Slovenská národná strana chce oslobodiť prepitné do výšky desať percent od dane z príjmu. V súvislosti s návrhmi zákonov v oblasti cestovného ruchu predloží na septembrovej schôdzi návrh zákona o dani z príjmu. Cieľom novely je zvýšiť kvalitu služieb.
"SNS má na zreteli podporu cestovného ruchu. Bez kvalitnej obsluhy kuchárov a čašníkov nie je však možné rozvíjať kvalitu služieb v oblasti gastronómie i ubytovania," zdôraznila hovorkyňa Zuzana Škopcová.
SNS preto podľa nej navrhne, aby platby, ktoré sa uskutočnia v hotovosti alebo cez platobný terminál, mohol podnikateľ v najbližšom výplatnom termíne oslobodené od daní vyplatiť zamestnancovi.
Ako uviedla Škopcová, v prípade, ak obslužné nebude podliehať dani z príjmu, budú čašníci, kuchári i zamestnanci ubytovacích služieb motivovaní poskytovať lepšiu službu s cieľom, že si môžu privyrobiť nad rámec svojej mzdy.
Jedno z najznámejších talianských miest považuje zavedenie dočasného vstupného poplatku pre jednodenných návštevníkov za úspech. Do pokladnice priniesol rekordný príjem, zatiaľ čo v stiesnených benátskych uličkách znížil množstvo ľudí.
Rezervačný vstupný poplatok päť eur sa začal vyberať 25. apríla a za 29 dní skúšobnej prevádzky priniesol podľa starostu Benátok Luigiho Brugnara vyše 2,425 milióna eur.
Mesto pri predstavení svojho zámeru v apríli očakávalo výnos asi 700-tisíc eur. V budúcom roku to môže byť ešte viac, keďže počas najvyťaženejších dní sa poplatok má zvýšiť na 10 eur.
"Experiment zafungoval a môžeme sa posunúť ďalej. Podrobnejšia analýza údajov bude k dispozícii na jeseň," povedal starosta Brugnaro. Pri experimente s platením za vstup do mesta od 8:30 do 16:00 návštevníci mohli prostredníctvom internetu získať QR kód, ktorý si stiahli do mobilov.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrhy prvého a druhého stupňa, pred horúčavami varuje na viacerých miestach krajiny. Platia počas celého poobedia až do šiestej večer.
Výstraha druhého stupňa pred vysokými teplotami platí pre celý Bratislavský kraj a väčšinu okresov Nitrianskeho a Trnavského kraja.
Prvý stupeň výstrahy vydali meteorológovia v takmer všetkých okresoch Banskobystrického a Trenčianskeho kraja. Taktiež pre okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.
"Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov," pripomenul SHMÚ s tým, že pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká. Výstrahy predbežne platia od 13:00 do 18:00.
Na opravy komunikácií po vojenskej prehliadke, ktorá bude súčasťou osláv 80. výročia Slovenského národného povstania, vyčlenil štát pre mesto Banská Bystrica 300-tisíc eur, vyplýva zo zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv.
Dotáciu na opravu ciest po oslavách SNP samospráve poskytlo Ministerstvo financií SR. Mesto bude môcť 300-tisíc eur použiť na úhradu bežných výdavkov do konca roka 2024, na úhradu kapitálových výdavkov do konca decembra 2026.
Oslavy 80. výročia SNP v Banskej Bystrici sa uskutočnia 28. a 29. augusta, hlavným organizátorom je Ministerstvo obrany SR. Informačnú a prezentačnú kampaň plánuje rezort spustiť v auguste.
V rámci programu osláv sa očakáva koncert štátnej opery, slávnosť s príhovormi hostí a kultúrnymi vstupmi či vojenská prehliadka. Vláda na organizáciu osláv vyčlenila koncom júna celkovo 2,7 milióna eur.
Vojna je podľa Orbána ako červená tabletka z filmu Matrix. Ak chcete zostať v stave falošného zdania, zoberiete si modrú tabletku. Ale ak chcete vnímať realitu, je všetko inak. Mediálne a politické klamstvá práve preto strácajú postupne svoju moc, povedal.
Maďarský premiér Viktor Orbán mal dnes v Rumunsku, v mestečku Băile Tușnad, kde žije maďarská menšina, tradičný dôležitý prejav, kde hodnotil situáciu vo svete a východiská pre Maďarsko. Ústrednou témou bola, pochopiteľne, vojna. Nezvyklo ostro kritizoval aj Ameriku, Poľsko a poníženie Nemecka.
Vojna zmenila os, ktorá vládla Európe, už to nie je Berlín-Paríž, ale Londýn-Varšava-Kyjev, v spolupráci s baltskými a škandinávskymi krajinami.
Nemecko-francúzska spolupráca bola podľa neho potrestaná, pretože nevyhovuje záujmom USA v Európe. Amerika sa podľa neho snaží prebudovať najmä seba samu, aj na úkor zvyšku sveta: "Američania budujú kapacity na získavanie kapitálu odkiaľkoľvek a z každého vyžmýkajú všetko. Každý bude donútený platiť za ochranu."
Európa čelí voľbe: alebo bude podriadená Spojeným štátom, alebo vytvorí vlastnú strategickú autonómiu.
Vojna na Ukrajine zmenila všetko
"Treba sa pripraviť na to, že Ukrajina sa nestane členským štátom Európskej únie, ale ani členom NATO, pretože na to chýba dostatok finančných zdrojov. Ukrajina sa vráti do úlohy nárazníkového štátu," povedal Viktor Orbán v Tušnáde.
Maďarský premiér sa vrátil k svojej ceste a mierovej misii, ako ju nazval, podľa neho došlo k zmene, presnejšie dochádza k postupnej zmene od provojnovej k mierovej politike. Pred vystúpením sa stretol s rumunským predsedom vlády a vyhlásil, že Rumunsko je dnes tretím najdôležitejším partnerom Maďarska.
Hoci väčšiu časť prejavu tradične venuje analýze súčasného stavu a toho, čo k nemu viedlo, krátko hovoril aj o budúcnosti: Na stole sú podľa neho tri hlavné otázky. Neočakávané dôsledky vojny na Ukrajine, po druhé, čo sa stane po vojne, ak tá zmení svet, ako ho dnes poznáme, k tomu patrí aj zmena mocenských pomerov v Európe, za tretiu a hlavnú otázku označil, ako sa má Maďarsko pripraviť na túto novú zmenenú realitu.
Najväčší priestor venoval téme vojny a jej dôsledkom. Narábanie s vojnou a vnímanie témy vojny a roly propagandy prirovnal k ústrednej téme z filmovej trilógie Matrix: Ak chcete zostať v stave falošného zdania, zoberiete si modrú tabletku. Ale ak chcete vnímať realitu, je všetko inak:
"Vojna je ako červená tabletka, svojou bezohľadnosťou nás privádza k ťažko chorému malomocnému a dáva nám úplne inú perspektívu."
Ideológie, mediálne deformácie, ale aj taktické klamstvá politikov podľa neho strácajú na sile. Dôvodom je práve to, že nežijú v realite.
Poukázal, že aj Ukrajina, aj Taiwan, aj Japonsko prijali postupne LGBT legislatívu podľa západného vzoru. Štáty, ktoré to odmietajú, sú označované za zaostalé, ale podľa maďarského premiéra si to vyžaduje intelektuálnu odvahu, aby tomu národy ako Maďari dokázali čeliť.
V analytickej časti Orbán hovoril o novej situácii, ktorá príde, ak vyhrá Donald Trump voľby, ako povedal, "Trump je ante portas," pred bránami. "A čas je na strane mieru."
Vrátil sa aj k atentátu na Trumpa, nemyslí si, že je to posledná prekvapivá vec, ktorá sa nevyhnutne stala v tejto kampani.
"Je tu nový mentálny priestor, tu je pes zakopaný a táto bitka sa odohráva v Spojených štátoch. Donald Trump si dal za cieľ vytrhnúť americký ľud späť z postnárodného liberálneho štátu a vrátiť ho do stavu národného štátu. Preto ho chcú uväzniť alebo aj zabiť, alebo ho pripraviť o majetok. Nie som si istý, či to, čo sa stalo, je posledná vec v kampani."
S Trumpom hovoril naposledy v piatok (včera) a ten poslal svoj pozdrav na podujatie v Tušnáde.
Ocenenie Ukrajiny, aj výrok Mikea Tysona
Orbán podotkol, že v rusko-ukrajinskej vojne majú obe strany brutálne straty na životoch, no napriek tomu sa nechcú dohodnúť. Obaja totiž veria, že môžu vyhrať, a obe krajiny sú motivované vlastnou pravdou. "Ukrajinci vojnu vnímajú ako inváziu Ruska. Rusi si myslia, že v regióne došlo k vážnemu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie, nechcú vojská NATO na Ukrajine, ide teda o vyprovokovanú vojnu. Ak by to záležalo na týchto dvoch stranách, potom vojna neskončí," dodal Orbán.
Práve preto treba podľa neho zvonku pomôcť dosiahnuť mier.
Orbán tiež citoval výrok bývalého slávneho boxera Mikea Tysona: "Každý má plán, až kým mu nerozbijú hubu," povedal.
"Sila Ukrajiny prevyšuje všetky očakávania. Od roku 1991 krajinu opustilo 11 miliónov ľudí a vládli v nej oligarchovia, štát v podstate nefungoval. Teraz však ukazujú úspešný, bezprecedentný odpor," povedal premiér. Ukrajina podľa Orbána objavila nový zmysel svojej existencie a namiesto doterajšieho statusu nárazníkového štátu teraz vníma samu seba ako súčasť Západu.
Problém vidí v tom, že európska politika skrachovala, pretože sa vzdala ochrany svojich vlastných záujmov a sleduje americké záujmy, a to aj za cenu sebadeštrukcie, keďže sankcie ničia európsku konkurencieschopnosť. "Brusel vytvára mier tým, že konštantne podporuje pokračovanie vojny," povedal Orbán.
Ocenenie Ruska, kritika Nemecka a USA
Orbán tiež ocenil výkonnosť a silu ruskej ekonomiky. Tá podľa neho predviedla, že Rusko sa dokázalo významne adaptovať na stav vojny a stalo sa významným producentom v takých oblastiach, kde predtým tovary dovážalo.
Tvrdenia o tom, že "Rusi sú rigidnou stalinskou autokraciou, sú falošné", povedal.
Kritizoval naopak Nemecko a americkú zahraničnú politiku.
"Bolo aktom podriadenia sa, keď Nemecko odignorovalo zničenie plynovodu Nord Stream, čo bol akt terorizmu. To, že tento čin nikto neobjasnil, že o ňom už nikto ani nehovorí, je prejavom podriadenosti, aj keď to bol teroristický čin kontrolovaný Spojenými štátmi americkými," vyhlásil Orbán.
Na adresu Nemecka a Francúzska ešte dodal: "Médiá trestajú nemecko-francúzsku politiku, ktorá nevyhovuje americkým záujmom, a preto dochádza k nemecko-francúzskym prešľapom."
Rusko je podľa Orbána príliš veľkým a rozľahlým štátom, príliš veľkým aj pre ruskú populáciu. Ale to, čo robí a ako sa správa, je "logické, pochopiteľné a dalo sa to predpokladať". Je to naopak Západ, ktorý je rozdelený a nevie, čo chce, preto nedokáže riešiť výzvy, ktoré prichádzajú z Ázie.
Orbán povedal, že v čase vojny sa snaží svojich západných kolegov vyrušiť otázkou o Rusoch: "A čo ak sa správajú logicky, ale my nerozumieme ich logike?"
Západ podľa neho stráca schopnosť takto uvažovať, pretože koncept národného štátu považuje za prekonaný a pretože popiera morálku a spoločnú kultúru, "čo sme videli aj včera pri otvorení olympijských hier v Paríži".
Západná časť Európy žije v post-národných štátoch.
Na Západe už podľa Orbána nechcú tamojšie elity a politici stanovovať veľké ideály a ciele. Myslí si pritom, že "tajomstvom veľkosti je slúžiť niečomu väčšiemu, ako ste vy". Takých vecí nie je veľa: "váš Boh, vaša krajina a vaša rodina. Ak namiesto toho obrátite svoju silu na svoju vlastnú veľkosť, nebude vám daná veľkosť".
Prekvapivá kritika Poľska
Kým bol pri moci Kaczynski a jeho strana Právo a spravodlivosť, vzťahy s Maďarskom boli síce od začiatku vojny na bode mrazu, ale Orbán Varšavu nekritizoval. To sa dnes zmenilo.
Poľsko sa podľa Orbána "vzdalo spolupráce s V4 a obišlo nemecko-francúzsku os". Myšlienka vyhnúť sa francúzsko-nemeckej osi existovala už predtým, jedným zo základov tohto plánu boli Poliaci, cituje jeho prejav denník Magyar Nemzet:
Tusk chce "urobiť z Poľska základňu číslo jeden Ameriky v Európe, aby mohol pôsobiť proti Nemcom a Rusom. Starý plán: oslabenie Ruska a prekonať rozvoj Nemcov."
Orbán ale pripomenul aj jeden málo známy fakt. Poľsko patrí medzi štáty, ktoré výrazne obchádzajú sankcie proti Rusku a udržujú si svoje biznis vzťahy cez tretie štáty. "Naši poľskí bratia a sestry vo Varšave presadzujú tú najúžasnejšiu politiku útočenia na našu krajinu (Maďarsko, pozn. red.) kvôli obchodným vzťahom s Rusmi, zatiaľ čo oni sami obchodujú s Rusmi."
Čo znamená Tušnád pre Fidesz a Orbána
Na niekoľkodňové podujatie do Rumunska chodia tisíce Maďarov, vrátane politickej a hospodárskej elity z Budapešti, ale aj mnohí slovenskí Maďari. Orbán tradične sedí vedľa Zsolta Németha, ktorý patrí k zakladateľom Fideszu a letnej univerzity, ako toto podujatie volajú od roku 1991, keď ho založili. Druhým spolusediacim je tradične protestantský pastor a bývalý politik Maďarov v Rumunsku László Tőkés.
Cez deň sa konajú početné diskusie o politike, centrálnou je práve tradične veľký sobotný prejav Viktora Orbána, kde už pravidelne formuluje dlhodobý pohľad na situáciu vo svete a maďarské záujmy. Zvykne sa vyjadrovať aj o otvorene ideologickým otázkam, práve v Tušnáde sa pred 10 rokmi prihlásil k programu neliberálnej demokracie, čo vyvolalo medzinárodnú pozornosť. Orbán odvtedy opakovane hovoril, že medzi liberalizmom a demokraciou je napätie, a on stojí na strane demokracie, nie liberalizmu. Liberáli jeho slová interpretovali ako jeho cielený útok na fungovanie liberálnej demokracie. Orbán však odvtedy opakovane dokázal vyhrať voľby.
Úryvky prejavu v angličtine možno nájsť tu. Video z prejavu v maďarčine tu:
Hospodárstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky sa zotavilo po troch rokoch bez rastu najmä vďaka ouživeniu obchodu s Čínou. Hrubý domáci produkt Pchjongjangu narástol o viac ako tri percentá, odhadujú juhokórejská banka.
To je najvyššie tempo rastu od roku 2016, uviedla koncom tohto týždňa Bank of Korea. KĽDR oficiálne údaje o vývoji svojho hospodárstva nezverejňuje. Odhady Bank of Korea tak patria medzi najdôveryhodnejšie ukazovatele ekonomickej aktivity v Severnej Kórei.
Na porovnanie, v roku 2022 klesla ekonomika KĽDR o 0,2 percenta, v roku 2021 o 0,1 percenta a v roku 2020 v dôsledku pandémie nového koronavírusu a medzinárodných sankcií až o 4,5 percenta.
Dôležité bude aj zvýšenie objemu obchodu s Čínou. Obchod KĽDR s najväčšou ázijskou ekonomikou predstavoval vlani až 98,3 percenta z celkového objemu severokórejského obchodu. Čo sa týka jednotlivých sektorov, najvýraznejší rast produkcie zaznamenalo vlani stavebníctvo.
Prvá svetová vojna, ktorá vypukla 28. júla 1914, svojim rozsahom, trvaním, ako aj ľudskými stratami patrí medzi najtragickejšie udalosti v dejinách ľudstva.
Armády do nej zmobilizovali viac ako 60 miliónov mužov v brannom veku a viedla sa nielen v Európe, ale aj v Afrike a v Ázii. Zahynulo v nej približne desať miliónov vojakov a sedem miliónov civilistov.
Militarizované Nemecko a problematický Balkán
V nedeľu 28. júla uplynie 110 rokov od začiatku viac ako štyri roky trvajúceho svetového konfliktu. Predchádzal mu nárast politického napätia najmä na Balkáne. Problematickým bol región Bosny, ktorý bol od roku 1908 súčasťou habsburskej monarchie.
"Boli to však aj prejavy nemeckého militarizmu, ktoré viedli k eskalácii napätia. [...] Atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve bol len zámienkou pre Nemecko, ktoré malo v zbrojení pred ostatnými krajinami náskok," uviedol historik Vojenského historického ústavu Peter Chorvát.
Namiesto niekoľkých týždňov štyri roky
Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914 až 1918 vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami. Nemecko vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku.
Na začiatku európski panovníci cisárskeho Nemecka a rakúsko-uhorskej monarchie sľubovali, že takzvaná Veľká vojna bude krátka, úspešná a bude trvať niekoľko týždňov. "Kým opadne lístie zo stromov, budete doma," tvrdil nemecký cisár Wilhelm II. vojakom.
Napriek tomu viacerí dôstojníci generálnych štábov upozorňovali, že konflikt môže po vyhlásení vojny Srbsku zo strany rakúsko-uhorskej monarchie koncom júla 1914 prerásť do celosvetovej vojny.
Urýchlený vývoj zbraní a zastarané vybavenie vojakov
Vo vojne proti sebe stáli štáty Dohody a Ústredné mocnosti. "Štáty Dohody boli Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké a ich ďalší spojenci. Napríklad Taliansko, ktoré bolo do vypuknutia konfliktu súčasťou Trojspolku, sa pridalo na stranu Dohody v roku 1915 s víziou územných ašpirácii na úkor habsburskej monarchie. Podobne konalo v roku 1916 aj Rumunsko," vysvetlil Chorvát. Medzi Ústredné mocnosti patrili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.
Prvá svetová vojna sa označuje aj ako zákopová (pozičná) vojna, ktorá bola predovšetkým úzko spojená so západným frontom. Vojna výrazne urýchlila vývoj viacerých zbraní, ktoré sa postupne objavovali na frontoch.
Práve tie mali za úlohu prelomiť sústavu zákopov a vyradiť z boja ich obranu. Viaceré zložky armády, ktoré boli jej pýchou pred vypuknutím vojny, napríklad jazdectvo, sa ukázali ako neúčinné.
"To isté sa dá povedať o niektorých výstrojných súčiastkach. Napríklad vo výstroji vojakov, ktorí odchádzali na front v roku 1914, ešte nebola oceľová prilba. Takisto sa v bojoch ukazovala ako úplne nepraktická šabľa. Vojna akcelerovala aj vývoj vojenského letectva, ktoré dovtedy plnilo najmä prieskumné úlohy. Vojnu na mori v nebývalej miere ovplyvnilo používanie ponoriek. Na západnom fronte sa objavili aj prvé tanky. Masové použitie zaznamenali aj guľomety a plameňomety. Prvý raz sa objavili tiež bojové plyny," priblížil historik.
V továrňach pracovali ženy aj deti
Vojna priniesla negatívne dopady na civilné obyvateľstvo - nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad až hladomor, rekvirácie, drancovanie, vážne choroby a napokon nasadenie žien a detí na ťažké práce vo fabrikách pre potreby vojenského priemyslu. Trpeli desiatky miliónov civilistov po celom svete.
"Prvým problémom bol odchod mobilizovaných mužov, pričom okamžite bol veľký nedostatok pracovného personálu. Na mnohých miestach už v roku 1914 v niektorých továrňach boli zamestnané ženy a deti," pripomenul Chorvát.
V dlhej vojne boli dôležité farebné kovy
Vojna trvala neúmerne dlho. "Ak si napríklad zoberieme vojnové konflikty z 19. storočia, tak niektoré z nich boli ´vybavené´ v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Čiže neúmerne dlhý priebeh vojny mal vplyv na to, že boli rekvirované kovy. Pre vedenie vojny mali pre rakúsko-uhorskú armádu veľký význam farebné kovy - meď a mosadz," uviedol historik.
Pritom už v druhom vojnovom roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, za ktoré v prípade nedodržania hrozil postih. Špičkou ľadovca sa stala rekvirácia zvonov z kostolov. "Existovalo obrovské množstvo ďalších predmetov, ktoré podliehali rekviráciám, či už to boli potreby pre domácnosť.
Znamenalo to, že gazdinky sa doma museli zriecť foriem na pečenie, pekáčov, starých vaní a podobne. Rekvirovali sa dokonca aj kľúče nad desať gramov a s blížiacim sa koncom konfliktu došlo nielen na zvony, ale takisto aj na strechy niektorých budov," priblížil Peter Chorvát z VHÚ.
Napriek tomu, že na jar 1918 strategická situácia Ústredných mocností nebola zlá, rozhodujúcou sa stalo vyčerpanie hospodárstva. Napríklad v rakúsko-uhorskej armáde sa v roku 1918 bežne konzumovalo aj konské mäso. Rozhodujúcou sa teda ukázala hospodárska prevaha štátov Dohody.
Koniec vojny, koniec monarchií
Konflikt sa skončil prímerím medzi krajinami Dohody a Nemeckom. Podpísali ho v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a naopak vznik nových štátov medzi nimi Československa, Maďarska či Rakúska. Poľsko sa stalo opäť nezávislým štátom a na Balkáne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Kráľovstvo Juhoslávia).
Na Slovensku pôsobili dve vojenské školy
Mobilizácia sa dotkla aj územia dnešného Slovenska. Na bojiská postupne odviedli 400-tisíc mužov, z nich sa približne 70-tisíc nikdy nevrátilo a ďalších 60-tisíc utrpelo trvalé zmrzačenie.
V rakúsko-uhorskej armáde v predvojnovom období slúžili štyri percentá Slovákov. O vojenské remeslo nebol veľký záujem. Existovali dve vojenské školy na území dnešného Slovenska, a to kadetské školy v Bratislave a v Košiciach.
"Ak sa chcel niekto stať dôstojníkom, znamenalo to, že sa počítalo s určitými finančnými výdavkami, ktoré štúdium predstavovalo," vysvetlil historik. Počas vojny začali obidve školy uplatňovať systém zrýchlenia štúdia pre mužov, ktorí mali záujem stať sa dôstojníkmi.
Slováci v zahraničných légiách
Počet vojakov-Slovákov bol obdobný aj počas 1. svetovej vojny. Čechov bolo okolo 13 percent. Tento pomer sa vystupňoval aj v československých légiách. Na konci 1. svetovej vojny sa celkový počet československých legionárov v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku odhadoval na 100-tisíc mužov.
Slováci a Česi dosiahli v bojoch významné úspechy. "Počas takzvanej Kerenského ofenzívy bola 2. júla 1917 pri Zborove prvýkrát nasadená československá brigáda. Tým, že prelomila niekoľko obranných pásiem dosiahla výrazný úspech. Tento úspech by bol ešte väčší, keby sa susedné ruské jednotky pripojili k útoku, čo sa ale nestalo," pripomenul historik.
Významné postavenie zohralo vo vojne letectvo, ktoré zaznamenalo enormný rozvoj. Viacerí úspešní letci mali slovenské korene. "Napríklad letecké eso z vtedajšieho Prešporka Jozef Kiss. Zahynul v dôsledku zranení, ktoré utrpel vo vzdušnom súboji," spomenul Chorvát.
Zástupca šéfa ukrajinskej polície Andrij Nebytov pre médiá uviedol bližšie informácie o motívoch a konaní Vjačeslava Zinčenka podozrivého z vraždy nacionalistickej političky Iriny Farionovej. S pravdepodobným vrahom sa osobne rozprával.
"Poviem to takto: táto osoba neprišla na túto myšlienku sama. Viete, že bol členom určitých skupín, ktoré bohužiaľ neboli proukrajinské," priblížil Nebytov s tým, že samotný Zinčenko rešpektuje Ukrajinu.
"Jeho otec bojuje v armáde. Miluje Ukrajinu a myslí si, že urobil správnu vec. Myslí si, že ukrajinská spoločnosť by sa nemala deliť. Mal svoje vlastné motívy," doplnil šéf ukrajinskej polície. Zbraň, ktorou pravdepodobný vrah Farionovú zastrelil, sa nenašla.
Na severe amerického štátu Kalifornia evakuovali viac ako 4-tisíc ľudí pre plamene požiaru, ktorý v čase horúčav zasiahol plochu takmer 100-tisíc hektárov. Napriek úsiliu stoviek zasahujúcich hasičov oheň naberá na sile.
Úrady museli pre šíriace sa plamene evakuovať 4-tisíc ľudí z obcí Cohasset a Forest Ranch a ďalších 400 osôb z mesta Chico, pri ktorom požiar v stredu vypukol po tom, ako muž odtlačil do rokliny horiace auto. Polícia ho zadržala. Oheň zatiaľ zničil 134 budov, informovali úrady.
Na východe štátu Oregon záchranári v piatok našli malé hasičské lietadlo, ktoré sa stratilo počas hasenia plameňov pri dedinke Seneca. Lietadlo spadlo v zalesnenej oblasti, pilot zahynul.
V Idahu vypukol lesný požiar po zásahu bleskom, úrady preventívne evakuovali malú obec Juliaetta asi 40 kilometrov juhovýchodne od mesta Moscow.
Francúzsky prezident napriek nedávnemu pnutiu medzi Parížom a Buenos Aires prijal v piatok svojho argentínskeho náprotivka. Počas schôdzky v Elyzejskom paláci Emmanuel Macron a Javier Milei preberali viaceré témy.
Obaja lídri diskutovali o vojne na Ukrajine, nedeľných prezidentských voľbách vo Venezuele a plánovanej dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickým obchodným združením MERCOSUR, ktorého členom je aj Argentína.
Vo vzťahoch medzi Parížom a Buenos Aires prevládalo v uplynulých dňoch isté napätie. Minulý týždeň vyvolalo pobúrenie video, na ktorom argentínski futbalisti po víťazstve v šampionáte Copa América skandovali hanlivý pokrik o francúzskych hráčoch afrického pôvodu.
Po následnej kritike situáciu svojou reakciou ešte viac zhoršila argentínska ultrakonzervatívna viceprezidentka Victoria Villarruelová. "Žiadna koloniálna krajina nás nezastraší za to, že spievame pieseň alebo hovoríme pravdu, ktorú si nechcú pripustiť," napísala v príspevku na sociálnej sieti X.
Mileiho vláda sa od Villarruelovej vyjadrenia dištancovala. Argentínsky prezident v snahe o upokojenie situácie poslal na francúzske veľvyslanectvo v Buenos Aires svoju sestru a blízku poradkyňu Karinu Mileiovú.
Dvojnásobná vražda sa stala vo februári v meste Oberhausen na západe krajiny. Podľa obžaloby 14- a 15-roční mladíci dobodali obete na smrť. Štyria mladíci čelia aj obvineniam z viacerých lúpeží a fyzických napadnutí, ktorých sa údajne dopúšťali od mája minulého roku.
Dvoch profesionálnych basketbalových hráčov z Ukrajiny, vo veku 17 a 18 rokov, napadli na miestnej železničnej stanici a dobodali na smrť. Čin, ktorý podľa polície nemal rasistický motív, vyvolal v Nemecku vlnu pobúrenia.
Úsek od 27. do 12,5. kilometra v smere z Trnavy do Bratislavy bude uzavretý do 12.00 h. Nasledovať bude spustenie minimálne jedného jazdného pruhu v smere do Bratislavy. Čiastočná uzávera sa skončí najneskôr v nedeľu (28. 7.) o 20.00 h. Informovala o tom bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.
"Počas úplnej uzávery diaľnice D1 bude obchádzková trasa vedená cez výjazd na Senec a následne po ceste č. II/503 - Senec - cestu č. I/61 - Veľký Biel - Bernolákovo - Bratislava," spresnila polícia. Upozorňuje vodičov, ktorí plánujú jazdu týmto úsekom, aby vyrazili s dostatočnou časovou rezervou.
"Zároveň im pripomíname, aby boli trpezliví, opatrní a zvýšili svoju pozornosť počas prejazdu uvedeným úsekom. V prípade zdržania sa v kolónach odporúčame účastníkom cestnej premávky, aby mali so sebou dostatočné množstvo tekutín," dodala.
Federálny úrad pre vyšetrovanie vyhlásil, že počas neúspešného pokusu o atentát zasiahla bývalého amerického prezidenta strela, ktorú proti nemu vyslal 20-ročný Thomas Matthew Crooks. Celkovo vystrelil osemkrát.
"Čo zasiahlo bývalého prezidenta Trumpa do ucha bol projektil, buď celý alebo jeho menší roztrieštený úlomok, ktorý vystrelil nebohý atentátnik zo svojej pušky," uviedla FBI vo svojom vyhlásení.
K streľbe prišlo v sobotu, 13. júla, počas predvolebného mítingu v Pensylvánii. Bezpečnostné zložky útočníka zabili. Riaditeľ FBI Christopher Wray povedal, že existujú určité pochybnosti, či "to bola strela alebo jej úlomok, ktorý ho (Trumpa) zasiahol do ucha".
Úradujúci americký prezident plánuje začiatkom týždňa predstaviť reformu Najvyššieho súdu. Podľa portálu Politico sa Joe Biden zameria na obmedzenie počtu funkčných období sudcov a zaviesť chce aj vymáhateľný etický kódex.
Takisto sa očakáva, že sa bude snažiť presadiť zmeny v ústave, ktoré by obmedzili prezidentskú imunitu ako aj imunitu ďalších verejných činiteľov.
Biden sa pre tento krok rozhodol po tom, čo Najvyšší súd v júli dospel k záveru, že prezidentom USA prináleží rozsiahla trestnoprávna imunita. Svoje plány predstaví v štáte Texas v pondelok, pričom dovtedy sa konkrétne detaily ešte môžu zmeniť.
Desiatky Ukrajincov formou verejného protestu sa dožadovali, aby im zastupiteľský úrad vydal cestovné pasy. Ukrajina totiž prestala v apríli poskytovať konzulárne služby v zahraničí mužom podliehajúcim brannej povinnosti.
Demonštranti boli zväčša muži vo veku 20 až 50 rokov, niektorých sprevádzali ich partnerky. Organizátori vopred vyzvali protestujúcich, aby krotili svoje vášne a zdržali sa agresívnych výziev na zmenu vlády v Kyjeve. Hnev medzi účastníkmi však prepukol po tom, čo im prvý tajomník veľvyslanectva Bohdan Serhijčuk začal vysvetľovať, že im nedokáže pomôcť.
V súčasnosti zastupiteľské úrady Ukrajiny v zahraničí vydajú Ukrajincom podliehajúcim brannej povinnosti pas iba vtedy, ak má armáda o nich aktualizované údaje. Tie si môžu aktualizovať iba v odvodových strediskách na Ukrajine, tam však nechcú ísť pre obavy, že by ich okamžite poslali na front.
Podľa organizátorov protestu hrozí, že tisíce Ukrajincov sa takto v Česku prepadnú do ilegality. "Sú tu ľudia, ktorí tu majú trvalý pobyt desať či 15 rokov a s Ukrajinou nemajú nič spoločné. Nemajú tam adresu, žiaden majetok a teraz nemajú ani doklady," povedala spoluorganizátorka protestu Oxana Kotenková.
Ukrajinci žijúci v ČR na problém upozornili aj tamojšie ministerstvo vnútra či ombudsmana, zatiaľ však neuspeli. Podľa vlastných slov nevedia, ako budú platiť hypotéky či ako budú ich deti chodiť do školy. Upozorňujú, že mnohí o nový pas požiadali ešte pred aprílovou zmenou ukrajinského zákona o poskytovaní konzulárnych služieb.
V ČR žije podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí približne 94.000 ukrajinských mužov v brannom veku. Česká vláda minulý týždeň podpísala s Ukrajinou bezpečnostnú dohodu. Minister zahraničných vecí Jan Lipavský už dávnejšie avizoval, že Praha pomôže Ukrajine s návratom bojaschopných mužov.
Ruské úrady zatkli a umiestnili do väzby bývalého námestníka ministra obrany Dmitrija Bulgakova pre podozrenie z korupcie. Bulgakov pôsobil na poste námestníka ministra obrany v rokoch 2008 až 2022, kde mal na starosti logistiku.
Detaily o tom, z čoho konkrétne je 69-ročný Bulgakov obvinený, ruské médiá neuvádzajú. Server Kommersant však pripomína, že v roku 2016 obdržal vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie. Ako námestník sa staral o technickú podporu armády, dozoroval výstavbu železničnej trate obchádzajúcej Ukrajinu a zodpovedal za zásobovanie ruských jednotiek v Sýrii. V roku 2022 bol z funkcie odvolaný a preložený.
Podľa agentúry Reuters je Bulgakov posledným z radu vysokopostavených činiteľov ruského ministerstva obrany podozrivých z korupcie. Tento prípad je označovaný za najväčší škandál, ktorý zasiahol ruskú armádu v posledných rokoch.
Donald Trump sa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom stretol deň po tom, ako sa Netanjahu vo Washingtone zišiel s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.
Trump na Floride vo svojom sídle Mar-a-Lago izraelského premiéra a jeho manželku Saru vrúcne privítal. Následne skritizoval Harrisovú, ktorá Netanjahuovi na ich štvrtkovom stretnutí tlmočila svoje "vážne obavy" z vysokého počtu civilných obetí izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy. "Myslím si, že jej poznámky boli neúctivé," povedal Trump. "Nechápem, ako ju niekto, kto je žid, môže voliť", dodal.
Netanjahu chce rýchlejšie dosiahnutie prímeria
Netanjahu dúfa, že jeho návšteva USA povedie k rýchlejšiemu dosiahnutiu dohody o prímerí. "Dúfam, že to tak bude. Ale myslím si, že to ukáže čas," povedal novinárom.
Vyjadril tiež presvedčenie, že k posunu v rámci úsilia o dohodnutie prímeria došlo vďaka vojenskému tlaku zo strany Izraela.
Trump odmietol, že by v jeho vzťahu s izraelským premiérom bolo akékoľvek napätie. "Vždy sme mali výborný vzťah," povedal a pripomenul ústretové kroky, ktoré voči Izraelu urobil keď bol prezidentom. Tie zahŕňajú presun amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema či odstúpenie Spojených štátov od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom.
Poďakoval Trumpovi pred Kongresom
Netanjahu v stredu vystúpil s prejavom v americkom Kongrese, kde Trumpovi okrem iného poďakoval za všetko, čo už spravil pre Izrael. "Chcem sa poďakovať aj prezidentovi Trumpovi za všetko, čo urobil pre Izrael - od uznania zvrchovanosti Izraela nad Golanskými výšinami cez konfrontáciu s iránskou agresiou až po uznanie Jeruzalema za naše hlavné mesto a presunutie amerického veľvyslanectva," povedal.
Netanjahua zároveň americký exprezident kritizoval za zlyhania izraelských bezpečnostných síl, vďaka ktorým bolo podľa jeho slov možné, že palestínske militantné hnutie Hamas vykonalo 7. októbra bezprecedentný útok na Izrael, na ktorý ten odpovedal rozpútaním ofenzívy v Gaze.
Vládnuca strana prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana začiatkom mesiaca predložila do parlamentu návrh zákona, ktorý znepokojil ochrancov zvierat. Po novom by obce mali povinnosť premiestňovať túlavé zvieratá z ulíc do útulkov, kým nebudú adoptované. Agresívne psy alebo psy s neliečiteľnými chorobami by mali byť utratené. Aktivisti navrhujú radšej masovú kastračnú kampaň.
Demonštranti sa v piatok pokúsili zhromaždiť v centre mesta, ale polícia sa im v tom snažila zabrániť a dostali sa do vzájomných potýčok.
Na proteste bolo vidieť transparenty s nápismi: "Nemôžete ich obkľúčiť, uväzniť a zabiť" a "Stiahnite ten zákon".
Populácia pouličných psov v Turecku sa odhaduje na štyri milióny a podľa návrhu zákona obce za posledných 20 rokov vykastrovali 2,5 milióna psov.
Návrh zákona obsahuje informáciu, že v súčasnosti je v krajine 322 útulkov pre zvieratá, ktoré môžu prijať celkovo 105-tisíc psov, čo je však iba zlomok z celkového počtu túlavých psov.
Približne 47 percent opýtaných občanov Únie uviedlo, že sa "dosť obáva" o bezpečnosť EÚ počas nasledujúcich piatich rokov, zatiaľ čo ďalších 17 percent uviedlo, že sa "veľmi obáva".
Podľa výsledkov majú najväčšie obavy o bezpečnosť obyvatelia Portugalska (77 percent). V Nemecku 54 percent respondentov uviedlo, že sa "dosť" alebo "veľmi" obávajú o bezpečnosť EÚ.
Podľa prieskumu približne 58 percent občanov EÚ má stále tendenciu mať optimistický názor na budúcnosť EÚ, zatiaľ čo približne 37 percent občanov vyjadrilo pesimizmus.
Približne 50 percent občanov EÚ považuje vojnu na Ukrajine za najväčšiu súčasnú výzvu pre EÚ, zatiaľ čo 41 percent opýtaných považuje v súčasnosti za najväčšiu výzvu nelegálnu migráciu. Ďalších 35 percent respondentov uviedlo aj environmentálne problémy a zmenu klímy.
Pokiaľ ide o otázky, ktorým by sa EÚ mala venovať prioritne, respondenti najčastejšie uvádzali životné prostredie a zmenu klímy (33 percent) a nelegálnu migráciu (tiež 33 percent), po ktorých nasledovala bezpečnosť a obrana (29 percent) a vojna na Ukrajine (25 percent).
Názory občanov EÚ na výkonnosť hospodárstva v celej EÚ v nasledujúcich piatich rokoch sa rôznia. Približne 50 percent respondentov vyjadrilo dôveru v budúcnosť hospodárstva, zatiaľ čo 45 percent uviedlo, že sú skôr skeptickí.
Na online prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Inštitútu pre výskum verejnej mienky (Ipsos) v období na prelome júna a júla, sa zúčastnilo viac ako 25.000 občanov EÚ vo veku 15 rokov a viac.
Podpaľačské útoky zasiahli železničnú dopravu v celej krajine iba niekoľko hodín pred otváracím ceremoniálom olympijských hier v Paríži a ovplyvnili cestovné plány tisícov ľudí.
Národná železničná spoločnosť SNCF uviedla, že aj keď v priebehu dňa prišlo k postupnému zlepšeniu služieb po sabotáži, stále môže dôjsť k určitému narušeniu mnohých liniek. Dodala však, že prepravné plány pre olympijské tímy sú naďalej zaručené. "V koordinácii s poriadkovými silami sa zintenzívnil dohľad nad železničnou sieťou zo zeme aj zo vzduchu za využitia ľudských aj technických zdrojov," dodala SNCF vo vyhlásení, ktoré sprostredkovala agentúra Reuters.
Francúzsky premiér Gabriel Attal vyhlásil, že podpaľačské útoky, ktoré zasiahli železničnú dopravu v krajine niekoľko hodín pred otváracím ceremoniálom OH 2024, mali jasný cieľ - zablokovať vysokorýchlostnú železničnú sieť. Útoky boli podľa neho "pripravené a koordinované". Podpaľači sa strategicky zamerali na kľúčové trasy vedúce do Paríža zo severu, východu a západu. "Išlo o premyslený, vypočítaný a koordinovaný útok," povedal generálny riaditeľ SNCF Jean-Pierre Farandou. Dodal, že miesta útokov boli vybrané tak, aby mali čo najvážnejšie dôsledky. Komplikácie podľa SNCF potrvajú minimálne celý víkend, kým sa nevykonajú potrebné opravy.
Ruské jednotky, ktoré už operujú západne od Avdijivky, ohrozujú diaľnicu T0504, známu ako "cesta života". Cestná komunikácia je kľúčovou zásobovacou trasou pre ukrajinské ozbrojené sily v Doneckej oblasti, pričom zároveň slúži na evakuáciu ranených a padlých vojakov do vnútrozemia.
Diaľnica T0504 sa používa na spojenie Pokrovska, zásobovacieho uzla na západ, s tromi najväčšími mestami Donbasu, ktoré stále drží v moci Ukrajina: Kosťantynivka, Kramatorsk a Slavjansk.
Ruské sily pritom rozširujú svoje predmostie v oblasti obce Očeretyno, približne 20 kilometrov severozápadne od Donecka, a postupne dobývajú okolité osady. Cieľom týchto manévrov je dosiahnuť operačnú úroveň, ktorá by umožnila ďalší postup. Podľa odborníka na analýzu otvorených dát denníka Bild Juliana Repkeho spolu tieto aktivity súvisia a naznačujú koordinovaný plán ruskej armády.
Repke uvádza, že ruským jednotkám ostáva približne 6 kilometrov, kým dosiahnu diaľnicu T0504 prostredníctvom obce Vozdviženka. Ukrajinské ozbrojené sily však v tejto oblasti už vybudovali obranu, ktorá zadržiava ruský postup.
"Ak Ruská federácia obsadí čo najväčšie územie na západe, bude schopná postupovať na sever smerom k diaľnici v širokej fronte. Potom bude pre ukrajinské ozbrojené sily oveľa ťažšie sa brániť," uviedol analytik.
Trasa je jednou z niekoľkých kritických hlavných zásobovacích tepien a alternatívou pre ňu podľa webu Kyiv Independent predstavujú len vidiecke a menšie hlavné cesty, ktorých používanie by ukrajinskú logistiku výrazne skomplikovalo.
Poslednou ukrajinskou baštou pred dobytím diaľnice je aj podľa poľského Centra východných štúdií dedina Vozdviženka, v ktorej pred vojnou žilo asi 300 obyvateľov.
Ako Štandard už informoval, ruský postup v tejto oblasti nepatrí medzi bleskové. Dobytie dediny Novooleksandrivka, ktorá je najzápadnejším bodom Doneckej oblasti pod kontrolou útočníkov a ktorá sa nachádza pred Vozdviženkou, hlásili Rusi už takmer pred tromi týždňami.
Bývalý brazílsky futbalista Zico sa stal tesne pred štartom olympiády v Paríži terčom zlodejov. Neznámi páchatelia mu ukradli tašku s mimoriadne cenným obsahom.
Niekdajší slávny futbalista vlastným menom Arthur Antunes Coimbra, hrajúci na poste ofenzívneho stredopoliara, ktorý v 71 zápasoch v drese národného tímu strelil 48 gólov, na Olympijské hry prišiel na pozvanie brazílskeho reprezentačného tímu.
Podľa denníka Le Parisien mu mali aktovku ukradnúť z taxíka. Páchatelia údajne boli dvaja - zatiaľ čo jeden zo zlodejov odvádzal pozornosť vodiča, druhý mal tašku ukradnúť cez otvorené okno v zadnej časti vozidla.
Denníky Daily Mail a The Sun informovali, že 71-ročný Zico mal v kufríku cennosti v hodnote 420.000 libier (približne 500.000 eur). Bývalý hráč Flamenga údajne prišiel okrem bankoviek aj o cenné hodinky a diamantový náhrdelník. Informáciu priniesla agentúra DPA.
Demografické trendy podľa neho ohrozujú budúcnosť Ruska. Rusko od rozpadu Sovietskeho zväzu zápasí so starnutím obyvateľstva, odlivu mužov v dôsledku konfliktu na Ukrajine a najnižšej pôrodnosti za posledných 17 rokov.
"Teraz je na strašnej úrovni 1,4 (pôrodov na ženu). To je porovnateľné s európskymi krajinami, Japonskom a podobne. Pre budúcnosť národa je to však katastrofálne," povedal hovorcva Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že každý, kto má veľa detí je hrdina. "Žijeme v najväčšej krajine na svete. A z roka na rok je nás menej. Jediný spôsob, ako sa s tým popasovať, je zvýšiť priemernú pôrodnosť," uviedol.
Rusko malo pri rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 približne 148 miliónov obyvateľov, pričom po dlhom období vysokej úmrtnosti a nízkej pôrodnosti v 90. rokoch 20. storočia je Rusov teraz približne 144 miliónov.
Demografia v Rusku sa od sovietskych čias nezlepšila napriek tomu, že vláda prezidenta Vladimira Putina ponúka veľkorysé príspevky a dotácie na hypotéky pre veľké rodiny, píše AFP.
Tento demografický vývoj je podľa Peskova trend. "Situácia bude ešte istý čas zložitá, ale vláda na tejto otázke intenzívne pracuje a je to jedna z hlavných priorít prezidenta Ruska," dodal.
Demografi predpovedajú, že počet obyvateľov Ruska by mohol do roku 2040 klesnúť na 130 miliónov.
S problémom sa taxikári obracajú na ministerstvo dopravy. Spisujú petíciu na zmenu zákona o taxislužbách. Ak im nevyhovejú, hrozia blokádou mesta.
Ako píše portál zilinak.sk, taxislužba Bolt sa v Žilinskom kraji rozrástla a preferuje ju čoraz viac zákazníkov. Doplácajú na to hlavne miestni taxikári, ktorí sú neraz nútení hľadať si prácu v zahraničí.
Žiadajú preto znížiť počet vydaných koncesií s ohľadom na počet obyvateľov mesta, ako aj ich lokalizáciu, ktorá zabráni, aby napríklad vodič s koncesiou z Bratislavského kraja mohol jazdiť v Žilinskom kraji.
V závere žiadajú tiež, aby služby nemohol prevádzkovať nikto na vozidle so zahraničnou poznávacou značkou. „Ak tu chce ukrajinský občan alebo občan iného štátu robiť taxislužbu, musí spĺňať kritériá ako je karta vozidla taxislužby, psychologické vyšetrenie, zdravotná prehliadka,“ píše Michal Jasenák z MJ TAXI.
Ďalej dodal, že ak im nebude vyhovené ani po tejto petícii, budú blokovať všetky mestá na Slovensku a keď to nepomôže, tak pôjdu na úrad vlády.
Rada EÚ na základe odporúčania Komisie odporučila začatie formálneho konania proti siedmim členským štátom Únie, informovala agentúra DPA na základe tlačovej správy Rady.
Rada rozhodla, že v prípade Belgicka, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovenska je oprávnené začatie procedúry pre nadmerný deficit.
Jedna z troch najvyšších inštitúcií EÚ okrem toho uviedla, že Rumunsko, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite od roku 2020, neprijalo účinné opatrenia na nápravu svojho deficitu, a preto by konanie malo pokračovať.
Cieľom konania je zabezpečiť, aby sa vlády všetkých členských štátov vrátili k rozpočtovej disciplíne alebo si ju udržiavali a vyhli sa nadmernému deficitu. Konečným cieľom je teda udržanie nízkeho verejného dlhu alebo zníženie vysokého dlhu na udržateľnú úroveň.
Krajinám, ktoré opakovane porušujú fiškálnu disciplínu, teoreticky hrozia miliardové pokuty, ktoré však v praxi nikdy neboli uplatňované.
Členské štáty musia podľa Paktu stability a rastu dodržiavať rozpočtovú disciplínu, pričom deficit verejných financií by nemal presiahnuť tri percentá HDP a ich dlh by sa nemal dostať nad 60 percent HDP.
Konanie pri nadmernom deficite má podnietiť vlády, aby prijali opatrenia na konsolidáciu verejných financií. Eurokomisia v takom prípade predloží daným krajinám odporúčania, aby prijali účinné opatrenia na nápravu, pričom zvýši kontrolu ich verejných financií.
EK v správe týkajúcej sa Slovenska uviedla, že podľa údajov potvrdených v apríli európskym štatistickým úradom Eurostat deficit verejných financií v roku 2023 dosiahol 4,9 percenta HDP a verejný dlh predstavoval 56 percent HDP. Podľa Komisie to, že sa deficit v minulom roku dostal nad referenčné tri percentá HDP, nebolo spôsobené žiadnou výnimočnou udalosťou ani prudkým poklesom ekonomiky v zmysle Paktu stability a rastu.
Exekutíva Únie na základe jarných prognóz tiež počíta s tým, že deficit slovenských verejných financií zostane nad úrovňou troch percent HDP aj v rokoch 2024 a 2025. Tento rok by mal dosiahnuť 5,9 percenta HDP.
Počas piatkového telefonátu navrhol slovenský premiér Robert Fico ukrajinskému náprotivku Denysovi Šmyhaľovi technické riešenie, na ktorom by museli participovať viaceré štáty vrátane Slovenska. O čo konkrétne ide zatiaľ Úrad vlády SR nepriblížil.
Obnova tranzitu časti ruskej ropy je podľa úradu vlády pre rafinériu Slovnaft mimoriadne dôležitá, pretože náhradné zdroje ropy sú drahšie a nemusia technologicky vyhovovať.
Ukrajina prestala prepravovať ropu od ruského dodávateľa Lukoil ešte pred viac ako dvomi týždňami. Zastavenie dodávok ropy, ktorú odoberala aj bratislavská rafinéria Slovnaft, potvrdilo ministerstvo hospodárstva.
„Podľa údajov od spoločnosti Transpetrol dodávky ruskej ropy na Slovensko neboli zastavené. Problém je, podľa informácií od spoločnosti Slovnaft, s dodávkami od konkrétneho dodávateľa (spoločnosť Lukoil), ktorý bol na Ukrajine zaradený na sankčný zoznam,“ uviedla hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.
Dlhodobý výpadok dodávok by mohol negatívne ovplyvniť bratislavskú rafinériu. Tá napriek postupnému prechodu na alternatívnych dodávateľov stále spracováva dve tretiny ropy pôvodom z Ruska.
Rezort hospodárstva dodal, že i keď Lukoil dodával časť ropy pre rafinériu Slovnaft, tá má zabezpečené dodávky ruskej ropy aj od iného dodávateľa a rovnako má objednané dodávky z alternatívnych zdrojov.„Rezort hospodárstva napriek týmto faktom vzniknutý problém eviduje a aktívne sa ním zaoberá aj so svojimi ukrajinskými partnermi,“ dodala Pavlusík.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v piatok telefonoval so šéfom maďarskej diplomacie Péterom Szijjártóom o konaní na pôde EÚ vo veci podnetu pre porušenie asociačnej zmluvy zo strany Ukrajiny tým, že smerom k obom krajinám zastavila tranzit ropy.
"Dohodli sme sa, že budeme aj naďalej koordinovať naše kroky vo vzťahu k Európskej komisii (EK), ktorá musí zastupovať v prvom rade záujmy členských štátov. Ak sú primárne postihnuté dva štáty porušením asociačnej dohody zo strany Ukrajiny, o to viac by sme očakávali ochotu pomôcť zo strany EK," uviedol Blanár.
Prezident vraví o odvete
Obavy o plynulosť dodávok komodity na Slovensko sa objavili už v stredu (18.7.) po medializácii správ, že Lukoil prestal dodávať ropu do susedného Maďarska. Prezident Peter Pellegrini na zastavenie dodávok reagoval, že ak Ukrajina neobnoví dodávky ruskej ropy na Slovensko, naša krajina bude „nakoniec musieť pristúpiť o odvetným opatreniam“.
Zo strany Kyjeva si podľa neho takýto prístup nezaslúžime, a to predovšetkým v kontexte celkového prístupu a humanitárnej či vojenskej pomoci, ktorú sme Ukrajine od začiatku vojny s Ruskom poskytli.
Pellegrini podobu odvetných opatrení nekonkretizoval, no z jeho predošlých slov vyplýva, že by mohli mať podobu obmedzenia dodávok elektrickej energie nášmu východnému susedovi.
„Málo sa o tom hovorí, ale okrem inej pomoci je Slovensko jedným z najväčších dodávateľov elektrickej energie na Ukrajinu. Dodali sme Ukrajine energiu v objeme viac ako 40-tisíc megawatthodín, zatiaľ. Myslím si, že v situácii, kedy klesla schopnosť Ukrajiny produkovať elektrickú energiu o viac ako polovicu, sú tieto dodávky elektrickej energie pre Ukrajinu kľúčové,“ povedala hlava štátu.
Eurokomisia odsunula rozhodnutie
Blanár na sociálnej sieti uviedol, že v pondelok (22.7.) spolu s Maďarskom oslovili eurokomisiu, aby využila asociačnú dohodu, na základe ktorej Ukrajina nesmie blokovať tranzit ropy. „Dnes, v stredu, Komisia na čele s Ursulou von der Leyenovou odsunula rozhodnutie. Má čas. Veď Slovensko nie je až také dôležité. Chce mať údajne viac dôkazov,“ napísal šéf diplomacie.
Ukrajinské sankcie voči Lukoilu označil za nepremyslené a skonštatoval, že Slovensku môžu priniesť veľmi rýchlo negatívne dôsledky ako napríklad nedostatok pohonných hmôt, alebo ich vyššie ceny.
„Aj takto ,stojí‘ na strane európskych občanov Európska komisia, ktorá urobí všetko preto, aby odsunula svoje rozhodnutie na neskoršie, aby nám nemusela dať za pravdu, aby nekritizovala Ukrajinu a aby nás donútila mať jediný správny názor,“ domnieva sa Blanár.
Kyjev sprísnil protiruské sankcie
Viaceré médiá vrátane tých ukrajinských píšu, že príčinou náhlej stopky sú prísnejšie sankcie, ktoré Ukrajina v júni tohto roku uvalila na Lukoil.
Ukrajinské sankcie sa na ruského ropného giganta vzťahovali už od roku 2018. Zameriavali sa predovšetkým na obmedzenie kapitálových tokov, obmedzenie obchodných operácií a zákaz účasti na privatizácii alebo prenájme štátneho majetku.
V júni 2024 ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany tieto sankcie výrazne sprísnila – najmä o zákaz tranzitu. Náš východný sused teda zakázal používať Ukrajinu ako tranzitný bod pre vývoz ruskej ropy.
O hrozbe, že Ukrajinci zastavia transport ruskej ropy alebo plynu na územie Slovenska a Maďarska sa hovorilo už pred ostatnou zimou. Išlo by o vážne rozhodnutie kyjevskej vlády, ktoré by mohlo zradikalizovať nálady spoločnosti voči Ukrajine, aj Ukrajincom na území našich štátov.
Spoločnosť MOL, pod ktorú spadá aj Slovnaft, v súčasnosti rokuje s Ruskom a Srbskom o dodávkach ropy s cieľom vyhnúť sa ukrajinskému územiu. Ropu a plyn z Ruska považuje za dôležitý nástroj energetickej bezpečnosti Maďarska.
To isté sa týka aj Slovenska. Spoločne máme výnimku na dovoz ropných produktov, z ktorých však Slovnaft (súčasť spoločnosti MOL) zásobuje aj ukrajinský trh.
Iné dodávky vraj prúdia plynulo
„Dodávky ropy od iných ruských exportérov, ktorí sa nenachádzajú na aktuálne rozšírenom ukrajinskom sankčnom zozname, sú plynulo preberané od ukrajinského prepravcu na prepravu cez územie SR a následne odovzdávané našim zákazníkom v súlade s harmonogramom,“ uviedla pre agentúru SITA špecialista prevádzky pre prepravu a energetiku spoločnosti Transpetrol Júlia Prociková.
„Spoločnosť Transpetrol realizuje prepravu ropy výhradne cez územie SR pre svojich zákazníkov vrátane spoločnosti Slovnaft. Pri dodávkach ruskej ropy prepravovanej ropovodom Družba preberá spoločnosť Transpetrol ruskú ropu podľa požiadaviek svojich zákazníkov v SR a ČR na slovensko-ukrajinskej hranici v súlade s harmonogramom potvrdeným ruskou a ukrajinskou prepravnou spoločnosťou,“ píše sa ďalej v stanovisku.
Policajná hliadka zachránila z potoka v Banskej Bystrici 67-ročnú ženu. Bola dezorientovaná a podchladená.
O prípade informuje polícia na sociálnej sieti s dôvetkom, že jej okamžite poskytli príslušníci prvú pomoc, zabalili ju do izotermickej fólie a v spolupráci so záchranármi ju naložili do záchranky.
Vynaliezaví podvodníci posielajú emaily, v ktorých sa snažia vylákať od ľudí peniaze na základe falošných pokút.
Polícia apeluje na verejnosť cez sociálne siete, aby takýmto správam neverili. Zároveň dodáva, že reálne pokuty nikdy emailom nevymáha.
„Treba pripomenúť, že ak dostanete email, ktorý u vás vyvoláva pocit časovej tiesne na zaplatenie, alebo zadanie údajov z karty, ide takmer s istotou o podvod,“ píše s tým, že si treba všimnúť stále odosielateľa.
„V tomto prípade ide o adresu: [email protected]. Takýto email nepoužívame.“
V Rusku zadržali pre podozrenia z korupcie bývalého námestníka ministra obrany Dmitrija Bulgakova, oznámila Federálna bezpečnostná služba (FSB). Správu agentúry TASS prevzala agentúra Reuters.
Bulgakov (69) bol námestníkom ruského ministra obrany od roku 2008 do septembra 2022. Ako námestník zodpovedal za materiálno-technické zabezpečenie ruských ozbrojených síl. Bulgakov je nositeľom viacerých ocenení vrátane najvyššieho vyznamenania Hrdina Ruska.
V Rusku v uplynulých mesiacoch obvinili z korupcie a zadržali viacero vysokopostavených predstaviteľov obrany.
Ruské úrady spustili zásah proti korupcii na vysokej úrovni koncom apríla, keď zadržali námestníka ministra obrany Timura Ivanova, blízkeho spojenca bývalého šéfa ruského rezortu obrany Sergeja Šojgua. Odvtedy bolo zadržaných už najmenej päť predstaviteľov armády alebo ministerstva obrany.
Kremeľ predchádzajúce zatýkanie predstaviteľov rezortu obrany podľa Reuters zľahčoval s tým, že podobné protikorupčné akcie sa uskutočnili aj v iných rezortoch.
Ruský prezident Vladimir Putin však v máji po svojej inaugurácii prekvapivo odvolal Šojgua, ktorý ministerstvo obrany viedol od roku 2012, a na jeho miesto vymenoval ekonóma bez vojenských skúseností a bývalého vicepremiéra Andreja Belousova.
Tento krok bol všeobecne vnímaný ako snaha o zefektívnenie výdavkov na obranu a očistenie rezortu obrany z korupcie.
Inflácia v Spojených štátoch sa minulý mesiac spomalila v súlade s očakávaniami. Cenový index výdavkov na osobnú spotrebu v júni medziročne stúpol o 2,5 percenta po náraste o 2,6 percenta v máji, uviedlo americké ministerstvo obchodu.
To zrejme umožní americkej centrálnej banke (Fed), aby v septembri znížila úrokové sadzby.
Jadrový PCE, ktorý nezahŕňa náklady na potraviny a energie, a ktorý je pre Fed preferovaným ukazovateľom inflácie, v júni medziročne vzrástol o 2,6 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci, pričom ekonómovia očakávali spomalenie tempa rastu na 2,5 percenta, informovali agentúra AP a televízia CNBC.
V medzimesačnom porovnaní PCE v júni stúpol o 0,1 percenta a jadrový PCE o 0,2 percenta.
Britský minister zahraničia David Lammy sa stretol s čínskym rezortným kolegom Wang Im na okraj samitu Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Laose. Vyzval Peking, aby zabránil tomu, aby čínske firmy poskytovali pomoc ruskej armáde, oznámila jeho kancelária.
Išlo o prvé stretnutie ministrov od nástupu Lammyho do funkcie po víťazstve labouristov v britských voľbách, ktoré sa konali začiatkom júla.
„Minister zahraničných vecí poukázal na neotrasiteľný záväzok Británie voči Ukrajine a vyzval Čínu, aby zabránila svojim firmám poskytovať podporu ruskému vojenskému priemyselnému komplexu, ktorý predstavuje fyzickú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť a prosperitu,“ uviedol britský rezort diplomacie podľa agentúry Reuters.
Rezort označil stretnutie Lammyho s jeho čínskym náprotivkom za konštruktívne. Dodal, že šéf britskej diplomacie počas neho poukázal na víziu novej britskej vlády týkajúcu sa dlhodobého, stáleho a strategického prístupu k britsko-čínskym vzťahom.
„Vysvetlil, že vláda bude spolupracovať tam, kde bude môcť, súperiť, kde to bude potrebné, a vznášať námietky, keď bude musieť,“ uvádza britský rezort vo vyhlásení. Dodal, že Lammy dal jasne najavo, že Británia bude vždy uprednostňovať svoje vlastné záujmy a podporovať ľudské práva.
Čína po stretnutí ministrov vo vlastnom vyhlásení uviedla, že Wang povedal Lammymu, že Čína a Británia by si mali nastoliť „správnu politickú orientáciu a zachovať si vyvážený, pragmatický a otvorený prístup“.
V súčasnosti nie je naliehavo potrebné znížiť mobilizačný vek pre ukrajinskú armádu, povedal hovorca ministerstva obrany Dmytro Lazutkin v rozhovore pre portál New Voice of Ukraine. Tempo mobilizácie sa vďaka aktualizácii údajov zvýšilo, dodal.
„Najdôležitejšie je nestratiť toto tempo a zabezpečiť, aby skutočne prebiehal systematický nábor. Svoje údaje si aktualizovalo 4,6 milióna osôb povinných vojenskou službou. Už to ukazuje, že máme základňu, s ktorou môžeme pracovať,“ povedal Lazutkin.
Zdôraznil, že počet ľudí, ktorí aktualizovali svoje údaje o vojenskej registrácii, je oveľa vyšší, ako sú momentálne potreby armády. „V súčasnosti nie je naliehavo potrebné znižovať mobilizačný vek. Situácia vo vojne však závisí od mnohých faktorov a môže sa zmeniť. Momentálne takúto potrebu nevidíme,“ vysvetlil hovorca.
V správe Úradi Európskej prokuratúry v Bratislave (EPPO) sa uvádza, že 20. decembra 2022 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi ministerstvom životného prostredia a prijímateľom - stavebnou spoločnosťou - na výstavbu zariadenia na spracovanie odpadov. Schválená výška grantu bola 1,4 milióna eur, plne financovaná z Kohézneho fondu EÚ.
Predstavovala 50 percent celkových nákladov stavby vo výške 2,8 milióna eur. Predbežné vyšetrovanie potvrdilo, že príjemca počas schvaľovacieho konania predložil v rámci žiadosti o grant ďalšie dokumenty, ktoré obsahovali nesprávne a neúplné informácie, týkajúce sa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie.
Z toho vyplýva, že porovnaním projektovej dokumentácie predloženej v rámci konania o stavebnom povolení a dokumentácie predloženej v rámci žiadosti o grant sa zistili nezrovnalosti, ktoré boli v rozpore s požiadavkami uvedenými vo výzve na predkladanie žiadostí o grant.
Takéto konanie mohlo podľa EPPO spôsobiť škodu v rozpočte EÚ vo výške poskytnutého príspevku 1,4 milióna eur - a to v prípade, ak by bol vyplatený. K tomu však z dôvodu podozrenia z podvodu nedošlo.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) upozornil, že výška doplatkov za lieky, ktoré zdravotné poisťovne vlani vrátili poistencom bola na Slovensku trojnásobne vyššia ako v Česku. Dôvodom sú podľa úradu veľkorysejšie nastavené ochranné limity.
Vzhľadom na situáciu v sektore je preto podľa ÚDZS vhodné zvážiť otázku ich revízie. Ochranný limit sa líši pre jednotlivé skupiny poistencov, niektorí od roku 2022 nemusia za lieky doplácať vôbec.
Na Slovensku v roku 2023 celková výška vrátených doplatkov poistencom za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky dosiahla sumu takmer 74 miliónov eur. "Ak by sme túto sumu rozdelili medzi všetkých poistencov na Slovensku, tak by bola priemerná vratka jednému poistencovi 14,25 eura za rok," priblížil úrad.
Dodali, že ak by bol na Slovensku ochranný limit nastavený obdobne ako v Českej republike, celková výška vrátených doplatkov by v roku 2023 predstavovala sumu okolo 26,2 milióna eur, teda o 47,7 milióna eur menej. Vzhľadom na obmedzené zdroje v slovenskom zdravotníctve a narastajúce nároky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je preto podľa ÚDZS na mieste zvážiť otázku revízie.
Otázka sprísnenia limitov je podľa neho namieste aj vzhľadom na vzťah medzi spotrebou liekov a ich ľahšou cenovou dostupnosťou.
Kňaz Ralf Dunker informoval začiatkom júla člena strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Julian-Berta Schäfera, že už nemôže pôsobiť ako dobrovoľník pre farnosť sv. Františka z Assisi v Hamme. Ten ho pre to žaluje. Portál Catholic News Agency informoval, že Schäfer pôsobil vo farnosti štyri roky ako organista a miništrant.
“Toto vylúčenie mojej osoby nie je len porušenie mojich práv ako veriaceho ale aj zrada princípov tolerancie a rešpektu, ktoré Cirkev hlása," uviedol na sociálnej sieti Schäfer.
Ďalej informoval, že právnik, ktorý pracuje pre AfD, podal žalobu na kňaza Dunkera za porušenie jeho práv.
Arcidiecéza v Paderborne sa kňaza zastala: "Na základe vyhlásenia Nemeckej biskupskej konferencie (...) je opodstatnené informovať aktívneho funkcionára AfD, že nemôže vykonávať dobrovoľnícku funkciu v katolíckej farnosti."
Schäfer už štyri roky pôsobí ako správca kancelárie AfD na magistráte mesta Hamm v severozápadnom Nemecku.
Aktuálne začínajúce letné olympijské hry 2024 v Paríži by mali zvýšiť hrubý domáci produkt Francúzska o desať miliárd eur, okrem vládnych výdavkov by mal byť rekordný aj prílev turistov. Vyplýva to z analýzy poisťovne Allianz.
„Očakáva sa, že Paríž 2024 zvýši HDP Francúzska o 10 miliárd eur, pričom len cestovný ruch prispeje sumou 1,8 miliardy eur. Prílev turistov, ktorý by mal v roku 2024 dosiahnuť rekordných 95,2 milióna, výrazne prospeje sektoru hotelierstva, gastroslužieb a dopravy,“ uvádza sa v analýze.
Letné OH navyše vygenerujú 8,3 miliardy eur prostredníctvom výdavkov na infraštruktúru a organizáciu vrátane investícií do verejných a súkromných projektov. Podujatie podľa Allianzu tiež ponúka miestnym malým a stredným podnikom šancu získať zaujímavé zákazky, čím sa oživí aj regionálna ekonomika.
„Napríklad 25-tisíc malým a stredným podnikom, ktoré sú pripravené participovať na hrách, sú sľúbené zákazky v hodnote najmenej dvoch miliárd eur,“ priblížila poisťovňa.
Okrem hospodárskeho rastu sa podujatie snaží aj o udržateľnosť. Cieľom je podľa poisťovne znížiť uhlíkovú stopu hier o viac ako polovicu, približne na 1,6 milióna ton emisií oxidu uhličitého. V porovnaní s olympijskými hrami v Londýne v roku 2012 a v Riu v roku 2016, ide o zlepšenie až o 1,9 milióna ton CO2.
Tento cieľ sa organizátorom hier v Paríži darí napĺňať aj vďaka obnoviteľným zdrojom energie či ekologickým riešeniam, ako je podzemný vodný chladiaci systém.
