28. júla 2024 | 18:41

Minúta | 28. júla 2024 | 18:41

Taliansko a Čína v nedeľu podpísali trojročnú zmluvu o hospodárskej spolupráci

Premiérka Talianska Giorgia Meloniová tak urobila na stretnutí so svojím čínskym kolegom Li Čchiangom v Pekingu. Meloniová počas svojej prebiehajúcej štátnej návštevy Číny uviedla, že jej cieľom je využiť tento dokument na preskúmanie nových možností spolupráce s Čínou, ale presný obsah textu nebol zverejnený.

Hovorila tiež o potrebe dosiahnuť "spravodlivejšie" obchodné vzťahy s Čínou. V minulom roku sa totiž obchodný deficit Talianska s Čínou zvýšil na viac ako 40 miliárd eur. Premiérka v nedeľu na ekonomickom fóre v Pekingu skritizovala aj nerovnováhu v investíciách. "Čínske investície v Taliansku predstavujú približne iba tretinu talianskych investícií v Číne," povedala s tým, že by chcela, aby sa tento rozdiel zúžil.

https://twitter.com/GiorgiaMeloni/status/1817509921434620265

Predstaviteľka Talianska pricestovala do Pekingu v sobotu. V pondelok sa stretne na rokovaniach s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Vzťahy medzi Talianskom a Čínou boli nedávno poznačené nezhodami po tom, ako Meloniová oznámila Číne, že Taliansko odstupuje od hlavného čínskeho projektu v oblasti infraštruktúry - iniciatívy s názvom Nová Hodvábna cesta, ktorou sa Peking snaží posilniť svoje hospodárske väzby s participujúcimi krajinami.

Taliansko sa ako jediná krajina zo skupiny siedmich veľkých priemyselných demokratických mocností G7 pripojilo k tomuto geopolitickému projektu v roku 2019 na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády v Ríme. Taliansko uviedlo, že odstupuje, pretože sa nenaplnili hospodárske nádeje spojené s členstvom. Meloniová sa počas päťdňovej cesty bude usilovať obnoviť obojstranné vzťahy v oblastiach spoločného záujmu. Rokovania sa budú zameriavať aj na medzinárodné záležitosti vrátane vojny na Ukrajine.

(tasr)

28. júla 2024 | 18:20

Minúta | 28. júla 2024 | 18:20

Veľká Británia sa obáva eskalácie konfliktu na izraelsko-libanonských hraniciach

Ako uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy, Británia odsudzuje raketový útok na Izraelom okupované Golanské výšiny, pri ktorom v sobotu zomrelo 12 detí a tínedžerov. "Sme hlboko znepokojení rizikom ďalšej eskalácie a destabilizácie. Jasne sme sa vyjadrili, že (hnutie) Hizballáh musí zastaviť svoje útoky," napísal šéf britskej diplomacie v príspevku na sociálnej sieti X.

Pri sobotňajšom útoku na Izraelom okupované Golanské výšiny dopadla jedna z rakiet na futbalové ihrisko v malom drúzskom meste Madždal Šams. Obete mali desať až 20 rokov, uviedla izraelská armáda. Izrael útok pripísal libanonskému hnutiu Hizballáh a pohrozil tvrdou odvetou. Hizballáh zodpovednosť za úder poprel.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť. Dodal, že "civilisti, najmä deti, by nemali naďalej znášať bremeno hrozného násilia, ktoré sužuje región", informovala agentúra AFP s odvolaním na Guterresovho hovorcu.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že je potrebné zabrániť eskalácii konfliktu na severných hraniciach Izraela. Podľa jeho slov v súčasnosti "všetko nasvedčuje tomu", že za raketovým útokom stál Hizballáh.

Líder demokratickej väčšiny v Senáte USA Chuck Schumer v reakcii na útok povedal, že "Izrael má plné právo brániť sa proti Hizballáhu rovnako ako je tomu v prípade Hamasu". Irán, ktorý hnutie Hizballáh podporuje, varoval Izrael, že akékoľvek nové vojenské "dobrodružstvá" v Libanone by mohli mať "nepredvídateľné následky".

(tasr)

28. júla 2024 | 18:05

Minúta | 28. júla 2024 | 18:05

Poľsko vyslovilo pochybnosti o potrebe členstva Maďarska v EÚ a NATO

Námestník ministra zahraničných vecí Poľska Teofil Bartoszewski kritizoval predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána za jeho vyjadrenia na adresu Poľska. Ten v sobotu podľa šéfa diplomacie skritizoval chybnú politiku EÚ i celého Západu, ako aj poľské "pokrytectvo" a zároveň pochválil Donalda Trumpa a zastal sa Ruska.

Ako píše agentúra PAP, zástupca šéfa poľského ministerstva zahraničných vecí zdôraznil, že na rozdiel od Orbána jeho krajina po rozsiahlej invázii na Ukrajinu neobchoduje s Ruskom, "pretože to bol útok na Poľsko aj Spojené štáty, Európsku úniu a NATO."

Bartoszewski zdôraznil, že Orbánov prejav už veľmi negatívne komentovala americká ambasáda v Budapešti. "Veľmi nechápem, prečo chce Maďarsko zostať členom organizácií, ktoré nemajú tak radi a ktoré sa k nim vraj správajú zle. Prečo (Orbán, pozn. red.) nevytvorí spojenectvo s Putinom a s niektorými autoritárskymi štátmi tohto typu?" konštatoval poľský námestník ministra zahraničia.

Mohlo by Vás zaujímať Orbán: Vojna na Ukrajine je ako červená tabletka v Matrixe

Pripomenul, že Maďarsko blokuje aj dve miliardy zlotých (467 miliónov eur) z Európskeho mierového fondu, pridelené Poľsku od EÚ na kompenzáciu za vojenskú techniku, ktorú dostala Ukrajina. Vzťahy medzi Varšavou a Budapešťou sa od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ochladili kvôli rozdielnym postojom k tejto invázii. Orbán si však doteraz nevyslovil takú úprimnú kritiku Poľska.

Mohlo by Vás zaujímať Orbán: Vojna na Ukrajine je ako červená tabletka v Matrixe

(max)

28. júla 2024 | 17:29

Minúta | 28. júla 2024 | 17:29

Szijjárto odsúdil raketový útok pripisovaný Hizballáhu proti Izraelu

"Takéto útoky výrazne zvyšujú riziko vojny, ktorá môže zachvátiť celý Blízky východ. V súčasnej globálnej bezpečnostnej situácii by vypuknutie vojny na Blízkom východe malo dramatické následky. Preto by medzinárodné spoločenstvo malo teraz zintenzívniť svoje úsilie, aby sa aj naďalej dalo vyhnúť eskalácii krízy na Blízkom východe," podčiarkol maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó.

Raketa odpálená z Libanonu v sobotu zasiahla futbalové ihrisko v mestečku Madždal Šams na Golanských výšinách, ktoré Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Izrael útok pripísal libanonskému hnutiu Hizballáh, ktoré zodpovednosť poprelo.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu sľúbil odvetné kroky a izraelské stíhačky v noci na nedeľu útočili na ciele Hizballáhu na juhu Libanonu. Libanon žiadal medzinárodné vyšetrovanie útoku. Sobotňajší útok na Golanských výšinách slovne odsúdili predstavitelia OSN, šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell i Spojené kráľovstvo.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že je potrebné zabrániť eskalácii konfliktu na severných hraniciach Izraela. Na zdržanlivosť všetky strany vyzvalo aj Francúzsko.

Mohlo by Vás zaujímať Raketa zasiahla futbalové ihrisko na Golanských výšinách, hlásia desať mŕtvych

(tasr)

28. júla 2024 | 16:15

Minúta | 28. júla 2024 | 16:15

Predstavitelia USA a Japonska chcú chrániť medzinárodný poriadok. Skritizovali Čínu a Rusko

Urobili tak po rokovaniach na úrovni ministrov zahraničných vecí a obrany o ďalšom posilnení obrannej spolupráce medzi Tokiom a Washingtonom v oblasti juhovýchodnej Ázie. Podrobnosti priniesla agentúra AFP a stanica CNN.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, minister obrany USA Lloyd Austin a ich rezortní partneri z Japonska v spoločnom vyhlásení uviedli, že Čína sa svojou zahraničnou politikou usiluje pretvoriť medzinárodný poriadok vo svoj vlastný prospech a na úkor iných. Zopakovali aj rázne námietky voči nárokom Číny v oblasti Juhočínskeho mora, militarizácii a jej provokačným a zastrašujúcim krokom v tejto oblasti.

Rusko kritizovali vo vyhlásení za rastúcu a provokačnú strategickú vojenskú spoluprácu s Čínou, či získanie balistických striel a ďalšieho materiálu od Severnej Kórey s cieľom použiť to proti Ukrajine. Takisto vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim rozširovaním jadrového arzenálu Číny.

Ministri z USA a Japonska potvrdili, že USA plánujú v Japonsku založiť nové spojené velenie svojich ozbrojených síl pre svojich približne 54-tisíc vojakov v Japonsku. Tí v súčasnosti patria pod indo-ichomorské velenie americkej armády, ktoré má sídlo na približne 6 500 kilometrov vzdialenom Havaji. Takisto sa dohodli na spolupráci a spoločnom výcviku a cvičeniach. Blinken povedal, že všetky spojenectvá USA majú obranný charakter.

V období narastajúcich hrozieb sa však spojenectvá a partnerstvá prehlbujú, posilňujú a zefektívňujú. Japonská ministerka zahraničných vecí Jóko Kamikawaová uviedla, že krajiny sú v historickom bode zlomu: "Pokračuje vývoj, ktorý otriasa samotnými základmi voľného a otvoreného medzinárodného poriadku založeného na právnom poriadku." Podľa nej je potrebné prehĺbiť a rozvíjať spojenectvo medzi USA a Japonskom s cieľom chrániť medzinárodný poriadok.

(tasr)

28. júla 2024 | 14:58

Minúta | 28. júla 2024 | 14:58

Kéry: Komisia často pristupuje k Slovensku a Maďarsku selektívnym spôsobom

Dôvodom je podľa neho iný názor na riešenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Podpredseda zahraničného výboru Tomáš Valášek (PS) argumentoval s tým, že EK jasne poukazuje na konkrétne prešľapy a s Ukrajinou to nemá nič spoločné.

Poslanca Smeru Mariána Kéryho neprekvapuje ani fakt, že Maďarsko a Slovensko vyšli ako najhoršie v hodnotení právneho štátu. "Je to určite trest za rétoriku Fica a Orbána. EK si pri každej príležitosti 'kopne' do týchto dvoch lídrov a snaží sa vytrestať tieto dva štáty," podotkol Kéry s tým, že ich rétorika sa nezmení. Valášek poukázal na to, že komisia nie je jeden človek. "EK tvorí 26 komisárov a šéfka Komisie vrátane nominanta Smeru-SD pána Šefčoviča, ktorý tieto rozhodnutia na úrovni Komisie schvaľuje," uviedol.

Podľa Kéryho je hlavne dôležité, že sa im podarilo schváliť novelu Trestného zákona, v súvislosti s ktorou EK poslala Slovensku list s výhradami. Pripustil, že sa možno mohli vyhnúť viacerým novelizáciám. Myslí si však, že je to náročná téma. Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR podľa Valáška jasne konštatuje protizákonnosť konania Smeru-SD. Kéry vo vyhlásení ÚS videl len kozmetické výčitky. "To najdôležitejšie, že sme zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, akým spôsobom sme sa vydali meniť tresty, tak s tým ÚS úplne súhlasil," vysvetlil.

Mimoriadnu schôdzu v tejto súvislosti Kéry neočakáva. "Toto obdobie ministerstvo spravodlivosti opäť využije na konzultácie, aby presvedčilo EK, že tie zmeny, ktoré sme tam zapracovali, sú dostatočné. EK änemusí byť nervózna z toho, že chceme chrániť ľudí, ktorí v budúcnosti budú rozkrádať európske zdroje," poznamenal.

Prebrali aj Slovenskú televíziu a rozhlas. Podľa Kéryho Smer-SD nemá záujem na tom, aby bola štátna a ponúkala správy, kde budú vyzdvihovať vládnu koalíciu. "My trváme na tom, že už teraz vidno prvé náznaky, že televízia koná politickejšie," argumentoval Valášek.

(tasr)

28. júla 2024 | 14:28

Minúta | 28. júla 2024 | 14:28

Majerský aj Taraba sa pridali ku kritike otváracieho ceremoniálu: Zosmiešnili kresťanstvo

Predseda KDH Milan Majerský vyjadril svoju nevôľu nad niektorými scénami otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Paríži. Podľa neho boli niektoré momenty, ako paródia na Poslednú večeru Ježiša Krista, nevkusné a zosmiešňovali kresťanstvo.

“Budeme musieť čakať ďalších 100 rokov, aby francúzske srdce prijalo aj kresťanov? Aby nemuseli čeliť posmechu, akého sa im dostalo od drag queens parodujúcich poslednú večeru Ježiša Krista od Leonarda da Vinciho,” pýta sa šéf kresťanských demokratov.

Mohlo by Vás zaujímať Oficiálny účet Olympiády vymazal z Youtube video otváracieho ceremoniálu

Našiel aj pozitíva, no isté scény mu vadili

Majerský zároveň ocenil kreativitu a symboliku ceremoniálu, vrátane prepojenia histórie Francúzska a oslavy lásky, avšak kritizoval, že humor a paródia boli zamerané iba na kresťanov.

„Pripájame sa ku všetkým, ktorí vyjadrili svoju nevôľu nad nevkusom a nemiestnou provokáciou kresťanov a kresťanstva pri niektorých scénach otváracieho ceremoniálu,“ uviedol Majerský.

Zároveň vyzval, aby olympijské hry boli miestom stretnutia ľudí bez ohľadu na rasu, náboženské vyznanie či názor, a niesli sa v duchu bratstva, ktorý predstavuje logo s piatimi prepletenými kruhmi. „Želáme si, aby Olympijské hry 2024 v Paríži boli výnimočným miestom stretnutia ľudí, dokonca aj tých najnepriateľskejších,” dodal Majerský.

Mohlo by Vás zaujímať Fetišizmus a poburujúca paródia. Kto stojí za drag programom počas olympijskej ceremónie

Taraba hovorí o "odpornom predstavení"

Minister životného prostredia a podpredseda vlády tiež považuje otváracie predstavenie za "plné LGBTI ideológie a urážok symbolov kresťanstva". Napísal to na sociálnej sieti.

"Organizátori sa dnes (v nedeľu, pozn. red) 'ospravedlnili kresťanom na celom svete' za urážky, ktoré tým spôsobili. Mal som Slovensko zastupovať na záverečnom ceremoniáli, ale táto olympiáda sa v normálnom svete navždy zapíše ako odpudivý symbol úchylnej dekadencie, ktorá zneužila krásu športu a urobila z toho progresívne politické divadlo," dodal s tým, že sa preto záverečného ceremoniálu nezúčastní.

(mm, max)

28. júla 2024 | 13:42

Minúta | 28. júla 2024 | 13:42

Prvá svetová vojna sa začala pred 110 rokmi,na východe Slovenska boli ťažké boje

Dňa 28. júla 1914, vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zasiahla aj Slovensko, frontová línia v Karpatoch sa tiahla od Bardejova po Sninu.

Ako pre TASR uviedol predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, počas siedmich mesiacov od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali v tomto regióne ťažké a krvavé boje.

"Územie severovýchodného Slovenska sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte," uviedol Drobňák.

Okresy Bardejov, Stropkov, Svidník, Humenné, Snina a Medzilaborce sú jediné na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Drobňák uviedol, že boje na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.

Vojnové udalosti na východnom Slovensku dodnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok. "Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny, ktorých je vyše 200. V roku 2014 sa začal proces vyhlasovania významných vojnových cintorínov za národné kultúrne pamiatky. Doposiaľ bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásených takmer 60 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny," doplnil Drobňák.

Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400-tisíc vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70-tisíc z nich v tejto vojne zahynulo.

KVH Beskydy doposiaľ publikoval tri zoznamy padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády, konkrétne 66. a 67. peší pluk a Honvédsky peší pluk č. 9. Celkovo digitalizovali a takto publikovali vyše 15-tisíc mien. "Do roku 2014 nebol realizovaný žiaden systematický výskum, ktorý by zmapoval nasadenie týchto vojakov, a neexistovala ani evidencia padlých. V súčasnosti je realizovaných niekoľko výskumných projektov," pripomenul Drobňák. Dodal, že aktuálne prebieha spracovanie ďalších plukov a v blízkej budúcnosti budú mená zverejnené aj vo forme digitálnej online databázy.

Databázu padlých vojakov buduje aj Vojenský historický ústav v rámci medzinárodného projektu Svet si pamätá. Postupne od roku 2020 sú digitalizované matriky padlých vojakov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ďalšie databázy a zoznamy vedú archívy a knižnice vo viacerých krajinách Európy.

"Výskum osudov padlých vojakov je náročný, ale môžeme konštatovať, že digitalizácia zjednodušila pátranie po vojnových osudoch našich predkov," zhodnotil Drobňák.

Prvá svetová vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si životy približne desať miliónov vojakov. Milióny ďalších mali trvalé fyzické či psychické následky. Celkovo bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila podpísaním prímeria 11. novembra 1918.

(tasr)

28. júla 2024 | 13:35

Minúta | 28. júla 2024 | 13:35

Putin pohrozil výrobou striel stredného doletu schopných niesť jadrové hlavice

Rusko tak podľa neho urobí, ak Spojené štáty potvrdia svoj zámer rozmiestniť svoje rakety v Nemecku alebo inde v Európe.

"Ak Spojené štáty takéto plány uskutočnia, budeme to považovať za ukončenie jednostranného moratória, ktoré bolo predtým prijaté na rozmiestnenie úderných kapacít stredného a krátkeho dosahu," povedal Putin počas prehliadky ruských námorných síl v Petrohrade. Dodal, že v súčasnosti je v Rusku "vývoj viacerých takýchto systémov v záverečnej fáze".

"Pri ich rozmiestňovaní prijmeme zrkadlové opatrenia, pričom zohľadníme kroky USA, ich satelitov v Európe a v iných regiónoch sveta," varoval ruský prezident.

Spomínané rakety, ktoré môžu zasahovať ciele vo vzdialenosti 500 až 5500 kilometrov, boli predmetom zmluvy o likvidácii striel stredného a krátkeho doletu (INF - Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty), ktorú USA a Sovietsky zväz podpísali v roku 1987. Washington a Moskva od tejto zmluvy odstúpili v roku 2019, keďže sa obviňovali z jej porušovania.

Rusko vyhlásilo, že neobnoví výrobu takýchto rakiet, pokiaľ Spojené štáty nerozmiestnia svoje rakety v zahraničí.

Nemecko a Spojené štáty v júli oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026.

Putin v reakcii na danú dohodu uviedol, že "dôležité ruské administratívne a vojenské objekty" by sa nachádzali v dosahu takýchto rakiet, ktoré "by v budúcnosti mohli byť vybavené jadrovými hlavicami". Ruské územie by tak bolo v dosahu približne 10 minút od spustenia útoku, vysvetlil ruský prezident.

"Táto situácia nám pripomína udalosti studenej vojny spojené s rozmiestnením amerických rakiet stredného doletu Pershing v Európe," poznamenal Putin.

(tasr, afp)

28. júla 2024 | 12:47

Minúta | 28. júla 2024 | 12:47

Poslanec Kéry nebude hlasovať za členstvo Ukrajiny v NATO, a to ani po skončení vojenského konfliktu

Uviedol to v diskusnej relácii V politike televízie ta3. Vstup novej krajiny do Severoatlantickej aliancie musia odsúhlasiť všetky jej členské krajiny vo svojich parlamentoch. „Nebudem hlasovať za členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii aj preto, že by to znamenalo už priamy konflikt medzi Ruskou federáciou na jednej a Severoatlantickou alianciou na druhej strane," povedal poslanec Smeru Marian Kéry.

Členom NATO sa však nemôže stať krajina, ktorá je vo vojenskom konflikte, vstup Ukrajiny teda v súčasnosti neprichádza do úvahy. „Toto hovorím teraz za seba a veľmi vážne, nikto ma neprinúti, aby som hlasoval za členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, a to ani potom, keby skončil vojenský konflikt na Ukrajine a aj keby ma mali vylúčiť zo strany," uviedol poslanec.

(sita)

28. júla 2024 | 12:42

Minúta | 28. júla 2024 | 12:42

Horúčavy trápia aj hydinu, nútia veľkochovateľov hydiny venovať zvýšenú starostlivosť kurčatám, morkám aj nosniciam

Úžitkovosť chovov klesá, nižšie sú denné prírastky hydiny. Znášky vajec u nosníc klesajú, naopak, zvyšuje sa úhyn brojlerov. Uviedol to tlačový tajomník Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Ľubomír Urban.

"Hydina citlivo reaguje na zmeny teplôt, optimálne sú okolo 20 stupňov Celzia, a to je nesmierne náročné dosiahnuť. Hydina preto dostáva preventívne zvýšené dávky vitamínu C, aby lepšie znášala vysoké teploty. Klasické vetranie predovšetkým starších hál v nočných hodinách pomáha minimálne, našťastie investície majiteľov do modernizácie objektov s klimatizáciou pomáhajú zvládať túto náročnú situáciu. Jej maximálne využívanie však zvyšuje chovateľom náklady na energie asi o 20 percent," spresnil.

Celkovo však podľa neho pre horúčavy klesá úžitkovosť chovov, nižšie sú denné prírastky hydiny, kurčatá klesajú na hmotnosti z priemerných 2,3 kilogramu (kg) na 2,1 kg. Pri morkách je pokles z priemerných 10 kg na 8 kg a pri moriakoch z 18 kg na 15 kg.

"Znáškovosť vajec u nosníc klesá asi o 5 percent. Vajcia po znáške musia byť dlhšie naskladnené u producentov, aby sa dostatočne vychladli a mohli sa distribuovať," priblížil Urban.

(tasr)

28. júla 2024 | 12:05

Minúta | 28. júla 2024 | 12:05

Herci a dabéri v USA zahájili rozsiahly štrajk proti tvorcom videohier

Tí začínajú nahrádzať hercov technológiami umelej inteligencie (AI). Odbory SAG-AFTRA vyhlásili štrajk 26. júla, pretože sa po 18 mesiacoch rokovaní nedohodli na ochrane proti používaniu AI. Podľa odborov technologické spoločnosti zneužívajú AI na úkor ich členov.

Štrajk sa týka približne 2 600 umelcov, ktorí poskytujú hlasové a pohybové služby. Požadujú rovnakú ochranu a odmenu ako umelci vo filmoch a televíziách, vrátane práva na informovaný súhlas s využitím ich hlasov, tvárí a tiel pomocou AI. Odbory zdôrazňujú, že umelci prinášajú do hier autentické výkony, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu presvedčivých a jedinečných postáv.

Herné štúdiá používajú AI na skenovanie hercov a ich prejavov, čím ich následne nahrádzajú digitálnymi avatarmi. To umožňuje tvorcom používať hercov iba na skenovanie, pričom ich ďalšie využitie v hre už nevyžaduje fyzickú prítomnosť herca, čím sa znižujú ich príjmy.

(mm)

28. júla 2024 | 11:56

Minúta | 28. júla 2024 | 11:56

Obmedzenie tranzitu ruskej ropy do Maďarska a SR nie je vydieraním, tvrdí Zelenského poradca

Obmedzenie tranzitu ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez územie Ukrajiny pre Maďarsko a SR nie je v nijakom prípade vydieraním. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého Budapešť a Bratislava nekonajú v záujme mieru, ale trvajú na ústupkoch voči Rusku. Informoval o tom v sobotu server magyarnemzet.hu.

"Obmedzenie dodávok ropy na Slovensko a do Maďarska týkajúce sa ruskej spoločnosti Lukoil nie je vydieraním," povedal pre agentúru Reuters Podoľak.

Vyhlásil to v reakcii na piatkové uznesenie maďarskej vlády, podľa ktorého Ukrajina vydiera Maďarsko a Slovensko zastavením dodávok ropy, pretože chce, aby obe krajiny upustili od svojej promierovej politiky požadujúcej prímerie.

Ukrajina zastavením prepravy ropy od ruského dodávateľa Lukoil ohrozila energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska, pričom Kyjev sa netají tým, že to robí z politických dôvodov. Konštatoval to v pondelok (22.7.) server mandiner.hu.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v utorok (23.7.) oznámil, že Maďarsko bude blokovať vyplatenie finančnej pomoci Ukrajine v rámci Európskeho mierového nástroja až dovtedy, kým Kyjev neobnoví tranzit ruskej ropy prostredníctvom ropovodu Družba.

"Pokiaľ Ukrajina túto otázku nevyrieši, každý by mal zabudnúť na vyplatenie kompenzácie za prepravu zbraní vo výške 6,5 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja, pretože ako by to vyzeralo, že my schválime vyplatenie uvedenej sumy, zatiaľ čo Ukrajina ohrozuje našu energetickú bezpečnosť," povedal maďarský minister zahraničných vecí.

(tasr)

28. júla 2024 | 10:55

Minúta | 28. júla 2024 | 10:55

Vo výzve na financovanie železníc Slovensko získalo len tri milióny eur, zatiaľ čo Česko 400 miliónov eur

Z rozdeľovaných siedmich miliárd eur určených pre vlaky sme dostali iba tri milióny. Pripisuje sa to neschopnosti efektívne čerpať eurofondy a konkurenčnému tlaku z iných krajín.

Slovensko predložilo šesť projektov v hodnote viac ako 360 miliónov eur, z ktorých štyri boli úspešné. Tri z týchto projektov sa týkali leteckej dopravy a jeden projektu smart mobility. Na hlavný projekt, modernizáciu trate medzi Spišskou Novou Vsou a Vydrníkom, sme financie nezískali. Železnice požadovali takmer 200 miliónov eur, no úspešné neboli. Informovali o tom Hospodárske noviny.

„Aktuálne ukončená výzva mala vysoko nadpriemernú konkurenciu z iných členských štátov a väčšinu projektov nebolo možné podporiť z dôvodu nedostatku dostupných zdrojov,“ reaguje rezort dopravy.

České ministerstvo dopravy priblížilo svoje úspechy z predchádzajúcich výziev. V prvom kole v roku 2021 predložili 24 projektov za takmer 900 miliónov eur, z ktorých podporu dostalo 15 projektov vo výške 430 miliónov eur. V druhom kole v roku 2022 uspelo 12 z 17 projektov v hodnote 508 miliónov eur. V aktuálnej výzve získali na 10 projektov približne 420 miliónov eur.

Okrem Čechov boli úspešní aj Maďari, ktorí získali 290 miliónov eur na južný železničný obchvat Budapešti, a Poliaci, ktorí dostali 145 miliónov eur na zdvojkoľajnenie trate Skierniewice – Pilawa. Medzi najväčšie investície patrí železničné prepojenie Poľska s Pobaltím, tzv. Rail Baltica, s podporou 742 miliónov eur.

Slovensko plánuje predložiť ďalšie projekty v budúcich výzvach, vrátane modernizácie trate pri Liptovskom Mikuláši za 650 miliónov eur a zdvojkoľajnenia trate z Bratislavy do Marcheggu. Zoznam projektov bude závisieť od parametrov výzvy.

Diaľniciam sa v aktuálnej výzve neujde. Posledná výzva neumožňovala podávať cestné projekty. V oblasti cestnej infraštruktúry sme však uspeli s projektom severného obchvatu Prešova, kde sme získali 69 miliónov eur z fondu CEF Military Mobility. Na financovanie diaľnice medzi Turanmi a Hubovou s odhadovanou hodnotou takmer dva miliardy eur bude pravdepodobne potrebné využiť štátny rozpočet.

(mm)

28. júla 2024 | 9:27

Minúta | 28. júla 2024 | 9:27

Trump chce z USA spraviť bitcoinovú superveľmoc

Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump v sobotu na konferencii o kryptomenách v Nashville predstavil svoje plány na podporu kryptomeny, ak bude zvolený na druhé funkčné obdobie. Trump vyhlásil, že chce, aby sa USA stali "hlavným mestom kryptomien sveta".

Trump sľúbil vytvoriť strategickú rezervu v bitcoine a založiť poradný výbor pre kryptomeny.

"Budeme mať regulácie, ale odteraz budú pravidlá vytvárať ľudia, ktorí milujú váš priemysel, nie tí, ktorí ho nenávidia," povedal exprezident USA.

Vo svojom takmer hodinovom prejave opakovane porovnával svoje plány na rozvoj krypto trhu s regulačnými snahami Bidenovej administratívy. Tvrdil, že federálna vláda sťažuje pôsobenie krypto investorov. Trump chce, aby kryptomeny boli "ťažené, razené a vyrábané" v Spojených štátoch.

V roku 2019 pritom označil digitálne meny za "veľmi nestabilné a založené na vzduchu". O dva roky neskôr nazval bitcoin "podvodom". Napriek tomu Trump v priebehu rokov prijal digitálne meny a od tohto roka pre účely kampane aj prijíma dary v kryptomenách.

(mm)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Meloniová odmietla kritiku eurokomisie o právnom štáte v Taliansku

O post lídra britských toryovcov sa uchádza aj exministerka obchodu

Erdogan hovorí o útoku na Izrael: Vstúpime na jeho územie tak, ako do Karabachu a Líbye

Po útoku na Ukrajinu odišlo viac ako 135-tisíc ruských občanov do Argentíny a Brazílie

Vo veku 85 rokov zomrel bratranec princa Philipa, grécko-dánsky princ Michael

Zelenskyj pomenoval tri faktory, ktoré podľa neho znamenajú spravodlivý koniec vojny

Pri havárii ľahkého lietadla v Británii zomreli dvaja ľudia

Taliansko a Čína v nedeľu podpísali trojročnú zmluvu o hospodárskej spolupráci

Veľká Británia sa obáva eskalácie konfliktu na izraelsko-libanonských hraniciach

Poľsko vyslovilo pochybnosti o potrebe členstva Maďarska v EÚ a NATO

Česká turistka sa zranila v Tatrách, pomáhali jej horskí záchranári

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si do roku 2050 vyžiada každý rok tri bilióny dolárov

Litva pripravuje plány hromadnej evakuácie civilistov. Obáva sa ozbrojeného konfliktu

Szijjárto odsúdil raketový útok pripisovaný Hizballáhu proti Izraelu

Troch ľudí v parku v Moskovskej oblasti zasiahol blesk

Moskva tvrdí, že armáda dobyla ďalšie dve dediny v Doneckej oblasti

Predstavitelia USA a Japonska chcú chrániť medzinárodný poriadok. Skritizovali Čínu a Rusko

Počet áut s elektrickým pohonom z roka na rok rastie. Medziročne je ich o 50 percent viac

Do kampane Kamaly Harrisovej uplynulý týždeň pribudlo 170-tisíc nových dobrovoľníkov

Akreditovaným novinárom ruskej agentúry odobrali na olympiáde v Paríži poverenie

Výskum odhalil vysoké hladiny chemikálií PFAS v niektorých kondómoch a lubrikantoch

D1 medzi Sencom a Zlatými Pieskami v smere na Bratislavu už funguje v režime troch zúžených pruhov

Kéry: Komisia často pristupuje k Slovensku a Maďarsku selektívnym spôsobom

Majerský aj Taraba sa pridali ku kritike otváracieho ceremoniálu: Zosmiešnili kresťanstvo

Našiel aj pozitíva, no isté scény mu vadili

Taraba hovorí o "odpornom predstavení"

Blinken vyzval na zabránenie eskalácie medzi Izraelom a Hizballáhom

Izraelský minister: Kabinet odpovie „plnou silou“ na útok na Golanské výšiny, aj keby to znamenalo „totálnu vojnu“ s Hizballáhom

Prvá svetová vojna sa začala pred 110 rokmi,na východe Slovenska boli ťažké boje

Putin pohrozil výrobou striel stredného doletu schopných niesť jadrové hlavice

Povstalci v Mali zabili desiatky ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny

Blinken žiada demokratický proces v prezidentských voľbách vo Venezuele

Poslanec Kéry nebude hlasovať za členstvo Ukrajiny v NATO, a to ani po skončení vojenského konfliktu

Horúčavy trápia aj hydinu, nútia veľkochovateľov hydiny venovať zvýšenú starostlivosť kurčatám, morkám aj nosniciam

Herci a dabéri v USA zahájili rozsiahly štrajk proti tvorcom videohier

Obmedzenie tranzitu ruskej ropy do Maďarska a SR nie je vydieraním, tvrdí Zelenského poradca

Vo výzve na financovanie železníc Slovensko získalo len tri milióny eur, zatiaľ čo Česko 400 miliónov eur

Trump chce z USA spraviť bitcoinovú superveľmoc

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť