Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plánovači útoku na Dvojičky priznajú vinu, dohoda s mužmi prichádza po viac ako 16 rokoch

Traja muži obvinení zo zosnovania teroristických útokov organizácie al-Káida na Spojené štáty 11. septembra 2001 súhlasili s tým, že priznajú vinu. Oznámilo to americké ministerstvo obrany, píše agentúra AP.

Chálid Šajch Muhammad a jeho dvaja komplici Valíd Attaš a Mustafa Havsáví by podľa očakávaní mali priznať vinu pred vojenskou komisiou vo väznici Guantánamo na Kube.

Podľa listov, ktoré od americkej federálnej vlády dostali príbuzní takmer tritisíc ľudí, čo zomreli pri útokoch, obhajcovia žiadali, aby muži dostali výmenou za priznanie viny doživotný trest odňatia slobody namiesto trestu smrti. Predstavitelia Pentagónu odmietli bezprostredne zverejniť všetky podmienky dohôd o vine a treste.

Dohoda s mužmi prichádza viac ako 16 rokov po tom, čo sa s nimi začalo trestné konanie v súvislosti s teroristickými útokmi. Jednou z najväčších prekážok konania bolo využitie mučenia v rámci vypočúvania, keďže takto získané dôkazy sú neprípustné.

Útoky z 11. septembra 2001 naplánovala teroristická organizácia al-Kájda z Afganistanu. Samovražední útočníci sa zmocnili štyroch amerických civilných lietadiel. Dvoma z nich narazili do budov Svetového obchodného centra v New Yorku a jedným do budovy Pentagónu. Štvrté lietadlo spadlo na pole v štáte Pensylvánia, keď pasažieri zápasili s teroristami.

Chálid Šajch Muhammad podľa amerických úradov vymyslel použitie lietadiel ako zbraní. Údajne dostal na zorganizovanie útokov súhlas od vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina, ktorého americké sily zabili v roku 2011. Muhammada zatkli v roku 2003.

(sita)

Minúta  |  

Fox News: Bidenova vláda masívne podporila migráciu z Latinskej Ameriky

Federálna vláda USA rozšírila program „Legálne trasy“ (Lawful Pathways), prostredníctvom ktorého sa mohli desaťtisíce ľudí z Latinskej Ameriky presídliť do Spojených štátov. Vyplýva to zo správy Centra pre štúdium imigrácie (CIS) o činnosti Iniciatívy pre bezpečnú mobilitu.

Pracovníci Amerického úradu pre občianstvo a migráciu (USCIS) a OSN podľa správy zriadili kancelárie v Ekvádore, Kolumbii, Kostarike a Guatemale, ktoré v prvom roku programu udelili štatút utečenca 21-tisíc ľuďom zo siedmich rôznych latinskoamerických krajín, pričom polovica z nich už v máji pricestovala do USA.

Iniciatívu pre bezpečnú mobilitu zastrešuje ministerstvo zahraničia, funguje od mája 2023. Jej cieľom je zjednodušenie prisťahovalectva pre občanov „partnerských krajín“, podľa CIS však títo ľudia po príchode dostali štatút utečenca.

Tento štatút však rezort zahraničia udeľuje len občanom vybraných krajín, najmä takých, ktoré sú vnútorne nestabilné – ako Afganistan, Sýria či Venezuela.

Správa uvádza, že do USA prichádzajú utečenci z Haiti, Venezuely, Nikaraguy, Kuby, Guatemaly, Ekvádoru a Kolumbie, hoci v júni a júli ich mohlo priletieť ešte viac po tom, ako Biely dom rozšíril program o migrantov z Hondurasu a Salvádoru.

K rozšíreniu programu došlo napriek tomu, že USA tradične udeľujú štatút utečenca len osobám, ktoré môžu hodnoverne tvrdiť, že sa nemôžu vrátiť do svojej domovskej krajiny z „opodstatnených obáv“ pred prenasledovaním na základe rasy, náboženstva, národnosti, politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine

V analýze CIS sa uvádza, že mnohí z tých, ktorí prichádzajú do USA, by sa skôr klasifikovali ako ekonomickí migranti.

Správa tiež cituje prieskum Zmiešaného migračného centra z roku 2024, podľa ktorého 90 percent účastníkov programu uviedlo, že chceli vycestovať do USA pre ekonomické príležitosti a vyššiu životnú úroveň, a nie z dôvodu prenasledovania.

Administratíva tiež zvýšila počet pridelených miest na prijímanie utečencov z Latinskej Ameriky z menej ako 5-tisíc v čase nástupu Bidena do funkcie na 50-tisíc v roku 2024, čo je desaťnásobný nárast.

„V oblasti utečencov chceme vo fiškálnom roku 2024 presídliť 35- až 50-tisíc osôb, čo je historický a ambiciózny cieľ, ktorý by znamenal nárast počtu presídlených utečencov zo západnej pologule o viac ako 450 percent v porovnaní s minulým rokom,“ uviedla Marta Youthová, hlavná zástupkyňa asistentky tajomníka Úradu pre obyvateľstvo, utečencov a migráciu ministerstva zahraničných vecí, vo výpovedi pred kongresovým výborom v marci.

(sab)

Minúta  |  

Reuters: Rastie pravdepodobnosť najväčšej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom

Medzi Ruskom a niekoľkými západnými štátmi sa možno schyľuje k najväčšej výmene väzňov od konca studenej vojny, napísala agentúra Reuters. Z federálnej databázy amerických väzníc zmizli mená niekoľkých Rusov odsúdených za trestné činy v USA v čase, keď z ruských väzenských táborov previezli na neznáme miesto najmenej deväť politických väzňov.

Reuters v súvislosti s tým napísal, že sa tým posilnil predpoklad, že ide možno o prísľub najväčšej výmeny väzňov medzi Ruskom a Bieloruskom na jednej strane a Spojenými štátmi, Nemeckom, Slovinskom a Britániou na druhej strane.

Kremeľ i ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa k týmto hypotézam odmietli vyjadriť. Reuters súčasne pripomína, že takéto výmeny sú zvyčajne utajené, kým k nim reálne nedôjde.

Podľa americkej televízie Fox News by sa údajne už vo štvrtok mohol do vlasti vrátiť v Rusku väznený reportér amerického denníka Wall Street Journal Evan Gershkovich.

To, že Gershkovich a bývalý príslušník amerického námorníctva Paul Whelan majú byť v rámci tejto výmeny prepustení do USA, potvrdili aj anonymné zdroje z ministerstva zahraničia pre agentúru Bloomberg.

Novinár bol zatknutý v marci minulého roka počas spravodajskej úlohy v uralskom meste Jekaterinburg a obvinený zo špionáže pre CIA. On a noviny obvinenia odmietli. Whelan, ktorý bol zadržaný v roku 2018, bol odsúdený na 16 rokov v roku 2020 na základe obvinení zo špionáže, ktoré rovnako odmietol.

Reuters v tejto súvislosti uviedol, že na webovej stránke Flightradar24 bolo možné sledovať ruské vládne lietadlo použité na predchádzajúcu výmenu väzňov zahŕňajúcu Spojené štáty a Rusko, ako letí z Moskvy do ruskej Kaliningradskej oblasti, ktorá hraničí s Litvou a Poľskom, a potom sa vracia do ruského hlavného mesta.

Z miest výkonu svojho trestu v Rusku boli v posledných dňoch nečakane presunutí najmenej siedmi ruskí disidenti. Právnikom nie je známe ani miesto, kde sa momentálne nachádza za špionáž odsúdený príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan a ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza.

Ruský spravodajský web Agenstvo dodal, že v posledných dňoch letelo do ruských regiónov, kde si disidenti odpykávajú svoje tresty, najmenej šesť vládnych lietadiel. Medzi takto presunutými väzňami by údajne mohol byť politik Iľja Jašin či ľudskoprávny aktivista Oleg Orlov.

Z databázy ruského väzenského systému sa „náhle stratili“ Rus s nemeckým občianstvom Kevin Lik, opozičné aktivistky Lilija Čanyševová a Xenija Fadejevová či protivojnová umelkyňa Saša Skočilenková.

Ruský právnik Ivan Pavlov, ktorý žije v Prahe a dlhodobo sa špecializuje na oblasť ľudských práv, predpokladá, že ruský prezident Vladimir Putin bude musieť týmto osobám pred výmenou udeliť milosť. Pavlov dodal, že ide o nevyhnutnú formalitu.

Ruské weby v súvislosti s touto hypotézou uviedli, že Putin podľa vládnej webovej stránky už podpísal niekoľko výnosov, ktoré by mohli byť milosťami pre väzňov svedomia.

Očakáva sa, že súčasťou výmeny bude okrem Gershkovicha aj novinárka stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) pôsobiaca v Česku Alsu Kurmaševová.

Najväčšia výmena väzňov od čias studenej vojny medzi Ruskom a USA sa uskutočnila v roku 2010. Zapojených do nej bolo celkovo 14 osôb.

Z databázy americkej väzenskej správy podľa RFE/RL „zmizli“ Vladislav Kľušin, dodávateľ ruských bezpečnostných ministerstiev odsúdený za insider trading, Alexandr Vinnik odsúdený za prepranie štyroch miliárd dolárov prostredníctvom kryptobúrz, Maxim Marčenko, odsúdený za obchádzanie amerických sankcií voči Rusku, kybernetický podvodník Roman Selezňov – inak aj syn poslanca Štátnej dumy Valerija Selezňova – a niekoľko ďalších.

Medzi tými, ktorých chce Moskva získať, je aj ruský občan Vadim Krasikov, ktorý si v Nemecku odpykáva doživotný trest za vraždu gruzínskeho disidenta.

Reuters dodal, že medzičasom v Bielorusku prezident Alexandr Lukašenko v utorok omilostil Rica Kriegera, nemeckého občana odsúdeného na smrť na základe obvinení z terorizmu. Išlo o Lukašenkovo nečakané rozhodnutie, o ktorom rozsiahlo informovali bieloruské štátne médiá.

Súčasťou výmeny väzňov medzi Ruskom, Bieloruskom a západnými štátmi by mohol byť aj ruský manželský pár, ktorý sa pred súdom v Slovinsku priznal k špionáži pre Rusko.

Vyvstáva tiež otázka, či podrobnosti tejto možnej výmeny neboli jednou z tém telefonického rozhovoru medzi ministrami obrany USA a Ruska. Andrej Belousov sa totiž minulý týždeň obrátil na Lloyda Austina s otázkou, či Washington vedel o plánovanej ukrajinskej sabotáži, ktorú Moskva odhalila.

Spojené štáty údajne zabránili tajnej ukrajinskej operácii po tom, čo ju odhalila Moskva

Mohlo by Vás zaujímať Spojené štáty údajne zabránili tajnej ukrajinskej operácii po tom, čo ju odhalila Moskva

(tasr, sab)

Minúta  |  

Bober: Diskriminácia je v protiklade k ľudskému spolunažívaniu a kresťanským princípom

Predseda Konferencie biskupov Slovenska, košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober to uviedol pri príležitosti tohtotýždňového Pamätného dňa rómskeho holokaustu.

Ľudí pozval k modlitbe za obete. "Pamätajme v modlitbách na našich rómskych bratov a sestry, ktorí zaplatili najvyššiu daň za ľudskú nenávisť. Modlime sa aj za ich potomkov, aby Boh uzdravil rany minulosti a našli v ňom svoj pokoj a plnú realizáciu. Prosme Boha aj za tých, čo pošliapali ich ľudskú dôstojnosť," poznamenal.

Vyčleňovanie iných je podľa košického arcibiskupa prekážkou pre plnohodnotné prežívanie medziľudských vzťahov v úcte a v snahe o vzájomné pochopenie: "Nestavajme múry, ale rozvíjajme kultúru stretnutia v pestrosti a odlišnosti kultúr, etník a náboženstiev."

Na Slovensku sa Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomína 2. augusta. Ide o spomienku na takmer 3-tisíc rómskych mužov, žien a detí, ktorí zomreli v noci z 2. na 3. augusta 1944 vo vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau.

(tasr)

Minúta  |  

Video: Nevideli ste tohto hazardéra? Polícia pátra po mužovi videnom na električke

Žiada preto verejnosť o pomoc pri jeho stotožnení. Video zverejnila na sociálnej sieti.

„Akékoľvek poznatky, ktoré by viedli k zisteniu totožnosti osoby vo videu vás žiadame oznámiť na bezplatnom čísle polície 158 alebo osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení," žiada bratislavská polícia.

Ľudia môžu prípadne policajtom napísať správu cez profil na sociálnej sieti.

(kol)

Minúta  |  

V Čiernej hore zadržali podozrivého muža. Prispel k tomu aj zatykač ŠTS v Pezinku

Policajti v čiernohorskom meste Bar podľa tamojšieho denníka Pobjeda zatkli 37-ročného Srba. Ten je podozrivý, že sa počas pandémie koronavírusu na Slovensku podieľal na zneužití finančnej pomoci vo výške okolo 15 miliónov eur. Policajné orgány muža zadržali na základe červeného obežníka Interpolu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného ŠTS v Pezinku.

Ako pre agentúru SITA potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek, aktuálne vo veci prebieha extradičné konanie, ktoré riešia príslušné justičné orgány oboch krajín.

Srbský občan J.P. sa konkrétne podľa obvinenia dopustil trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, subvenčného podvodu ako aj legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Medzinárodná policajná organizácia Interpol už v marci zorganizovala prevoz iného obvineného, Slováka Róberta B. z Čiernej Hory na Slovensko. Muž bol hľadaný na základe červeného obežníka Interpolu vydaného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a legalizácie výnosov z trestnej činnosti v súvislosti s prípadom zneužívania pandemickej pomoci.

Zadržaný bol v júli minulého roka a čakalo sa na ukončenie vydávacieho konania. Po prílete na Slovensko bol obvinený predvedený pred sudcu ŠTS v Pezinku, ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby.

Prípad sa týka zneužívania pandemickej pomoci z roku 2020, keď bola Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR spôsobená finančná škoda vo výške viac než 13,7 milióna eur.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.