Preskočiť na obsah
  |  

Ruská Štátna duma v treťom čítaní schválila návrh zákona o progresívnej dani z príjmov

Ruská Štátna duma v treťom čítaní schválila návrh zákona o progresívnej dani z príjmov. Dokument musí ešte schváliť horná komora parlamentu a podpísať prezident Vladimir Putin.

Doterajšia sadzba rovnej dane 13 percent sa zachová pre príjmy do výšky 2,4 milióna rubľov (vyše 25-tisíc eur) ročne. Pri príjmoch nad touto hranicou by sa uplatňovali vyššie sadzby až do 22 percent – tejto sadzbe by podliehali príjmy nad 50 miliónov rubľov ročne.

Zvýšenie dane sa dotkne najviac 3,2 percenta daňových poplatníkov v Rusku, ubezpečil Putin.

V návrhu zákona sa tiež počíta so zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 20 na 25 percent. Odhaduje sa, že daňová reforma prinesie v roku 2025 federálnemu rozpočtu dodatočné príjmy vo výške 2,6 bilióna rubľov.

Rovnú daň so sadzbou 13 percent zaviedli v Rusku krátko po Putinovom prvom zvolení za hlavu štátu v roku 2020 v snahe bojovať proti rozšíreným daňovým únikom a zvýšiť štátne príjmy.

(reuters, tasr)

  |  

Pozostalí po advokátovi Krivočenkovi dostanú odškodné 90 tisíc eur

Pozostalí po advokátovi Krivočenkovi dostanú odškodné 90 tisíc eur. Cieľom je zmierniť nemajetkovú ujmu pozostalých formou poskytnutia finančnej náhrady. Po 30 tisíc eur dostane manželka a dve deti advokáta.

"Rozhodnutie vlády vychádza z neaplikovateľnosti relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy na tento prípad a z existujúceho záväzku SR rešpektovať medzinárodné ľudskoprávne úpravy, ktorými je viazaná," píše sa v schválenom materiáli.

V tomto prípade je podľa vlády právnym rámcom článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho vyplývajúca objektívna zodpovednosť štátu za porušenie jeho záväzkov v súvislosti s ochranou života osoby obmedzenej na osobnej slobode.

"S hmotnoprávnym všeobecným záväzkom štátu chrániť zákonom právo na život súvisí aj procesná povinnosť štátu vykonať účinné vyšetrovanie v prípade možného porušenia tohto záväzku," skonštatovala vláda.

Advokát Ľubomír Krivočenko bol vo väzbe od marca 2020 do 28. februára 2021, kedy zomrel. Jeho úmrtiu predchádzalo rozšírenie nákazy ochorenia COVID-19 v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Zomrel vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Vláda pripomína, že manželka zosnulého žiadala opakovane počas jeho väzby o zvýšenú zdravotnú starostlivosť, keďže bol rizikovým pacientom pre jeho vek 59 rokov a pre ochorenia, ktorými trpel. "Jej žiadosti boli opakovane zamietnuté," píše sa v materiáli.

(tasr)

  |  

Generálnou riaditeľkou NIVaM sa stala Romana Kanovská

Generálnou riaditeľkou NIVaM sa stala Romana Kanovská. Novú generálnu riaditeľku Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) vymenoval minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker s účinnosťou od stredy.

Doterajšiemu riaditeľovi Martinovi Bodisovi sa poďakoval za odvedenú prácu. TASR o tom informovali z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

V minulosti pracovala aj v Štátnom pedagogickom ústave (ŠPÚ) ako výskumno-vývojová zamestnankyňa zaoberajúca sa koncepciou a zavádzaním externých testovaní na Slovensku a pôsobila aj ako námestníčka riaditeľa ŠPÚ. Obe organizácie, v ktorých pracovala, NÚCEM aj ŠPÚ, sú v súčasnosti organizačnými zložkami NIVaM. Študovala na filozofickej a prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, po ukončení štúdia bola učiteľkou na niekoľkých gymnáziách v Bratislave.

(tasr)

  |  

Vláda SR odsúhlasila nadstavbu a opravu detskej fakultnej nemocnici v Košiciach

Vláda SR odsúhlasila nadstavbu a opravu detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Ide o návrh s cieľom výrazne zlepšiť podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti detským pacientom.

Súčasné priestory nemocnice, postavenej v rokoch 1974 až 1976, sú podľa ministerstva zdravotníctva zastarané a nevyhovujúce pre moderné zdravotnícke potreby. Hoci časť objektov prešla rekonštrukciou v rokoch 2012 až 2015 zo štrukturálnych fondov Európskej únie, do mnohých miestností sa neinvestovalo už 40 rokov.

Nemocnica podľa rezortu potrebuje priestorové a technické úpravy, ktoré umožnia efektívnejšie klinické a prevádzkové procesy. „Cieľom je poskytovať modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre detských pacientov a sprevádzajúce osoby, zvýšiť kvalitu a efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a udržať si kvalitný zdravotnícky personál,“ uvádza predkladaný materiál. Nadstavba má zvýšiť hygienické štandardy, zlepšiť energetické hospodárenie a znížiť fluktuáciu zdravotníckeho personálu.

(sita)

  |  

Kabinet vyhlásil 16 dopravných projektov za strategickú investíciu

Kabinet vyhlásil 16 dopravných projektov za strategickú investíciu. Sú medzi nimi projekty úsekov rýchlostných ciest R4 a R2, diaľnice D1 a D3, modernizácia vybraných úsekov železničných tratí či projekt diaľničného privádzača.

Ako strategická investícia tak boli označené napríklad projekty diaľnica D1 Turany – Hubová, rýchlostná cesta R2 Zacharovce – Bátka, alebo modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR.

Štatút strategickej investície mohli získať vďaka už účinnému Zákonu o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície. Ministerstvo dopravy SR tak mohlo predložiť na vládu návrh pripravovaných veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré môžu získať štatút strategickej investície. Rezort očakáva, že príprava a realizácia významných investičných projektov, ktorá trvá pridlho, sa urýchlia.

Strategickou investíciou môžu byť projekty s nákladmi nad 50 miliónov eur, predtým to malo byť nad 100 miliónov eur. Požadovaný podiel verejného vlastníka strategickej investície sa znížil zo 100 percent na 50 percent. Strategickými investíciami majú byť najmä projekty dopravnej infraštruktúry TEN-T.

(sita)

  |  

V NATO panuje zhoda, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do Aliancie až po skončení vojny

V NATO panuje zhoda, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do Aliancie až po skončení vojny, povedal poľský minister zahraničia Radosław Sikorski na samite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone.

„Zdá sa, že existuje presvedčenie, že Ukrajina bude môcť vstúpiť do Aliancie, keď sa vojna skončí... Nič nie je menej bezpečné ako bezpečnostné záruky, ktorým sa nedá veriť,“ povedal Sikorski.

Šéf poľskej diplomacie hovoril aj o možnosti zostreľovania ruských rakiet, ktoré predstavujú hrozbu pre Poľsko. O podniknutí takýchto krokov podľa neho prebiehajú medzi spojencami rozhovory.

Sikorski sa tiež vyjadril k nedávnej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána na Ukrajine, v Rusku a Číne. Tvrdí, že Orbán na svojich zahraničných cestách zastupoval len postoje Maďarska.

Poľský minister tiež pripomenul, že Budapešť už rok blokuje dva miliardy zlotých (470 miliónov eur) z refundácie za vojenskú techniku, ktorú Poľsko dodalo Ukrajine. Tento krok maďarskej vlády označil za „nepriateľský“, informovala poľská televízna stanica Polsat News.

(pap, tasr)