Preskočiť na obsah
  |  

Známa sopka vybuchla. Prevádzku medzinárodného letiska pozastavili

Sopka Etna na talianskom stredomorskom ostrove Sicília v stredu večer opäť vychrlila lávu a popol. Ako vo štvrtok oznámil Taliansky inštitút geofyziky a vulkanológie (INGV), stĺp popola a lávových plynov dosahoval výšku 9 500 metrov. Z tohto dôvodu bola do 18.00 pozastavená prevádzka medzinárodného letiska v Catanii, informovala agentúra DPA.

Podľa oznámenia letiska sivočierny popol z večernej erupcie pokryl lietadlá aj pristávaciu dráhu, čo ich dočasne vyradilo z prevádzky. Objavil sa na uliciach a domoch aj v ďalších oblastiach v okolí Catanie.
Letisko v Catanii upozornilo cestujúcich, aby sa pripravili na výrazné obmedzenia. Zároveň ich vyzvalo, aby nechodili na letisko skôr, ako si u leteckej spoločnosti neoveria štatút svojho letu.

Etna, vysoká približne 3 350 metrov, je najväčšou aktívnou sopkou v Európe. Vybuchuje niekoľkokrát do roka, preto je neustále pod dohľadom odborníkov. Výška sopky sa v dôsledku erupcií neustále mení.

(tasr)

  |  

Poľská Biedronka prezradila, kde otvorí prvé predajne

Budú to mestá Levice, Nové Zámky, Považská Bystrica, Senica a Zvolen. Informovala o tom vo štvrtok prostredníctvom sociálnej siete Zuzana Baloghová, personálna riaditeľka spoločnosti Jeronimo Martins, ktorá je materskou spoločnosťou Biedronky.        

"Zajtra (16. augusta) slovenská Biedronka oslávi svoj prvý rok od založenia, a tak už rok náš tím rastie a spolupracujeme nielen na Slovensku, ale aj s tímami v Poľsku, Portugalsku a Kolumbii," priblížila Baloghová.        

Poľský reťazec uviedol zámer rozšíriť svoje podnikanie na slovenský trh v priebehu minulého roka. Finančná riaditeľka portugalskej materskej firmy Jerónimo Martins Ana Luisa Virginia pritom vtedy oznámila, že k otvoreniu prvých obchodov by malo dôjsť koncom tohto roka.

(tasr)

  |  

Počet obetí v Pásme Gazy prekročil 40-tisíc, tvrdí gazský rezort zdravotníctva

Desaťmesačná vojna medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy si už vyžiadala vyše 40-tisíc obetí na životoch, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zdravotníctva v palestínskej enkláve. Rezort je súčasťou vlády hnutia Hamas, informovali agentúry AP a AFP.

Predpokladá sa tiež, že zranenia v tejto vojne utrpelo ďalších najmenej 92 401 ľudí. Viac než 85 percent z celkového počtu 2,3 milióna obyvateľov muselo v dôsledku vojny opustiť svoje domovy.

Z analýzy satelitných snímok podľa britskej stanice BBC vyplýva, že od začiatku vojny bolo v Pásme Gazy poškodených alebo zničených takmer 60 percent budov.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Pri útoku zahynulo približne 1 200 ľudí. Militanti tiež zajali približne 250 rukojemníkov.

Izrael tvrdí, že cieľom jeho odvetnej ofenzívy je zlikvidovať Hamas, ktorý obviňuje z úmrtí civilistov, pretože militanti operujú v civilných oblastiach a vybudovali pod nimi rozsiahle siete tunelov. Izraelská armáda minulý mesiac vyhlásila, že počas vojny zabila viac ako 14-tisíc bojovníkov, píše CNN.

Izraelské útoky pravidelne zasahujú mešity, školy, nemocnice a cintoríny, kde sa podľa Izraela nachádzajú bojovníci alebo tunely. Podľa AFP bolo od 6. júla zasiahnutých najmenej 14 škôl, v ktorých sa ukrývali vysídlenci z Pásma Gazy, pričom zahynulo viac ako 280 ľudí.

(tasr)

  |  

Navaľná: Je absurdné, že by úmrtie môjho manžela zapríčinili ochorenia

K tomuto záveru totiž prišli ruskí vyšetrovatelia, podľa ktorých februárové úmrtie opozičného politika Alexeja Navaľného v trestaneckej kolónii zapríčinila kombinácia chorôb. Uviedla to vo štvrtok jeho manželka Julija Navaľná, ktorá zároveň toto tvrdenie označila za absurdné, uvádza agentúra Reuters.

Vdova po Navaľnom avizovala, že požiada o trestné vyšetrenie smrti svojho manžela, ktorú považuje za vraždu. Dodala, že Navaľného tím bude pokračovať aj vo vlastnom vyšetrovaní.

Navaľnyj bol najvýraznejším odporcom ruského prezidenta Vladimira Putina. Zomrel v 16. februára vo väzenskom tábore v obci Charp v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu na Sibíri. Dovtedy strávil vo väzení viac ako tri roky, z toho veľkú časť na samotke.

Jeho zdravie bolo už predtým podlomené otravou nervovoparalytickou látkou typu novičok, z ktorej - za pomoci bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva - usvedčil agentov ruskej tajnej služby FSB. Navaľnyj bol do väzby v Rusku vzatý v januári 2021, teda hneď po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval zo zmienenej otravy.

Úrady vtedy ako dôvod jeho zadržiavania uviedli porušenie podmienok podmienečného trestu, ktoré neskôr súd nahradil nepodmienečným odňatím slobody. Následne boli voči Navaľnému vznesené ďalšie obvinenia a vynesené prísne tresty, ktoré boli jeho sympatizantmi vnímané ako odplata za jeho politickú kampaň proti Kremľu aj konkrétne ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Podľa oficiálnej verzie zomrel Navaľnyj prirodzenou smrťou, čo sa uvádza aj v jeho úmrtnom liste. Navaľného spolupracovníci tvrdia, že ho dal zavraždiť Putin, čo Kremeľ samozrejme popiera, dodáva Reuters.

(tasr)

  |  

Spor pred súdom neskončí. Rakušan zmaže príspevky o údajnom odpočúvaní Agrofertom

Český minister vnútra a predseda hnutia STAN Vít Rakušan sa dohodol s holdingom Agrofert na mimosúdnom vyriešení ich takmer ročného sporu. On a jeho hnutie odstránia všetky príspevky, ktoré vyvolávali dojem, že holding Agrofert ich odpočúval. Uviedli to vo štvrtok v spoločnom vyhlásení.

Spor sa týkal kauzy takzvaných "šifrovaných telefónov". Médiá vlani v septembri priniesli informáciu, že šéf rezortu vnútra používal šifrovaný telefón s aplikáciou CryptoCult, ktorý údajne mali aj ľudia spojení s korupčnou kauzou Dozimetr týkajúcou sa manipulácie s verejnými zákazkami na pražskom magistráte. Hnutie ANO vtedy premiéra Petra Fialu vyzývalo, aby Rakušana odvolal.

Minister používanie telefónu vysvetlil tým, že pri zostavovaní vlády sa takto snažili chrániť pred možným odpočúvaním. "Snažili sme sa všetkými spôsobmi chrániť našu komunikáciu pred odposluchmi zo strany bezpečnostnej divízie Agrofertu, a to hlavne v citlivom čase medzi parlamentnými voľbami a vznikom vlády," uviedol vtedy Rakušan.

Koncern obvinenia odmietol a na Rakušana a hnutie STAN podal za poškodenie povesti žalobu. Šéf STAN na to reagoval, že si nie je vedomý poškodenia povesti koncernu, a dodal, že na súdne dokazovanie toho, aká je v skutočnosti povesť Agrofertu, je "zvedavý".

To sa nakoniec konať nebude, keďže minister otočil a s holdingom sa dohodli na mimosúdnom vyriešení sporu. "Vzhľadom na to, že tieto výroky sa ukázali ako nepodložené, dohodli sa účastníci sporu na tom, že Vít Rakušan a hnutie STAN odstránia z webu článok a príspevok obsahujúci napadnuté výroky," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

(tasr)

  |  

Bratislavskí starostovia kritizujú nový stavebný zákon. Rezort sa tým bude zaoberať

Stane sa tak pri vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková. Zástupcovia samospráv žiadajú, aby reklamné stavby zostali naďalej dočasnými stavbami s možnosťou predĺženia ich povolenia.        

"Ministerstvo dopravy SR sa bude touto pripomienkou zaoberať v rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania," skonštatovala Poláčiková.        

Starostovia Starého Mesta, Nového Mesta, Vrakune a Lamača Matej Vagač, Matúš Čupka, Martin Kuruc a Igor Polakovič upozornili, že návrh vychádza v ústrety bilbordovým spoločnostiam a oberá samosprávy o možnosť regulácie neprimeranej vonkajšej reklamy. Už postavené reklamné stavby má podľa nich spraviť "nesmrteľnými".

Do návrhu požadujú doplniť aj pôvodné znenie, podľa ktorého sú "konštrukcie s informačnou, respektíve reklamnou plochou stavbami dočasnými, ktorých doba trvania nesmie presiahnuť tri roky s tým, že dobu trvania možno predĺžiť."        

Pôvodne mali prísť všetky reklamné stavby o stavebné povolenie koncom apríla 2024, súčasná vláda termín následne odsunula na koniec apríla 2027. Návrh nového zákona zároveň podľa starostov prichádza s ďalšou zmenou, keď tieto stavby už nedefinuje ani ako dočasné stavby, ani im neprisudzuje, ako dočasné majú byť. "Z roku 2024 sa však nedávno stal rok 2027 a po novom chcú obmedziť samosprávy úplne a vizuálnemu smogu v mestách a obciach dopriať nesmrteľnosť," zdôrazňujú šéfovia samospráv.        

Bilbordy a megaboardy sú v súčasnosti stavbami dočasnými a ich doba trvania nesmie presiahnuť tri roky. Dobu trvania možno predĺžiť. Do procesu však vstupuje samospráva a kontrola súladu s územným plánom. Ak zistí, že stavba stojí na mieste v rozpore s územným plánom, doba trvania takejto stavby sa nepredĺži a dôjde k jej odstráneniu. "Toto pravidlo však návrh nového zákona ruší, a tak všetky už povolené bilbordy a megaboardy by mohli na mieste zostať prakticky naveky," odkazujú starostovia.

(tasr)