Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri pobreží Jemenu čelil jeden ropný tanker až štyrom útokom

Kapitán ropného tankeru Delta Blue vo štvrtok nahlásil, že sa k plavidlu priblížili dve malé lode. Z plavidiel bol odpálený granát s reaktívnym pohonom, ktorý vybuchol v blízkosti tankeru. Pri pobreží Jemenu čelil ropný tanker počas 24 hodín štyrom útokom, oznámila v piatok Britská organizácia pre námorný obchod (UKMTO).

K incidentu prišlo asi 45 námorných míľ južne od jemenského prístavu Mokka a na každej z malých lodí boli štyria ľudia, uviedla UKMTO.

V piatok tanker plaviaci sa pod vlajkou Libérie hlásil ďalší útok hladinového plavidla bez posádky a jeden raketový útok. Raketa loď nezasiahla, ale dopadla do jej blízkosti.

Posádka aj tanker sú po útokoch v poriadku, uviedol pre Reuters prevádzkovateľ tankera spoločnosť Delta Tankers. "Plavidlo pokračuje vo svojej ceste," uviedol predstaviteľ spoločnosti.

Jemenskí Iránom podporovaní húsijskí povstalci podnikajú od vlaňajšieho novembra útoky na medzinárodnú lodnú dopravu v Červenom mori. Tvrdia, že ide o znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde prebieha vojna medzi Izraelom a hnutím Hamas.

Británia a USA reagujú na útoky húsíov odvetnými údermi. Americká armáda pritom zasiahla ciele v húsíami ovládanej časti Jemenu aj v stredu, uviedol ústredné veliteľstvo americkej armády (CENTCOM). V dôsledku útokov prišlo k narušeniu medzinárodnej lodnej dopravy, pričom mnohé spoločnosti presmerúvajú svoje lode mimo Červeného mora a Suezského prieplavu na dlhšiu trasu okolo Afriky.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Držiteľka Nobelovej ceny Mohammadíová utrpela zranenia pri potýčke v Iránskej väznici

Narges Mohammadíová bola spolu s ďalšími väzenkyňami zranená počas násilností v teheránskej väznici Evin. Vyvolala ich údajne poprava Ghuláma Rezu Rasaejího, ktorého v utorok obesili vo väznici Kermánšáh v západnom Iráne.

"Niekoľko žien, ktoré sa postavili pred bezpečnostné zložky, bolo surovo zbitých. Konfrontácia sa vystupňovala, čo malo za následok fyzické zranenia niektorých väzenkýň," oznámila rodina aktivistky vo štvrtok neskoro večer. Držiteľka Nobelovej ceny za mier po údere do hrude omdlela a musela byť ošetrená vo väzenskej ošetrovni.

Iránske orgány priznali, že v utorok došlo vo väznici ku konfrontácii a Mohammadíovú obvinili z provokácie. Zároveň popreli, že by bola zbitá niektorá z väzenkýň.

Päťdesiatdvaročná aktivistka za ľudské práva je vo väzení od novembra 2021, no za mrežami strávila aj väčšinu času počas uplynulého desaťročia. Aktivistku odsúdil iránsky súd opätovne aj v júni 2024 na rok za protištátnu propagandu.

Jej rodina povedala, že v priamom kontakte neboli už od novembra, keď jej bolo zrušené právo telefonovať. Od rodín ostatných väzenkýň v Evine sa však dozvedela, že násilnosti vypukli po tom, čo začali väzenkyne protestovať proti popravám v Iráne.

Podľa ľudskoprávnych organizácii tento týždeň v Iráne popravili 30 osôb vrátane Rasaejího, ktorý bol odsúdený za zabitie policajta počas rozsiahlych protivládnych protestov v roku 2022.

Mohammadíová v roku 2023 získala Nobelovu cenu za mier za boj proti utláčaniu žien v Iráne, za úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd a pre odmietanie trestu smrti v Iráne.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Británia a Nemecko vyzývajú Izrael a Hamas na uzavretie dohody o prímerí

Británia a Nemecko vyzvali v piatok Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas, aby dosiahli dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov. Pridali sa tak k výzve Spojených štátov, Kataru a Egypta na obnovenie rokovaní o prímerí v Pásme Gazy.

Británia víta a plne podporuje spoločnú snahu Kataru, Egypta a Spojených štátov o obnovenie rokovaní o prímerí a prepustení rukojemníkov, uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy.

"Boje musia okamžite skončiť," uviedol Lammy s tým, že dohodu nemožno viac odkladať, pričom musia byť prepustení všetci rukojemníci "kruto zadržiavaní Hamasom". "Musíme tiež vidieť rýchle doručenie neobmedzenej pomoci do Gazy," povedal. Podľa Lammyho je rýchle uzatvorenie dohody v dlhodobom záujme Izraelčanov, Palestínčanov aj iných strán.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok vyjadril znepokojenie nad situáciou na Blízkom východe a podporil výzvu USA, Egypta a Kataru. "Nastal čas priniesť úľavu rukojemníkom i ľudom v Gaze," uviedol Scholz na sociálnej sieti X.

Americký prezident Joe Biden, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání podpísali deklaráciu zverejnenú vo štvrtok s výzvou pre Izrael a Hamas, aby na budúci týždeň v katarskej Dauhe alebo egyptskej Káhire obnovili rokovania. Tieto tri sprostredkovateľské krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že dohoda je "na stole a zostáva už len doladiť detaily jej implementácie".

Izrael pritom podľa agentúry AFP už súhlasil na naliehanie sprostredkovateľov s obnovením rokovaní na budúci týždeň.

(tasr, afp, dpa)

Minúta  |  

Budúci týždeň odštartujú protivládne protesty. Témou oboch bude odstúpenie Šimkovičovej

Od posledného veľkého protivládneho protestu uplynulo už niekoľko mesiacov. Šnúra demonštrácií sa predĺži budúci týždeň. Predstavitelia opozície aj kultúrnej obce zvolali nezávisle od seba hneď dva protesty.

V pondelok o 17. hodine sa pred budovou Slovenského národného divadla (SND) začne protest platformy Otvorená kultúra. V utorok o 18. hodine zvolali na námestí SNP protest zas opozičné politické strany Progresívne Slovensko (PS) a SaS.

Demonštrácie sa uskutočnia v čase, keď v spoločnosti silno rezonuje odvolanie riaditeľa SND Mateja Drličku a riaditeľky Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandry Kusej, ktorých odvolala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS). Výzva na jej odstúpenie má už viac ako 165-tisíc podpisov.

Umelci požadujú odchod Šimkovičovej a Machalu

Otvorená kultúra žiada okamžité odstúpenie Šimkovičovej a taktiež generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu. Ako problémové kroky ministerky platforma vníma okrem iného odvolanie Drličku a Kusej, ale aj už dávnejšie personálne čistky v medzinárodnom doma umenia pre deti - Bibiane.

Podpriemer valcuje

Mohlo by Vás zaujímať Podpriemer valcuje

„Nezriaďovaná kultúra utrpela ťažko napraviteľné škody zmenami zákona o Fonde na podporu umenia a zákona o Audiovizuálnom fonde, keď sa prerozdeľovanie dotácií dostalo z rúk odborných komisií do rúk politických nominantov a nominantiek v radách fondov,“ uviedli organizátori z Otvorenej kultúry.

O tom, že sa ich protest uskutoční iba deň pred demonštráciou opozičných strán PS a SaS sa platforma dozvedela až v čase, keď boli prípravy na ich podujatie v plnom prúde.

„V konečnom dôsledku odvolanie ministerky Šimkovičovej sa musí udiať na politickej scéne a tam musí konať opozícia. Naše kompetencie nesiahajú tam, kde začínajú ich kompetencie,“ vysvetlili predstavitelia Otvorenej kultúry.

Ich protest nadviaže na stretnutie kultúrnej obce, ktoré organizuje SND. Ministerka kultúry pozvanie na toto stretnutie odmietla. Otvorená kultúra ďalej avizuje pochod okolo SNG a zakončenie akcie na námestí SNP o 18. hodine.

Demonštrácia opozície bude bez KDH

Požiadavky utorkového protestu opozície sú zatiaľ nejasné. Očakáva sa však, že zaznejú výzvy na odvolanie Šimkovičovej a tiež ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý vzbudil vlnu odporu médií aj opozície po medializovaných informáciách o prepustení odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Politické rozhodnutie o prepustení Kováčika je nebezpečný precedens

Mohlo by Vás zaujímať Politické rozhodnutie o prepustení Kováčika je nebezpečný precedens

KDH sa tejto demonštrácie odmietlo zúčastniť. Zdôvodnilo to tým, že hnutie síce vidí rozhodnutie ministra Suska ako problematické, no formálne konal v medziach zákona, a teda chce počkať na rozhodnutia Najvyššieho súdu.

„Nebudeme súčasťou verejných protestov, ktorých dôvodom má byť najmä podanie dovolania ministrom Suskom v prospech bývalého špeciálneho prokurátora,“ uviedlo hnutie pre spravodajský portál Aktuality.

Opozičné strany Demokrati a hnutie Slovensko na utorkové podujatie neboli pozvané.

(dak)

Minúta  |  

Pri izraelskom útoku v Libanone zahynul predstaviteľ Hamasu

Pri izraelskom útoku v meste Sidon v južnom Libanone v piatok zahynul predstaviteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas z neďalekého utečeneckého tábora Ain al-Helweh.

Podľa libanonskej tlačovej agentúry je obeťou útoku Samer al-Hadža. Pri dronovom útoku na auto, v ktorom sa viezol, utrpeli zranenia aj dvaja ľudia.

Ide o prvý útok tohto druhu v Sidone od 7. októbra, keď Hamas zaútočil na juh Izraela, čo následne spustilo odvetnú ofenzívu v Pásme Gazy. Od začiatku vojny takmer denne pokračuje cezhraničná paľba medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh, ktorý je spojencom Hamasu.

Izraelský útok bol údajne zameraný na predstaviteľa Hamasu, ktorého ohorené telo po útoku záchranári vytiahli z vozidla. Izrael sa po útoku zo 7. októbra zameral na likvidáciu predstaviteľov Hamasu nielen v Pásme Gazy. V januári pri leteckom útoku v Bejrúte zahynul zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí.

V marci bol zabitý v južnom Libanone ďalší militant Hamasu. Palestínske hnutie v máji uviedlo, že pri izraelskom útoku na východnú časť Libanonu neďaleko sýrskych hraníc bol zabitý jeden z veliteľov hnutia.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Skrachovala česká cestovná kancelária. Klienti uviazli v exotických destináciách

Česká cestovná kancelária FlyDovolená, ktorá sprostredkovávala zájazdy do exotických destinácií, skrachovala. Klienti kancelárie tak uviazli v zahraničí. Webové stránky kancelárie sú však stále aktívne. Informuje o tom spravodajský web TN.cz.

Krach kancelárie potvrdil podpredseda českej Asociácie cestovných kancelárií Jan Papež. „O krachu tejto cestovnej kancelárie vieme. V zahraničí sú s ňou v tejto chvíli desiatky ľudí," povedal Papež. „Zájazdy sú našťastie poistené," poznamenal.

Práve na poisťovne sa teraz majú ľudia, ktorí uviazli v cudzine, obracať. „Je možné, že hotelieri budú od klientov chcieť, aby pobyt zaplatili, ale to všetko treba riešiť cez poisťovňu, aby ľudia zbytočne neplatili," dodal Papež.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.