Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kolíková cíti podporu premiéra. Vláda s návrhom na vyslovenie nedôvery nesúhlasí

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková cíti "veľmi silne" podporu od premiéra Eduarda Hegera a jeho vlády. S premiérom sa ministerka rozprávala v nedeľu (9. 5.) večer niekoľko hodín, odpovedala na výhrady OĽANO. Všetky podľa nej súviseli s nájmom budovy ministerstva spravodlivosti. Povedala, že časť predstaviteľov hnutia má stále voči nej výhrady.

"Cítim veľmi silne podporu strany Za ľudí, rovnako cítim podporu aj od vlády, aj od premiéra Hegera, ktorá je dnes aj vyjadrená podporným stanoviskom adresovaným parlamentu," vyhlásila ministerka na tlačovej konferencii pred rokovaním parlamentu.

Ministerka podľa svojich slov pochopila, že je tu časť predstaviteľov OĽANO, ktorá má stále výhrady či otázky. Verí, že vysvetlenia budú dostatočné a že naprieč koalíciou bude zhoda v otázke dôvery. Hovorí, že viacerí predstavitelia hnutia OĽANO jej povedali, že má vyvodiť politickú zodpovednosť.

Predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová povedala, že návrh na odvolanie Kolíkovej je kombináciou pokrytectva a nesúdnosti. Zopakovala, že celá strana podporuje Kolíkovú, verí, že dôveru parlamentu získa.

Vláda stojí za Kolíkovou

Vláda s návrhom na vyslovenie nedôvery ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej nesúhlasí. Rozhodla o tom na svojom pondelkovom online rokovaní. Vo svojom stanovisku uvádza, že návrh na vyslovenie nedôvery šéfke rezortu spravodlivosti vníma ako súčasť politického boja, ako prejav obsahovej prázdnosti navrhovateľov, ale zároveň aj ako vážny útok na princípy právneho štátu.

"Prvým dôvodom na vyslovenie nedôvery ministerke spravodlivosti má byť jej údajná neodbornosť. Vo vzťahu k tomu je potrebné uviesť, že vláda SR si uvedomuje, že očista justície a snaha výrazne sfunkčniť procesy v justičnom prostredí je v príkrom rozpore so záujmom navrhovateľov podpísaných pod návrh na odvolanie ministerky spravodlivosti, avšak pre toto účelové konanie vláda SR nemá žiadne pochopenie," uvádza sa v stanovisku vlády.

Tvrdia, že počas predošlých vlád prišlo za aktívneho príspevku navrhovateľov k masívnemu rozkrádaniu verejných zdrojov a pre účinné vyvodenie spravodlivosti je mimoriadne dôležité, aby aj justičné prostredie prešlo potrebnou reformou, modernizáciou a špecializáciou, k čomu ministerka spravodlivosti od svojho nástupu robí všetky potrebné kroky.

Jedným z dôvodov na vyslovenie nedôvery je obvinenie ministerky spravodlivosti z klamstva pri "komentovaní tragického úmrtia generála Milana Lučanského či úmrtia advokáta Ľubomíra Krivočenka vo výkone väzby". Vláda odmieta a odsudzuje politické zneužívanie týchto udalostí, ako aj snahy vnášať do spoločnosti nepriateľské emócie. Vládny kabinet v tejto súvislosti privítal rozhodnutie ministerky spravodlivosti vytvoriť širokú kontrolnú komisiu s cieľom objasniť okolnosti úmrtia Lučanského. Zo záverečnej správy tejto kontrolnej komisie vyplynulo, že komisia nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali medializovanú verziu udalosti, v zmysle ktorej došlo k pokusu o samovraždu a následnému úmrtiu Lučanského.

Dotácie a obchody

 Ďalším dôvodom na vyslovenie nedôvery má byť skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR poskytlo žiadateľom dotácie na podporu ľudských práv v objeme vyše 700.000 eur. "Vláda SR konštatuje, že je prinajmenšom paradoxné, ak takýto dôvod uvádzajú poslanci za stranu Smer-SD. Pretože to bolo práve za vlády Smeru-SD v roku 2016, keď bola dotačná schéma na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie zverená Ministerstvu spravodlivosti SR," uvádza sa v stanovisku vlády.

V pondelok by sa mala začať mimoriadna schôdza iniciovaná opozíciou. Kolíková má na nej čeliť odvolávaniu. Návrh na odvolávanie Kolíkovej podala opozícia. Šéf Smeru-SD Robert Fico ozrejmil, že dôvodom majú byť podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Namieta najmä zmluvy firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna. Zmluvné vzťahy medzi RTVS so spoločnosťou Elektronika má preveriť aj Rada RTVS. Nezaradení poslanci pôsobiaci v strane Hlas-SD sa už vyjadrili, že budú hlasovať za odvolanie Kolíkovej. Koalícia ministerku podrží. Hoci má klub OĽANO ešte viaceré "nejasnosti", s opozíciou hlasovať nebude.

(tasr, ste)

Minúta  |  

EÚ nepredĺžila kontrakt s firmou AstraZeneca. Prednosť má Pfizer

Európska únia dáva zbohom vektorovým vakcínam od AstraZeneca. Potvrdili sa tak náznaky, ktoré v mediálnom prostredí zazneli už takmer pred mesiacom. Paradoxne, práve táto látka mala v produktívnej časti slovenskej populácie doteraz najväčší význam.

Európska únia nepredĺžila zmluvu s britsko-švédskou farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca. V nedeľu to vyhlásil eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorého citovala agentúra DPA. Správa prichádza krátko po tom, ako sa potvrdili informácie, že Európska komisia sa rozhodla so spoločnosťou súdiť.

Zmluva s AstraZenecou aktuálne platí do konca júna. Breton vo vysielaní France Inter uviedol, že platnosť kontraktu s AstraZenecou nebola predĺžená. "Uvidíme. Uvidíme, čo sa stane," dodal. Breton ale na predmetnú vakcínu vyjadril pozitívny názor. "Je to dobrá vakcína," nechal sa počuť.

Obavy z toho, že očkovacia látka proti ochoreniu COVID-19 od AstraZenecy môže v mimoriadne zriedkavých prípadoch spôsobovať krvné zrazeniny, podnietili viaceré krajiny starého kontinentu k tomu, aby neodporúčali jej používanie pri očkovaní mladších ľudí.

Súvis medzi úmrtím a spomenutou vakcínou bol na Slovensku naposledy potvrdený v piatok šéfom rezortu zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Stalo sa tak v prípade 47-ročnej ženy. „Podľa prvotných informácií pacientka trpela genetickou poruchou, ktorá nebola detekovateľná pred očkovaním," povedal minister. Už predtým však rezort uviedol, že sa vakcína bude používať aj naďalej, nakoľko vraj prínosy prevyšujú riziká.

Pfizeru sa pošťastilo

V sobotu šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová potvrdila, že EÚ uzavrela dohodu s konzorciom Pfizer/BioNTech o dodaní ďalších 1,8 miliardy dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Uviedla, že EK uzavrela dohodu o garantovaných 900 miliónoch dávok s možnosťou ďalšieho nákupu rovnakého množstva s konzorciom Pfizer/BioNTech na roky 2021 až 2023.

Náznaky tohto kroku sa objavili už v polovici minulého mesiaca, keď taliansky denník La Stampa odvolávajúc sa na tamojší rezort zdravotníctva uviedol, že Európska komisia (EK) v roku 2022 už neplánuje nákup vektorových vakcín proti chorobe COVID-19. Štandard o tom informoval tu.

AstraZeneca na Slovensku rozhodne nie je zanedbateľná

Očkovacia látka od AstraZeneca je na Slovensku kľúčovou pre kategóriu osôb vo vyššom produktívnom veku, nakoľko pre starších ľudí bola vyhradená vakcína od Pfizer/BioNTech a Moderny. Bola podaná v stovkách tisíc prípadov. Do konca mája by malo do našej krajiny doraziť ďalších 313-tisíc dávok.

O tom, že vakcína od AstraZeneca nemá na Slovensku ideálny imidž, svedčí aj skutočnosť, že po čerstvom znížení vekovej hranice na očkovanie vakcínou od Pfizer/BioNTech zaznamenala očkovacia čakáreň zvýšený nápor desiatok tisíc záujemcov.

(tod, tasr)

Minúta  |  

Ak by Matovič odišiel z vlády, ako sa vyhráža, mali by sme menej kríz, vraví Sulík

Koaličná strana SaS viac nepodporí núdzový stav, na koaličnú radu predložila alternatívne riešenie. Odmieta tiež zvyšovanie daní, podobný návrh by vetovala. Predseda strany a vicepremiér Richard Sulík to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo, v ktorej diskutoval s podpredsedom parlamentu Jurajom Blanárom (Smer-SD).

"Ak by Igor Matovič (OĽANO) naozaj odišiel, vláda by bola pokojnejšia, mali by sme menej kríz," povedal Sulík v súvislosti s otázkou o vyhrážkach ministra financií o odchode z vlády, ak sa mu nepodarí presadiť jeho návrhy pre rodiny. Tvrdí, že úvahu o 25-percentnej dani má priamo od Matoviča. Pokiaľ bude jeho navrhovaná pomoc rodinám založená na zvyšovaní daní, SaS ho nepodporí. "Nikdy nezahlasujeme za 25-percentnú daň," potvrdil aj Blanár.

Sulík sa vyhol odpovedi na otázku, či má SaS záujem o vstup odídenkyne zo strany Za ľudí Andrey Letanovskej. V súvislosti s porušením zákazu vychádzania zo strany predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu (SaS) Sulík zdôrazňuje potrebu primeraného trestu. Droba by mal podľa neho zaplatiť pokutu, nie odstúpiť z funkcie.

Kauza ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) je podľa Sulíka nafúknutá. Zopakoval, že jeho strana za ňou stojí. "Kolíková je neudržateľná," oponoval Blanár. Okrem aktuálnych podozrení poukázal aj na jej správanie pri smrti Milana Lučanského.

Blanár vidí riešenie súčasnej situácie vo vypísaní referenda a následných predčasných voľbách. "Budeme rešpektovať výsledky riadneho, platného referenda," povedal k téme Sulík.

Podpredseda parlamentu tiež odmietol, že by sa opäť uchádzal o post predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

(tasr)

Minúta  |  

Kolíková k odvolávaniu: Sú to pseudokauzy, Matovič má so mnou problém

Vo svojej vlastnej strane cítim veľmi silnú podporu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) to uviedla v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Nezaradená poslankyňa pôsobiaca v strane Hlas-SD Denisa Saková vyhlásila, že ministerka bude mať v pondelok (10. 5.) priestor, aby presvedčila o dôvere plénum Národnej rady (NR) SR.

Saková zopakovala, že Hlas-SD podporí jej odvolávanie. „Fakty, ktoré máme momentálne na stole, sú veľmi vážne,“ zdôraznila. Upozornila na spreneveru v rodinnej firme Kolíkovej, podnikanie jej brata a možný konflikt záujmov pri výbere sídla rezortu spravodlivosti. Kritizovala, že aktívny politik by nemal obchodovať so štátom. „Nemám prospech zo žiadnej zákazky so štátom,“ reagovala Kolíková. Dôvody, za ktoré je kritizovaná, považuje za pseudokauzy. Sama odstúpiť nemieni.

Šéfka rezortu spravodlivosti uviedla, že sa v poslednom období stretla viackrát s lídrom OĽANO a ministrom financií Igorom Matovičom. „Či už to bolo vo štvrtok na ministerstve spravodlivosti, kde som sa od neho prvý raz dozvedela, že vníma situáciu s verejným obstarávaním budovy ministerstva spravodlivosti ako konfliktnú,“ povedala Kolíková s tým, že bolo zrejmé, že Matovič má s ňou problém. Dodala, že s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) by sa mohla o aktuálnej situácii stretnúť v nedeľu poobede.

Nezhody pri kolúznej väzbe

V rámci legislatívnych návrhov ku kolúznej väzbe sa ministerka nevie so Sme rodina zhodnúť na výnimkách, pre ktoré by platila jej skrátená lehota. „Nemáme trestný proces taký flexibilný a pružný, aby sme vedeli rýchlo urobiť úkony, ktoré sú dôležité pre vyšetrovanie, aby sa dostali pred súd,“ podotkla.

O legislatívnom návrhu sa chce rozprávať aj so špeciálnym prokurátorom a predsedami súdov. Saková zdôraznila, že sa bude musieť Kolíková vyrovnať s desiatkami pripomienok k jej legislatívnemu návrhu k skráteniu kolúznej väzby. Zhodli sa na tom, že je potrebné zjednodušiť proces trestného konania, aby bolo možné ambicióznejšie riešiť väzobné lehoty.

Saková: Referendum je občianska iniciatíva

Saková zdôraznila, že petícia za referendum o predčasných voľbách bola občianskou iniciatívou. „Podporili sme petičný výbor, dali sme mu materiálno-technické zabezpečenie. Sami sme prekvapení aktivitou občanov,“ povedala s tým, že takmer 600.000 vyzbieraných podpisov je záväzkom, že ľudia očakávajú uskutočnenie referenda. Podotkla, že je legitímnou právomocou prezidentky Zuzany Čaputovej, či vypíše referendum alebo či sa najskôr rozhodne obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR.

Ministerka považuje za správne, aby sa prezidentka na ÚS SR obrátila. „Je veľkou chybou, že sme sa už dávno s takouto otázkou neobrátili na ÚS SR, aby bolo jasné, či tam je alebo nie je nejaký problém s ústavou,“ podotkla. Vidí veľa vážnych dôvodov, pre ktoré sa dá na referendum pozerať ako na nesúladné s princípmi právneho štátu. Tvrdí, že suverenita ľudu bola prejavená vo voľbách, kde dali dôveru politikom na vopred dané obdobie. Aby bolo namieste uvažovať nad skrátením volebného obdobia, dôvody musia byť podľa nej veľmi vážne.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár poopravil kolegu: Za odvolanie Kolíkovej nebude Sme rodina hlasovať s opozíciou

AKTUALIZOVANÉ Kollár upravuje výroky člena predsedníctva vlastnej strany Igora Kašpera. Jeho hnutie Kolíkovú podrží, hoci Kašper naznačoval prijatie definitívneho stanoviska až po vyhodnotení nových informácií v pondelok. Hnutie stále nevylučuje podporu na konanie predčasných volieb.

Koaličné hnutie Sme rodina určite nebude v parlamente hlasovať s opozíciou za odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). V sobotu to uviedol predseda hnutia a Národnej rady Boris Kollár. V prípade, že by podobný návrh malo koaličné hnutie OĽaNO, by bolo podľa neho treba zvažovať všetky za a proti.

Kollár povedal, že Kolíková má dôveru, čo sa týka podozrení, ktoré vysvetľovala na poslaneckom klube. Informácie týkajúce sa prenájmu budovy, v ktorej rezort spravodlivosti sídli, neboli však predmetom diskusie. Výhrady poslancov OĽaNO Kollár podľa svojich slov nepozná, keďže sa nezúčastnil na druhej časti piatkovej (7. mája) koaličnej rady.

Parlament má o vyslovení nedôvery rokovať v pondelok. Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer. Šéf strany Robert Fico ozrejmil, že dôvodom majú byť podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Namieta najmä proti zmluvám firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna. Zmluvné vzťahy medzi RTVS so spoločnosťou Elektronika má preveriť aj Rada RTVS.

Údajné echo a stanovisko až v pondelok

V sobotu na poludnie pritom malo dostať hnutie Sme rodina echo, že ešte dnes sa objavia nové informácie o ministerke Kolíkovej, na základe ktorých zaujme stanovisko k jej odvolávaniu. Definitívny postoj malo hnutie zaujať v pondelok. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol člen predsedníctva hnutia Igor Kašper.

Podpredseda Smeru Richard Takáč zopakoval argumenty strany, ktoré viedli jej predstaviteľov k návrhu na odvolanie Kolíkovej. Do pondelkovej schôdze parlamentu, kde sa má o tom rozhodnúť, očakáva, že odstúpenie má ešte stále v rukách sama ministerka, prípadne ju môže odvolať predseda vlády Eduard Heger.

Kašper opäť nevylúčil, že Sme rodina podporí predčasné voľby. Podľa jeho slov sa hnutie nemieni podieľať na hádkach vo vládnej koalícii. Časť agendy už hnutie naplnilo, vo vláde hodlá presadiť ešte exekučnú amnestiu a výstavbu nájomných bytov. Takáč je presvedčený, že súčasná vláda nasledujúce tri roky nevydrží.

(joh, tasr)

Minúta  |  

Po očkovaní vakcínou AstraZeneca zomrela 47-ročná žena na poruchu zrážanlivosti krvi

Štátny ústav pre kontrolu liečiv eviduje tretí prípad úmrtia po očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Pacientka vo veku 47 rokov bola očkovaná vakcínou Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca. Zomrela na trombózu, ktorá patrí medzi možné zriedkavé nežiaduce účinky. Genetické vyšetrenie zároveň potvrdilo poruchu zrážanlivosti krvi.

Vzhľadom na genetickú predispozíciu bol súvis medzi očkovaním a následnou trombózou stanovený ako pravdepodobný. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠÚKL Magdaléna Jurkemíková.

Celkovo ŠÚKL dosiaľ prijal v súvislosti s očkovaním 4 196 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. "Z celkového počtu hlásení je 244 závažných, čo predstavuje 5,8 percenta hlásení. Celkovo bolo na Slovensku k 7. máju podľa údajov NCZI prvou dávkou zaočkovaných 1 164 981 osôb, druhou dávkou 549 768 osôb," priblížila hovorkyňa.

V predchádzajúcich mesiacoch boli uzavreté dva prípady úmrtí. Jedno po vakcíne Moderna, druhé po Comirnaty. V oboch išlo o pacientov vo vyššom veku s viacerými chronickými ochoreniami. "V oboch týchto prípadoch bola príčina úmrtia stanovená pitvou a súvisela s chronickými ochoreniami pacientov. Vzhľadom na to, že vzniknuté nežiaduce reakcie po očkovaní mohli prispieť k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu, príčinná súvislosť medzi očkovaním a úmrtiami bola stanovená ako možná," skonštatovala hovorkyňa.

Bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc treba v prípade výskytu dýchavičnosti, bolesti na hrudníku, opuchu a bolesti končatín, pretrvávajúcej bolesti v oblasti brucha, neurologických príznakov, ako sú pretrvávajúca a silná bolesť hlavy, rozmazané alebo dvojité videnie, ale aj ak má pacient drobné krvné škvrny vo veľkosti špendlíkovej hlavičky pod kožou mimo miesta vpichu.

Ako pripomína ŠÚKL, výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, veku, iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka. Vplyv má aj to, či ide o prvú alebo druhú dávku. "Pri tzv. mRNA vakcínach – Comirnaty a COVID-19 Vaccine Moderna boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny. Naopak, po vakcíne Vaxzevria boli po druhej dávke v klinických skúšaniach pozorované nežiaduce reakcie menej často a menej intenzívne," uviedla Jurkemíková.

Štátny ústav prijíma všetky hlásenia a v prípade potreby dožiada ďalšie informácie od odosielateľa. Počet prijatých hlásení podozrení na nežiaduce účinky závisí od počtu dostupných vakcín, zaočkovaných osôb, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.