Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Čiernej hore zadržali podozrivého muža. Prispel k tomu aj zatykač ŠTS v Pezinku

Policajti v čiernohorskom meste Bar podľa tamojšieho denníka Pobjeda zatkli 37-ročného Srba. Ten je podozrivý, že sa počas pandémie koronavírusu na Slovensku podieľal na zneužití finančnej pomoci vo výške okolo 15 miliónov eur. Policajné orgány muža zadržali na základe červeného obežníka Interpolu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného ŠTS v Pezinku.

Ako pre agentúru SITA potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek, aktuálne vo veci prebieha extradičné konanie, ktoré riešia príslušné justičné orgány oboch krajín.

Srbský občan J.P. sa konkrétne podľa obvinenia dopustil trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, subvenčného podvodu ako aj legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Medzinárodná policajná organizácia Interpol už v marci zorganizovala prevoz iného obvineného, Slováka Róberta B. z Čiernej Hory na Slovensko. Muž bol hľadaný na základe červeného obežníka Interpolu vydaného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a legalizácie výnosov z trestnej činnosti v súvislosti s prípadom zneužívania pandemickej pomoci.

Zadržaný bol v júli minulého roka a čakalo sa na ukončenie vydávacieho konania. Po prílete na Slovensko bol obvinený predvedený pred sudcu ŠTS v Pezinku, ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby.

Prípad sa týka zneužívania pandemickej pomoci z roku 2020, keď bola Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR spôsobená finančná škoda vo výške viac než 13,7 milióna eur.

(sita)

Minúta  |  

Moldavsko vyhostilo ruského diplomata, má dôkazy o jeho nekalej činnosti

Moldavské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhostilo ruského diplomata a predvolalo si ruského veľvyslanca, aby vyjadrilo oficiálny protest deň po tom, čo moldavské orgány zadržali dve osoby pre obvinenia z vlastizrady a sprisahania. Oznámenie rezortu citovala agentúra Reuters.

Rezort vo svojom vyhlásení uviedol, že „boli získané informácie a dôkazy, ktoré svedčia o tom, že ruský diplomat vykonával na území Moldavskej republiky činnosti nezlučiteľné s jeho diplomatickým štatútom“.

Ruský veľvyslanec v Kišiňove Oleg Vasnecov novinárom povedal, že Moskva považuje vyhostenie svojich diplomatov za nepriateľské gesto, a že Rusko bude na štvrtkový krok Moldavska reagovať.

Osoby, ktoré v utorok v Moldavsku zadržali, údajne poskytovali informácie zástupcovi pridelenca pre obranu na ruskom veľvyslanectve v Kišiňove. Jeden zo zadržaných je pracovníkom parlamentu, druhý je príslušníkom hraničnej polície.

Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že jedna osoba je podozrivá zo zhromažďovania a poskytovania informácií, ktoré môžu byť využité proti záujmom Moldavska. Druhá osoba je podozrivá zo sprisahania, aby získala osobný prospech.

Moldavské médiá už skôr informovali o špionážnej kauze, do ktorej je zapletené Rusko. Ruské veľvyslanectvo vyhlásilo, že tieto správy sú „ďalším prejavom protiruských nálad, ktoré sú v Moldavsku umelo podnecované“.

Moldavsko sa v súčasnosti usiluje o členstvo v EÚ. Prezidentka Maia Sanduová odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a obvinila Moskvu z plánovania prevratu v Moldavsku. Na jeho území sa taktiež nachádza separatistická republika Podnestersko, v ktorej sa nachádzajú ruské jednotky.

(tasr)

Minúta  |  

Prišla vám ponuka na odkúpenie pôdy? Na severe Slovenska vyčíňajú podvodníci

Listom sa snažia presvedčiť obyvateľov, aby im predali poľnohospodársku pôdu na poľnohospodársku činnosť v katastrálnom území mesta. 

Pred podvodom varujú mesto Čadca a obec Skalité na svojich webových stránkach. „Ponuka má výrazne nevýhodné podmienky. Kupujúci v liste oznamuje, že všetko potrebné pri spísaní kúpnej zmluvy a s prevodom vybaví za vás. Ponúkaná cena je podstatne nižšia, ako je bežná trhová hodnota pozemkov,“ upozorňuje mesto Čadca. 

Mesto zároveň varuje miestnych, aby boli obozretní pri uzatváraní takýchto zmlúv a v prípade, že takúto ponuku dostali, nech si preveria identitu kupujúceho a nech sa poradia s odborníkmi na nehnuteľnosti, prípadne s právnikom.

Ukážka podvodnej zmluvy. Foto: mestocadca.sk

(kol)

Minúta  |  

Izrael potvrdil smrť vojenského veliteľa Hamasu po júlovom útoku

Vodca vojenského krídla palestínskeho militantného hnutia Hamas Muhammad Dajf bol zlikvidovaný pri júlovom leteckom útoku Izraela v Pásme Gazy. Potvrdili to Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení, ktoré citovali agentúry AFP, Reuters a AP.

„Izraelské obranné sily oznamujú, že 13. júla 2024 izraelské stíhačky zasiahli v oblasti Chán Júnis a po vyhodnotení spravodajských informácií možno potvrdiť, že Muhammad Dajf bol pri zásahu zlikvidovaný,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Hnutie Hamas bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie k izraelskému tvrdeniu, ktoré prišlo v čase, keď sa v Teheráne koná pohreb vodcu tohto palestínskeho islamistického hnutia Ismaíla Haníju, píše Reuters.

Dajf bol cieľom izraelského útoku, pri ktorom zahynulo vyše 90 ľudí. Pri útoku zahynul aj popredný predstaviteľ Hamasu Ráfa Saláma, ktorého smrť potvrdila izraelská armáda deň po útoku.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari niekoľko dní po útoku tvrdil, že obaja lídri Hamasu v čase útoku sedeli vedľa seba. Hamas však tvrdil, že Dajf je v poriadku a dohliada na ozbrojené operácie hnutia.

Saláma a Dajf boli považovaní za strojcov útoku zo 7. októbra 2023, pri ktorom tisíce extrémistov Hamasu a ďalších skupín vtrhli do južného Izraela a zabili viac ako 1 200 ľudí. Ďalších 250 odviedli do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Po útoku spustil Izrael odvetnú ofenzívu, ktorá si podľa gazského ministerstva zdravotníctva vyžiadala 39 480 obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Starostka Amsterdamu chce zabrániť deportácii 11-ročného chlapca do Arménska

Starostka Femke Halsemová chce opäť vyzvať holandské ministerstvo pre azyl a migráciu, aby prehodnotilo možnosť deportácie 11-ročného Mikaela a jeho matky do Arménska. Mikael sa narodil v Holandsku, v Arménsku nikdy nebol a po arménsky nehovorí, informuje denník NL Times.

Halsemová sa obrátila na ministerstvo po tom, čo Štátna rada v stredu rozhodla, že deportácia chlapca a jeho matky je možná. „Toto je príklad toho, keď sú pravidlá v individuálnom prípade príliš prísne,“ opísala situáciu Halsemová.

NL Times pripomenul, že Mikaelova matka prišla do Holandska z Arménska v roku 2010. Žiadosť o azyl jej vtedy zamietli, no zostala v Holandsku. Mikael sa narodil v Amsterdame a celý život žije v Holandsku, dlho však bol mimo dohľadu úradov práve z dôvodu obáv jeho matky, že môže byť deportovaný.

Halsemová už v júni tohto roku napísala vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi pre azyl a migráciu Ericovi van der Burgovi, aby národná imigračná služba (IND) prediskutovala, či Mikael nemôže dostať povolenie na pobyt.

„Mikael je v rozkvete svojho života. Nemôže sa stať obeťou pobytových zákonov, ktoré po právnej stránke môžu byť správne, ale niekedy sa zabúda na ľudskú stránku veci,“ napísala vtedy starostka Amsterdamu.

Halsemová upozornila, že nová ministerka zodpovedná za oblasť azylu a migrácie Marjolein Faberová na jej list ešte pred rozhodnutím Štátnej rady nereagovala. „Teraz, keď bolo prijaté negatívne rozhodnutie, zavolám jej znova,“ uviedla starostka.

Uvedené ministerstvo sa doteraz mohlo odchýliť od vlastnej politiky a prijať výnimky, najmä keď sa to týkalo detí, ktoré strávili dlhý čas v Holandsku a zakorenili sa v tejto krajine. Niekedy však takéto rozhodnutie vyvolalo veľký rozruch a politické napätie.

Táto osobitná rozhodovacia právomoc bola prenesená na šéfa IND ešte počas tretej vlády Marka Rutteho a bola mierne pozmenená. V praxi to znamená, že takéto povolenie neprichádza do úvahy na konci procesu – čo je prípad 11-ročného Mikaela –, ale po prvom súdnom zamietnutí.

NL Times upozornil, že k tejto zmene došlo po prípade súrodencov Lili (12) a Howicka (13), ktorí mali byť aj s ich matkou deportovaní do Arménska v roku 2018, čo vyvolalo veľkú pozornosť médií. Krátko pred deportáciou sa deti ukryli, následne im vtedajší štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Mark Harbers udelil povolenie na pobyt z dôvodu, že ich bezpečnosť v Arménsku nie je garantovaná.

(tasr)

Minúta  |  

Demonštranti v Iráne opäť sľubovali smrť Izraelu ako pomstu za zabitie šéfa Hamasu

Tisíce ľudí sa vo štvrtok v Teheráne zúčastnili na štátom organizovanom smútočnom obrade za zabitého vodcu palestínskeho islamistického hnutia Hamas Ismáíla Haníju. Podobné smútočne zhromaždenia sa v stredu večer i vo štvrtok ráno konali aj vo viacerých moslimských štátoch, napríklad v Turecku či Pakistane.

Ako informovala agentúra DPA, okolo areálu univerzity v Teheráne, kde sa smútočné obrady konali, sa zhromaždili tisíce ľudí. Mnohí mali v rukách Haníjove fotografie, palestínske vlajky či kvety. Dav popri tom skandoval „Smrť Izraelu“ a „Smrť Amerike“.

Priamo na obrade bola prakticky celá politická elita Iránu vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a nového prezidenta Masúda Pezeškijána, na ktorého utorkovú inauguráciu Haníja do Teheránu pricestoval.

Podľa DPA odborníci tvrdia, že stále nie je jasné, čo presne v noci na stredu viedlo k Haníjovej smrti. Mohlo ísť o letecký alebo raketový útok. Miestom útoku bola „špeciálna rezidencia“ na severe Teheránu – údajne v paláci bývalého perzského šacha, ktorá je zvyčajne prísne strážená.

Irán i Hamas tento útok pripisujú Izraelu, ktorý ho nepotvrdil ani nepoprel.

Prakticky všetci rečníci v Teheráne vo svojich vyhláseniach sľubovali pomstu za smrť Haníju. Chalíl al-Hajjá, ktorý má v rámci Hamasu na starosti zahraničné vzťahy, prisľúbil, že Haníjov zámer neuznať Izrael zostane „nesmrteľným“. „Budeme Izrael prenasledovať, kým nebude vykorenený z územia Palestíny,“ dodal.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf zasa zhromaždených uistil, že Irán „určite splní príkaz“ ajatolláha Chameneího a pomstí Haníjovu smrť. „Je našou povinnosťou odpovedať v správnom čase a na správnom mieste,“ uviedol v prejave, počas ktorého zhromaždení skandovali: „Smrť Izraelu, smrť Amerike!“

Ako informovala DPA, v rámci obradu Chameneí predniesol nad rakvami s telami Haníju a jeho ochrankára modlitbu za mŕtvych. Samotný pohreb sa bude konať v piatok v katarskej Dauhe, kde Haníja dlhodobo žil.

DPA pripomenula, že Chameneí a Pezeškiján pohrozili bezprostrednou odvetou za Haníjovu smrť, pričom takúto akciu označili za legitímne právo Iránu. Iránska vláda nariadila po zabití Haníju trojdňový štátny smútok.

Agentúra však súčasne podotkla, že útok na Haníju prišiel pre Irán vo veľmi nevhodnom čase. Len osem hodín pred ním totiž Pezeškiján, považovaný za umierneného politika, vo svojom inauguračnom prejave hovoril o novej ére, v ktorej sa chce zapojiť do konštruktívneho dialógu so Západom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.