy, priblížil reportér Českej televízie.
K incidentu došlo krátko po polnoci. Na mieste zasahovali všetky zložky integrovaného záchranného systému. Pre Vysočinu platila v sobotu večer výstraha pred búrkami, ale podľa miestnych hasičov búrky v kraji nespôsobili žiadne ďalšie väčšie problémy.
Ruské balistické strely Iskander zničili dve odpaľovacie zariadenia pre systém protivzdušnej obrany Patriot v ukrajinskej Odeskej oblasti. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS.
K útoku došlo v oblasti prístavu Južne, uviedla TASS s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany. Informácie nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.
Vo Francúzsku sa otvorili volebné miestnosti a začalo sa druhé kolo predčasných parlamentných volieb. Výsledok môže znamenať zlom v histórii krajiny, pričom môže mať aj veľký vplyv na európsku politiku.
Vo voľbách do Národného zhromaždenia (dolná komora parlamentu) môže voliť viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Volebné miestnosti sú otvorené od 8.00 do 20.00 a počiatočné výsledky budú známe už krátko po ich zatvorení. Hlasovanie v zámorských územiach Francúzska sa začalo už v sobotu.
Francúzi budú počas dňa rozhodovať o 501 z 577 kresiel v Národnom zhromaždení. O zvyšných 76 poslancoch bolo rozhodnuté už počas prvého kola minulý týždeň.
Riadne funkčné obdobie poslancov dolnej komory je päť rokov. V jednomandátových volebných obvodoch sa volí podľa väčšinového volebného systému v dvoch kolách. Ak v prvom kole žiadny kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, a zároveň podporu aspoň 25 percent oprávnených voličov, do druhého kola postúpili kandidáti s podporou minimálne 12,5 percenta odovzdaných hlasov.
Nový britský minister zahraničia David Lammy pricestoval do Nemecka na svoju prvú zahraničnú návštevu, len deň po drvivom víťazstve labouristov v parlamentných voľbách. Vyzval na „obnovenie“ vzťahov s európskymi spojencami.
Lammy rokoval so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou, ktorá pri tejto príležitosti zdôraznila, že „Spojené kráľovstvo je nenahraditeľnou súčasťou Európy“.
Dodala, že Nemecko „spolupracuje s novou britskou vládou s cieľom zistiť, ako sa Spojené kráľovstvo môže priblížiť k Európskej únii“.
Lammy, ktorý na poste ministra zahraničných vecí nahradil konzervatívca Davida Camerona, zverejnil fotografie zo stretnutia s Baerbockovou.
„Je čas obnoviť naše vzťahy s európskymi priateľmi a spojencami. Preto som v Nemecku na svojej prvej návšteve vo funkcii ministra zahraničných vecí,“ napísal na sieti X.
Ministri rokovali o otázkach od posilnenia podpory NATO pre Ukrajinu cez situáciu na Blízkom východe až po zmenu klímy. „Spolu s Baerbockovou budeme riešiť spoločné hrozby a podporovať Ukrajinu,“ uviedol Lammy.
Labouristická vláda nového britského premiéra Keira Starmera chce uzavrieť rozsiahly bezpečnostný pakt s EÚ. Jej cieľom je pokryť aj také oblasti, ako je energetika a klíma, či užšia spolupráca v oblasti obranného priemyslu.
Samotný Lammy tvrdo vystupoval proti Brexitu, vyzýval na opakovanie referenda o vystúpení z EÚ, a pred cestou do Berlína vyhlásil, že je čas „nechať éru Brexitu za sebou“, konštatuje denník Telegraph.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa zúčastnil stretnutia Organizácie turkických štátov (OTS) v Azerbajdžane. Vyslúžil si tým kritiku šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella.
Brusel, spojenci EÚ, USA a Kyjev už v piatok odsúdili Orbána za rozhodnutie vycestovať do Moskvy a rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Predstavitelia EÚ túto nečakanú cestu odsúdili s tým, že „podkopáva postoj“ 27-členného bloku k tomuto konfliktu, a zdôraznili, že Orbán tým „nezastupoval Brusel“.
Podľa Borrella bola Orbánova účasť na sobotňajšom neformálnom samite OTS najnovším podujatím, na ktorom zastupoval iba Maďarsko, a nie Európsku úniu.
„Maďarsko nedostalo od Rady EÚ žiadny mandát na rozvíjanie vzťahov s Organizáciou turkických štátov,“ uviedol.
EÚ tiež odmietla pokus OTS legitimizovať medzinárodne neuznanú Severocyperskú tureckú republiku (TRNC) tým, že ju organizácia prijala ako pozorovateľa, pripomenul Borrell.
Stredomorský ostrov Cyprus je už desaťročia rozdelený na medzinárodne uznanú grécky hovoriacu Cyperskú republiku, ktorá je členom EÚ, a Tureckom okupovanú časť Cypru – turecky hovoriacu TRNC, ktorú uznáva len Ankara.
OTS je medzinárodná organizácia združujúca krajiny s turkickými jazykmi, ktorú v roku 2009 založili Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Turecko. Maďarsko sa stalo jej pozorovateľským členom v roku 2018.
Nemecká armáda ukončí operácie na svojej leteckej základni v Nigeri do konca augusta po zlyhaní rozhovorov s vládnucou juntou tejto sahelskej krajiny, uviedlo nemecké ministerstvo obrany.
Všetci vojaci Bundeswehru umiestnení na základni budú stiahnutí do 31. augusta a nemecká vojenská spolupráca s Nigerom bude ukončená, dodalo ministerstvo.
Zlyhanie rokovaní je najnovším diplomatickým posunom Nigeru smerom od Západu od júla 2023, keď bol počas štátneho prevratu zvrhnutý nigerský prezident Mohamed Bazoum a k moci sa dostalo súčasné vojenské vedenie.
Odvtedy sa Niger priklonil k Rusku a Iránu a odvrátil sa od USA a svojho bývalého koloniálneho vládcu – Francúzska.
Podobný posun nastal aj v susedných štátoch Mali a Burkina Faso, kde rovnako vládnu vojenskí vodcovia a ktoré čelia násiliu zo strany džihádistických skupín.
Nemecko a Niger koncom mája dosiahli dočasnú dohodu, ktorá Bundeswehru umožnila pokračovať v prevádzke leteckej dopravnej základne v hlavnom meste Niamey do konca augusta. Rokovania o predĺžení tejto dohody však stroskotali – najmä preto, že personál základne by už nemal nárok na imunitu pred trestným stíhaním.
V ostatnom čase bolo na základni umiestnených len 38 príslušníkov Bundeswehru, ako aj 33 zamestnancov nemeckých a zahraničných spoločností. Základňa v Niamey sa využívala najmä na evakuáciu nemeckých občanov v Afrike.
Ukrajina plánuje potlačiť ruský vplyv v západnej časti Čierneho mora prostredníctvom novej národnej námornej stratégie, uviedol v sobotu večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore.
„Jasne chápeme, že vojna zmenila rovnováhu síl v našom čiernomorskom regióne a že ruská flotila už nikdy nebude v týchto vodách opäť dominovať,“ povedal Zelenskyj. Ukrajina bude na mori presadzovať svoje národné záujmy a záujmy svojich partnerov, a chrániť dopravné trasy, povedal.
Hoci ukrajinské námorné sily v súčasnosti nedisponujú žiadnymi veľkými vojnovými loďami, Kyjevu sa podarilo vytlačiť ruskú Čiernomorskú flotilu zo západnej časti Čierneho mora. Tento vývoj čiastočne oživil námorný obchod cez Odesu.
Ukrajinské vojenské námorníctvo sa má v blízkej budúcnosti modernizovať aj vďaka dodávkam od západných partnerov.
Okrem posilnenia vlastnej námornej sily Zelenskyj prisľúbil aj ďalšie zlepšenie protivzdušnej obrany Ukrajiny, pričom naznačil, že v nadchádzajúcom týždni pribudne ďalšia jednotka Patriot z Nemecka a ďalšie posily.
Čínski vojaci letecky pricestovali do Bieloruska, kde sa zúčastnia na spoločnom protiteroristickom cvičení v dňoch 8. až 19. júla, oznámilo bieloruské ministerstvo obrany.
„Spoločný výcvik pomôže výmene skúseností, zlepší spoluprácu medzi bieloruskými a čínskymi jednotkami a položí základy pre ďalší rozvoj bielorusko-čínskych vzťahov v oblasti spoločného výcviku vojsk,“ uviedol rezort na platforme Telegram.
Ministerstvo neposkytlo žiadne ďalšie podrobnosti o plánovaných manévroch, a nie je známe ani to, koľko čínskych vojakov sa na nich zúčastní. Na fotografiách, ktoré zverejnilo ministerstvo, je vidno čínske dopravné lietadlo schopné prepraviť trojciferný počet vojakov.
Krištáľový glóbus si z Karlových Varov prvýkrát odniesol dokumentárny film. Absolútnym víťazom 58. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch sa v sobotu večer stal film Náhly záblesk hlbších vecí (A Sudden Glimpsa to Deeper Things) o maliarke Wilhelmine Barns-Grahamovej, ktorej vnímanie sveta sa zmenilo po výstupe na ľadovec.
Víťazný esejistický portrét nakrútil britský dokumentarista Mark Cousins, informuje TASR na základe správ webov Novinky.cz a iDNES.cz.
Rozhodnutie poroty je pomerne prekvapivé, pretože dokumentárny film ovládol MFF v Karlových Varoch vôbec po prvýkrát.
Osobitnú cenu poroty získala nórska rozvodová dráma Až na veky (Elskling), za ktorú si Helga Gurenová odniesla trofej pre najlepšiu herečku. O cenu za mužský herecký výkon sa podelili Ton Kas a Guido Pollemans, ktorí účinkovali v holandsko-belgickej snímke Hosť a ryba na tretí deň (Drie dagen vis)
Cenu za réžiu dostala Nelicia Lowová za koprodukčný film Na kordy, sledujúci osudy dvoch bratov šermiarov. Osobitné uznanie poroty si odniesli česká „zabíjačková“ tragikomédia Adama Martinca s názvom Mord a nemecká dáma Xoftex o utečeneckom tábore v Grécku, ktorú režíroval Izraelčan Noaz Deshe
Cenu divákov získal Jiří Mádl s filmom Vlny o osudoch novinárov Československého rozhlasu v roku 1968. V snímke účinkujú aj slovenskí herci Táňa Pauhofová a Tomáš Maštalír.
V rámci sekcie Proxima zvíťazila koprodukčná dráma Cudzinec, ktorej epizodický sa odohráva jednej izbe v čínskom hoteli. Osobitnú cena poroty v tejto sekcii získala peruánska snímka Keď prišla noc (Vino la noche) o armádnom výcviku v Latinskej Amerike. Osobitné uznanie pre Česko vybojoval slovenský tvorca Martin Pavol Repka za rodinnú drámu Od marca do mája.
Čestné ocenenie za prínos českej kinematografii získal herec Ivan Trojan a cenu prezidenta festivalu si z rúk Jiřího Bartošku prevzal britský herec Clive Owen. V priebehu festivalu túto cenu v predchádzajúcich dňoch získali aj herci Viggo Mortensen a Daniel Brühl.
Filmový festival v Karlových Varoch tento rok ponúkol 136 hraných aj dokumentárnych celovečerných filmov. V porote hlavnej súťaže sedel aj austrálsky oscarový herec Geoffrey Rush, ktorý si z festivalu pred dvoma rokmi odviezol Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. Slávny herec v deň záverečného ceremoniálu oslavoval narodeniny.
Na záver Jiří Bartoška oznámil, že 59. ročník MFF sa uskutoční od 4. do 12. júla 2025.
Skupina Patrioti za Európu sa zrejme chystá absorbovať skupinu Identita a demokracia v Európskom parlamente. Fúzia by mala byť dokončená 8. júla, tvrdí maďarská europoslankyňa Kinga Gálová.
Tento krok by posilnil novovznikajúci pravicový blok maďarského premiéra Viktora Orbána a českého expremiéra Andreja Babiša.
Gálová vyhlásila, že cieľom je stať sa najsilnejšou pravicovou skupinou v Európskom parlamente,ktorá prináša skutočné zmeny. Zdôraznila, že Európania volili zmenu a blok chce rešpektovať vôľu väčšiny európskych občanov.
Frakciu Patrioti pre Európu zložili maďarský Fidesz, rakúska FPÖ a české ANO. Čoskoro by sa malo pridať viac strán vrátane francúzskeho Rassemblement National (RN) Marine Le Penovej.
RN, ktoré by bolo najväčším prírastkom pre skupinu, zatiaľ oficiálne nepotvrdilo svoje členstvo, ale očakáva sa, že povedie fúziu po skončení predčasných volieb vo Francúzsku.
Najmenej 16 ľudí zahynulo a viac ako 50 utrpelo zranenia pri sobotňajšom izraelskom útoku na školu poskytujúcu úkryt pre vysídlené palestínske rodiny, tvrdí tamojšie ministerstvo zdravotníctva a palestínsku agentúru Wafa. Tieto informácie nebolo možné bezprostredne overiť.
Izraelská armáda uviedla, že ich preveruje. Neskôr oznámila, cieľom jej náletu boli militanti pohybujúci sa v blízkosti školy prevádzkovanej Agentúrou OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA).
Civilná pohotovostná služba v Pásme Gazy vo vyhlásení konštatovala, že počet mŕtvych sa môže zvýšiť, pretože mnohí zranení — väčšinou deti a ženy — sú v kritickom stave. Útok na školu podľa nej ukázal, že žiadne miesto v tejto enkláve nie je bezpečné pre rodiny, ktoré musia opustiť svoje domy a hľadajú úkryt.
Nusajrát, jeden z ôsmich utečeneckých táborov v Pásme Gazy, bol v sobotu terčom intenzívneho bombardovania izraelskej armády. Predchádzajúci nálet na budovu v tábore zabil podľa zdravotníkov najmenej desať ľudí, mnoho ďalších osôb bolo zranených.
Hamas prijal americký návrh na ďalšie rozhovory o prímerí, ale boje v Gaze pokračujú. Hnutie sa vzdalo požiadavky, aby sa Izrael najprv zaviazal k trvalému prímeriu pred podpisom dohody o prímerí.
Izraelské zdroje v Dauhá, kde prebiehajú rozhovory, hovoria o "skutočnej šanci" na uzavretie prímeria.
Napriek tomu, že pravicoví izraelskí ministri Becalel Smotrič a Itamar Ben Gvir sú proti, ostatní členovia kabinetu ich môžu prehlasovať. Nie je však isté, či premiér Benjamin Netanjahu bude riskovať podporu prímeria, keďže sa vo svojej vláde opiera o nacionalistické strany a obaja ministri hrozili, že vládu zosadia, ak návrh prímeria s Hamásom prejde.
Boje v Gaze medzitým pokračujú. Izraelské jednotky operujú v Rafahu blízko hraníc s Egyptom, kde podľa palestínskych úradov dnes letecký úder na vozidlo zabil štyroch palestínskych policajtov a zranil osem ľudí. Izraelská armáda naopak hlási zničenie niekoľkých podzemných štruktúr radikálov, zhabanie zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia a zabitie niekoľkých palestínskych ozbrojencov.
Burkina Faso, Mali a Niger vytvorili Konfederáciu sahelských štátov. Vo vyhlásení sa okrem iného uvádza, že lídri spomínaných troch krajín, kde žije približne 72 miliónov ľudí, sa „rozhodli urobiť ďalší krok smerom k väčšej integrácii“ a prijali dohodu o vytvorení konfederácie, ktorá bude používať skratku AES.
Pučisti v Burkine Faso, Mali a Nigeri v januári oznámili, že ich krajiny vystúpia z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré je podľa nich pod vplyvom bývalej koloniálnej mocnosti Francúzska. Všetky tri štáty tiež prerušili svoje vojenské väzby s Francúzskom a usilujú sa o väčšiu spoluprácu s Ruskom.
"Náš ľud sa k ECOWAS-u neodvolateľne obrátil chrbtom," povedal v otváracom príhovore generál Abdourahamane Tiani, šéf nigerskej vojenskej vlády.
Vzťahy medzi združením ECOWAS a Nigerom sa zhoršili po prevrate z júla 2023. ECOWAS vtedy na Niger uvalil sankcie a pohrozil vojenskou intervenciou, ak sa k moci nevráti zvrhnutý prezident Mohamed Bazoum. Hoci sankcie boli zrušené vo februári, vzťahy medzi oboma stranami zostávajú na bode mrazu.
Gretu Thunbergovú zadržali na proteste v Haagu, ktorú zvolala organizácia Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu). Podľa agentúry DPA o tom informovali švédske médiá. Demonštranti dočasne zablokovali diaľnicu A12, ktorá vedie centrom Haagu. Polícia proti nim nasadila aj vodné delá.
Podobné protesty sa na diaľnici A12 konali aj v minulosti. Klimatickí aktivisti nimi chcú dosiahnuť, aby holandská vláda ukončila všetky dotácie na fosílne palivá
Dvadsaťjedenročnú Thunbergovú zadržali počas protestov v Haagu aj v apríli. Rovnaký osud ju postihol i koncom mája v Malmö na proteste proti účasti Izraela v Pesničkovej súťaži Eurovízie (ESC) a pred dvoma týždňami na demonštrácii organizácie Vzbura proti vyhynutiu vo fínskom hlavnom meste Helsinki.
Ruské sily intenzívne útočia pozdĺž celej frontovej línie, pričom sa zvlášť snažia zatlačiť ukrajinských obrancov v oblasti okolo Pokrovska na západe Donecka. Podľa sobotnej správy ukrajinského generálneho štábu došlo k zvýšeniu počtu vojenských konfrontácií na 83. Rusi tiež oznámili dobytie ukrajinskej dediny Sokil.
Ukrajinskí vojaci údajne účinne odolávajú a spôsobujú ruským silám významné straty. V smere na Charkov Rusi uskutočnili deväť leteckých útokov a zhodili 13 navádzaných bômb, prišom zasiahli oblasti ako Izbycke, Staryca a Volčansk severne od Charkova. Ukrajinské velenie tvrdí, že situácia je pod kontrolou, informuje ukrajinská agentúra Unian.
Rusi tiež štyrikrát zaútočili na ukrajinské pozície v oblastiach Petropavlivky, Synkivky a Steljmachivky, pričom dva z týchto útokov ešte prebiehajú.
Počas dňa uskutočnili ruské sily 13 útokov na ukrajinské pozície okolo Nevského, Makijivky, Hrekivky, Ternova a Torského, aby prenikli do Lymanskej oblasti. V šiestich prípadoch boli útoky odrazené, ale v siedmich útoky pokračujú.
Najväčším cieľom ruských útokov je však Pokrovsk, ktorý sa nachádza približne 50 kilometrov severozápadne od Donecka. V tejto oblasti sa odohralo najviac ozbrojených konfliktov. Rusi sa pokúsili vytlačiť ukrajinských obrancov z ich pozícií v oblastiach osád ako Jurivka, Novooleksandrivka, Vozdvyženka, a ďalších. Osem z týchto bojov stále prebieha a ruské sily tiež vykonávajú v tejto oblasti letecké útoky.
Podľa Kyjeva útoky v Doneckej oblasti počas uplynulého dňa zabili 11 civilistov. Podľa vojenskej administratívy v oblasti o život prišli piati civilisti v meste Selydove, traja v meste Časiv Jar, jeden v dedine Komar, jeden v meste Toreck a jeden v obci Ukrajinka.
Časť Slovenska môžu v nedeľu potrápiť búrky či vysoké teploty. Avizované sú výstrahy prvého stupňa.
Búrky sa môžu počas nedele vyskytnúť v okresoch Ilava, Považská Bystrica, Púchov, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Čadca a Žilina. Výstrahy sú predbežne vydané v nedeľu od 6.00 h do 18.00 h.
Podľa SHMÚ môžu búrky v týchto oblastiach sprevádzať nárazy vetra do 85 kilometrov za hodinu, krúpy a prudký lejak s intenzitou zrážok do 30 milimetrov v priebehu 30 minút.
Vysoké teploty do 33 stupňov Celzia sa môžu vyskytnúť na väčšine územia Košického kraja, s výnimkou okresov Spišská Nová Ves, Rožňava a Gelnica. Tiež v okresoch Humenné a Vranov nad Topľou. Výstraha by mala platiť v nedeľu od 14.00 h do 18.00 h.
V sobotu do 20.00 h môže potrápiť silnejší vietor niektoré oblasti západného Slovenska. Do nedeľného rána naďalej platí prvostupňová výstraha pred vetrom na horách prevažne severného Slovenska.
KDH poukazuje, že Smer bol v EP roky súčasťou socialisticko-progresívnej koalície. Reaguje na to, že predseda vlády Robert Fico chce budovať hrádzu proti progresivizmu.
"Práve KDH celý ten čas poukazovalo na potrebu pomáhať rodinám a zápasilo s ideologickými hrozbami, tak doma ako aj v Európe," dodalo hnutie na sociálnej sieti.
Robert Fico vystúpil v piatok prvýkrát od atentátu na verejnosti. Na podujatí na hrade Devín v Bratislave počas celonárodných osláv 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie mal príhovor. Okrem iného v ňom hovoril aj o potrebe spoločne postaviť obrovskú hrádzu "nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina". V rámci obrany voči týmto ideológiám bude možno podľa jeho slov potrebné nájsť politickú zhodu na úprave Ústavy SR.
Dánska ľudová strana sa pripojí k Patriotom pre Európu, ktorú zakladá český expremiér Andrej Babiš a maďarský premiér Viktor Orbán. Aliancia tak má v súčasnosti dostatok národných delegácií na vytvorenie politickej skupiny v Europarlamente.
V sobotu to oznámil na sociálnej sieti X europoslanec a člen DF Anders Vistisen.
Vistisen dodal, že DF sa teší na spoluprácu so svojimi bývalými spojencami z frakcie Identita a demokracia (ID) a taktiež s "novými priateľmi zo Španielska, Česka a Maďarska".
V sobotu oznámil pripojenie k aliancii aj líder holandskej Strany slobody (PVV) Geert Wilders. Patrioti pre Európu tak v súčasnosti majú 39 europoslancov zo siedmich členských krajín, čím dosiahli potrebný počet poslancov a národných delegácií na vytvorenie politickej frakcie v EP.
Prvými stranami v skupine Patrioti pre Európu boli Orbánova strana Fidesz, Babišovo hnutie ANO a Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Svoj vstup do tejto skupiny nedávno ohlásila španielska strana Vox a portugalská Chega.
Predseda českého opozičného hnutia ANO Andrej Babiš ešte začiatkom týždňa vyjadril túžbu, že novú frakciu v EP sa podarí ustanoviť nasledujúci týždeň.
Nie je jasné, či sa ku skupine pripojí aj francúzske Národné združenie (RN), ktoré minulý týždeň vyhralo prvé kolo predčasných volieb vo Francúzsku. Denník Financial Times v piatok napísal, že RN rokuje s Patriotmi pre Európu a svoje rozhodnutie oznámi v pondelok.
Japonsko a Kambodža pomôžu Ukrajine s likvidáciou pozemných mín. V kambodžskej metropole Phnom Penh to v sobotu uviedla japonská ministerka zahraničných vecí Joko Kamikawová.
Tokio na budúci týždeň poskytne Ukrajine výkonné odmínovacie zariadenie. V auguste absolvujú ukrajinskí špecialisti v Kambodži odmínovacie školenie zahŕňajúce aj obsluhu tohto zariadenia.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) boli nášľapné míny objavené v jedenástich z 27 ukrajinských oblastí. Ruské sily od februára 2022 použili podľa HRW najmenej 13 typov protipechotných mín.
Kambodža je považovaná za svetového lídra v odmínovaní. Po takmer 30 rokov trvajúcej občianskej vojne, ktorá sa skončila v roku 1998, bola jednou z najviac zamínovaných krajín na svete. Míny a nevybuchnuté bomby tam zabili okolo 20.000 ľudí, dvakrát toľko utrpelo zranenia. Tamojšia vláda chce zneškodniť všetky míny a výbušné zariadenia do roku 2025.
