Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken vyzval na zabránenie eskalácie medzi Izraelom a Hizballáhom

K útoku na Izraelom okupované Golanské výšiny došlo v sobotu. Jedna z rakiet dopadla na futbalové ihrisko v malom drúzskom meste Madždal Šams. Obete mali desať až 20 rokov, uviedla izraelská armáda.

Izrael útok pripísal libanonskému hnutiu Hizballáh a pohrozil tvrdou odvetou. Hizballáh zodpovednosť za úder poprel.

"Zdôrazňujem právo (Izraela) brániť svojich občanov a naše odhodlanie zabezpečiť, aby to boli schopní urobiť... Zároveň však nechceme, aby konflikt eskaloval. Nechceme, aby sa rozšíril," povedal šéf americkej diplomacie Anthony Blinken na tlačovej konferencii v Tokiu.

Šéf americkej diplomacie dodal, že prípadné dosiahnutie dohody o prímerí vo vojne v Pásme Gazy môže pomôcť upokojiť situáciu na izraelsko-libanonských hraniciach.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu odsúdilo raketový útok na Golanské výšiny a vyzvalo všetky strany na zdržanlivosť. "Francúzsko žiada, aby sa predišlo novej vojenskej eskalácii, a bude v tomto smere pokračovať v spolupráci s príslušnými stranami," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Zároveň zopakovalo, že neodporúča svojim občanom, aby v súčasnosti cestovali do Libanonu, Izraela alebo na palestínske územia.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Izraelský minister: Kabinet odpovie „plnou silou“ na útok na Golanské výšiny, aj keby to znamenalo „totálnu vojnu“ s Hizballáhom

Útok, ktorý zabil 12 detí a mladých dospelých, označil Yoav Kisch, izraelský minister školstva, za „veľkú katastrofu“ a dodal, že „situácia takto nemôže pokračovať“.

Kisch navštívil rodiny obetí v Majdal Šams a stretol sa so širšou drúzskou komunitou. Izraelský minister zahraničných vecí, Israel Katz, pre izraelský kanál 12 uviedol, že môže vypuknúť širšia vojna. „Niet pochýb, že Hizballáh prekročil všetky červené čiary a reakcia tomu bude zodpovedať,“ povedal Katz. „Blížime sa k momentu, keď budeme čeliť totálnej vojne.“

Libanonský minister zahraničných vecí, Abdallah Bou Habib, pre agentúru Reuters uviedol, že významný útok Izraela by viedol k „regionálnej vojne“, čo zdôrazňuje, ako blízko je región k širšiemu konfliktu.

(mm)

Minúta  |  

Prvá svetová vojna sa začala pred 110 rokmi,na východe Slovenska boli ťažké boje

Dňa 28. júla 1914, vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zasiahla aj Slovensko, frontová línia v Karpatoch sa tiahla od Bardejova po Sninu.

Ako pre TASR uviedol predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, počas siedmich mesiacov od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali v tomto regióne ťažké a krvavé boje.

"Územie severovýchodného Slovenska sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte," uviedol Drobňák.

Okresy Bardejov, Stropkov, Svidník, Humenné, Snina a Medzilaborce sú jediné na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Drobňák uviedol, že boje na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.

Vojnové udalosti na východnom Slovensku dodnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok. "Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny, ktorých je vyše 200. V roku 2014 sa začal proces vyhlasovania významných vojnových cintorínov za národné kultúrne pamiatky. Doposiaľ bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásených takmer 60 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny," doplnil Drobňák.

Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400-tisíc vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70-tisíc z nich v tejto vojne zahynulo.

KVH Beskydy doposiaľ publikoval tri zoznamy padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády, konkrétne 66. a 67. peší pluk a Honvédsky peší pluk č. 9. Celkovo digitalizovali a takto publikovali vyše 15-tisíc mien. "Do roku 2014 nebol realizovaný žiaden systematický výskum, ktorý by zmapoval nasadenie týchto vojakov, a neexistovala ani evidencia padlých. V súčasnosti je realizovaných niekoľko výskumných projektov," pripomenul Drobňák. Dodal, že aktuálne prebieha spracovanie ďalších plukov a v blízkej budúcnosti budú mená zverejnené aj vo forme digitálnej online databázy.

Databázu padlých vojakov buduje aj Vojenský historický ústav v rámci medzinárodného projektu Svet si pamätá. Postupne od roku 2020 sú digitalizované matriky padlých vojakov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ďalšie databázy a zoznamy vedú archívy a knižnice vo viacerých krajinách Európy.

"Výskum osudov padlých vojakov je náročný, ale môžeme konštatovať, že digitalizácia zjednodušila pátranie po vojnových osudoch našich predkov," zhodnotil Drobňák.

Prvá svetová vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si životy približne desať miliónov vojakov. Milióny ďalších mali trvalé fyzické či psychické následky. Celkovo bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila podpísaním prímeria 11. novembra 1918.

(tasr)

Minúta  |  

Putin pohrozil výrobou striel stredného doletu schopných niesť jadrové hlavice

Rusko tak podľa neho urobí, ak Spojené štáty potvrdia svoj zámer rozmiestniť svoje rakety v Nemecku alebo inde v Európe.

"Ak Spojené štáty takéto plány uskutočnia, budeme to považovať za ukončenie jednostranného moratória, ktoré bolo predtým prijaté na rozmiestnenie úderných kapacít stredného a krátkeho dosahu," povedal Putin počas prehliadky ruských námorných síl v Petrohrade. Dodal, že v súčasnosti je v Rusku "vývoj viacerých takýchto systémov v záverečnej fáze".

"Pri ich rozmiestňovaní prijmeme zrkadlové opatrenia, pričom zohľadníme kroky USA, ich satelitov v Európe a v iných regiónoch sveta," varoval ruský prezident.

Spomínané rakety, ktoré môžu zasahovať ciele vo vzdialenosti 500 až 5500 kilometrov, boli predmetom zmluvy o likvidácii striel stredného a krátkeho doletu (INF - Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty), ktorú USA a Sovietsky zväz podpísali v roku 1987. Washington a Moskva od tejto zmluvy odstúpili v roku 2019, keďže sa obviňovali z jej porušovania.

Rusko vyhlásilo, že neobnoví výrobu takýchto rakiet, pokiaľ Spojené štáty nerozmiestnia svoje rakety v zahraničí.

Nemecko a Spojené štáty v júli oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026.

Putin v reakcii na danú dohodu uviedol, že "dôležité ruské administratívne a vojenské objekty" by sa nachádzali v dosahu takýchto rakiet, ktoré "by v budúcnosti mohli byť vybavené jadrovými hlavicami". Ruské územie by tak bolo v dosahu približne 10 minút od spustenia útoku, vysvetlil ruský prezident.

"Táto situácia nám pripomína udalosti studenej vojny spojené s rozmiestnením amerických rakiet stredného doletu Pershing v Európe," poznamenal Putin.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Povstalci v Mali zabili desiatky ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny

Tuaregskí povstalci na severe Mali tvrdia, že počas dvojdňových bojov pri alžírskych hraniciach zabili a zranili desiatky vojakov a žoldnierov z Vagnerovej skupiny. Povstalci tiež zabavili obrnené vozidlá a nákladné autá.

Malijská armáda oficiálne priznala len dve obete a desať zranených, pričom pri havárii vrtuľníka Mi-24 podľa nich nikto nezomrel. Ruskí vojenskí blogeri však tvrdia, že bolo zabitých najmenej dvadsať vagnerovcov.

Podľa telegramového kanálu Astra môže byť počet strát ešte vyšší, odhadujú až 80 zabitých ruských žoldnierov. Medzi obeťami má byť aj Anton Jelizarov, ktorý viedol útoky na Ukrajine, a správca telegramového kanálu „Grey Zone“, Nikita Fedyanin.

Vagnerova skupina, ktorú viedol Jevgenij Prigožin, pôsobí v Mali od roku 2021, kde podporuje malijskú armádu proti islamistickým povstalcom. Malijská vláda tvrdí, že vagnerovci pomáhajú s výcvikom a vybavením zakúpeným z Ruska.

https://twitter.com/visegrad24/status/1817508830298706273?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1817508830298706273%7Ctwgr%5E315a6f5010564b49baa07492996d5814a93d0410%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHbyUy%2Fzpravy-mali-wagnerovci-prigozin-zoldaci-povstalci-boje-tuaregove

(mm)

Minúta  |  

Blinken žiada demokratický proces v prezidentských voľbách vo Venezuele

Úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro sa nedeľu usiluje získať tretie volebné obdobie za sebou. Pri moci je od roku 2013. Jeho najväčším súperom je opozičný kandidát Edmundo Gonzáles Urrudia.

"Venezuelčania si zaslúžia voľby, ktoré skutočne vyjadrujú ich vôľu, bez akejkoľvek manipulácie," povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Medzinárodné spoločenstvo bude podľa jeho slov na tieto záležitosti pozorne dohliadať. "Vyzývame všetky strany, aby si ctili svoje záväzky a rešpektovali demokratický proces," dodal minister pre média v Japonsku.

Volebné miestnosti vo Venezuele sa otvorili o 6.00 h miestneho času (12.00 h SELČ). Pred viacerými miestnosťami sa tvorili dlhé rady ľudí, píše AFP.

Blinken tieto voľby označil za dôležitú udalosť v dôležitom období a pripomenul politickú, hospodársku a humanitárnu krízu, ktoré Venezuelu sužujú.

USA zaviedli sankcie voči venezuelskej štátnej ropnej firme v roku 2017. V roku 2018 prijali ďalšie takéto opatrenia v snahe zosadiť socialistického prezidenta Madura po jeho znovuzvolení, ktoré však Západ neuznal.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.