Preskočiť na obsah
  |  

Ak by Matovič odišiel z vlády, ako sa vyhráža, mali by sme menej kríz, vraví Sulík

Koaličná strana SaS viac nepodporí núdzový stav, na koaličnú radu predložila alternatívne riešenie. Odmieta tiež zvyšovanie daní, podobný návrh by vetovala. Predseda strany a vicepremiér Richard Sulík to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo, v ktorej diskutoval s podpredsedom parlamentu Jurajom Blanárom (Smer-SD).

"Ak by Igor Matovič (OĽANO) naozaj odišiel, vláda by bola pokojnejšia, mali by sme menej kríz," povedal Sulík v súvislosti s otázkou o vyhrážkach ministra financií o odchode z vlády, ak sa mu nepodarí presadiť jeho návrhy pre rodiny. Tvrdí, že úvahu o 25-percentnej dani má priamo od Matoviča. Pokiaľ bude jeho navrhovaná pomoc rodinám založená na zvyšovaní daní, SaS ho nepodporí. "Nikdy nezahlasujeme za 25-percentnú daň," potvrdil aj Blanár.

Sulík sa vyhol odpovedi na otázku, či má SaS záujem o vstup odídenkyne zo strany Za ľudí Andrey Letanovskej. V súvislosti s porušením zákazu vychádzania zo strany predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu (SaS) Sulík zdôrazňuje potrebu primeraného trestu. Droba by mal podľa neho zaplatiť pokutu, nie odstúpiť z funkcie.

Kauza ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) je podľa Sulíka nafúknutá. Zopakoval, že jeho strana za ňou stojí. "Kolíková je neudržateľná," oponoval Blanár. Okrem aktuálnych podozrení poukázal aj na jej správanie pri smrti Milana Lučanského.

Blanár vidí riešenie súčasnej situácie vo vypísaní referenda a následných predčasných voľbách. "Budeme rešpektovať výsledky riadneho, platného referenda," povedal k téme Sulík.

Podpredseda parlamentu tiež odmietol, že by sa opäť uchádzal o post predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

(tasr)

  |  

Kolíková k odvolávaniu: Sú to pseudokauzy, Matovič má so mnou problém

Vo svojej vlastnej strane cítim veľmi silnú podporu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) to uviedla v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Nezaradená poslankyňa pôsobiaca v strane Hlas-SD Denisa Saková vyhlásila, že ministerka bude mať v pondelok (10. 5.) priestor, aby presvedčila o dôvere plénum Národnej rady (NR) SR.

Saková zopakovala, že Hlas-SD podporí jej odvolávanie. „Fakty, ktoré máme momentálne na stole, sú veľmi vážne,“ zdôraznila. Upozornila na spreneveru v rodinnej firme Kolíkovej, podnikanie jej brata a možný konflikt záujmov pri výbere sídla rezortu spravodlivosti. Kritizovala, že aktívny politik by nemal obchodovať so štátom. „Nemám prospech zo žiadnej zákazky so štátom,“ reagovala Kolíková. Dôvody, za ktoré je kritizovaná, považuje za pseudokauzy. Sama odstúpiť nemieni.

Šéfka rezortu spravodlivosti uviedla, že sa v poslednom období stretla viackrát s lídrom OĽANO a ministrom financií Igorom Matovičom. „Či už to bolo vo štvrtok na ministerstve spravodlivosti, kde som sa od neho prvý raz dozvedela, že vníma situáciu s verejným obstarávaním budovy ministerstva spravodlivosti ako konfliktnú,“ povedala Kolíková s tým, že bolo zrejmé, že Matovič má s ňou problém. Dodala, že s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) by sa mohla o aktuálnej situácii stretnúť v nedeľu poobede.

Nezhody pri kolúznej väzbe

V rámci legislatívnych návrhov ku kolúznej väzbe sa ministerka nevie so Sme rodina zhodnúť na výnimkách, pre ktoré by platila jej skrátená lehota. „Nemáme trestný proces taký flexibilný a pružný, aby sme vedeli rýchlo urobiť úkony, ktoré sú dôležité pre vyšetrovanie, aby sa dostali pred súd,“ podotkla.

O legislatívnom návrhu sa chce rozprávať aj so špeciálnym prokurátorom a predsedami súdov. Saková zdôraznila, že sa bude musieť Kolíková vyrovnať s desiatkami pripomienok k jej legislatívnemu návrhu k skráteniu kolúznej väzby. Zhodli sa na tom, že je potrebné zjednodušiť proces trestného konania, aby bolo možné ambicióznejšie riešiť väzobné lehoty.

Saková: Referendum je občianska iniciatíva

Saková zdôraznila, že petícia za referendum o predčasných voľbách bola občianskou iniciatívou. „Podporili sme petičný výbor, dali sme mu materiálno-technické zabezpečenie. Sami sme prekvapení aktivitou občanov,“ povedala s tým, že takmer 600.000 vyzbieraných podpisov je záväzkom, že ľudia očakávajú uskutočnenie referenda. Podotkla, že je legitímnou právomocou prezidentky Zuzany Čaputovej, či vypíše referendum alebo či sa najskôr rozhodne obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR.

Ministerka považuje za správne, aby sa prezidentka na ÚS SR obrátila. „Je veľkou chybou, že sme sa už dávno s takouto otázkou neobrátili na ÚS SR, aby bolo jasné, či tam je alebo nie je nejaký problém s ústavou,“ podotkla. Vidí veľa vážnych dôvodov, pre ktoré sa dá na referendum pozerať ako na nesúladné s princípmi právneho štátu. Tvrdí, že suverenita ľudu bola prejavená vo voľbách, kde dali dôveru politikom na vopred dané obdobie. Aby bolo namieste uvažovať nad skrátením volebného obdobia, dôvody musia byť podľa nej veľmi vážne.

(tasr)

  |  

Kollár poopravil kolegu: Za odvolanie Kolíkovej nebude Sme rodina hlasovať s opozíciou

AKTUALIZOVANÉ Kollár upravuje výroky člena predsedníctva vlastnej strany Igora Kašpera. Jeho hnutie Kolíkovú podrží, hoci Kašper naznačoval prijatie definitívneho stanoviska až po vyhodnotení nových informácií v pondelok. Hnutie stále nevylučuje podporu na konanie predčasných volieb.

Koaličné hnutie Sme rodina určite nebude v parlamente hlasovať s opozíciou za odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). V sobotu to uviedol predseda hnutia a Národnej rady Boris Kollár. V prípade, že by podobný návrh malo koaličné hnutie OĽaNO, by bolo podľa neho treba zvažovať všetky za a proti.

Kollár povedal, že Kolíková má dôveru, čo sa týka podozrení, ktoré vysvetľovala na poslaneckom klube. Informácie týkajúce sa prenájmu budovy, v ktorej rezort spravodlivosti sídli, neboli však predmetom diskusie. Výhrady poslancov OĽaNO Kollár podľa svojich slov nepozná, keďže sa nezúčastnil na druhej časti piatkovej (7. mája) koaličnej rady.

Parlament má o vyslovení nedôvery rokovať v pondelok. Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer. Šéf strany Robert Fico ozrejmil, že dôvodom majú byť podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Namieta najmä proti zmluvám firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna. Zmluvné vzťahy medzi RTVS so spoločnosťou Elektronika má preveriť aj Rada RTVS.

Údajné echo a stanovisko až v pondelok

V sobotu na poludnie pritom malo dostať hnutie Sme rodina echo, že ešte dnes sa objavia nové informácie o ministerke Kolíkovej, na základe ktorých zaujme stanovisko k jej odvolávaniu. Definitívny postoj malo hnutie zaujať v pondelok. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol člen predsedníctva hnutia Igor Kašper.

Podpredseda Smeru Richard Takáč zopakoval argumenty strany, ktoré viedli jej predstaviteľov k návrhu na odvolanie Kolíkovej. Do pondelkovej schôdze parlamentu, kde sa má o tom rozhodnúť, očakáva, že odstúpenie má ešte stále v rukách sama ministerka, prípadne ju môže odvolať predseda vlády Eduard Heger.

Kašper opäť nevylúčil, že Sme rodina podporí predčasné voľby. Podľa jeho slov sa hnutie nemieni podieľať na hádkach vo vládnej koalícii. Časť agendy už hnutie naplnilo, vo vláde hodlá presadiť ešte exekučnú amnestiu a výstavbu nájomných bytov. Takáč je presvedčený, že súčasná vláda nasledujúce tri roky nevydrží.

(joh, tasr)

  |  

Po očkovaní vakcínou AstraZeneca zomrela 47-ročná žena na poruchu zrážanlivosti krvi

Štátny ústav pre kontrolu liečiv eviduje tretí prípad úmrtia po očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Pacientka vo veku 47 rokov bola očkovaná vakcínou Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca. Zomrela na trombózu, ktorá patrí medzi možné zriedkavé nežiaduce účinky. Genetické vyšetrenie zároveň potvrdilo poruchu zrážanlivosti krvi.

Vzhľadom na genetickú predispozíciu bol súvis medzi očkovaním a následnou trombózou stanovený ako pravdepodobný. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠÚKL Magdaléna Jurkemíková.

Celkovo ŠÚKL dosiaľ prijal v súvislosti s očkovaním 4 196 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. "Z celkového počtu hlásení je 244 závažných, čo predstavuje 5,8 percenta hlásení. Celkovo bolo na Slovensku k 7. máju podľa údajov NCZI prvou dávkou zaočkovaných 1 164 981 osôb, druhou dávkou 549 768 osôb," priblížila hovorkyňa.

V predchádzajúcich mesiacoch boli uzavreté dva prípady úmrtí. Jedno po vakcíne Moderna, druhé po Comirnaty. V oboch išlo o pacientov vo vyššom veku s viacerými chronickými ochoreniami. "V oboch týchto prípadoch bola príčina úmrtia stanovená pitvou a súvisela s chronickými ochoreniami pacientov. Vzhľadom na to, že vzniknuté nežiaduce reakcie po očkovaní mohli prispieť k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu, príčinná súvislosť medzi očkovaním a úmrtiami bola stanovená ako možná," skonštatovala hovorkyňa.

Bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc treba v prípade výskytu dýchavičnosti, bolesti na hrudníku, opuchu a bolesti končatín, pretrvávajúcej bolesti v oblasti brucha, neurologických príznakov, ako sú pretrvávajúca a silná bolesť hlavy, rozmazané alebo dvojité videnie, ale aj ak má pacient drobné krvné škvrny vo veľkosti špendlíkovej hlavičky pod kožou mimo miesta vpichu.

Ako pripomína ŠÚKL, výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, veku, iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka. Vplyv má aj to, či ide o prvú alebo druhú dávku. "Pri tzv. mRNA vakcínach – Comirnaty a COVID-19 Vaccine Moderna boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny. Naopak, po vakcíne Vaxzevria boli po druhej dávke v klinických skúšaniach pozorované nežiaduce reakcie menej často a menej intenzívne," uviedla Jurkemíková.

Štátny ústav prijíma všetky hlásenia a v prípade potreby dožiada ďalšie informácie od odosielateľa. Počet prijatých hlásení podozrení na nežiaduce účinky závisí od počtu dostupných vakcín, zaočkovaných osôb, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia.

(tasr)

  |  

Francúzsko chce vyhostiť zradikalizovaných alebo delikventných utečencov

Francúzsky minister vnútra avizuje, že jeho rezort pristúpi k odnímaniu statusu utečenca tým ľuďom, ktorí sa budú správať v rozpore s francúzskými hodnotami. Prvé desiatky prípadov sa už pohli. Politik ubezpečuje, že ide o mechanizmus, ktorý trestá ľudí za to, ako sa správajú a nie za to, kým sú.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin je jednou z najvýraznejších postáv kabinetu prezidenta Emmanuela Macrona. Vrchovatou mierou k tomu dozaista prispelo aj to, že sa stal tvárou tvrdých bezpečnostných reforiem namierených proti islamizmu a separatizmu, ktorými krajina galského kohúta obraňuje hodnoty svojej republiky.

O tom, že šéf rezortu vnútra v tejto snahe nepoľavuje, svedčí aj jeho nová politika, o ktorej informuje denník Le Monde.

Podľa Darmanina za posledné tri mesiace francúzske úrady odobrali azyl 147 utečencom. "Naša politika je jasná: posudzovať cudzincov na základe toho, čo robia, a nie podľa toho, kto sú," zdôraznil.

Zoznam radikálov

„Je to bezprecedentný fakt, požiadali sme l’Ofpra [Francúzsky úrad pre ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, pozn. red.] o stiahnutie azylovej ochrany pre tých, ktorí by sa mohli správať v rozpore s hodnotami republiky,“ povedal vo štvrtok minister denníku Le Figaro.

Rezort vnútra akcentoval agentúre AFP „osobitný dôraz kladený na prepadnutie statusu tých osôb, ktoré sa dopustili odsúdeniahodného konania, či už v súvislosti s radikalizáciou alebo s verejným poriadkom“.

Darmanin uviedol, že 1 093 cudzincov nelegálne žijúcich vo Francúzsku je v súčasnosti na zozname extrémistov považovaných za možnú teroristickú hrozbu, ktorých sledujú francúzske bezpečnostné služby. Na zozname je tiež ďalších 4 000 cudzincov s povolením na pobyt. Podľa Darmanina je z nich 25 percent Alžírčanov, 20 percent Maročanov, 15 percent Tunisanov a 12 percent Rusov.

Šéf rezortu tvrdí, že pokiaľ ide o otázku verejného poriadku, budú neústupčiví. Prioritou v tomto momente bude posvietiť si na osoby, ktoré sa nachádzajú v Spise varovaní o predchádzaní teroristickej radikalizácii (FSPRT), čo je databáza, ktorú Francúzi vytvorili po útokoch na redakciu časopisu Charlie Hebdo v roku 2015.

Le Penovej agenda

Vyhosťovanie cudzincov, ktorí sú vo Francúzsku považovaní za bezpečnostnú hrozbu, dlhodobo požaduje šéfka krajne pravicovej strany Národné zhromaždenie Marine Le Penová.

Francúzsko deportovalo v roku 2019 24 000 ľudí, čo je podľa údajov ministerstva vnútra najviac za posledných minimálne desať rokov. V rovnakom období tamojšie úrady vydali doklady o pobyte pre približne 275 000 cudzincov a prijali 140 000 žiadostí o azyl.

(tod, tasr)

  |  

V OĽaNO chcú odchod Kolíkovej. S opozíciou však nezahlasujú

Hnutie Sme rodina nemá zatiaľ žiadny problém s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, koaličná rada má pokračovať popoludní, medzitým sa majú stretnúť poslanecké kluby Za ľudí a OĽANO. Novinárom to povedal predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Viacerí poslanci OĽANO hovoria o tom, že Kolíková by z funkcie mala odísť. Predseda koaličného klubu OĽaNO Michal Šípoš však vyhlásil, že s opozíciou hlasovať nebudú.

Kolíková bola s poslancami klubu Sme rodina vo štvrtok (6. 5.), kde zodpovedala všetky otázky a boli podľa Pčolinského vyjasnené. "Momentálne nemáme žiadny problém, otázka je, ako k tomu pristúpia ďalší koaliční partneri, lebo dnes boli zverejnené nejaké ďalšie informácie, o tom je momentálne diskusia v rámci koalície," doplnil Pčolinský. Nechcel komentovať, či môže byť problémom osobný spor lídra OĽANO Igora Matoviča s Kolíkovou.

Dohodnú sa na klube

Poslanec Peter Pollák (OĽANO) novinárom povedal, že Kolíková by mala z funkcie odísť, no bude hlasovať tak, ako sa dohodnú na klube. "Snažila sa obhájiť, stále sú tam otázky, na ktoré sme nedostali odpovede, preto sme poverili predsedu klubu, aby bol prítomný na koaličnej rade, aj s niektorými poslancami, ktorí majú zistenia na pani ministerku," vysvetlil stretnutie Kolíkovej s poslancami OĽANO.

Poslanec hnutia OĽANO Milan Vetrák hovorí, že ministerka by sa mala minimálne zbaviť podielov vo firmách. Nevie, či ju v hlasovaní podporí, tiež sa bude riadiť rozhodnutím klubu.

Naopak, poslanec za OĽANO Ján Krošlák za ministerkou stojí a v hlasovaní ju plánuje podporiť. "Boli jej kladené nepríjemné otázky na telo a dosť veľa, ale pre mňa je ministerka Kolíková jeden veľmi kvalitný a čestný minister. Má moju podporu. Je smutné, že sa vôbec zaoberáme podnetmi Smeru, ktorých jediným cieľom je rozbitie vlády a predčasne voľby," povedal Krošlák pre TASR.

Šéf klubu OĽANO Michal Šipoš upresnil, že hnutie nebude s opozíciou za odvolanie Kolíkovej hlasovať. "Samozrejme, nebudeme hlasovať s opozíciou, bolo by to porušenie koaličnej zmluvy. Ako protikorupčné hnutie budeme žiadať, aby sa objasnili všetky podozrenia z konfliktu záujmov a rodinkárstva," uviedol Šipoš.

Odmieta pochybnosti

Koalícia rieši opozičný návrh na odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Podporu jej deklarujú poslanci Za ľudí aj SaS. Klub OĽANO by mal byť jediný z koalície, ktorý s podporou Kolíkovej váha. Ministerka odmieta pochybnosti, ktoré mali vyvstať na klube OĽANO okolo obstarávania budovy Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Tvrdí, že vtedy na tento proces nemala dosah a doteraz nevedela, že je tam zapojený spoločník jej brata.

Parlament má o vyslovení nedôvery rokovať v pondelok (10. 5.). Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer-SD. Šéf strany Robert Fico ozrejmil, že dôvodom majú byť podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Namieta najmä zmluvy firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna. Zmluvné vzťahy medzi RTVS so spoločnosťou Elektronika má preveriť aj Rada RTVS.

(tasr)