Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo výzve na financovanie železníc Slovensko získalo len tri milióny eur, zatiaľ čo Česko 400 miliónov eur

Z rozdeľovaných siedmich miliárd eur určených pre vlaky sme dostali iba tri milióny. Pripisuje sa to neschopnosti efektívne čerpať eurofondy a konkurenčnému tlaku z iných krajín.

Slovensko predložilo šesť projektov v hodnote viac ako 360 miliónov eur, z ktorých štyri boli úspešné. Tri z týchto projektov sa týkali leteckej dopravy a jeden projektu smart mobility. Na hlavný projekt, modernizáciu trate medzi Spišskou Novou Vsou a Vydrníkom, sme financie nezískali. Železnice požadovali takmer 200 miliónov eur, no úspešné neboli. Informovali o tom Hospodárske noviny.

„Aktuálne ukončená výzva mala vysoko nadpriemernú konkurenciu z iných členských štátov a väčšinu projektov nebolo možné podporiť z dôvodu nedostatku dostupných zdrojov,“ reaguje rezort dopravy.

České ministerstvo dopravy priblížilo svoje úspechy z predchádzajúcich výziev. V prvom kole v roku 2021 predložili 24 projektov za takmer 900 miliónov eur, z ktorých podporu dostalo 15 projektov vo výške 430 miliónov eur. V druhom kole v roku 2022 uspelo 12 z 17 projektov v hodnote 508 miliónov eur. V aktuálnej výzve získali na 10 projektov približne 420 miliónov eur.

Okrem Čechov boli úspešní aj Maďari, ktorí získali 290 miliónov eur na južný železničný obchvat Budapešti, a Poliaci, ktorí dostali 145 miliónov eur na zdvojkoľajnenie trate Skierniewice – Pilawa. Medzi najväčšie investície patrí železničné prepojenie Poľska s Pobaltím, tzv. Rail Baltica, s podporou 742 miliónov eur.

Slovensko plánuje predložiť ďalšie projekty v budúcich výzvach, vrátane modernizácie trate pri Liptovskom Mikuláši za 650 miliónov eur a zdvojkoľajnenia trate z Bratislavy do Marcheggu. Zoznam projektov bude závisieť od parametrov výzvy.

Diaľniciam sa v aktuálnej výzve neujde. Posledná výzva neumožňovala podávať cestné projekty. V oblasti cestnej infraštruktúry sme však uspeli s projektom severného obchvatu Prešova, kde sme získali 69 miliónov eur z fondu CEF Military Mobility. Na financovanie diaľnice medzi Turanmi a Hubovou s odhadovanou hodnotou takmer dva miliardy eur bude pravdepodobne potrebné využiť štátny rozpočet.

(mm)

Minúta  |  

Trump chce z USA spraviť bitcoinovú superveľmoc

Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump v sobotu na konferencii o kryptomenách v Nashville predstavil svoje plány na podporu kryptomeny, ak bude zvolený na druhé funkčné obdobie. Trump vyhlásil, že chce, aby sa USA stali "hlavným mestom kryptomien sveta".

Trump sľúbil vytvoriť strategickú rezervu v bitcoine a založiť poradný výbor pre kryptomeny.

"Budeme mať regulácie, ale odteraz budú pravidlá vytvárať ľudia, ktorí milujú váš priemysel, nie tí, ktorí ho nenávidia," povedal exprezident USA.

Vo svojom takmer hodinovom prejave opakovane porovnával svoje plány na rozvoj krypto trhu s regulačnými snahami Bidenovej administratívy. Tvrdil, že federálna vláda sťažuje pôsobenie krypto investorov. Trump chce, aby kryptomeny boli "ťažené, razené a vyrábané" v Spojených štátoch.

V roku 2019 pritom označil digitálne meny za "veľmi nestabilné a založené na vzduchu". O dva roky neskôr nazval bitcoin "podvodom". Napriek tomu Trump v priebehu rokov prijal digitálne meny a od tohto roka pre účely kampane aj prijíma dary v kryptomenách.

(mm)

Minúta  |  

Rusko potvrdilo požiar v Kurskej oblasti po útoku ukrajinských dronov

Potvrdil to miestny gubernátor Alexej Smirnov s tým, že nebol nikto zranený. Požiar v sklade ropných produktov poškodil tri nádrže na ropné produkty a do hasenia sa zapojilo 82 hasičov.

Jednu z nádrží sa už podarilo uhasiť, oheň na ďalších dvoch je omnoho silnejší, uviedol Smirnov v aplikácii Telegram. Podľa jeho slov drony poškodili aj niekoľko obytných budov v regióne a zranili jednu osobu.

Ruské ministerstvo obrany v aplikácii Telegram uviedlo, že jeho prtotivzdušná obrana zničila dva drony nad Kurskou oblasťou.

Agentúra Reuters tieto správy nemohla nezávisle overiť, Ukrajina incident nekomentovala.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Vláda chce znížiť vek pre získanie preukazu rušňovodiča z 20 na 19 rokov

Mladí rušňovodiči však budú môcť jazdiť iba na slovenských tratiach.

Novela zákona má pomôcť zaplniť prázdne miesta v železničnej doprave. Podľa Asociácie železničných dopravcov vo februári 2023 chýbalo na tratiach viac ako 250 rušňovodičov.

Európska legislatíva stanovuje vek 20 rokov pre rušňovodičov jazdiacich medzi členskými štátmi EÚ, no umožňuje znížiť vek na 18 rokov pre dopravu v rámci jedného štátu. Slovensko sa rozhodlo pre kompromis a znížilo vek na 19 rokov. Hovorkyňa rezortu dopravy Petra Poláčiková vysvetlila, že táto zmena nebude mať negatívny vplyv na bezpečnosť, keďže rušňovodiči prechádzajú prísnymi skúškami a dlhým tréningom.

Návrh zákona ešte musí prejsť parlamentom. Ministerstvo dopravy navrhuje, aby novela vstúpila do platnosti od 1. januára 2025.

(stvr)

Minúta  |  

Izraelská armáda útočila na ciele Hizballáhu v Libanone

Údery vykonala po tom, ako pri raketovom útoku pripisovanému Hizballáhu zahynulo na Golanských výšinách 12 detí a tínedžerov. Armáda v oznámení uviedla, že útočila v siedmich oblastiach v južnom Libanone i hlbšie na území tejto krajiny, kde zasiahla infraštruktúru Hizballáhu vrátane skladov zbraní.ň

Libanonský bezpečnostný zdroj predtým pre agentúru AFP uviedol, že niekoľko hodín po útoku na Golanských výšinách odpálilo izraelské bezpilotné lietadlo dve strely na dedinu vo východnom Libanone. Podľa zdroja zničili hangár a dom, nevyžiadali si však obete.

K útoku na Izraelom okupované Golanské výšiny došlo v sobotu. Z Libanonu odpálili rakety na viaceré miesta na tomto území, jedna z nich dopadla na futbalové ihrisko v malom drúzskom meste Madždal Šams, kde zabila 12 ľudí. Obete mali desať až 20 rokov, uviedla izraelská armáda.

Izrael útok pripísal libanonskému hnutiu Hizballáh, ktoré však zodpovednosť poprelo.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Kontroverzný návrh je opäť na stole: Únia zvažuje sledovanie súkromných správ

Belgické predsedníctvo Rady EÚ predložilo nový návrh na reguláciu online konverzácií, ktorý má za cieľ bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete. Používateľom služieb ako Messenger, Signal či WhatsApp by bolo ponúknuté ultimátum: buď súhlasia so skenovaním svojich fotografií, videí a odkazov, alebo im bude zakázané využívať tieto funkcie.

Členské štáty tento návrh zamietli, no jednať sa o ňom bude opäť, tentokrát počas predsedníctva Maďarska.

Návrh je reakciou na prudký nárast obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí, ktorý podľa Európskej komisie v roku 2021 dosiahol 85 miliónov prípadov.

Kritici poukazujú na to, že efektívne skenovanie obsahu by vyžadovalo prelomenie koncového šifrovania, čo by znamenalo zásah do súkromia všetkých používateľov. Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel sa pri dobrovoľnej detekcii nelegálneho obsahu dramaticky zvýšil počet falošných hlásení, čo viedlo k tomu, že intímne fotografie a neškodné fotografie detí sa dostali k úradom a nevinní ľudia boli nespravodlivo obvinení.

Podľa Spolkového kriminálneho úradu v Nemecku v roku 2022 americké Národné centrum pre nezvestné a zneužívané deti dostalo viac ako 136-tisíc hlásení, z ktorých sa 46-tisíc ukázalo ako falošných. V roku 2023 počet hlásení stúpol na 180-tisíc, pričom 91-tisíc bolo opäť falošných.

Proti návrhu sa stavajú desiatky organizácií hájacich právo na súkromie, ako aj technologické spoločnosti, ktoré upozorňujú, že bez prelomenia šifrovania nie je možné takúto kontrolu uskutočniť. Eurokomisárka Věra Jourová vyhlásila, že narušenie šifrovanej komunikácie je nutné kvôli ochrane detí.

Organizácia Iuridicum Remedium spolu s ďalšími päťdesiatimi organizáciami požaduje stiahnutie návrhu a hľadanie nového prístupu na zvýšenie bezpečnosti online platforiem pre deti bez plošného monitorovania a narúšania šifrovania. Navrhujú posilnenie prevencie, ústretovosť súdneho systému k deťom a vývoj nových technických aj netechnických riešení, ktoré budú zákonné, cielené a technicky realizovateľné.

(spiegel)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.