Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Polícia na sociálnej sieti informovala, že k silnému výbuchu zvyšku plynu na ulici THK došlo počas výmeny plynového potrubia.
"Po následne vykonanom meraní koncentrácie plynu hasičmi už nebol nameraný žiadny ďalší únik," priblížila polícia s tým, že pri udalosti sa nikto nezranil.
(tasr)
Český policajný prezident Martin Vondrášek odpísal dvom pozostalým rodinám po decembrovej streľbe na filozofickej fakulte v Prahe. Tým sa nepáčilo uzavretie prípadu. Pozostalí tvrdia, že polícia pochybila keď opakuje, že nehľadala vraha, ale samovraha, alebo že nič nenasvedčovalo tomu, že by mohol zabíjať.
Informoval o tom portál iDnes.cz s tým, že Vondrášek naďalej stojí za svojimi podriadenými, všetky výčitky odmietol a nepriznal žiadnu chybu polície. Zastal sa i šéfa pražskej polície Petra Matějčka, ktorý podľa portálu opakovane klamal, čo mu dokázali médiá.
"Zdôrazňujem, že žiadne indície v tej chvíli neviedli k tomu, že mohol páchateľ mieriť do budovy fakulty na Námestí Jana Palacha a že by jeho úmyslom bolo spáchať čin inšpirovaný aktívnymi strelcami. Polícia vedela len to, že je páchateľ legálnym držiteľom niekoľkých strelných zbraní, má samovražedné úmysly, mohol sa podieľať na smrti svojho otca a cestuje do Prahy," píše sa v liste adresovanom rodinám, ktorý má server k dispozícii.
„Zároveň je tiež pravdivý výrok, že polícia pátrala po potenciálnom samovrahovi, pretože úmysel spáchať samovraždu bol oznámený na linke tiesňového volania zo strany kamarátky páchateľa. Je potrebné dodať, že úmrtie otca, či už rukou páchateľa alebo nie, mohlo byť výrazným motívom pre samovražedné konanie," pokračoval policajný prezident.
Podľa informácií portálu polícia uvažovala o potrestaní policajného riaditeľa a jeho odvolaní z funkcie, potom ale vystúpil policajný prezident a zopakoval, že Matějček má jeho plnú dôveru. Rovnako sa neskôr vyjadril aj minister vnútra Vít Rakušan.
(mas)
Republikáni v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu v pondelok zverejnili správu, v ktorej tvrdia, že americký prezident Joe Biden sa dopustil skutkov, za ktoré by mohol byť zbavený funkcie. Nie je však jasné, či sa o jeho impeachment pokúsia, píše TASR podľa správ agentúry Reuters a stanice CNN.
Tri výbory, na čele ktorých sú republikáni, v 291-stranovej správe tvrdia, že Biden v období, keď bol viceprezidentom, politicky napomáhal podnikateľským aktivitám svojho syna Huntera Bidena na Ukrajine, v Číne, Rusku a ďalších štátoch. "Výbory predkladajú tieto informácie Snemovni reprezentantov na vyhodnotenie a zváženie ďalších krokov," uviedli v správe.
Nie je však jasné, či republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson naplánuje hlasovanie v spojitosti s ústavnou obžalobou na prezidenta (impreachmentom) Bidena, píše Reuters. V novembri sa v USA konajú prezidentské voľby, v ktorých sa proti sebe postavia republikánsky kandidát a exprezident Donald Trump a súčasná viceprezidentka, demokratka Kamala Harrisová.
Republikáni sa usilujú o pokrok v takmer rok trvajúcom vyšetrovaní. Podľa CNN sa im však zatiaľ nepodarilo dokázať, že Biden a jeho rodinní príslušníci mali neoprávnený prínos z jeho politických rozhodnutí v období, keď pôsobil ako viceprezident v administratíve Baracka Obamu (2009 - 2017).
(tasr)
Len 24-ročný Mursal Mohamed Seid prišiel do Nemecka v rámci programu pre žiadateľov o azyl v roku 2018. V minulosti bol odsúdený za ublíženie na zdraví, lúpež, krádež v súbehu s pokusom o trestný čin nebezpečného ublíženia na zdraví a podvodného získania služieb.
Vo februári 2021 dostal za tieto činy dvojročný podmienečný trest, a tak sa vrátil do útulku pre ľudí bez domova, kde býval. V tomto zariadení však zavraždil spolubývajúceho. Hospitalizovali ho preto na psychiatrii, odkiaľ sa mu len pár týždňov po vražde podarilo na vozíku utiecť.
A pred týždňom sa mu útek podaril opäť - tentokrát utiekol počas premietania filmu dvom opatrovníčkam a osem hodín bol na úteku. Stovka policajtov ho následne zadržala. Zdravotníci ho dlhodobo pripravujú na reintegráciu do spoločnosti, pričom práve preto mu "naordinovali" vychádzky mimo klinického prostredia, vrátane návštevy kina.
Podľa informácií denníka Bild prokuratúra v nemeckom Deggendorfe už dva roky skúma, či by bolo možné upustiť od výkonu súdom nariadeného opatrenia a odsúdeného deportovať do Afriky. Obávajú sa však jeho návratu do Nemecka.
"Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že páchateľ by bol vo svojej domovskej krajine na slobode a že neexistuje záruka, že sa s ním bude adekvátne zaobchádzať," vyslovil prokurátor Oliver Baumgartner.
Zatiaľ čo prokurátori váhajú s podpisom príkazu na deportáciu, Said vo februári napísal aj list, v ktorom uviedol, že odmieta byť deportovaný do Somálska.
(max)
Národniari predpokladajú, že na schôdzu neprídu ani poslanci za Smer a Hlas. Účasť na tejto schôdzi je podľa strany úplne zbytočná.
"Je to len teatrálne gesto od opozície a zúfalý pokus o mediálny priestor," skonštatovala hovorkyňa strany Zuzana Škopcová.
(tasr)
Kuriózny moment počas festivalu na letisku vo Vajnoroch. Počas vystúpenia zahraničného speváka Macklemorea bola na pódium náhodne vybraná diváčka, ktorá si s ním zaspievala.
"Žena si tento zážitok zvečnila a pochválila sa ním na sociálnej sieti, čo neuniklo pozornosti všímavého občana, ktorý zároveň sleduje aj stránku pátrania po osobách Ministerstva vnútra SR. Ženu spoznal a zistil, že práve ju videl na vyššie uvedenej stránke, pričom o tejto skutočnosti informoval bezodkladne políciu," priblížila polícia na sociálnej sieti.
Policajti následne počkali, kým žena na pódiu dospieva a 24-ročnú Bratislavčanku, na ktorú bol vydaný príslušným súdom príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorému sa mladá žena vyhýbala, zadržali.
Ženu potom eskortovali do priestorov ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(max)
Nemecká vláda odmieta tvrdenia, že Nemecko obmedzí svoju vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Uviedol to v pondelok hovorca vlády Wolfgang Büchner. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a webovej stránky berlínskeho denníka Tagesspiegel.
"Nemecko je naďalej úplne zapojené a naďalej platia slová nemeckého spolkového kancelára (Olafa Scholza), že podpora bude Ukrajine poskytovaná tak dlho, kým to bude potrebné," povedal Büchner. Nikto vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina by nemal dúfať, že Nemecko v tejto oblasti poľaví. "Správy naznačujúce, že pomoc obmedzujeme, sú jednoducho nepresné," povedal.
Nemecko tento rok na vojenskú pomoc Ukrajine vyčlenilo približne 7,1 miliardy eur, uvádza na svojej oficiálnej webovej stránke nemecká vláda. Na budúci rok plánuje poskytnúť štyri miliardy eur, tieto prostriedky však ešte môže zvýšiť nemecký parlament, ktorý tak urobil aj tento rok, píše Tagesspiegel.
Denník pripomína, že Nemecko by tento rok malo Kyjevu dodať ešte štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, desať samohybných protilietadlových systémov Gepard, 16 samohybných húfnic, desať tankov Leopard, bojové drony a tisíce kusov munície a streliva.
(tasr)
Nedeľná streľba v bratislavskej mestskej časti Čunovo si vyžiadala jednu obeť - 58-ročného strelca, ktorý skôr ako krátku zbraň otočil proti sebe, niekoľkokrát vystrelil na 43-ročnú Michaelu. Tú v nemocnici dostali do stabilizovaného stavu.
Žena pre Topky.sk priznala, že strelcom bol jej bývalý priateľ. "On ma mesiace prenasledoval, stalkoval, vyhľadával. Nešla som na políciu, pretože sa mi vyhrážal, že mi zabije môjho syna. Poznal môjho nového priateľa, úžasného muža. Vedel ako sa volajú jeho deti. Vyhrážal sa, že aj im ublíži," uviedla postrelená Michaela.
V nedeľu večer jej niekto zavolal. Myslela si, že je to jej známy, od ktorého si objednávala sviečky. V telefóne jej povedal, že balík má v balíkoboxe, preto sa tam vybrala. Na mieste ju už ale čakal expriateľ.
"Začal sa ma pýtať, pre ktorého som sa rozhodla. Či chcem jeho, alebo svojho nového súčasného partnera. Povedala som, že ja sa nerozhodujem, my sme dávno rozídení a že nech to konečne pochopí," opísala žena.
Skôr, ako muž začal strieľať, Michaele povedal, že "dobre, tak si ťa vezmem so sebou". Prvej rane sa žena vyhla tesne, jej bývalý stál priamo pred ňou a mieril na ňu. "Najprv sa mu nepodarilo streliť, lebo niečo sa mu so zbraňou stalo, asi zaseklo. Tak som začala utekať a on ma naháňal a strieľal všade," dodala žena.
Tá sa už v nemocnici prebrala z celkovej anestézy a je v stabilizovanom stave. Poďakovala sa policajtovi na telefónnej linke, ktorý bol veľmi milý a ochotný, a pomohol jej streľbu jej expriateľa zvládnuť.
(max)
Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sa nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška tak bude od 1. januára 2025 stanovená zákonom, a to na 816 eur mesačne. Po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR o tom informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Zo zákona o minimálnej mzde vyplýva, že v prípade nedohody sociálnych partnerov sa suma určuje podľa automatického kľúča. V súčasnosti sa minimálna mzda odvíja od priemernej mzdy v ekonomike. Vypočíta sa ako 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov [na výpočet sumy pre rok 2025 sa použije priemerná mzda z roku 2023, pozn. red.].
Keďže priemerná mzda bola v roku 2023 na úrovni 1430 eur, minimálna mzda na rok 2025 by mala dosiahnuť 816 eur.
Minister práce však priblížil, že ak by platila pripravovaná novela zákona, tak minimálna mzda sa v roku 2025 stanoví ako 60 percent z priemernej mzdy. V budúcom roku by tak dosiahla podľa neho výška minimálnej mzdy 858 eur.
V súčasnosti je tento zákon v legislatívnom procese, pričom Tomáš by chcel presadiť jeho schválenie v Národnej rade SR spolu s ďalším balíkom zákonov do polovice novembra.
Dodajme, že zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov sa v minulých rokoch podarilo dohodnúť na zvýšení minimálnej mzdy. Vlani stúpla mesačná suma minimálnej mzdy na 750 eur, čo bolo o šesť eur viac, ako by sa zvýšila podľa zákona. Rok predtým sa sociálni partneri dohodli takisto na zvýšení minimálnej mzdy na rok 2023 o 56 eur na 700 eur.
(tasr)
Jedna osoba zahynula a šesť ľudí je nezvestných po tom, ako luxusnú plachetnicu s 22 ľuďmi na palube v pondelok skoro ráno zasiahla prudká búrka a potopila sa pri pobreží sicílskeho hlavného mesta Palermo, oznámili talianske médiá. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.
Talianska pobrežná stráž a hasiči zachránili zvyšných 15 ľudí. Osem zachránených vrátane ročného dieťaťa previezli do miestnych nemocníc a ich stav je stabilizovaný. Úrady predtým uviedli, že medzi nezvestnými je člen posádky a šiesti cestujúci s britským, americkým a kanadským občianstvom.
Potápači z hasičského zboru pokračujú v pátraní v okolí plavidla, ktoré sa nachádza v hĺbke približne 50 metrov a zhruba 800 metrov od pobrežia. Pobrežná stráž identifikovala plachetnicu dlhú 56 metrov a plaviacu sa pod britskou vlajkou ako Bayesian, ktorú v roku 2008 postavila talianska lodiarska spoločnosť Perini Navi.
Plavidlo má hliníkový trup, dosahuje maximálnu rýchlosť 15 uzlov a môže prepravovať 12 hostí a až desaťčlennú posádku.
Plachetnica opustila sicílsky prístav Milazzo 14. augusta a podľa aplikácie na sledovanie plavidiel Vesselfinder bola naposledy zaregistrovaná východne od Palerma v nedeľu večer, pričom jej navigačný status bol "kotviaca".
15 persone tratte in salvo dopo l'affondamento di uno yacht al largo di Porticello. In corso le ricerche coordinate dalla #GuardiaCostiera di #Palermo per le 6 persone ancora disperse, con mezzi navali e aerei della Guardia Costiera, e sommozzatori dei @vigilidelfuoco pic.twitter.com/NX8XSP9ArM
— Guardia Costiera (@guardiacostiera) August 19, 2024
(tasr)
Jurij Ušakov, poradca ruského prezidenta, v pondelok vyhlásil, že Moskva zatiaľ nie je pripravená začať mierové rokovania s Ukrajinou. Ako dôvod uviedol ofenzívu ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti. Vyzdvihol však, že Rusko zatiaľ nestiahlo svoje predošlé mierové návrhy, ktoré Ukrajine prednieslo v júni. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.
"V tejto fáze a vzhľadom na tento nerozvážny čin (ukrajinská ofenzíva v Kursku, pozn. TASR) spolu nebudeme hovoriť," uviedol Ušakov vo vyhlásení pre ruský spravodajský portál SHOT.
Do Kurskej oblasti ukrajinské jednotky vtrhli 6. augusta. Kyjev tvrdí, že počas tejto najväčšej cezhraničnej operácie od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu sa im podarilo obsadiť územie s rozlohou vyše 1000 štvorcových kilometrov
Na otázku, či sú návrhy na mierové rokovania, ktoré v júni predložil Putin, už von z hry pre pokračujúcu inváziu Ukrajincov v Kurskej oblasti, Ušakov odpovedal, že nie. "Nie, neboli stiahnuté. V tejto chvíli by však samozrejme bolo úplne nevhodné vstúpiť do akéhokoľvek rokovacieho procesu," doplnil.
V júni ruský prezident uviedol, že Rusko ukončí vojnu na Ukrajine a začne mierové rokovania len pod podmienkou, že Kyjev sa vzdá ambície členstva v NATO a odovzdá Moskve štyri oblasti, ktoré anektovala po referende. Ukrajinská vláda tieto podmienky odmietla a považuje ich za rovné kapitulácii.
Putinov poradca v rozhovore taktiež povedal, že súčasný ruský postoj ohľadom budúcich mierových rokovaní nie je nemenný a bude sa vyvíjať s ohľadom na situáciu na bojisku.
(tasr)
Väzni v celách ostanú, pokým sa pre nich nenájde miesto v preplnených britských väzniciach. V pondelok to uviedol britský premiér Keir Starmer, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters a televízie BBC.
Núdzové opatrenie má za cieľ odbremeniť najmä sever Anglicka, ktorý najviac zasiahli nedávne rasovo motivované nepokoje. Týkať sa bude väzníc v siedmich regiónoch vrátane Manchestru a Yorkshiru.
Opatrenie taktiež povedie k tomu, že obžalovaných na súd predvolajú len vtedy, keď bude pre nich vo väzení pripravené miesto. To znamená, že súdne prípady by sa mohli oddialiť a obžalovaní budú na súd čakať v policajných celách alebo na slobode po zaplatení kaucie. Ministerstvo spravodlivosti však uviedlo, že nikto, kto "predstavuje riziko pre verejnosť", nebude prepustený na kauciu a polícia bude podozrivých zadržiavať v rovnakej miere ako doteraz, uvádza BBC.
Zvýšenie počtu uväznených osôb súvisí najmä s nedávnymi nepokojmi, po ktorých britská polícia zatkla viac ako 1100 ľudí podozrivých z násilia, vandalizmu, podpaľačstva a ďalších trestných činov. Väznice v krajine sú pritom už dlhšie preplnené a súčasná situácia krízu ďalej zhoršuje.
Členovia vlády sa už skôr vyjadrili, že väznice budú nútené niektorých väzňov prepúšťať skôr. Reuters píše, že ide o jednu z prvých väčších kríz novej vlády premiéra Keira Starmera. Ten sa funkcie ujal iba minulý mesiac. "Zdedili sme justičný systém v kríze," uviedol vo vyhlásení štátny tajomník ministerstva spravodlivosti pre väzenstvo James Timpson. "V dôsledku toho sme boli nútení prijať ťažké, ale nevyhnutné rozhodnutia, aby sme systém udržali v prevádzke."
Británia má najvyšší počet uväznených ľudí v celej západnej Európe. Počet väzňov od vypuknutia pandémie prudko vzrástol v dôsledku dlhších trestov, súdnych prieťahov a podmienky, ktorá vyžaduje, aby si páchatelia závažných trestných činov odpykali najmenej 65 percent trestu za mrežami.
Podľa plánov, ktoré Starmer oznámil minulý mesiac, bude mať väčšina väzňov nárok na prepustenie po odpykaní 40 percent trestu. Pri menej závažných činoch to predtým bolo najmenej 50 percent.
(tasr)
Vzhľadom na tempo postupu ruskej armády majú obyvatelia Pokrovska na evakuáciu jeden až dva týždne, tvrdia miestne úrady. Obyvateľov vyzývajú, aby odišli teraz, kým je to ešte možné urobiť kontrolovaným spôsobom. V súčasnosti v Pokrovsku fungujú všetky služby a úrady.
Ako píše Ukrajinska pravda, tempo evakuácie sa zvýšilo - mesto denne opúšťa približne 500 až 600 obyvateľov.
„K dnešnému dňu (pondelok) v Pokrovsku všetko funguje a všetky služby sú plne funkčné. Týka sa to vody, elektriny, plynu, verejnej dopravy, obchodov, trhov, bánk, súdu, Štátnej migračnej služby a Centra administratívnych služieb. Všetko zatiaľ stále funguje. V priebehu týždňa sa tieto prevádzky však postupne ukončia,“ uviedol náčelník vojenskej správy mesta Serhij Dobriak. Predpokladá, že už tento týždeň z mesta evakuujú deti.
„Pred vypuknutím vojny sme tu mali 13 700 detí. Teraz v komunite zostáva 4 788 detí, čo znamená, že približne tretina z nich je stále tu… Verím, že tento týždeň sa dostaneme do bodu, keď prebehne povinná evakuácia,“ povedal Dobriak.
Dobriak dodal, že približne 60 percent obyvateľov Pokrovska odchádza využívajúc vlastnú dopravu. "Včera odišlo 490 ľudí, len 135 z nich išlo vlakom. Zvyšok odišiel vlastnými vozidlami, so svojimi vecami a prívesmi. Bez problémov môžeme evakuovať najmenej tisíc ľudí. Máme na to prostriedky. Musia len odísť," uzavrel náčelník.
The residents of Pokrovsk have a maximum of two weeks to evacuate because of the Russian offensive, - the head of the city's administration Dobryak has said
— NEXTA (@nexta_tv) August 19, 2024
According to him, 500-600 residents leave the city every day, and this week the city will introduce forced evacuation of… pic.twitter.com/ou645CCqYv
(mas)
Kvôli nedeľňajšej streľbe v Bratislave začal policajný vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci zločinu zabitia a obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu.
"Policajti krajskej kriminálky v tejto súvislosti aktuálne vykonávajú všetky potrebné úkony s cieľom náležitého objasnenia prípadu, z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na skutočnosť, aby nedošlo k zmareniu, prípadne ohrozeniu samotného vyšetrovania, nie je možné poskytnúť akékoľvek bližšie informácie," priblížili policajti.
Muž na Hraničiarskej ulici v mestskej časti Čunovo v Bratislave mal podľa polície najprv viacerými ranami postreliť ženu a následne sa zastreliť.
(tasr)
Schôdza k odvolávaniu ministra spravodlivosti Borisa Suska sa má začať o 9.00 h, rokovanie o odvolávaní ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej následne o 10.30 h. Návrhy na odvolávanie podali predošlý piatok opoziční poslanci z PS, SaS a KDH. Za odvolanie ministrov budú hlasovať aj poslanci hnutia Slovensko.
Šimkovičovej opozícia vyčíta okrem iného personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Ministerka podľa nich nemá predpoklady na výkon funkcie.
Opozícia tvrdí, že Šimkovičová rozkladá verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, ohrozuje rekonštrukcie pamiatok či erbové kultúrne inštitúcie.
Susko podľa opozičných predstaviteľov slúži zločincom a rezignoval na boj proti korupcii. Vyčítajú mu, že podal dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní.
(tasr)
Na linku 158 krátko pred ôsmou hodinou ráno v pondelok prijala polícia oznámenie o náleze tela muža dosiaľ neznámej totožnosti. Muži zákona o tom informovali na sociálnej sieti.
Aktuálne sú stále na mieste policajti a vykonávajú všetky potrebné procesné úkony. Príčina úmrtia zatiaľ známa nie je. Prípadom sa zaoberajú policajti z Okresného riaditeľstva v Senci.
(max)
Zakladateľ spoločnosti Tesla Elon Musk poprel tvrdenie čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, ktorý sa predtým pochválil, že od amerického podnikateľa dostal ako darček automobil Tesla.
Americký profesor a komentátor Seth Abramson zdieľal na sociálnej sieti video s Kadyrovom voziacim sa v Cybertrucku. Vytkol, že najstaršia vojenská škola v USA s názvom West Point pozvala na jedno zo svojich zhromaždení ako rečníka práve Muska, keď ten "poskytuje vozidlá pripravené na vojenské použitie sankcionovaným nepriateľom Ameriky".
"Si vážne taký retardovaný, že si myslíš, že som daroval Cybertruck ruskému generálovi? To je fantastické," napísal Musk a dodal viacero smejúcich sa smajlíkov.
Are you seriously so retarded that you think I donated a Cybertruck to a Russian general?
— Elon Musk (@elonmusk) August 18, 2024
That’s amazing 🤣🤣
(mas)
Podrobnosti o ceste budú oznámené ešte počas pondelka, dodal rezort diplomacie. Indické médiá informovali, že Módí zrejme navštívi Kyjev ešte v priebehu augusta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval Módího na návštevu svojej krajiny počas júlového telefonického rozhovoru. Informuje TASR podľa tlačových agentúr AFP a Reuters.
Po plnej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 západné krajiny uvalili na Moskvu sankcie, ale spriatelené krajiny ako India a Čína s ňou naďalej obchodujú.
India sa zdržala priameho obvinenia Ruska - za to, čo Moskva nazýva špeciálnou vojenskou operáciou - a zároveň vyzvala krajiny, aby konflikt vyriešili prostredníctvom dialógu a diplomacie.
Spojené štáty vyjadrili obavy zo vzťahov Indie s Ruskom, najmä v čase, keď sa Washington snaží posilniť svoje vlastné vzťahy s Naí Dillí ako potenciálnou protiváhou silnejúcej Číny. India sa tiež snaží prehĺbiť svoje vzťahy so Západom, ale zároveň si chce zachovať dobré vzťahy s Ruskom.
(tasr)
Dlhoročnú politickú diskusnú reláciu STVR O 5 minút 12 bude od novej jesennej sezóny moderovať Marek Gudiak. Doposiaľ pôsobil v reláciách Ekonomika 24 a Týždeň v ekonomike na spravodajskej :24. Predtým pracoval ako redaktor v TV Markíza. O zmene informovalo vedenie televízie.
"Ponuku moderovať jednu z najsledovanejších politických diskusných relácií na Slovensku si nesmierne vážim. Zároveň si však uvedomujem veľkú zodpovednosť, ktorú mám voči divákom, obzvlášť v tejto dobe, kedy sa spoločnosť potrebuje spájať a politika ju často rozdeľuje. Budem sa snažiť svoju prácu robiť zodpovedne, s pokorou a s dôrazom na objektivitu a kvalitu informácií," povedal Gudiak.
Radosť z prijatia ponuky Gudiakom prejavila aj Mária Hlucháňová, ktorá je poverená vedením spravodajstva STVR: "Bude tak môcť zúročiť svoje viac ako 20-ročné skúsenosti v médiách a spravodajstve. Pán Gudiak má moju plnú podporu, držím mu palce a verím, že túto náročnú úlohu ako profesionál zvládne."
Gudiak na pozícii vystrieda moderátora Mareka Makaru, ktorý na vlastnú žiadosť bude pôsobiť viac v rámci spravodajstva na :24. Marta Jančkárová, ktorá bola Makarovou spolumoderátorkou relácie a pôsobila aj v Sobotných dialógoch, dostala zo strany STVR ponuku pracovať na iných projektoch.
"Prácu obidvoch spomínaných moderátorov si vážime, sú to dlhoroční profesionáli, ďakujeme im za množstvo odmoderovaných relácií a naďalej počítame s ich pôsobením v Slovenskej televízii a rozhlase," dodala Hlucháňová s tým, že rozhlasové Sobotné dialógy bude naďalej viesť Matej Baránek.
(max)
Rokovania, o ktoré sa v týchto dňoch usilujú medzinárodní sprostredkovatelia, sú možno poslednou príležitosťou na dosiahnutie dohody o ukončení vojny v Pásme Gazy. Povedal to v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas svojej deviatej návštevy Izraela.
„Toto je rozhodujúca chvíľa – pravdepodobne najlepšia, možno posledná príležitosť dostať rukojemníkov domov, získať prímerie a dostať všetkých na lepšiu cestu smerom k trvalému mieru a bezpečnosti,“ uviedol Blinken podľa agentúr AFP a Reuters.
Rokovania s cieľom dosiahnuť prímerie a prepustenie rukojemníkov sa usilujú sprostredkovať USA, Katar a Egypt. Najnovšie kolo sa uskutočnilo minulý týždeň v katarskej Dauhe. Hnutie Hamas svojich zástupcov nevyslalo a v nedeľu odmietlo návrhy predložené na týchto rokovaniach. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinilo z marenia snáh o dosiahnutie dohody.
Americký prezident Joe Biden v nedeľu uviedol, že dohoda medzi Izraelom a Hamasom je naďalej možná. „My sa nevzdávame,“ dodal s tým, že rokovania pokračujú. Účastníci sa tento týždeň zídu v egyptskej Káhire.
Jednou z nevyriešených záležitostí sú hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom. Netanjahu trvá na tom, že izraelská armáda musí aj naďalej kontrolovať pás pozdĺž týchto hraníc, nazývaný Filadelfský koridor.
Ide už o Blinkenovu deviatu cestu do oblasti Blízkeho východu od začiatku konfliktu v Pásme Gazy vlani v októbri. Počas nej sa stretol aj s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom a v pondelok bude rokovať s Netanjahuom.
(tasr)
Rusko podalo Nemecku oficiálnu sťažnosť v súvislosti s vyšetrovaním výbuchov na plynovodoch Nord Stream z roku 2022. Agentúru RIA Novosti o tom informoval tretí námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Oleg Ťapkin v reakcii na to, že muž podozrivý zo spoluúčasti na poškodení plynovodov sa vyhol zatknutiu v Poľsku.
Moskva je presvedčená, že nemecké vyšetrovanie bude ukončené bez identifikácie zodpovedných osôb, povedal Ťapkin, vedúci európskeho oddelenia na ruskom ministerstve. Nemecké médiá podľa neho „dlhodobo a metodicky presadzujú tézu, že páchatelia nie sú spojení so žiadnym štátom“.
„Upozornili sme, že Nemecko a ďalšie dotknuté krajiny si musia plniť svoje záväzky vyplývajúce z protiteroristických dohovorov OSN... V tejto veci sme oficiálne vzniesli príslušné požiadavky na bilaterálnej úrovni, a to aj Berlínu,“ dodal.
Nemecké médiá minulý týždeň napísali, že nemecká prokuratúra identifikovala ukrajinského inštruktora potápania ako kľúčového podozrivého zo sabotáže plynovodov Nord Stream a vydala na neho zatykač, pripomína agentúra Reuters.
Poľsko dostalo nemecký zatykač, no podozrivý opustil krajinu, keďže Nemecko nezaradilo jeho meno do databázy hľadaných osôb, uviedla poľská prokuratúra.
Plynovody Nord Stream 1 a 2 sa stali terčom útoku 26. septembra 2022. Výbuchy zaznamenané neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori poškodili potrubia oboch plynovodov na štyroch miestach.
Ruský zemný plyn predtým prúdil do Nemecka cez Nord Stream 1. Nord Stream 2 ešte nebol v prevádzke z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu a následných politických sporov. Prípad začali vyšetrovať úrady vo viacerých krajinách. Dánsko a Švédsko medzičasom konanie ukončili.
Americký vojak Gordon Black, ktorý bol v júni v Rusku odsúdený na takmer štyri roky väzenia v ruskej trestaneckej kolónii za krádež a vyhrážanie sa zabitím svojej priateľke, v pondelok neuspel s odvolaním proti rozsudku. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá.
Black (34) bol zadržaný 2. mája v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe po hádke so svojou priateľkou Alexandrou Vaščukovou, s ktorou sa zoznámil v Južnej Kórei.
Američan v júni pred súdom odmietol obvinenie z vyhrážania sa zabitím svojej priateľke, no čiastočne sa priznal k obvineniam z krádeže peňazí. Podľa jeho výpovede to urobil z nutnosti, údajne išlo o 113 dolárov.
Blackov právnik v odvolaní tvrdil, že pôvodný rozsudok je nezákonný a nespravodlivý, žiadal preto o nový proces, napísala tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa vojakovho obhajcu sa rozsudok neopieral o spisový materiál, ignoroval dôkazy potvrdzujúce Blackovu nevinu a nesprávne interpretoval jeho konanie voči Vaščukovej. Sudkyňa Irina Balašová však odvolanie v pondelok zamietla.
Black patrí medzi Američanov zadržiavaných v Rusku na základe rôznych obvinení. Minulý týždeň vo štvrtok ruský súd odsúdil za vlastizradu na 12 rokov väzenia Xeniu Karelinovú, ktorá má ruské aj americké občianstvo. Vlastizrady sa mala dopustiť tým, že pred časom darovala necelých 52 dolárov proukrajinskej charitatívnej organizácii.
(tasr)
Čínska pobrežná stráž v pondelok oznámila, že filipínske plavidlo v Juhočínskom mori ignorovalo jej opakované varovania a „úmyselne sa zrazilo“ s čínskou loďou „neprofesionálnym a nebezpečným“ spôsobom. O incidente informovala agentúra Reuters.
Peking tvrdí, že to isté filipínske plavidlo sa následne plavilo v okolí spornej plytčiny Second Thomas Shoal po tom, ako mu bolo zabránené vstúpiť do vôd v blízkosti atolu Sabina Shoal.
Hovorca čínskej pobrežnej stráže dodal, že neďaleko tohto atolu sa v noci na pondelok plavili dve lode filipínskej pobrežnej stráže. Zároveň obvinil Filipíny z provokácii a porušovania dohody medzi Pekingom a Manilou.
Hovorca filipínskej Rady pre národnú bezpečnosť Jonathan Malaya reagoval, že činnosť Filipín pri presadzovaní svojich práv v Juhočínskom mori nie je provokáciou.
Čínske lode v oblasti podľa Manily vykonali „nezákonné a agresívne manévre“, v dôsledku čoho došlo k zrážkam, pri ktorých boli poškodené dve plavidlá filipínskej pobrežnej stráže, napísala agentúra AFP.
Malaya priblížil, že prvý incident sa odohral 43 kilometrov juhovýchodne od atolu Sabina Shoal v pondelok o 3.24 h miestneho času (v pondelok o 21.24 h SELČ). Druhý incident sa stal o 3.40 h miestneho času 39 kilometrov severozápadne od atolu, dodal. Filipínske posádky podľa neho vyviazli bez zranení.
Čínska pobrežná stráž informovala, že pri najnovšom incidente prijala opatrenia v súlade so zákonom a varovala Filipíny, aby okamžite „prestali porušovať dohody“, inak ponesú následky.
Peking a Manila v júli dosiahli „provizórnu dohodu“ po opakovaných incidentoch v blízkosti plytčiny Second Thomas Shoal, ktorej cieľom bolo zmierniť napätie medzi krajinami, pripomína Reuters.
Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more a odmieta konkurenčné nároky iných krajín v tomto regióne. V oblasti je preto dlhodobo napätá situácia. Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.
(tasr)
Viceprezidentka USA Kamala Harrisová pricestovala v nedeľu do Chicaga, kde v pondelok začne nominačný zjazd Demokratickej strany. Demokrati ju na ňom oficiálne potvrdia ako svoju kandidátku na prezidenta do novembrových volieb, uviedla agentúra AFP.
Harrisová priletela do Chicaga so svojím manželom Dougom Emhoffom po predvolebnej kampani v americkom štáte Pensylvánia, kde ju sprevádzal aj jej kandidát na viceprezidenta Tim Walz.
Nominačný zjazd Demokratickej strany by mal byť podľa AFP zrejme najzásadnejším momentom Harrisovej doterajšej krátkej volebnej kampane proti republikánovi Donaldovi Trumpovi. Úradujúca viceprezidentka na zjazde vystúpi vo štvrtok s hlavným prejavom.
Harrisovej sa podarilo rýchlo získať podporu členov Demokratickej strany po tom, ako prezident USA Joe Biden v júli oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie, konštatuje AFP.
(tasr)
Palestínske hnutie Hamas v nedeľu odmietlo návrhy predložené na najnovšom kole rokovaní o prímerí v Pásme Gazy. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinilo z marenia snáh o dosiahnutie dohody, informovali agentúry DPA a AFP.
Na základe informácii od sprostredkovateľov o rokovaniach v Dauhe sa hnutie opäť presvedčilo, že Netanjahu naďalej kladie prekážky na ceste k dohode, uviedol Hamas.
Išlo o prvé vyhlásenie Hamasu v súvislosti s najnovším kolom rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, ktoré sa konalo vo štvrtok a v piatok v katarskej Dauhe. Hamas svojich zástupcov na rokovanie nevyslal. Sprostredkovateľmi rozhovorov sú USA, Egypt a Katar.
Palestínske hnutie tvrdí, že Netanjahu je „plne zodpovedný za marenie úsilia sprostredkovateľov“ o dosiahnutie dohody a nesie plnú zodpovednosť za životy rukojemníkov zadržiavaných v palestínskej enkláve. Hamas zároveň zopakoval, že naďalej podporuje návrh dohody, ktorý koncom mája predstavil prezident USA Joe Biden.
Izraelský premiér v nedeľu vyzval na zvýšenie tlaku na Hamas pred novým kolom rokovaní. „Hamas až do tejto chvíle zostáva neústupný. Na rokovania v Dauhe dokonca nevyslal ani svojho zástupcu. Preto by mal byť tlak zameraný na Hamas a (Jahju) Sinvára, nie na izraelskú vládu,“ povedal Netanjahu počas zasadnutia vlády s odkazom na novovymenovaného lídra hnutia.
Biden v nedeľu uviedol, že dohoda medzi Izraelom a Hamasom je naďalej možná. „My sa nevzdávame,“ dodal s tým, že rokovania pokračujú.
(tasr)
Silná búrka sa v nedeľu popoludní prehnala západnými a južnými Čechami, v okrese Prachatice napáchala škody. Po intenzívnych zrážkach absolvovali hasiči viacero výjazdov.
Obec Stachy v okrese Prachatice „zasiahla veľmi intenzívna búrka s úhrnom zrážok zrejme cez 80 milimetrov“, uviedol Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) na sociálnej sieti. „V obci napáchala búrka škody na súkromnom aj verejnom majetku,“ povedal pre portál Novinky.cz tamojší starosta Petr Lampa.
Hasiči v Juhočeskom kraji absolvovali popoludní viac ako 20 výjazdov, najmä v okresoch Prachatice a Strakonice. „V šestnástich prípadoch čerpali vodu. Niekoľkokrát práve v obci Stachy a v meste Vimperk,“ informovala hovorkyňa juhočeských hasičov Vendula Matejů. Dodala, že v Strakoniciach vyťahovali hasiči z vody auto, ktoré uviazlo pod viaduktom.
Zvýšený počet zásahov s prechodom búrok zaznamenali hasiči aj v ďalších oblastiach. V Stredočeskom kraji zasahovali v okrese Kladno, išlo najmä o odčerpávanie vody, popísal hovorca stredočeských hasičov Jan Sýkora. Búrka sa odtiaľ presunula nad Prahu.
Pražské letisko Václava Havla v dôsledku silného dažďa prerušilo odbavovanie, povedala hovorkyňa letiska Eva Krejčí, ktorá avizovala aj možné meškania letov.
Medzi mestami Dačice a Slavonice v Juhočeskom kraji prerušili vlakovú dopravu pre možné poškodenie železničnej trate, oznámili České dráhy.
Podvečer dorazili silné búrky na Vysočinu. Hasiči tam hlásili viacero výjazdov. Najviac ich bolo v meste Humpolec, kde museli odčerpávať vodu z niekoľkých ulíc, informovali miestni hasiči. Problémy hlásili aj na diaľnici D1, kde sa na vozovku dostalo bahno.
Na južnej Morave zasahovali hasiči najmä v súvislosti s popadanými stromami v okresoch Znojmo a Brno, zranenia neevidovali. Búrka prerušila aj koncert na hrade Špilberk.
(tasr)
Cieľom vpádu ukrajinskej armády do ruskej Kurskej oblasti je vytvorenie nárazníkovej zóny. Vyhlásil to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala agentúra AP.
„Našou hlavnou úlohou v obranných operáciách je teraz celkovo: zničiť čo najviac ruského vojnového potenciálu a viesť maximálne protiútočné akcie. To zahŕňa aj vytvorenie nárazníkovej zóny na území agresora – našu operáciu v Kurskej oblasti,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tak podľa AP prvýkrát jasne definoval cieľ operácie v Kurskej oblasti, ktorá začala 6. augusta. V uplynulých dňoch naznačil, že cieľom vpádu na ruské územie je chrániť obce v pohraničnej Sumskej oblasti pred neustálym ostreľovaním.
Ukrajinské sily tento víkend zničili kľúčový most v Kurskej oblasti a ďalší poškodili, uviedol Kyjev. Prokremeľskí vojenskí blogeri priznali, že zničenie mosta cez rieku Sejm neďaleko obce Gluškovo naruší logistické schopnosti ruských síl, Moskva však podľa nich bude môcť použiť pontóny či menšie mosty.
V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej – federálnej – závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších.
(tasr)
Takmer dvesto hasičov v nedeľu zápasilo s lesným požiarom na južnom pobreží portugalského ostrova Madeira. Hasenie komplikuje aj silný vietor. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Požiar vypukol ešte v stredu v odľahlej vidieckej oblasti Ribeira Brava. Odvtedy sa rozšíril do susednej obce Camara de Lobos a momentálne plamene vyčíňajú na troch úsekoch, uviedli úrady.
S požiarom bojuje takmer 200 hasičov s 38 vozidlami. Do oblasti bol nasadený aj vrtuľník, ktorý však pred nízku viditeľnosť s príchodom noci musel svoju činnosť prerušiť. Operáciu navyše okrem silného vetra komplikujú aj vysoké teploty a nízka vlhkosť.
"Tento požiar, ktorý je veľmi nebezpečný, bol bezpochyby spôsobený podpaľačstvom v neprístupnej oblasti, kde nemohla zasahovať letecká podpora," povedal novinárom predseda regionálnej vlády Miguel Albuquerque. Podľa neho zatiaľ nehlásili žiadne obete či zranených, v rámci preventívnych opatrení však evakuovali 160 ľudí.
Celé pobrežie Madeiry, populárnej turistickej destinácie s približne 250-tisíc obyvateľmi, je od pondelka pre vysoké teploty v stave druhého najvyššieho stupňa pohotovosti.
Podľa meteorologickej agentúry IPMA dosahovala teplota na Madeire v posledných dňoch 30 stupňov Celzia. V dôsledku silného vetra, ktorý plamene rozdúchaval, boli tiež zrušené desiatky letov.
Portugalsko na ostrov ešte v sobotu vyslalo 76 hasičov. Neďaleké Azorské ostrovy by mali v nedeľu večer poskytnúť ďalších 15 hasičov.
(tasr)
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu dorazil do Izraela, kde bude rokovať o uzavretí dohody o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov. Osobitne sa stretne s viacerými izraelskými predstaviteľmi a v utorok následne odcestuje do Egypta. TASR o tom informuje podľa správ svetových agentúr.
Blinken sa v rámci svojej deviatej návštevy Izraela od začiatku vojny v Pásme Gazy v pondelok stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ministrom obrany Joavom Galantom a prezidentom Jicchakom Herzogom.
Rozhovory o uzavretí prímeria a návrate rukojemníkov držaných v Pásme Gazy sú momentálne "v bode zlomu", povedal novinárom cestou do Tel Avivu vysokopostavený predstaviteľ USA. Blinken podľa neho bude tlmočiť zúčastneným stranám význam uzavretia dohody.
Sprostredkovateľským krajinám - Kataru, Spojeným štátom a Egyptu - sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dohodu ani počas niekoľko mesiacov trvajúcich diskusií a v nedeľu v Gaze boje opäť pokračovali. Podľa palestínskych zdravotníckych úradov tam pri útoku zahynulo najmenej 21 osôb vrátane šiestich detí.
Izraelská armáda (IDF) vo svojom vyhlásení uviedla, že zničila raketomety používané pri útokoch na Izrael z mesta Chán Júnis na juhu pobrežnej enklávy, ktoré bolo v posledných týždňoch dejiskom intenzívnych bojov. IDF tiež tvrdí, že pri útokoch zabila 20 palestínskych militantov.
Pre obavy z eskalácie konfliktu na Blízkom východe sa podľa Reuters zvýšila naliehavosť dosiahnuť dohodu o prímerí v Pásme Gazy. Irán totiž pohrozil Izraelu odvetnými krokmi po tom, čo 31. júla došlo k vražde vodcu militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju v Teheráne.
USA spolu so sprostredkovateľmi v piatok na rokovaniach v katarskej Dauhe predložili návrh, ktorý by podľa nich mohol prekonať rozdiely medzi bojujúcimi stranami. "Dosiahli sme veľký pokrok vo viacerých otázkach, na ktorých sme pracovali," vyhlásil nemenovaný americký predstaviteľ. Hamas však naznačil svoj odmietavý postoj k tomu, čo označil za nové požiadavky Izraela.
(tasr)
Nedeľný večer, aký si obyvatelia Čunova nepredstavovali. Krátko pred deviatou hodinou večer postrelil muž svoju priateľku, ktorú záchranári na mieste oživovali.
Informoval o tom portál noviny.sk s dôvetkom, že po čine spáchal muž samovraždu.
Zdroje Štandardu hovoria celkovo o šiestich výstreloch, ktoré muž vypálil s tým, že ženu postrelil dvakrát a z miesta odišiel. Následne sa vrátil a zbraň otočil proti sebe.
K streľbe došlo podľa doterajších informácií na Hraničiarskej ulici. Polícia na sociálnej sieti potvrdila, že na mieste vykonávajú príslušníci viacerých útvarov potrebné úkony.
Z prvotných informácií policajných vyšetrovateľov vyplýva, že muž strieľal krátkou zbraňou. Tú následne namieril aj proti sebe, čím si spôsobil zranenie, ktorému na mieste podľahol. "Žena utrpela viaceré zranenia vyžadujúce si ošetrenie. Iné osoby zranenia neutrpeli," doplnil hovorca polície Michal Szeiff.
Viac podrobností k prípadu Policajný zbor poskytne hneď, ako to situácia umožní.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR na sociálnej sieti informovalo, že operátor tiesňovej linky 155 vyslal ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) a rýchlej lekárskej pomoci (RLP) k 43-ročnej žene, ktorá utrpela viacero poranení po útoku strelnou zbraňou. "Po prvotnom ošetrení bola pri vedomí transportovaná do nemocnice," priblížilo operačné stredisko s tým, že u 58-ročného muža skonštatoval lekár úmrtie.
(max)
Vláda Sudánu kontrolovaná armádou, ktorá bojuje proti polovojenským Silám rýchlej podpory (RSF), predtým odmietla účasť na švajčiarskych rokovaniach sprostredkovaných USA, pokiaľ nedôjde k uplatneniu dohody uzavretej vlani v Džidde, ktorá predpokladá odchod RSF z civilných oblastí.
Naopak, delegácia RSF je na týchto rozhovoroch prítomná. Okrem témy ukončenia vojny sa zaoberajú aj otázkou humanitárnej krízy, pre ktorú hrozí vyše polovici zo 46 miliónovej populácie Sudánu akútny hlad.
V nedeľňajšom vyhlásení vládnucej Dočasnej suverénnej rady sa uvádza, že rozhodnutiu ísť do Káhiry predchádzali rozhovory s osobitným vyslancom USA Tomom Perriellom a egyptskou vládou, ktorá na rokovaniach zohráva úlohu pozorovateľa.
Z vyhlásenia tiež vyplýva, že dialógy sa obmedzia na diskusiu o plnení dohody z Džiddy. Sporným bodom rokovaní vo Švajčiarsku je pre sudánsku vládu aj prítomnosť Spojených arabských emirátov (SAE), nakoľko ich obviňuje z podpory RSF. SAE tieto tvrdenia odmieta, no OSN ich označila za vierohodné.
Sudánska armáda vo štvrtok uviedla, že umožní využitie hraničného priechodu do oblasti Dárfúr, ktorú ovládajú RSF, na dodávky humanitárnej pomoci, čím vopred vyriešila jeden z kľúčových bodov rozhovorov, dodala agentúra Reuters.
(tasr)
Stály predstaviteľ Ruskej federácie pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Iljanov na Telegrame napísal, že šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi je pripravený navštíviť jadrovú elektráreň v Kursku.
Účelom návštevy by malo byť predovšetkým zhodnotenie aktuálnej situácie. "A zdá sa, že vzhľadom na alarmujúce okolnosti by sa to mohlo stať pomerne skoro," dodal podľa agentúry TASS Iljanov v správe s tým, že Grossi na ruské pozvanie na návštevu stanice okamžite zareagoval.
(max)
Ruského prezidenta čaká s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom diskusia o stave a perspektívach bilaterálnej spolupráce, ako aj o aktuálnych otázkach medzinárodnej a regionálnej agendy. A to aj vzhľadom na urovnanie konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom.
Po prílete Putina na letisku v Baku ho čakal prvý podpredseda vlády Jagub Eyubov. V delegácii vítajúcej ruského vodcu nechýbali ani námestník ministra zahraničia Samir Sharifov a veľvyslanec republiky v Ruskej federácii Polad Bulbul-ogly.
Ruská agentúra TASS priblížila, že Putina počas dva dni trvajúcej návštevy čaká tiež položenie venca k hrobu národného vodcu Hejdara Alijeva a návšteva "Aleje mučeníkov", kde si uctí pamiatku zomrelých pri bojoch za nezávislosť Azerbajdžanu.
(max)
Hlavný podozrivý Beran A., Rakúšan pôvodom zo Severného Macedónska, sa nachádza vo väzbe v Rakúsku po tom, ako podľa vyšetrovateľov plánoval útok počas koncertu americkej speváčky vo Viedni a prisahal vernosť skupine Islamský štát.
Na polícii teraz vypovedal jeden z priateľov hlavného podozrivého, ktorý priznal, že sa ho 19-ročný mladík pýtal na miesto vo Viedni, kde by mohol kúpiť rozbušku. Keď sa ho opýtal, čo sa chystá spraviť s rozbuškou, odpoveda: "O tom budeš počuť."
Pätnásťročný tínedžer si podľa svojich slov nemyslel, že by bol podozrivý schopný vykonať teroristický útok.
(tasr)
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu obvinil palestínske militantné hnutie Hamas z brzdenia rokovaní o prímerí v Pásme Gazy. Jeho vyjadrenia súvisia s nedeľňajším príchodom ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena do Izraela, ktorého úlohou je podporiť dohodu o prímerí.
"Hamas až do tejto chvíle zostáva neústupný. Na rokovania v Dauhe dokonca nevyslal ani svojho zástupcu. Preto by mal byť tlak zameraný na Hamas a (Jahjú) Sinvára, nie na izraelskú vládu," povedal Netanjahu počas zasadnutia vlády s odkazom na novovymenovaného lídra hnutia.
Spojenec Západu - Jordánsko, zástancovia rukojemníkov protestujúci v Izraeli i samotný Hamas, naopak, podľa agentúry AFP žiadali vyvinutie tlaku na izraelského premiéra, aby došlo k uzavretiu dohody.
Vysokopostavený predstaviteľ militantov Usáma Hamdán vo štvrtok pôvodne uviedol, že hnutie sa zúčastní dvojdňových rokovaní v Dauhe, no dôjde k tomu len v prípade, že sa "stanoví časový harmonogram" plnenia požiadaviek, na ktorých sa už Hamas dohodol.
Militantné hnutie tiež vyjadrilo nesúhlas s "novými podmienkami" Izraela. Netanjahu svojmu kabinetu povedal, že sa vedú rokovania "a nie scenár, v ktorom len dávame a dávame". "Sú veci, v ktorých môžeme byť flexibilní, a potom sú veci, na ktorých budeme trvať," podotkol s tým, že podľa neho sa vynakladá "obrovské úsilie" na to, aby sa rukojemníci vrátili domov.
(tasr)
Hovorca ukrajinských pohraničných príslušníkov Andrij Demčenko pre web Ukrajinská pravda vyhlásil, že situácia pozdĺž spoločnej hranice Ukrajiny a Bieloruska sa nemení.
"Lukašenkova rétorika je konzistentná a v pravidelných intervaloch sa snaží o vytváranie problémov, aby upokojil teroristickú krajinu," dodal hovorca.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu uviedol, že Ukrajina rozmiestnila viac ako 120-tisíc vojakov na ich spoločných hraniciach. Minsk preto podľa neho v reakcii na to vyslal k hraniciam vojenské formácie.
(sita)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…