Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kéry: Komisia často pristupuje k Slovensku a Maďarsku selektívnym spôsobom

Dôvodom je podľa neho iný názor na riešenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Podpredseda zahraničného výboru Tomáš Valášek (PS) argumentoval s tým, že EK jasne poukazuje na konkrétne prešľapy a s Ukrajinou to nemá nič spoločné.

Poslanca Smeru Mariána Kéryho neprekvapuje ani fakt, že Maďarsko a Slovensko vyšli ako najhoršie v hodnotení právneho štátu. "Je to určite trest za rétoriku Fica a Orbána. EK si pri každej príležitosti 'kopne' do týchto dvoch lídrov a snaží sa vytrestať tieto dva štáty," podotkol Kéry s tým, že ich rétorika sa nezmení. Valášek poukázal na to, že komisia nie je jeden človek. "EK tvorí 26 komisárov a šéfka Komisie vrátane nominanta Smeru-SD pána Šefčoviča, ktorý tieto rozhodnutia na úrovni Komisie schvaľuje," uviedol.

Podľa Kéryho je hlavne dôležité, že sa im podarilo schváliť novelu Trestného zákona, v súvislosti s ktorou EK poslala Slovensku list s výhradami. Pripustil, že sa možno mohli vyhnúť viacerým novelizáciám. Myslí si však, že je to náročná téma. Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR podľa Valáška jasne konštatuje protizákonnosť konania Smeru-SD. Kéry vo vyhlásení ÚS videl len kozmetické výčitky. "To najdôležitejšie, že sme zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, akým spôsobom sme sa vydali meniť tresty, tak s tým ÚS úplne súhlasil," vysvetlil.

Mimoriadnu schôdzu v tejto súvislosti Kéry neočakáva. "Toto obdobie ministerstvo spravodlivosti opäť využije na konzultácie, aby presvedčilo EK, že tie zmeny, ktoré sme tam zapracovali, sú dostatočné. EK änemusí byť nervózna z toho, že chceme chrániť ľudí, ktorí v budúcnosti budú rozkrádať európske zdroje," poznamenal.

Prebrali aj Slovenskú televíziu a rozhlas. Podľa Kéryho Smer-SD nemá záujem na tom, aby bola štátna a ponúkala správy, kde budú vyzdvihovať vládnu koalíciu. "My trváme na tom, že už teraz vidno prvé náznaky, že televízia koná politickejšie," argumentoval Valášek.

(tasr)

Minúta  |  

Majerský aj Taraba sa pridali ku kritike otváracieho ceremoniálu: Zosmiešnili kresťanstvo

Predseda KDH Milan Majerský vyjadril svoju nevôľu nad niektorými scénami otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Paríži. Podľa neho boli niektoré momenty, ako paródia na Poslednú večeru Ježiša Krista, nevkusné a zosmiešňovali kresťanstvo.

“Budeme musieť čakať ďalších 100 rokov, aby francúzske srdce prijalo aj kresťanov? Aby nemuseli čeliť posmechu, akého sa im dostalo od drag queens parodujúcich poslednú večeru Ježiša Krista od Leonarda da Vinciho,” pýta sa šéf kresťanských demokratov.

Oficiálny účet Olympiády vymazal z Youtube video otváracieho ceremoniálu

Mohlo by Vás zaujímať Oficiálny účet Olympiády vymazal z Youtube video otváracieho ceremoniálu

Našiel aj pozitíva, no isté scény mu vadili

Majerský zároveň ocenil kreativitu a symboliku ceremoniálu, vrátane prepojenia histórie Francúzska a oslavy lásky, avšak kritizoval, že humor a paródia boli zamerané iba na kresťanov. 

„Pripájame sa ku všetkým, ktorí vyjadrili svoju nevôľu nad nevkusom a nemiestnou provokáciou kresťanov a kresťanstva pri niektorých scénach otváracieho ceremoniálu,“ uviedol Majerský. 

Zároveň vyzval, aby olympijské hry boli miestom stretnutia ľudí bez ohľadu na rasu, náboženské vyznanie či názor, a niesli sa v duchu bratstva, ktorý predstavuje logo s piatimi prepletenými kruhmi. „Želáme si, aby Olympijské hry 2024 v Paríži boli výnimočným miestom stretnutia ľudí, dokonca aj tých najnepriateľskejších,” dodal Majerský.

Fetišizmus a poburujúca paródia. Kto stojí za drag programom počas olympijskej ceremónie

Mohlo by Vás zaujímať Fetišizmus a poburujúca paródia. Kto stojí za drag programom počas olympijskej ceremónie

Taraba hovorí o "odpornom predstavení"

Minister životného prostredia a podpredseda vlády tiež považuje otváracie predstavenie za "plné LGBTI ideológie a urážok symbolov kresťanstva". Napísal to na sociálnej sieti.

"Organizátori sa dnes (v nedeľu, pozn. red) 'ospravedlnili kresťanom na celom svete' za urážky, ktoré tým spôsobili. Mal som Slovensko zastupovať na záverečnom ceremoniáli, ale táto olympiáda sa v normálnom svete navždy zapíše ako odpudivý symbol úchylnej dekadencie, ktorá zneužila krásu športu a urobila z toho progresívne politické divadlo," dodal s tým, že sa preto záverečného ceremoniálu nezúčastní.

(mm, max)

Minúta  |  

Blinken vyzval na zabránenie eskalácie medzi Izraelom a Hizballáhom

K útoku na Izraelom okupované Golanské výšiny došlo v sobotu. Jedna z rakiet dopadla na futbalové ihrisko v malom drúzskom meste Madždal Šams. Obete mali desať až 20 rokov, uviedla izraelská armáda.

Izrael útok pripísal libanonskému hnutiu Hizballáh a pohrozil tvrdou odvetou. Hizballáh zodpovednosť za úder poprel.

"Zdôrazňujem právo (Izraela) brániť svojich občanov a naše odhodlanie zabezpečiť, aby to boli schopní urobiť... Zároveň však nechceme, aby konflikt eskaloval. Nechceme, aby sa rozšíril," povedal šéf americkej diplomacie Anthony Blinken na tlačovej konferencii v Tokiu.

Šéf americkej diplomacie dodal, že prípadné dosiahnutie dohody o prímerí vo vojne v Pásme Gazy môže pomôcť upokojiť situáciu na izraelsko-libanonských hraniciach.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu odsúdilo raketový útok na Golanské výšiny a vyzvalo všetky strany na zdržanlivosť. "Francúzsko žiada, aby sa predišlo novej vojenskej eskalácii, a bude v tomto smere pokračovať v spolupráci s príslušnými stranami," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Zároveň zopakovalo, že neodporúča svojim občanom, aby v súčasnosti cestovali do Libanonu, Izraela alebo na palestínske územia.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Izraelský minister: Kabinet odpovie „plnou silou“ na útok na Golanské výšiny, aj keby to znamenalo „totálnu vojnu“ s Hizballáhom

Útok, ktorý zabil 12 detí a mladých dospelých, označil Yoav Kisch, izraelský minister školstva, za „veľkú katastrofu“ a dodal, že „situácia takto nemôže pokračovať“.

Kisch navštívil rodiny obetí v Majdal Šams a stretol sa so širšou drúzskou komunitou. Izraelský minister zahraničných vecí, Israel Katz, pre izraelský kanál 12 uviedol, že môže vypuknúť širšia vojna. „Niet pochýb, že Hizballáh prekročil všetky červené čiary a reakcia tomu bude zodpovedať,“ povedal Katz. „Blížime sa k momentu, keď budeme čeliť totálnej vojne.“

Libanonský minister zahraničných vecí, Abdallah Bou Habib, pre agentúru Reuters uviedol, že významný útok Izraela by viedol k „regionálnej vojne“, čo zdôrazňuje, ako blízko je región k širšiemu konfliktu.

(mm)

Minúta  |  

Prvá svetová vojna sa začala pred 110 rokmi,na východe Slovenska boli ťažké boje

Dňa 28. júla 1914, vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zasiahla aj Slovensko, frontová línia v Karpatoch sa tiahla od Bardejova po Sninu.

Ako pre TASR uviedol predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, počas siedmich mesiacov od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali v tomto regióne ťažké a krvavé boje.

"Územie severovýchodného Slovenska sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte," uviedol Drobňák.

Okresy Bardejov, Stropkov, Svidník, Humenné, Snina a Medzilaborce sú jediné na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Drobňák uviedol, že boje na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.

Vojnové udalosti na východnom Slovensku dodnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok. "Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny, ktorých je vyše 200. V roku 2014 sa začal proces vyhlasovania významných vojnových cintorínov za národné kultúrne pamiatky. Doposiaľ bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásených takmer 60 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny," doplnil Drobňák.

Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400-tisíc vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70-tisíc z nich v tejto vojne zahynulo.

KVH Beskydy doposiaľ publikoval tri zoznamy padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády, konkrétne 66. a 67. peší pluk a Honvédsky peší pluk č. 9. Celkovo digitalizovali a takto publikovali vyše 15-tisíc mien. "Do roku 2014 nebol realizovaný žiaden systematický výskum, ktorý by zmapoval nasadenie týchto vojakov, a neexistovala ani evidencia padlých. V súčasnosti je realizovaných niekoľko výskumných projektov," pripomenul Drobňák. Dodal, že aktuálne prebieha spracovanie ďalších plukov a v blízkej budúcnosti budú mená zverejnené aj vo forme digitálnej online databázy.

Databázu padlých vojakov buduje aj Vojenský historický ústav v rámci medzinárodného projektu Svet si pamätá. Postupne od roku 2020 sú digitalizované matriky padlých vojakov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ďalšie databázy a zoznamy vedú archívy a knižnice vo viacerých krajinách Európy.

"Výskum osudov padlých vojakov je náročný, ale môžeme konštatovať, že digitalizácia zjednodušila pátranie po vojnových osudoch našich predkov," zhodnotil Drobňák.

Prvá svetová vojna trvala viac ako štyri roky a vyžiadala si životy približne desať miliónov vojakov. Milióny ďalších mali trvalé fyzické či psychické následky. Celkovo bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila podpísaním prímeria 11. novembra 1918.

(tasr)

Minúta  |  

Putin pohrozil výrobou striel stredného doletu schopných niesť jadrové hlavice

Rusko tak podľa neho urobí, ak Spojené štáty potvrdia svoj zámer rozmiestniť svoje rakety v Nemecku alebo inde v Európe.

"Ak Spojené štáty takéto plány uskutočnia, budeme to považovať za ukončenie jednostranného moratória, ktoré bolo predtým prijaté na rozmiestnenie úderných kapacít stredného a krátkeho dosahu," povedal Putin počas prehliadky ruských námorných síl v Petrohrade. Dodal, že v súčasnosti je v Rusku "vývoj viacerých takýchto systémov v záverečnej fáze".

"Pri ich rozmiestňovaní prijmeme zrkadlové opatrenia, pričom zohľadníme kroky USA, ich satelitov v Európe a v iných regiónoch sveta," varoval ruský prezident.

Spomínané rakety, ktoré môžu zasahovať ciele vo vzdialenosti 500 až 5500 kilometrov, boli predmetom zmluvy o likvidácii striel stredného a krátkeho doletu (INF - Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty), ktorú USA a Sovietsky zväz podpísali v roku 1987. Washington a Moskva od tejto zmluvy odstúpili v roku 2019, keďže sa obviňovali z jej porušovania.

Rusko vyhlásilo, že neobnoví výrobu takýchto rakiet, pokiaľ Spojené štáty nerozmiestnia svoje rakety v zahraničí.

Nemecko a Spojené štáty v júli oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026.

Putin v reakcii na danú dohodu uviedol, že "dôležité ruské administratívne a vojenské objekty" by sa nachádzali v dosahu takýchto rakiet, ktoré "by v budúcnosti mohli byť vybavené jadrovými hlavicami". Ruské územie by tak bolo v dosahu približne 10 minút od spustenia útoku, vysvetlil ruský prezident.

"Táto situácia nám pripomína udalosti studenej vojny spojené s rozmiestnením amerických rakiet stredného doletu Pershing v Európe," poznamenal Putin.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.