Armády do nej zmobilizovali viac ako 60 miliónov mužov v brannom veku a viedla sa nielen v Európe, ale aj v Afrike a v Ázii. Zahynulo v nej približne desať miliónov vojakov a sedem miliónov civilistov.
Militarizované Nemecko a problematický Balkán
V nedeľu 28. júla uplynie 110 rokov od začiatku viac ako štyri roky trvajúceho svetového konfliktu. Predchádzal mu nárast politického napätia najmä na Balkáne. Problematickým bol región Bosny, ktorý bol od roku 1908 súčasťou habsburskej monarchie.
"Boli to však aj prejavy nemeckého militarizmu, ktoré viedli k eskalácii napätia. [...] Atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve bol len zámienkou pre Nemecko, ktoré malo v zbrojení pred ostatnými krajinami náskok," uviedol historik Vojenského historického ústavu Peter Chorvát.
Namiesto niekoľkých týždňov štyri roky
Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914 až 1918 vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami. Nemecko vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku.
Na začiatku európski panovníci cisárskeho Nemecka a rakúsko-uhorskej monarchie sľubovali, že takzvaná Veľká vojna bude krátka, úspešná a bude trvať niekoľko týždňov. "Kým opadne lístie zo stromov, budete doma," tvrdil nemecký cisár Wilhelm II. vojakom.
Napriek tomu viacerí dôstojníci generálnych štábov upozorňovali, že konflikt môže po vyhlásení vojny Srbsku zo strany rakúsko-uhorskej monarchie koncom júla 1914 prerásť do celosvetovej vojny.
Urýchlený vývoj zbraní a zastarané vybavenie vojakov
Vo vojne proti sebe stáli štáty Dohody a Ústredné mocnosti. "Štáty Dohody boli Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké a ich ďalší spojenci. Napríklad Taliansko, ktoré bolo do vypuknutia konfliktu súčasťou Trojspolku, sa pridalo na stranu Dohody v roku 1915 s víziou územných ašpirácii na úkor habsburskej monarchie. Podobne konalo v roku 1916 aj Rumunsko," vysvetlil Chorvát. Medzi Ústredné mocnosti patrili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.
Prvá svetová vojna sa označuje aj ako zákopová (pozičná) vojna, ktorá bola predovšetkým úzko spojená so západným frontom. Vojna výrazne urýchlila vývoj viacerých zbraní, ktoré sa postupne objavovali na frontoch.
Práve tie mali za úlohu prelomiť sústavu zákopov a vyradiť z boja ich obranu. Viaceré zložky armády, ktoré boli jej pýchou pred vypuknutím vojny, napríklad jazdectvo, sa ukázali ako neúčinné.
"To isté sa dá povedať o niektorých výstrojných súčiastkach. Napríklad vo výstroji vojakov, ktorí odchádzali na front v roku 1914, ešte nebola oceľová prilba. Takisto sa v bojoch ukazovala ako úplne nepraktická šabľa. Vojna akcelerovala aj vývoj vojenského letectva, ktoré dovtedy plnilo najmä prieskumné úlohy. Vojnu na mori v nebývalej miere ovplyvnilo používanie ponoriek. Na západnom fronte sa objavili aj prvé tanky. Masové použitie zaznamenali aj guľomety a plameňomety. Prvý raz sa objavili tiež bojové plyny," priblížil historik.
V továrňach pracovali ženy aj deti
Vojna priniesla negatívne dopady na civilné obyvateľstvo - nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad až hladomor, rekvirácie, drancovanie, vážne choroby a napokon nasadenie žien a detí na ťažké práce vo fabrikách pre potreby vojenského priemyslu. Trpeli desiatky miliónov civilistov po celom svete.
"Prvým problémom bol odchod mobilizovaných mužov, pričom okamžite bol veľký nedostatok pracovného personálu. Na mnohých miestach už v roku 1914 v niektorých továrňach boli zamestnané ženy a deti," pripomenul Chorvát.
V dlhej vojne boli dôležité farebné kovy
Vojna trvala neúmerne dlho. "Ak si napríklad zoberieme vojnové konflikty z 19. storočia, tak niektoré z nich boli ´vybavené´ v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Čiže neúmerne dlhý priebeh vojny mal vplyv na to, že boli rekvirované kovy. Pre vedenie vojny mali pre rakúsko-uhorskú armádu veľký význam farebné kovy - meď a mosadz," uviedol historik.
Pritom už v druhom vojnovom roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, za ktoré v prípade nedodržania hrozil postih. Špičkou ľadovca sa stala rekvirácia zvonov z kostolov. "Existovalo obrovské množstvo ďalších predmetov, ktoré podliehali rekviráciám, či už to boli potreby pre domácnosť.
Znamenalo to, že gazdinky sa doma museli zriecť foriem na pečenie, pekáčov, starých vaní a podobne. Rekvirovali sa dokonca aj kľúče nad desať gramov a s blížiacim sa koncom konfliktu došlo nielen na zvony, ale takisto aj na strechy niektorých budov," priblížil Peter Chorvát z VHÚ.
Napriek tomu, že na jar 1918 strategická situácia Ústredných mocností nebola zlá, rozhodujúcou sa stalo vyčerpanie hospodárstva. Napríklad v rakúsko-uhorskej armáde sa v roku 1918 bežne konzumovalo aj konské mäso. Rozhodujúcou sa teda ukázala hospodárska prevaha štátov Dohody.
Koniec vojny, koniec monarchií
Konflikt sa skončil prímerím medzi krajinami Dohody a Nemeckom. Podpísali ho v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a naopak vznik nových štátov medzi nimi Československa, Maďarska či Rakúska. Poľsko sa stalo opäť nezávislým štátom a na Balkáne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Kráľovstvo Juhoslávia).
Na Slovensku pôsobili dve vojenské školy
Mobilizácia sa dotkla aj územia dnešného Slovenska. Na bojiská postupne odviedli 400-tisíc mužov, z nich sa približne 70-tisíc nikdy nevrátilo a ďalších 60-tisíc utrpelo trvalé zmrzačenie.
V rakúsko-uhorskej armáde v predvojnovom období slúžili štyri percentá Slovákov. O vojenské remeslo nebol veľký záujem. Existovali dve vojenské školy na území dnešného Slovenska, a to kadetské školy v Bratislave a v Košiciach.
"Ak sa chcel niekto stať dôstojníkom, znamenalo to, že sa počítalo s určitými finančnými výdavkami, ktoré štúdium predstavovalo," vysvetlil historik. Počas vojny začali obidve školy uplatňovať systém zrýchlenia štúdia pre mužov, ktorí mali záujem stať sa dôstojníkmi.
Slováci v zahraničných légiách
Počet vojakov-Slovákov bol obdobný aj počas 1. svetovej vojny. Čechov bolo okolo 13 percent. Tento pomer sa vystupňoval aj v československých légiách. Na konci 1. svetovej vojny sa celkový počet československých legionárov v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku odhadoval na 100-tisíc mužov.
Slováci a Česi dosiahli v bojoch významné úspechy. "Počas takzvanej Kerenského ofenzívy bola 2. júla 1917 pri Zborove prvýkrát nasadená československá brigáda. Tým, že prelomila niekoľko obranných pásiem dosiahla výrazný úspech. Tento úspech by bol ešte väčší, keby sa susedné ruské jednotky pripojili k útoku, čo sa ale nestalo," pripomenul historik.
Významné postavenie zohralo vo vojne letectvo, ktoré zaznamenalo enormný rozvoj. Viacerí úspešní letci mali slovenské korene. "Napríklad letecké eso z vtedajšieho Prešporka Jozef Kiss. Zahynul v dôsledku zranení, ktoré utrpel vo vzdušnom súboji," spomenul Chorvát.
(tasr)
