Členstvo Ukrajiny v NATO je pevne dané, vyhlásil estónsky prezident Alar Karis. Zároveň varoval pred falošným prímerím s Ruskom, ktoré by Ukrajinu prinútilo k ústupkom.
Karis to povedal na tlačovej konferencii po stretnutí s litovskou hlavou štátu Gitanasom Nausėdom.
Prezidenti Estónska a Litvy diskutovali o bilaterálnej spolupráci a o prípravách na samit NATO, ktorý sa 9. júla začne vo Washingtone. „Aliancia musí vyslať silný odkaz, že NATO bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Členstvo Ukrajiny v NATO je pevne dané a proces jej vstupu je nezvratný,“ povedal estónsky prezident.
V Jarabej na hlavnej ceste sa skúter zrazil s medveďom. Pri nehode aktuálne zasahujú hasiči, tá sa stala na ceste I/72 v katastri obce Jarabá pod Čertovicou v Breznianskom okrese.
Ako informuje operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici, dvom osobám hasiči podávajú predlekársku prvú pomoc. „Zranený medveď je v neďalekom lese, snaží sa odísť,“ dodali hasiči.
Operačný dôstojník Miroslav Rusnák dodal, že na miesto smeruje aj zásahový tím pre medveďa hnedého. Doplnil, že cesta je na mieste neprejazdná. Pri udalosti zasahujú traja príslušníci HaZZ s jedným kusom techniky.
Požiar v domove dôchodcov vo východnom Uruguaji si vyžiadal životy desiatich seniorov. Ten vypukol okolo 6.00 hodiny miestneho času (11.00 h SELČ).
Hasičom sa podarilo obyvateľov malého domova dôchodcov v centre mesta evakuovať, aj napriek tomu však došlo k obetiam. Desať seniorov zomrelo po nadýchaní sa jedovatého plynu, informovalo uruguajské ministerstvo vnútra. Troch ďalších dôchodcov previezli vo vážnom stave do nemocnice, kde však taktiež skonali.
Zariadenie malo dovedna šesť izieb, pričom požiar údajne vypukol v obývačke. Dvadsaťročnej zamestnankyni sa podarilo pred plameňmi uniknúť cez garáž a vyviazla bez zranení. Príčina požiaru dosiaľ nie je známa. Z hlavného mesta Montevideo, ležiaceho asi 290 kilometrov na juhozápad, už bol vyslaný tím vyšetrovateľov, ktorý má okolnosti incidentu preskúmať.
Zomrel Jon Landau, producent Titanicu a série Avatar. Hollywoodsky producent vo veku 63 rokov prehral svoj 16 mesačný boj s rakovinou. O jeho úmrtí informovala v sobotu producentova rodina.
Komerčne mimoriadne úspešný film Titanic (1997) produkoval Landau spolu s jeho režisérom Jamesom Cameronom a dostal zaň jedného z 11 Oscarov. Titanic bol prvým filmom, ktorý v kinách zarobil viac ako miliardu amerických dolárov
Landau a Cameronom neskôr spojili svoje sily aj pri produkcii takisto veľmi úspešného sci-fi filmu Avatar (2009), natočeného prelomovou 3D technológiou, a jeho pokračovania Avatar: Cesta vody (2022). Avatar prekonal komerčný úspech Titanicu, jeho prvé pokračovanie je tretie na zozname. Ďalšie tri pokračovania Avatara majú prísť do kín v rokoch 2025, 2029 a 2031.
„Jon bol vizionár, ktorého mimoriadny talent a vášeň priviedli na plátno k životu niektoré z najnezabudnuteľnejších príbehov. Jeho pozoruhodný prínos pre filmový priemysel zanechal nezmazateľnú stopu a bude nám veľmi chýbať,“ povedal o Landauovi, ktorý by sa 23. júla dožil 64 rokov, Alan Bergman zo spoločnosti Disney Entertainment.
Cameron, s ktorým Landau viedol produkčnú spoločnosť Lightstorm Entertainment, pre portál Deadline uviedol, že Landau bol „neoblomný, starostlivý, neúnavný, empatický a absolútne jedinečný“. "Produkoval skvelé filmy nie tým, že mal moc, ale že šíril radosť z filmovej tvorby," dodal Cameron.
Tri hodiny pred zatvorením volebných miestností vo Francúzsku už odovzdalo hlas takmer 60 percent voličov. Ide o najvyššiu volebnú účasť v tomto čase volebného dňa od roku 1981.
Výsledkom volieb by mohlo byť historické víťazstvo pravicového Národného združenia Marine Le Penovej alebo roky politicky patovej situácie. V prvom kole francúzskych predčasných parlamentných volieb, ktoré bolo 30. júna, dosiahlo Národné združenie svoj historicky najlepší výsledok.
Prieskumy medzi prvým a druhým kolom naznačovali, že Národné združenie pravdepodobne v 577 člennom Národnom zhromaždení čiže dolnej komore parlamentu obsadí najviac kresiel ale nezíska 289 mandátov potrebných na parlamentnú väčšinu.
Keir Starmer povedal, že uznanie štátu Palestíny je nepopierateľným právom Palestínčanov. Uviedol to v nedeľu počas telefonátu s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Starmer hovoril s Abbásom o prebiehajúcom utrpení a zdrvujúcej strate života v Pásme Gazy. "Premiér informoval prezidenta Abbása o jeho okamžitých prioritách vrátane zaistenia prímeria a návratu rukojemníkov a zvýšenia a zrýchlenia humanitárnej pomoci a finančnej podpory pre Palestínsku samosprávu," uviedla Downing Street.
Britský premiér zároveň podľa svojej kancelárie Abbásovi povedal, že sa nezmenil jeho postoj týkajúci sa uznania palestínskeho štátu v rámci mierového procesu, pričom ide o nepopierateľné právo Palestínčanov.
Starmer v nedeľu telefonoval aj so svojim izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom. Znovu pritom zopakoval, že mu je ľúto stratených životov po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael vlani v októbri a poukázal na jasnú a nevyhnutnú potrebu prímeria a návrat rukojemníkov, ktorých uniesli pri útoku palestínski militanti.
Starmer zároveň počas rozhovoru s Netanjahuom vyjadril obavy nad situáciou na izraelsko-libanonských hraniciach a uviedol, že je nevyhnutné, aby boli obe strany opatrné.
Nový šéf britskej diplomacie navštívil Poľsko, opäť zdôraznil podporu Ukrajine. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski to médiám povedal po nedeľňajšom stretnutí s novým šéfom britskej diplomacie Davidom Lammym.
Dvojica rezortných kolegov sa stretla v Sikorského sídle v obci Chobielin na severe Poľska. "Naše krajiny majú rovnaký názor na mnohé otázky týkajúce sa globálnej bezpečnosti, a čo je dôležité, na potrebu neustále podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej agresii," uviedol šéf poľskej diplomacie. Lammymu sa poďakoval za to, že Poľsko navštívil v rámci svojej prvej cesty do zahraničia, čo označil za dôkaz silného vzťahu týchto krajín, pretrvávajúceho bez ohľadu na zmeny ich vlád.
Lammy zase zdôraznil, že Poľsko a Británia majú rovnakú strategickú víziu, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu a NATO. Obe krajiny podľa jeho slov spája rovnaká hrozba, za ktorú označil Rusko a Bielorusko. Dodal, že poľské nebo chráni britský protiraketový systém Sky Sabre aj britskí vojaci, ktorí ho obsluhujú.
Britský minister zahraničných vecí tiež povedal, že prišiel do Poľska urobiť krok vpred s cieľom obnoviť bilaterálne vzťahy Británie s EÚ. Taktiež dodal, že Londýn bude aj naďalej neochvejným podporovateľom Ukrajiny. Nadchádzajúci summit NATO vo Washingtone podľa jeho slov určite ukáže ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Aliancia je pripravená dlhodobo pomáhať Ukrajine a poskytovať jej finančnú, vojenskú aj humanitárnu pomoc.
Texas sa pripravuje na tropickú búrku Beryl, môže z nej byť opäť hurikán. Podľa bulletinu amerického Národného centra pre hurikány (NHC) z 11.00 h SELČ sa búrka v tom čase nachádzala 395 kilometrov juhovýchodne od mesta Corpus Christi v Texase.
Sprievodný vietor dosahoval rýchlosť 95 km/h a búrka sa pohybovala na severozápad rýchlosťou 19 km/h. NHC očakáva, že v najbližších hodinách sa Beryl stočí na sever a v noci na pondelok miestneho času dorazí k pobrežiu Texasu ako hurikán najnižšej, prvej kategórie.
Zastupujúci guvernér Texasu Dan Patrick vyhlásil v 121 okresoch núdzový stav. V okrese Refugio, kde žije okolo 7 tisíc ľudí, bola nariadená evakuácia. V niekoľkých ďalších okresoch úrady obyvateľov vyzvali, aby sa dobrovoľne uchýlili do bezpečia. Meteorológovia očakávajú, že Beryl prinesie prívalové dažde, ktoré spôsobia záplavy a povodne. Varujú aj pred silným vetrom a možnými tornádami.
Blízka poradkyňa sýrskeho prezidenta Bašára Asada zomrela po autonehode za nejasných okolností. Luna al-Shiblová mala minulý týždeň autonehodu, po ktorej bola hospitalizovaná v nemocnici v Damasku.
Tam ju prijali na intenzívnu starostlivosť s ťažkými zraneniami, vrátane krvácania do hlavy. Poradkyňa prezidenta Bašára Asada zomrela niekoľko dní po autonehode, ktoré jej spôsobili vážne zranenia, uviedla prezidentská kancelária. Sýrska tlačová agentúra SANA minulý týždeň informovala, že al-Shiblová mala nehodu, ktorá spôsobila, že jej auto zišlo z cesty a následne bolo vystavené niekoľkým ďalším zrážkam.
Luna al-Shiblová pôvodne pracovala ako novinárka, neskôr ako riaditeľka Asadových politických a mediálnych kancelárií a ako špeciálna poradkyňa prezidenta. V roku 2020 na ňu uvalili americké sankcie spolu s piatimi ďalšími predstaviteľmi sýrskej armády, vlády a financií a neskôr ju sankcionovalo aj Spojené kráľovstvo.
Erdogan tvrdí, že by mohol do Turecka pozvať sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Ide o znamenie zmierania po tom, čo sýrska občianska vojna narušila vzťahy medzi Ankarou a Damaskom.
"Kedykoľvek môžeme (Asadovi) poslať pozvánku," povedal Erdogan novinárom na palube lietadla z Berlína, kde bol na zápase svojej krajine v Majstrovstvách Európy vo futbale EURO 2024. Erdogan novinárom v lietadle povedal, že niektorí svetoví lídri vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina navrhli stretnutie s Asadom v Turecku. "Prišli sme do bodu, že hneď, ako Asad podnikne krok k zlepšeniu vzťahov s Tureckom, preukážeme mu rovnaký prístup," uviedol turecký líder.
Turecko pôvodne plánovalo zvrhnúť Asadov režim, keď v Sýrii v roku 2011 vypukla po potlačení pokojných protestov občianska vojna. No po tom, čo Ankara podporovala niekoľko povstaleckých skupín, sa v poslednom čase Turecko skôr sústredilo na zabránenie toho, aby sa zo severu Sýrie otvoril koridor teroru.
Pred vypuknutím vojny mali pritom Erdogan a Asad blízke vzťahy, pričom v roku 2008 boli dokonca so svojimi rodinami na spoločnej dovolenke na juhu Turecka. Minulý týždeň obaja lídri naznačili, že sú pripravení skončiť napätie a znormalizovať svoje diplomatické vzťahy.
Na detskej psychiatrii v Prešove skončili po požití kanabinoidov aj deti. V poslednom roku zaznamenali na oddelení opakované prípady detí, ktoré tieto látky požili z voľne dostupných automatov v obchodných centrách a vyvinuli sa u nich závažnejšie psychické prejavy s potrebou hospitalizácie.
Ako informovala PR manažérka Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana (FNsP) v Prešove Martina Pavliková, kanabinoidy spôsobujú rôzne psychoaktívne účinky, ktoré v poslednej dobe najmä mladí ľudia vyhľadávajú. Na tínedžerský či dokonca detský organizmus však môžu mať ťažké účinky či dopady, dokonca môžu byť spúšťačom rôznych psychických ochorení. ,,Prírodné kanabinoidy pochádzajú z rastliny konopa siata, z ktorej sa získava surová droga marihuana, jej hlavnou účinnou látkou je tetrahydrokanabinol (THC). THC je preukázanou omamnou a psychotropnou látkou vyvolávajúcou pri opakovanom použití závislosť a je spojená s celým radom telesných a duševných zdravotných problémov,“ vysvetlila primárka prešovskej detskej psychiatrie Martina Patúšová.
Dodala, že ide o najčastejšie užívanú nelegálnu drogu v Európskej únii. V poslednej dobe sa ale podľa nej stále častejšie stretávajú s polosyntentickými, respektíve syntetickými kanabinoidmi, vyrábanými v laboratóriách z prírodných kanabinoidov. Najčastejšie ide o HHC (hexahydrokanabinol). ,,Na našom oddelení detskej psychiatrie sme v poslednom roku zaznamenali opakované prípady detí, ktoré udali požitie HHC z voľne dostupných automatov v obchodných centrách, u ktorých sa vyvinuli závažnejšie psychické prejavy s potrebou hospitalizácie. V dvoch prípadoch išlo o psychotickú poruchu ako následok užívania HHC, kde bolo nutné nasadenie psychofarmák. V klinickom pozorovaní a v anamnéze boli prítomné u pacientov úzkostné stavy, halucinácie, podozrievavosť, telesná slabosť s telesnými príznakmi ako búšenie srdca, zrýchlené dýchanie. V oboch prípadoch došlo k ústupu uvedených prejavov,“ uviedla Patúšová.
Spolupracovník ukrajinského oligarchu Ihora Kolomojského nelegálne opustil Ukrajinu s použitím sfalšovaných dokladov. Hennadij Bohoľubov bol spolumajiteľom PrivatBanky, ktorú zakladal s Kolomojským, Úrad hospodárskej bezpečnosti mu mal doručiť predvolanie.
Provládny portál Ukrajinská pravda o tom informovali anonymné zdroje z ukrajinskej prokuratúry. Vyšetrovatelia tiež v sobotu 6. júla zatkli pohraničníka, ktorý mu mal pomáhať s prechodom do Poľska.
Bohoľubov opustil Ukrajinu v noci z 23. na 24. júna, cestoval vlakom na trase Kyjev – Chelm. Zdroje potvrdili, že do Poľska sa dostal so svojimi dokladmi. Bohoľubov aktuálne býva v Rakúsku.
Anonymný pracovník prokuratúry odmietol tvrdenia o tom, že by Bohoľubov utiekol pred mobilizáciou. Keďže má 62 rokov, nepodlieha vojenskému odvodu, a to ani po jeho kontroverznej novelizácii.
Kauza PrivatBank sa týka obvinení z finančných pochybení a zlého hospodárenia v najväčšej ukrajinskej komerčnej banke, ktoré viedli k jej znárodneniu v roku 2016 v dôsledku značných finančných strát, vysvetľuje Ukrajinská pravda.
Ešte v roku 2018 zmrazila Británia Bohoľubovove aktíva v zahraničí, išlo o totožný krok ako voči Kolomojskému.
Rusko v nedeľu oznámilo, že dobylo ďalšiu obec v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ruskí vojaci dobyli obec Čigari a tiež aj Sokil, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
V sobotu ruský rezort oznámil, že jeho sily dobyli v Doneckej oblasti obce Čigari a Sokil. Ukrajina pritom uviedla, že najintenzívnejšie boje na celom fronte v súčasnosti prebiehajú práve v Doneckej oblasti.
Rusku sa podarilo dosiahnuť od začiatku roka na bojisku postup, ktorý sa začal vo februári dobytím mesta Avdijivka. Postup ruskej armády sa však spomalil, keďže sa zdá, že konflikt sa na východnom fronte zablokoval, pričom ani jedna zo strán nie je schopná dosiahnuť rozhodujúci prelom. Obe strany však tvrdia, že nepriateľovi spôsobujú veľké straty.
Na D1 za výjazdom Voderady smer Senec sa zrazilo niekoľko vozidiel za sebou v rôznych pruhoch. Zdržanie v kolóne je aktuálne približne hodinu.
"Zrazilo sa niekoľko vozidiel za sebou v rôznych pruhoch, premávka je len v strednom pruhu, zdržíte sa v kolóne asi hodinu," spresnila Zelená vlna. Na vodičov apeluje, aby nezabudli vytvoriť uličku záchrany.
Trumpova spoločnosť plánuje výstavbu luxusných rezortov v Perzskom zálive. V Ománe plánuje postaviť luxusný rezort v spolupráci so saudskou firmou Dar Global, v saudskom meste Džidda hodlá postaviť repliku Trump Tower z New Yorku.
Britský denník Financial Times (FT) o tom informoval jeden zo synov exprezidenta a správca Trump Organization (TO) Eric Trump. Pripomenul, že TO prevádzkuje golfový rezort v Dubaji v spolupráci s miestnym developerom Damac.
„Určite budeme realizovať aj ďalšie projekty v tomto regióne,“ povedal Eric Trump pre Financial Times v Dubaji pred oznámením o výstavbe v Džidde. „Tento región zaznamenáva explozívny rast a ten sa v dohľadnej dobe nezastaví.“
TO, a tým aj republikánsky kandidát, sa dostali pod paľbu kritiky, pretože existujú obavy z možného zahraničného vplyvu, ak sa Donald Trump stane prezidentom po novembrových voľbách.
Počas Trumpovho funkčného obdobia rozpracoval Biely dom saudskoarabskú obdobu Abrahámskych zmlúv o normalizácii vzťahov s Izraelom. Podobné dohody doteraz uzavreli Spojené arabské emiráty, Bahrajn, mimo zálivu tiež Maroko a Sudán.
TO bude spravovať značku Trump Tower v Džidde, Ománe i Dubaji na základe „veľmi dlhodobých zmlúv o správe“, konkrétne na dobu 25 až 30 rokov, povedal Eric Trump pre FT.
To znamená, že rodina Trumpovcov by potenciálne profitovala aj dlho po znovuzvolení Donalda Trumpa.
Na otázku, či obchodovanie jeho spoločnosti v zahraničí vytvára konflikty záujmov, Eric Trump odpovedal, že „v skutočnosti neobchodujem so zahraničnými vládami“.
„Som prevádzkovateľom hotela a som na strane prevádzky. Nechodím do budovy magistrátu, aby som získal povolenie pre golfový klub,“ vyhlásil.
Čínsky premiér Li Čchiang zagratuloval novému britskému premiérovi Keirovi Starmerovi k úspechu vo voľbách. Ide o prvého vysokopostaveného predstaviteľa Číny, ktorý tak od štvrtkových volieb v Británii verejne urobil
Čína je „ochotná pracovať s novou britskou vládou na upevnení vzájomnej politickej dôvery a rozšírení vzájomne výhodnej spolupráce“, povedal Li Starmerovi podľa čínskej štátnej agentúry Sin-chua.
Čínsky premiér podľa agentúry Starmerovi tiež povedal, že posilnenie bilaterálnej spolupráce je v záujme oboch krajín.
Ich telefonát sa uskutočnil po niekoľkých dňoch ticha z Pekingu v súvislosti s výsledkom volieb v Británii. Čínske ministerstvo zahraničných vecí po voľbách len uviedlo, že eviduje ich výsledky.
Pre porovnanie čínsky prezident Si Ťin-pching zagratuloval v sobotu novozvolenému iránskemu prezidentovi Massúdovi Pezeškijánovi už niekoľko hodín po oznámení jeho víťazstva v druhom kole volieb.
Čína bola vlani piatym najväčším obchodným partnerom Británie. Diplomatické vzťahy medzi Čínou a Britániou sú však v posledných rokoch chladné. Peking a Londýn majú totiž nezhody v súvislosti so sprísňovaním čínskej kontroly nad Hongkongom, bývalou britskou kolóniou.
Čína a Británia sa tiež navzájom obviňujú zo špionáže. Peking napríklad v júni uviedol, že britská spravodajská služba MI6 naverbovala čínskych štátnych zamestnancov, aby vykonávali špionážnu činnosť pre Spojené kráľovstvo.
Na Kanárskych ostrovoch protestovali stovky ľudí proti nelegálnej migrácii. Od začiatku tohto roka prijalo španielske súostrovie neďaleko pobrežia Afriky vyše 19-tisíc migrantov.
Samotné autonómne spoločenstvo má pritom nanajvýš 2,2 milióna obyvateľov. Tohtoročný počet migrantov pravdepodobne prekoná čísla z predošlých rokov – takmer 40-tisíc migrantov z roku 2023, a tiež 15 600 migrantov za rok 2022.
Demonštranti niesli transparenty „Chráňte naše štvrte“ či „Zastavte nelegálne prisťahovalectvo“. Protestovali v mestách ako Las Palmas a Santa Cruz de Tenerife.
„Táto situácia na Kanárskych ostrovoch je neúnosná,“ povedal pre agentúru AFP Juan Manuel Garcia (70), ktorý sa zúčastnil na demonštrácii na Tenerife. „Kanárske ostrovy nemajú prostriedky na podporu tých, ktorí prichádzajú.“
Rudy Ruyman, ktorý pomáhal organizovať demonštráciu, povedal, že situácia sa stala „obchodom s ľudskými životmi“, a varoval, že „mafia profituje zo všetkých úmrtí na mori“.
Niekoľko právnikov požiadalo prokuratúru, aby demonštrácie zakázala z dôvodu, že by mohli predstavovať „trestný čin z nenávisti“. Podľa miestnych médií však úrady na túto žiadosť nereagovali.
Francúzsko: Druhého kola volieb sa zúčastnil najvyšší počet voličov od roku 1981 – ide o 26,63 percenta oprávnených voličov. Informovalo o tom tamojšie ministerstvo vnútra.
V prvom kole predčasných parlamentných volieb pred týždňom bola celková účasť 66,71 percenta, na poludnie to bolo 25,9 percenta.
Obchodná sieť s elektronikou Okay nezatvorila predajne na Slovensku, išlo len o marketingový ťah. Pracovníci predajní portálu Živé (Aktuality) potvrdili, že vo štvrtok 4. júla prevádzky zatvorili, a počas štátneho sviatku 5. júla boli podľa zákona zatvorené.
Portál už pri ohlásení „zatvorenia“ Okay predajní varoval, že pravdepodobne pôjde o manipulatívnu reklamu.
„Zatvárame – Všetko musí preč! 4. júla o 20:00 zatvárame predajne Okay. Využi jedinečnú príležitosť a nakúp vybraný tovar za likvidačné ceny na e-shope aj v predajniach,“ uvádzala sieť elektroobchodov.
Viacerí zákazníci na sociálnych sieťach obviňovali Okay z neetického správania.
V obchodných podmienkach Okay uvádza, že „Zatvárame – Všetko musí preč“ je akcia s platnosťou do 4. júla.
SHMÚ: Meteorológovia rozšírili prvostupňové výstrahy pred možnými búrkami na ďalšie okresy, prevažne západného a severozápadného Slovenska. Na juhovýchode krajiny zas môžu teploty vzduchu atakovať popoludní až 33 stupňov Celzia.
Výstrahy pred búrkami by mali podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu začať platiť o 14.00. Týkajú sa celého Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho kraja i väčšiny územia Žilinského kraja, s výnimkou okresov Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Turčianske Teplice. Tiež okresov Nitra, Topoľčany a Šaľa.
Búrky môžu sprevádzať krúpy, nárazový vietor do 85 kilometrov za hodinu a prudký lejak s intenzitou do 30 milimetrov v priebehu polhodiny. Predbežná platnosť výstrah je do pondelkového rána.
Intenzita sprievodných javov je podľa SHMÚ v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. „Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie,“ dodali meteorológovia.
Najnižší stupeň výstrahy pred vysokými teplotami by mal platiť od 14.00 do 18.00 v Košickom kraji s výnimkou okresov Gelnica, Rožňava a Spišská Nová Ves. Tiež v okresoch Humenné a Vranov nad Topľou.
Bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo v opozícii, mali by sme sa tešiť, že sa predseda vlády vrátil, povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) v relácii TA3 V politike. Jeho oponentom v diskusii bol poslanec za SaS Marián Viskupič.
Na úvod relácie politici reagovali na slová premiéra Roberta Fica, ktorý v piatok na Devíne pri príležitosti osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda povedal: „Musíme postaviť obrovskú hrádzu progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina a vznikli asi len predvčerom. Nechcem, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru.“
Tomáš uviedol, že rozumie tomu, že premiér na Devíne riešil aj kultúrne a ideologické otázky, lebo si potrebujeme chrániť hodnoty a tradície. Zdôraznil, že Fico v prejave hovoril o ideológii, nie o liberálne zmýšľajúcich občanoch.
„Každý politik volí slová, ktoré považuje za vhodné, ale rozumiem tomu, že sa takto prihovoril," uviedol Tomáš na margo Fica. Doplnil, že práve z liberálnych kruhov zaznievajú hlasy, ktoré podľa neho spochybňujú význam Cyrila a Metoda.
„Ja ako veriaci človek nebudem vnucovať nikomu svoje hodnoty, ale očakávam, že mne nebude nikto vnucovať hodnoty liberalizmu alebo progresivizmu,“ vyhlásil Tomáš.
Pokiaľ však premiér hovoril o možnej „hrádzi proti liberalizmu a progresivizmu“ v ústave, Hlas podľa Tomáša preferuje neotváranie kultúrno-etických tém. „Pretože ešte viac to môže prispieť k polarizácii spoločnosti," skonštatoval minister. Dodal však, že pokiaľ ide o údajné bičovanie vášní, práve opozičné aktivity viedli k útoku na premiéra.
Ak by prišiel Smer v tejto súvislosti s návrhom na úpravu ústavy, Hlas-SD je podľa Tomáša pripravený zúčastniť sa na diskusiách. Poukázal však na to, že na zmenu ústavy sú potrebné aj hlasy opozície.
Viskupič: Prečo sa neozval Pellegrini
Opozičný poslanec z SaS Marián Viskupič sa obáva, ako predseda vlády Robert Fico psychicky zvláda následky májového útoku na jeho osobu. Povedal to v súvislosti s prejavom Fica na oslavách príchodu Svätého Cyrila a Metoda. Fico totiž výrokmi, v ktorých prirovnal progresivizmus k rakovine a hovoril o stavaní hrádze proti liberalizmu, podľa opozičného poslanca šíril nenávisť a bičoval emócie.
Marián Viskupič. Foto: Pavol Zachar/TASR
„Ja neviem inak vnímať tieto slová o tom, že liberalizmus, čo je vlastne sloboda, je rakovina, že prosto vyhlasuje fakt vojnu demokracii," vyhlásil Viskupič s tým, že výroky Fica boli absolútne neakceptovateľné.
"Som presvedčený, že to bolo zneužitie kresťanského sviatku a zneužitie verejnoprávnej televízie," podotkol.
Poslanec doplnil, že ho mrzí, že po spomenutých výrokoch sa neozval prezident Peter Pellegrini. „Chcel byť hlasom celého národa, každého jedného občana," pripomenul Viskupič.
O náleze Ústavného súdu
V súvislosti s nedávnym rozhodnutím Ústavného súdu SR o trestných kódexoch Tomáš podčiarkol, že väčšina novely je v súlade s Ústavou SR. "Zo 435 ustanovení noviel trestných kódexov iba v piatich prípadoch Ústavný súd konštatoval rozpor s ústavou, aj to tri z nich boli len prechodné ustanovenia," zdôraznil minister.
Viskupič povedal, že nález Ústavného súdu SR rešpektuje. Rozhodnutie však podľa jeho slov treba vnímať v širších súvislostiach. Pristavil sa napríklad pri prijímaní novely v skrátenom legislatívnom konaní. "Ústavný súd povedal, že s tým nesúhlasí, že by to tak nemalo byť, zároveň povedal, že tá intenzita nebola až taká, aby to znamenalo celý neplatný zákon," dodal.
„Nestačí len povedať, že rešpektujete rozhodnutie Ústavného súdu. Ste schopní povedať ‚Prepáčte, vážená verejnosť, že sme vás oklamali, keď sme strašili novelami trestných kódexov?‘,“ obrátil sa minister práce na diskusného kolegu Viskupiča.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) by podľa Tomáša „mala vrátiť diplom“, keďže označila novelu za „amnestie na zločiny“.
„Zákony bývalej pani ministerky Kolíkovej neboli ani raz označené za potenciálne protiústavné,“ pripomenul Viskupič. Ústavnosť alternatívnych trestov za drobné krádeže opozícia podľa neho nekritizovala.
Čo s dlhodobou nezamestnanosťou
Napriek podpore zamestnanosti máme na Slovensku 165-tisíc nezamestnaných, pracuje u nás takmer 105-tisíc ľudí z takzvaných tretích krajín, povedal v ďalšej časti diskusnej relácie V politike minister práce Erik Tomáš (Hlas) k téme svojho návrhu na riešenie dlhodobej nezamestnanosti.
„Musíme vyriešiť aj problém špekulácií s evidenciou nezamestnanosti, musíme nastaviť dlhodobé pracovné návyky,“ vysvetlil návrh rezortu práce. „Čo je na tom zlé, keď chceme, aby slovenskí občania pracovali?“
Poslanec Viskupič návrh ocenil s tým, „akoby ste čerpali z programu strany SaS“. „Tu treba povedať aj to b, že na druhej strane musíme dávať pozor pri zvyšovaní minimálnej mzdy, pretože to potom môže odrádzať zamestnávateľov.“
Liberálny poslanec tiež kritizoval ponuku aktivačných či verejnoprospešných prác, ktoré podľa neho vláda ponúka namiesto prirodzenej zamestnanosti.
„Bol som na hradoch, kde nezamestnaní obnovujú naše kultúrne pamiatky. Na väčšine hradov pracovali väčšinou Rómovia,“ vyhlásil Tomáš. „Oni mi ďakovali, že majú možnosť pracovať,“ dodal a vystríhal pred tým, aby sa témy rómskej nezamestnanosti nezmocnila „extrémna pravica“.
Pápež František upozornil na „nepriaznivý stav demokracie vo svete“ a varoval pred „populistami“ počas krátkej návštevy Terstu na severovýchode Talianska.
V príhovore v záverečný deň Sociálneho týždňa talianskych katolíkov upozornil František na to, že mnohí sa cítia byť z demokracie vylúčení, pričom chudobní a slabí sa musia postarať o seba sami.
„Je evidentné, že demokracia v dnešnom svete nie je v dobrom stave,“ vyhlásil pápež.
Zároveň bez menovania konkrétnej krajiny varoval pred „ideologickými pokušeniami a populistami“. „Nedajme sa oklamať jednoduchými riešeniami. Buďme namiesto toho zapálení pre spoločné dobro,“ uviedol, pričom poukázal na škody spôsobované politickou „korupciou a protiprávnosťou“.
Podľa Františka je tiež dôležité učiť deti o dôležitosti demokratických hodnôt, pretože ľahostajnosť je podľa neho „rakovinou demokracie“.
Víťaz iránskych prezidentských volieb Massúd Pezeškiján zloží začiatkom augusta pred parlamentom prísahu. Konkrétne prichádzajú do úvahy 4. alebo 5. august, uviedla štátna tlačová agentúra IRNA.
Slávnostná prísaha sa koná po tom, ako zvolený prezident dostane oficiálne poverenie od najvyššieho duchovného vodcu islamskej republiky ajatolláha Alího Chameneího.
Reformista Pezeškiján zvíťazil v piatkovom druhom kole prezidentských volieb v Iráne nad ultrakonzervatívnym bývalým jadrovým vyjednávačom Saídom Džalílím.
Výsledok prezidentských volieb nebude predstavovať zásadnú zmenu politiky Iránu v oblasti jadrového programu či podpory militantných skupín na Blízkom východe, keďže moc v krajine drží ajatolláh Chameneí. Prezident však riadi vládu a môže ovplyvňovať tón iránskej politiky.
V Izraeli sa začali protesty s cieľom vyvinúť tlak na vládu, aby dosiahla dohodu o prepustení rukojemníkov s palestínskym militantným hnutím Hamas. Demonštranti po celom Izraeli blokujú cesty a protestujú aj pred domami predstaviteľov vlády.
Protesty začali o 6.29 miestneho času (5.29 SELČ), teda v rovnakom čase, ako Hamas napadol 7. októbra Izrael, uvádzajú izraelské médiá.
Demonštranti vyšli skoro ráno do ulíc a blokovali dopravu v čase špičky na tých najvyťaženejších dopravných uzloch v mnohých častiach krajiny.
Na hlavnej diaľnici spájajúcej Tel Aviv a Jeruzalem tiež podpálili pneumatiky, no polícii sa diaľnicu podarilo rýchlo vyčistiť.
Malé skupiny ľudí s megafónmi a plagátmi tiež protestovali pred domami niekoľkých izraelských ministrov a koaličných poslancov.
„Úplné zlyhanie!“ kričali demonštranti pred domom ministra pre strategické záležitosti Rona Dermera, ktorý patrí do blízkeho kruh premiéra Benjamina Netanjaha.
V kibuci Or ha-Ner, ktorý leží pri hraniciach s Pásmom Gazy, vyvesili ľudia čierny balón za každého zabitého človeka pri októbrovom útoku Hamasu a žltý balón za každého rukojemníka stále zadržiavaného v Pásme Gazy.
9 חודשים לתחילת המלחמה: מפגינים נגד הממשלה הגיעו למחות מול בתי שרים וח"כים - "הדם על הידיים של ממשלת הימין"@NOFARMOS (בתיעוד: מפגינים מול ביתו של ח"כ אוחנה) pic.twitter.com/93glb83c3i
Napriek podpore zamestnanosti máme na Slovensku 165-tisíc nezamestnaných, pracuje u nás takmer 105-tisíc ľudí z takzvaných tretích krajín, povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) k téme svojho návrhu na riešenie dlhodobej nezamestnanosti v diskusnej relácii na TA3 V Politike.
„Musíme vyriešiť aj problém špekulácií s evidenciou nezamestnanosti, musíme nastaviť dlhodobé pracovné návyky,“ vysvetlil návrh rezortu práce. „Čo je na tom zlé, keď chceme, aby slovenskí občania pracovali?“
Poslanec Marián Viskupič (SaS) návrh ocenil s tým, „akoby ste čerpali z programu strany SaS“. „Tu treba povedať aj to B, že na druhej strane musíme dávať pozor pri zvyšovaní minimálnej mzdy, pretože to potom môže odrádzať zamestnávateľov.“
Liberálny poslanec tiež kritizoval ponuku aktivačných či verejnoprospešných prác, ktoré podľa neho vláda ponúka namiesto prirodzenej zamestnanosti.
„Bol som na hradoch, kde nezamestnaní obnovujú naše kultúrne pamiatky. Na väčšine hradov pracovali väčšinou Rómovia,“ vyhlásil Tomáš. „Oni mi ďakovali, že majú možnosť pracovať,“ dodal a vystríhal pred tým, aby sa témy rómskej nezamestnanosti nezmocnila „extrémna pravica“.
Predseda vlády Robert Fico v pondelok 8. júla predpoludním navštívi poľnohospodárske družstvo v Slovenskej Novej Vsi (okres Trnava), kde sa oboznámi s priebehom tohtoročnej žatvy. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
„Predseda vlády SR Robert Fico spolu s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richardom Takáčom navštívia poľnohospodárske družstvo Agro Voderady v Slovenskej Novej Vsi, kde sa v sprievode zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a miestnych farmárov oboznámia s priebehom tohtoročnej žatvy,“ priblížili z ÚV SR.
Ústavný súd skonštatoval, že opozícia mala dostatok priestoru na pripomienky, povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) v súvislosti s novelou trestných kódexov. Legislatívne konanie bolo síce skrátené, ale rozprava v pléne sa podľa neho natiahla tak, „že to bolo najdlhšie konanie v histórii slovenského parlamentu“.
„Nestačí len povedať, že rešpektujete rozhodnutie ústavného súdu. Ste schopní povedať ‚Prepáčte, vážená verejnosť, že sme vás oklamali, keď sme strašili novelami trestných kódexov?‘,“ obrátil sa na diskusného kolegu v relácii TA3 v politike Mariána Viskupiča (SaS).
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) by podľa Tomáša „mala vrátiť diplom“, keďže označila novelu za „amnestie na zločiny“.
„Zákony bývalej pani ministerky Kolíkovej neboli ani raz označené za potenciálne protiústavné,“ pripomenul Viskupič. Ústavnosť alternatívnych trestov za drobné krádeže opozícia podľa neho nekritizovala.
Bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo v opozícii, mali by sme sa tešiť, že sa predseda vlády vrátil, povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) v relácii V politike
Tomáš uviedol, že rozumie tomu, že premiér Robert Fico na Devíne pri oslavách sviatku svätých Cyrila a Metoda riešil aj kultúrne a ideologické otázky, lebo si potrebujeme chrániť hodnoty a tradície.
„Ja ako veriaci človek nebudem vnucovať nikomu svoje hodnoty, ale očakávam, že mne nebude nikto vnucovať hodnoty liberalizmu alebo progresivizmu,“ vyhlásil Tomáš.
Podľa diskusného partnera Mariána Viskupiča (SaS) premiér Robert Fico „zneužil kresťanský sviatok“ a „verejnoprávne vysielanie“.
Viskupič vyjadril šok a frustráciu, že Fico v prejave na Devíne „označil voličov za rakovinu“, čo upresnil Tomáš tým, že tak označil ideológiu.
Námorná misia EÚ Aspides zničila v Adenskom zálive dve bezpilotné lietadlá. Úlohou operácie Únie je chrániť lode prechádzajúce cez Červené more.
Misia Aspides začala svoje pôsobenie vo februári v reakcii na útoky na plavidlá zo strany húsíov (Ansár Alláh), podporovaných Iránom. Tí ohrozujú medzinárodnú lodnú dopravu od vlaňajšieho novembra.
Zúčastnení vojaci v rámci misie môžu streľbou brániť obchodné lode alebo seba, ale nemôžu strieľať na pozemné ciele. Nákladné lode musia požiadať o ochranu.
Slovenské vyhorené jadrové palivo sa dá využívať aspoň 400 rokov na výrobu elektriny, uviedol v rozhovore pre Štandard Stefano Buono, taliansky jadrový fyzik a generálny riaditeľ spoločnosti Newcleo.
Na Slovensku sa nachádza vyše 1 400 ton vyhoreného jadrového paliva. To, koľko elektrickej energie by sa dalo vyrobiť z tohto odpadu, podľa Buona závisí od konfigurácie na rýchlych reaktoroch.
"Môžem však povedať, že pri multirecyklácii sa dá využívať na výrobu elektriny aspoň počas 400 rokov," uviedol Buono.
V Rusku sa počas soboty utopilo najmenej 49 ľudí vrátane siedmich detí. Ide o desať prípadov viac ako v rovnaký deň pred rokom, uviedli úrady.
V Nižnom Novgorode v centrálnej časti Ruska sa napríklad v rieke Volga utopilo 10-ročné dievča a zmizla jej šesťročná sestra, po ktorej stále pátrajú potápači. V oblasti Baškirska sa zase utopili traja ľudia vrátane 16-ročného dievčaťa.
Počas uplynulého týždňa postihlo Rusko najhorúcejšie počasie za posledných viac ako sto rokov. V Moskve bol prekonaný rekord z roku 1917 a v mestách po celej krajine panovali teploty výrazne nad 35 stupňov Celzia.
Na samite NATO bude dominovať téma Ukrajiny, svoje miesto však bude mať aj Čína. Členské štáty Aliancie majú totiž obavy, že „dnešná Ukrajina môže byť zajtrajšou východnou Áziou“, uviedli viacerí anonymní diplomati pre denník Wall Street Journal (WSJ).
Samit Severoatlantickej aliancie sa začína v utorok 9. júla vo Washingtone, potrvá do štvrtka 11. júla. Okrem tém podpory Ukrajiny či európskeho zbrojenia však budú musieť členovia NATO prijať stanovisko k „rastúcej hrozbe“, ktorú Čína predstavuje.
NATO plánuje vo svojom komuniké zo samitu kritizovať krajinu draka za podporu ruskej invázie na Ukrajinu, informovali diplomati. Aliancia totiž tvrdí, že Peking vyváža do Ruska komponenty „dvojitého využitia“ – na civilné i vojenské účely, čím obchádza sankcie.
Vlády NATO tiež Čínu obviňujú z masívnej špionáže, kybernetických útokov či dezinformačných kampaní, ako i zo zneužívania hospodárskeho tlaku na potrestanie krajín, ktoré uznávajú Taiwan.
SHMÚ: Na Slovensku bude v priebehu dňa polooblačno až oblačno. Na západe a severe prechodne až zamračené. Na strednom a východnom Slovensku spočiatku aj jasno. Miestami, na juhu a východe len ojedinele, prehánky a búrky, aj intenzívne. Miestami dusno.
Najvyššia denná teplota dosiahne 27 až 33, na krajnom západe a v Žilinskom kraji na hornom Spiši väčšinou 20 až 26 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov bude okolo 16 stupňov Celzia.
Fúkať bude prevažne južný, na západe prechodne severozápadný, vietor 10 až 25 kilometrov za hodinu. Pri búrkach vietor prechodne zosilnie.
Na festivale v českej Jihlave sa pri tlačenici zranilo najmenej 12 ľudí. Ľudia v panike opúšťali areál, keď sa začala prehýbať strecha nafukovacieho stanu, informovala tamojšia polícia na sieti X.
V sobotu sa v Jihlave končil 10. ročník festivalu Vysočina fest. Problémy tam spôsobili búrky, keď vypadla elektrina.
„Po výpadku elektriny sa začala prehýbať strecha nafukovacieho stanu. Po výzve organizátorov k jeho opusteniu sa ľudia v panike vrhli ku vchodu a došlo k zraneniu najmenej 12 osôb,“ uviedla tamojšia polícia.
Silná búrka údajne odstavila z prevádzky kompresory, ktoré stan nafukovali. Váha vody potom pretrhla plášť jeho strechy, priblížil reportér Českej televízie.
K incidentu došlo krátko po polnoci. Na mieste zasahovali všetky zložky integrovaného záchranného systému. Pre Vysočinu platila v sobotu večer výstraha pred búrkami, ale podľa miestnych hasičov búrky v kraji nespôsobili žiadne ďalšie väčšie problémy.
Ruské balistické strely Iskander zničili dve odpaľovacie zariadenia pre systém protivzdušnej obrany Patriot v ukrajinskej Odeskej oblasti. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS.
K útoku došlo v oblasti prístavu Južne, uviedla TASS s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany. Informácie nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.
Vo Francúzsku sa otvorili volebné miestnosti a začalo sa druhé kolo predčasných parlamentných volieb. Výsledok môže znamenať zlom v histórii krajiny, pričom môže mať aj veľký vplyv na európsku politiku.
Vo voľbách do Národného zhromaždenia (dolná komora parlamentu) môže voliť viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Volebné miestnosti sú otvorené od 8.00 do 20.00 a počiatočné výsledky budú známe už krátko po ich zatvorení. Hlasovanie v zámorských územiach Francúzska sa začalo už v sobotu.
Francúzi budú počas dňa rozhodovať o 501 z 577 kresiel v Národnom zhromaždení. O zvyšných 76 poslancoch bolo rozhodnuté už počas prvého kola minulý týždeň.
Riadne funkčné obdobie poslancov dolnej komory je päť rokov. V jednomandátových volebných obvodoch sa volí podľa väčšinového volebného systému v dvoch kolách. Ak v prvom kole žiadny kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, a zároveň podporu aspoň 25 percent oprávnených voličov, do druhého kola postúpili kandidáti s podporou minimálne 12,5 percenta odovzdaných hlasov.
