Heraldik: Vloženie štátneho znaku na vlajku LGBTI+ hnutia je určite nevhodné a nesprávne

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v utorok na to reagoval s odkazom, že podá trestné oznámenie za hanobenie štátneho symbolu. „Ak toleruje mesto vyvesiť na jednom z hlavných námestí hanobenie slovenskej zástavy, nič mu nie je sväté,“ napísal minister na sociálnej sieti. Vlajku vyvesili na bratislavskom Námestí slobody, kde sa účastníci pochodu stretli.

„Ak toto nie je hanobenie štátnej zástavy, tak potom tým hanobením nie je asi nič,“ dodal Taraba.

Na situáciu reagoval aj predseda SNS Andrej Danko. „Nech si dúhové vlajky vešia kto chce, kde chce, ale nie na štátne budovy alebo na majetok obce či mesta a už vôbec nie takéto zohavené štátne vlajky a zástavy,“ uviedol Danko.

„Na štátnej budove bude musieť byť štátna vlajka a žiadna iná,“ poznamenal Danko. Štátny znak na dúhovej zástave nazval zohavením. SNS má zároveň prísť na septembrovú schôdzu parlamentu s poslaneckou novelou zákona o štátnych symboloch. Jej konkrétne znenie však ešte nie je známe.

Kedy sa hanobia štátne symboly

Predseda heraldickej komisie ministerstva vnútra Ladislav Vrtel denníku Štandard povedal, že vloženie štátneho znaku Slovenskej republiky na vlajku LGBTI+ hnutia je určite nevhodné a nesprávne. Nazdáva sa tiež, že je aj v rozpore s platnou legislatívou upravujúcou štátnu symboliku a jej používanie. Nie je si však istý, či možno vytvorenie a používanie tohto spojeného symbolu (vlajky LGBTI+ a štátneho znaku Slovenskej republiky) považovať za „hanobenie štátneho symbolu“.

„Pod pojmom ‚hanobenie symbolu‘ sa totiž v heraldike (náuka o erboch) a vexilológii (náuka o vlajkách) rozumie demonštratívne poškodzovanie (pálenie, trhanie, špinenie či iné znevažovanie) určitého identifikačného symbolu s úmyslom morálne poškodiť (znevážiť, ponížiť) jeho nositeľa,“ vysvetlil heraldik Vrteľ. 

Odborník na trestné právo pôsobiaci na Univerzite Komenského v Bratislave Tomáš Strémy pre denník Aktuality priblížil, kedy je hanobenie štátneho symbolu trestným činom.  

Podľa Strémyho by sa na naplnenie skutkovej podstaty musel štátny symbol zneuctiť „hrubou neslušnosťou“ alebo „výtržnosťou“. V takom prípade páchateľovi hrozí väzenie až na tri roky. Je preto otázne, či prokuratúra trestné oznámenie prijme.

Taraba a Gyimesi už raz neuspeli

V minulom volebnom období sa usiloval o zákaz vyvesiť dúhovú vlajku na štátne budovy a sídlo verejného ochrancu práv spolu s opozičným poslancom Tarabom aj koaličný poslanec György Gyimesi, ktorý bol členom vládneho hnutia OĽaNO. Na budovách a inštitúciách, ktoré sa zo zákona označujú štátnymi symbolmi, mal byť zákaz vyvesovať symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie.

Poslanec OĽaNO to urobil bez súhlasu koalície, takže jeho iniciatíva bola odsúdená na neúspech. Koalícia Gyimesimu vyčítala, že sa spojil s Tarabom, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidačnej listine strany Mariana Kotlebu. Parlament napokon počas jesene 2022 zákaz dúhových vlajok neschválil.

Dúhové vlajky vešali prezidentka či veľvyslanec

Niekdajší slovenský veľvyslanec v Maďarsku Rastislav Káčer v roku 2016 vyvesil dúhovú zástavu na zábradlie slovenského veľvyslanectva. Stalo sa tak počas dúhového pochodu v Budapešti.

Andrej Danko vtedy povedal, že keby mal väčší mandát, tak žiada okamžité stiahnutie Káčera z funkcie. SNS vtedy vládlo so Smerom a Mostom-Híd.

V roku 2017 ombudsmanka Mária Patakyová vyvesila dúhovú vlajku z okna svojej kancelárie. Danko vtedy Patakyovú vyzval, aby zástavu zvesila.

Dúhovú vlajku pred Prezidentský palác umiestnila aj Zuzana Čaputová v roku 2022. Prezidentka tak urobila pár dní po tom, ako parlament odmietol návrh zákona, ktorý by zakazoval vyvesovať dúhovú vlajku na štátne budovy.

SNS už menila zákon o štátnych symboloch

V roku 2019 parlament prijal zmenu zákona o štátnych symboloch, podľa ktorej športová reprezentácia musí na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž používať štátny znak umiestnený na športovom odeve. „Iné grafické prvky športového odevu s výnimkou štartovného čísla nesmú byť nadradené vyobrazeniu štátneho znaku,“ uvádza sa v zákone.

Zákon sa novelizoval z iniciatívy SNS po tom, čo mala výhrady k novému logu na dresoch hokejovej reprezentácie. Vtedajší poslanec SNS Anton Hrnko kritizoval dvojkríž vyobrazený na troch hokejkách, ktoré sa ponášali na originálne trojvršie oficiálneho štátneho znaku.

Novela okrem iného definovala aj národný symbol, ktorý tvorí dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. V zákone sa píše, že jeho použitie musí byť dôstojné.

Vášnivé diskusie sa viedli tiež o tom, kedy sa má hrať a spievať štátna hymna. Poslanec Dušan Tittel poukazoval na hromadné spievanie maďarskej hymny na futbalových zápasoch v Dunajskej Strede.

Napokon sa zákon upravil tak, že štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Nie je tým však dotknuté právo fyzických a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu.