Ukrajinský parlament v utorok (20. 8.) v druhom čítaní schválil návrh zákona, ktorý zakazuje pôsobenie Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) na Ukrajine. Návrh však obsahuje doložku, ktorá v prípade potvrdenia súdom zakáže pôsobenie aj Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu (UPC-MP).
Legislatíva totiž predpokladá zákaz pre náboženské organizácie prepojené s RPC, ktorý má byť schválený rozsudkom najvyššieho súdu, vysvetlila agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenia poslancov.
Vláda v Kyjeve často označuje menšinovú UPC-MP za ohnisko ruského vplyvu a za spoluvinníka invázie Ruska na Ukrajinu.
Ako prvý o schválení informoval poslanec Olexij Hončarenko zo strany Európska solidarita na platforme Telegram. Za návrh hlasovalo 265 poslancov, účinnosť nadobudne 30 dní po zverejnení vo vestníku parlamentu.
Siedmi poslanci strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha ľudu nehlasovali za: z nich štyria dokonca hlasovali proti. Informáciu zverejnil opozičný poslanec Jaroslav Železňak za stranu Holos (Hlas).
Hnutie Platforma za život a mier, ktoré je často označované ako proruské, bolo s výnimkou jedného poslanca proti.
„Zákon o regulácii náboženských organizácií má znemožniť činnosť cirkví riadených štátom, ktorý vykonáva agresiu voči Ukrajine, teda Ruskom,“ vysvetlil ukrajinský portál Suspilne.
Náboženské organizácie podozrivé zo spolupráce s RPC preskúma odborná komisia. Zriadi ju Štátna služba Ukrajiny pre národnostnú politiku a slobodu svedomia (DESS). Ak komisia zistí porušenia, Štátna služba vydá cirkvi príkaz na nápravu situácie.
Predseda parlamentu Ruslan Štefančuk predtým počas videohovoru povedal, že náboženské organizácie budú mať po rozhodnutí komisie deväť mesiacov na prerušenie stykov s Ruskom.
Ak väzby s agresorskou krajinou nebudú prerušené, úrad podá žalobu proti tejto konkrétnej právnickej osobe na súd, a ten bude mať právo vydať zákaz činnosti.
Metropolita UPC-MP Klyment v odpovedi pre Suspilne označil zákon za kontroverzný. Poznamenal, že cirkev nie je podriadená žiadnemu centru na Ukrajine ani v zahraničí, ale iba kyjevskej metropolii.
„UPC vždy konala v medziach zákona. Ak jej tento právny predpis dáva možnosť napadnúť veci, ktoré porušujú práva a slobody ukrajinských občanov, možnosť slobodne praktizovať náboženstvo, porušujú slobodu svedomia, potom samozrejme musíme urobiť všetko pre to, aby sme zákonným spôsobom bránili základné, ústavné právo na slobodu svedomia a náboženského presvedčenia,“ reagoval.
Na rozdiel od UPC, Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) sa zákon nijako nedotkne, keďže jej predstavitelia nie sú napojení na Moskvu.
Ruská armáda počas nočného útoku zasiahla priemyselný objekt v Ternopiľskej oblasti na západnej Ukrajine a spôsobila požiar. Obyvatelia boli vyzvaní, aby pozatvárali okná a nezdržiavali sa dlhší čas vonku. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia vojenskej správy Ternopiľskej oblasti, píše Ukrajinska pravda.
Viktor Maslej, náčelník Štátnej pohotovostnej služby v Ternopiľskej oblasti, uviedol, že Rusi zasiahli jednu z nádrží, kde boli uskladnené pohonné hmoty a mazivá.
Hasiči dostali informáciu o požiari v podniku okolo tretej hodiny. Požiar hasilo 90 hasičov s 20 kusmi techniky. Krátko pred pol siedmou ráno ho lokalizovali a v súčasnosti ho likvidujú. Pri udalosti sa nikto nezranil.
Hlavná oblastná hygienička Oxana Čajčuková vyhlásila, že škodlivé látky sa dostali do vysokých vrstiev atmosféry a pohybujú sa smerom k osadám Terebovľa a Kozova.
Uviedla, že v súčasnosti sa v ovzduší nenachádza nadmerné množstvo škodlivých látok. Kým však nebudú odobraté presnejšie vzorky vzduchu a vody, vyzvala ľudí, aby sa zdržali dlhých prechádzok vonku, nechali deti doma a zatvorili okná.
Zdravotné odvody, doplnkové poistenie, spoluúčasť pacienta (doplatky), poplatky a dary. Takto vidí viac zdrojov do slovenského zdravotníctva Slovenská lekárska komora (SLK). Taktiež by sa malo zdravotníctvo financovať zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov a iných rezortov.
"Finančná záťaž dnešného systému je vyššia pre existenciu komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód, ktoré si vyžadujú aj drahé prístrojové vybavenie, oveľa drahšie lieky a toto všetko spôsobuje veľký tlak na potrebu financovania zdravotníctva," povedal prezident SLK Jaroslav Šimo.
Priblížil, že zdravotné odvody predstavujú základnú zložku financovania zdravotníctva. Odvody zárobkovo činných obyvateľov podľa Šima nestačia na financovanie zdravotnej starostlivosti, a preto je nevyhnutné verejné financovanie zo štátneho rozpočtu.
Poznamenal tiež, že platby za poistencov sú nízke. SLK poukazuje na doplnkové poistenie, keď si pacienti môžu dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie poistiť určité, presne definované služby. "Toto poistenie dokáže vygenerovať dodatočné zdroje pre zdravotníctvo vo výške desať, 15 až 20 percent," dodal Šimo s tým, že o tejto téme sa hovorí dlho.
Neexistuje však motivácia poisťovní rozširovať tento segment ani motivácia ľudí uzatvárať takéto poistenie.
Spoluúčasť pacienta sa používa pri financovaní drahšej alternatívy k liečbe hradenej z verejného poistenia. Na Slovensku sa realizuje najmä pri preplácaní za lieky a zdravotné pomôcky, uviedol prezident SLK.
Odporúča preto vytvoriť tri skupiny výkonov, a to plne hradenú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť so spoluúčasťou a zdravotnú starostlivosť plne hradenú pacientom. Spoluúčasť je podľa Šima možné definovať v ambulantnom aj nemocničnom sektore.
Ďalším zdrojom pre zdravotníctvo by mohli byť manipulačné poplatky. SLK chce ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zároveň tvrdí, že pri manipulačných poplatkoch treba legislatívne ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
"Za dôležité pri financovaní zdravotníctva je, že financovanie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov spolufinancovanie z iných rezortov musia hrať oveľa dôležitejšiu rolu vo financovaní zdravotníctva, ako je to doteraz," povedal prezident SLK Jaroslav Šimo s tým, že odatočným zdrojom by mohli byť aj dary z nadácií, filantropické projekty či zbierky.
Necelé tri týždne od účinnosti novej legislatívy nie je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska možné vyhodnocovať efekt novely Trestného zákona na mieru kriminality, preto je i nekorektné hovoriť o náraste deliktov v dôsledku zmeny trestných kódexov.
Zároveň odmietol medializované vyjadrenia, že v súvislosti s novelou Trestného zákona sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. "Takáto analýza v takom krátkom čase od nadobudnutia platnosti zákona je absolútne zavádzajúca," upozornil Susko.
O zmene výšky škody, od ktorej sa odvíja hranica trestného činu, sa podľa jeho slov neuvažuje. V tejto súvislosti pripomenul, že i priestupok je protiprávnym činom, za ktorý je jeho páchateľ zodpovedný. "Musí buď naradiť škodu, alebo je sankcionovaný v rámci priestupkového konania," upozornil.
Kritizoval aj vyjadrenia o tom, že novela Trestného zákona umožní prepustenie na slobodu "tisícov" odsúdených. Podľa jeho slov by sa k relevantným číslam o tom, koľkých väzňov sa dotkne novela trestných kódexov, mal dostať rezort do niekoľkých týždňov.
"Určite to však nebudú tisíce, náš odhad hovorí, že by to malo byť plus-mínus do 200 ľudí," dodal s tým, že do skupiny odsúdených, ktorí by sa prostredníctvom novely mohli dostať na slobodu, nemožno automaticky zarátať páchateľov drobných krádeží.
"Väčšina z nich bola odsúdená za súbeh s ďalšími trestnými činmi, či už to boli drogové delikty alebo lúpeže. Pri týchto činoch trestná zodpovednosť nezaniká," povedal.
Medziročný rast inflácie v eurozóne sa v júli podľa očakávania zrýchlil na 2,6 percenta z 2,5 percenta v júni. Miera inflácie sa tak viac vzdialila od cieľa Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent. TASR o tom informuje na základe spresnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré sa zhodujú s rýchlym odhadom.
Pred rokom, v júli 2023, bola medziročná miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, výrazne vyššia, na úrovni 5,3 percenta.
V celej Európskej únii (EÚ) sa medziročná miera inflácie v júli 2024 zvýšila na 2,8 percenta z 2,6 percenta v júni, ale klesla zo 6,1 percent v júli minulého roka.
Spomedzi štátov EÚ, ktorých údaje za júl mal Eurostat k dispozícii, najnižšie medziročné miery inflácie zaznamenali Fínsko, Lotyšsko a Dánsko a najvyššie mali Rumunsko, Belgicko a Maďarsko. V porovnaní s júnom 2024 medziročná inflácia klesla v deviatich členských štátoch bloku, zostala stabilná v štyroch a vzrástla v štrnástich.
V júli 2024 k ročnej miere inflácie v eurozóne najviac prispeli služby (1,82 percentuálneho bodu, p. b.), po ktorých nasledovali potraviny, alkohol a tabak (0,45 p. b.), priemyselné tovary bez energií (0,19 p. b.) a energie (0,12 p. b.).
V medzimesačnom porovnaní zostali spotrebiteľské ceny v eurozóne v júli na júnovej úrovni a v celej EÚ vzrástli o desatinu percenta. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, sa v eurozóne v júli zvýšila medziročne o 2,9 percenta, ale medzimesačne klesla o dve desatiny.
Stovky ruských hasičov už tretí deň bojujú s rozsiahlym požiarom skladu ropných látok v Rostovskej oblasti, na ktorý v noci na nedeľu zaútočili ukrajinské drony. O pokračujúcom zásahu informovala agentúra AFP.
Počas utorka zasahuje približne 520 hasičov a podľa ruských úradov sa v uplynulých dňoch zranili už desiatky z nich. Požiar sa rozšíril na plochu 10-tisíc štvorcových metrov.
S plameňmi bojujú hasiči aj zo vzduchu pomocou lietadiel, keďže hasičské autá sa v dôsledku obrovskej horúčavy nemôžu k požiaru priblížiť. Horí alebo vyhorelo už 20 palivových zásobníkov, z ktorých každý má kapacitu 5 000 kubických metrov. Podľa úradov však nehrozia žiadne výbuchy a nie sú ohrození ani civilisti.
Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev ešte v pondelok uviedol, že pri zásahu sa zranilo 41 hasičov, pričom viacerí mali stredne ťažké až ťažké popáleniny. Zranenia civilistov doteraz nehlásili.
Sklad ropy v priemyselnom areáli v meste Proletarsk sa stal terčom útoku dronu v noci na 18. augusta. Regionálne úrady uviedli, že dron bol síce zostrelený, ale padajúce trosky spôsobili požiar. V nedeľu ráno bol areál terčom ďalšieho dronového útoku, preto museli hasenie prerušiť.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že útok na priemyselný areál s ropným skladom v Proletarsku zorganizovala vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v spolupráci s jednotkami ukrajinskej armády.
Podľa ukrajinského generálneho štábu sú v Proletarsku uskladnené ropné produkty, ktoré sa okrem iného používali pre potreby ruskej armády.
Blogeri na platforme Telegram tvrdia, že v skladovom areáli v Proletarsku zaznamenali výbuch. Zverejnili aj video so stĺpom ohňa a dymu a kričiacimi hasičmi a záchranármi.
Predseda vlády Robert Fico minulý piatok avizoval, že navrhne koalícii iniciovanie odvolávania predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) vidí na jeho odvolanie hneď niekoľko dôvodov.
"Najbližšie dni a týždne ukážu, kedy bude návrh podaný a ako bude zdôvodnený, lebo myslím, že tých dôvodov je viac," poznamenal Gašpar s tým, že v prípade odvolania Šimečku by mal tento post zostať opozícii.
Koaličná SNS deklarovala, že prípadné Šimečkovo odvolanie podporí. Predseda opozičného hnutia PS Šimečka reagoval, že jediným dôvodom jeho prípadného odvolávania bude pomsta za dobrú opozičnú prácu. Vníma to ako bezprecedentný útok na politickú opozíciu a demokratické princípy v duchu najhoršieho mečiarizmu.
Vo veku 43 rokov zomrel významný člen strany Kresťanská únia (KÚ) Michal Považan. Strana o tom informovala v utorok na sociálnej sieti. Podľa jej vyjadrenia skonal po ťažkej chorobe.
"Žiadne slová nevyjadria hlboký zármutok a bolesť v srdciach, ktorá nás zahalila. Dnes nás navždy opustil po ťažkej chorobe náš skvelý kolega a priateľ Michal Považan. Myslíme na jeho dušu a rodinu v modlitbách. Odpočinutie večné daj mu, Pane," napísala KÚ na sociálnej sieti.
Považan vyštudoval politológiu a právo na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získal aj titul PhD. Prešiel viacerými pozíciami vo verejnom aj súkromnom sektore.
Zviditeľnil sa ako asistent poslankyne NR SR Anny Záborskej, ako manažér KÚ a nedávno aj ako kandidát v júnových voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých figuroval ako dvojka za exministrom práce Milanom Krajniakom.
Bol členom Spoločenstva Ladislava Hanusa, Kolégia Antona Neuwirtha a predsedníctva Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM).
Považan pre Štandard napísal viacero textov prostredníctvom rubriky Hyde Park a nášmu médiu poskytol v apríli tohto roka rozhovor.
V Kalifornii sa začal súdny proces, v ktorom sa rozhoduje o tom, či Stanfordova univerzita môže uchovávať denníky zosnulého vysokého čínskeho predstaviteľa. Po smrti Li Ruia v roku 2019 jeho žena žiadala, aby sa dokumenty vrátili späť do Pekingu tvrdiac, že patria jej. Toto odmieta Stanford, ktorý tvrdí, že Rui ako kritik čínskej vlády daroval svoje denníky univerzite keďže sa bál ich zničenia čínskou komunistickou stranou.
Ako píše BBC, denníky napísané medzi rokmi 1935 až 2018 pokrývajú veľkú časť obdobia vlády Komunistickej strany Číny.
"Ak sa (denníky) vrátia naspäť do Číny, budú zakázané. Čína nemá dobrú reputáciu pri povoľovaní kritiky straníckych lídrov," uviedol pre BBC krátko pred začiatkom procesu Mark Litvack, jeden z právnikov univerzity.
Mao Ce-Tunga zaujal Rui už ako mladý, v polovici 50. rokov sa stal jedným z jeho osobných tajomníkov. Keď však Maove názory kritizoval, vylúčili ho strany a strávil roky vo väzení.
Na výslnie sa vrátil po Maovej smrti roku 1976. Dohliadal na ministerstvo vodných elektrární a na oddelenie strany, ktoré vyberalo úradníkov na kľúčové pozície.
V rámci strany bol spojencom liberálnejšej, otvorenejšej frakcie presadzujúcej reformy. Po odchode do dôchodku naďalej loboval v strane za reformy.
Jeho ostrá kritika vedúcich predstaviteľov vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorého odmietal ako „málo vzdelaného“, však vládu vyburcovala.
Jeho práce cenzurovali a jeho knihy v Číne zakázali. Napriek tomu sa s ním zaobchádzalo s rešpektom a usporiadali mu štátny pohreb.
Počas výkonu svojich funkcií si do svojich denníkov zaznamenával postrehy o straníckej politike a kľúčových udalostiach. Opísal taktiež masaker na Námestí Nebeského pokoja, ktorého bol svedkom.
Jeho dcéra darovala dokumenty vrátane denníkov univerzite v roku 2014. V rozhovore pre čínsku stanicu BBC po jeho smrti v roku 2019 uviedla, že tým splnila jeho želanie.
Zhang Yuzhen, Liova druhá manželka, jeho dcéru žalovala, pretože podľa jej slov chcel, aby ona rozhodovala o tom, ktoré z jeho dokumentov budú zverejnené - a denníky boli podľa nej Stanfordu poskytnuté neoprávnene.
Podľa vdovy opisujú denníky "hlboký a osobný vzťah" jej života s Ruiom a keďže sú prístupné verejnosti na Stanforde, ich vystavenie jej spôsobilo „osobné rozpaky a emocionálne utrpenie“. Pekingský súd vdove vyhovel a nariadil, aby jej boli vydané.
Stanford toto rozhodnutie odmietol. „Čínske súdy nie sú nestranné v politicky motivovaných prípadoch, ako je tento,“ uviedla univerzita s dôvetkom, že nedostala príležitosť brániť sa.
Súdny proces, ktorý sa začal v pondelok v Kalifornii, sa týka samostatného súdneho konania, ktoré univerzita začala proti Zhangovej v USA.
Stanford žiada kalifornský súd, aby vyhlásil univerzitu za zákonného vlastníka denníkov. „(Rui) chápal, že režim sa bude snažiť potlačiť jeho opis moderných čínskych dejín a obával sa, že materiály budú zničené,“ uvádzajú právnici.
Univerzita si smie nechať kópie denníkov, no argumentuje, že chce aj originály, aby vyhovela želaniu zosnulého člena strany.
Mao Zedong's secretary, Mr. Li Rui, recalled his interaction with #XiJinping and exposed that Xi Jinping only has an elementary school education.
Americká Federálna rezervná banka (Fed) zníži úrokové sadzby na každom z troch zostávajúcich zasadnutí do konca tohto roka, a to o štvrť percentuálneho bodu. Poukázal na to najnovší prieskum agentúry Reuters medzi ekonómami.
V prieskume uskutočnenom v období od 14. do 19. augusta bola nadpolovičná väčšina z oslovených ekonómov presvedčených, že Fed zredukuje úrokové sadzby v septembri, novembri aj v decembri.
Celkovo 55 ekonómov zo 101 predpokladá, že na každom zo zasadnutí by mala centrálna banka znížiť sadzby o 25 bázických bodov. V závere tohto roka by sa tak hlavná úroková sadzba mala dostať do pásma 4,50 až 4,75 percenta.
V prípade septembrovej redukcie sa tak odhad ekonómov zmiernil, za čím je zlepšenie ekonomických údajov za ostatné obdobie. Pôvodne počítali s redukciou o 50 bázických bodov, vtedy však reagovali na nepriaznivé údaje o vývoji na americkom pracovnom trhu za júl. Pravdepodobnosť upravenej redukcie o 25 bázických bodov stanovili na 70 percent.
V parlamente sa počas na utorok zvolanej mimoriadnej schôdze k odvolávaniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej nachádzalo len 60 poslancov, a teda Národná rada SR nebola uznášaniaschopná.
Išlo už o druhý pokus otvorenia schôdze, prvý bol ohlásený na 10.30 h. Tretí pokus sa bude realizovať v stredu predpoludním.
Podobná situácia nastala v utorok ráno pri pokuse o odvolávanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Taktiež sa neprezentovalo dostatok poslancov.
Mimoriadnu schôdzu s návrhom na odvolanie Šimkovičovej iniciovali opoziční poslanci. Vyčítajú jej okrem iného personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Ministerka deklaruje, že na svoje kroky má právo a koná zákonne. Vo funkcii ju podporuje aj premiér Robert Fico.
Poradca premiéra Roberta Fica Eduard Chmelár na sociálnej sieti kritizoval štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Štefana Kuffu a šéfa rezortu životného prostredia Tomáša Tarabu. Urobil tak pre nedeľňajší incident v obci Malá Franková a narušené predstavenie Moje baby z dielne Národného divadla Košice (NDKE). Reakcie však nenechali na seba dlho čakať a v komentároch sa priamo konfrontovali podpredseda vlády Taraba a autor príspevku.
"Vy ste ešte poradca predsedu vlády alebo už ste sa vrátili k progresívnym liberálom, s ktorými ste niekedy vymetali Pride pochody a držali ste sa pod pazuchou s Michalom Havranom?" opýtal sa Chmelára v komentári podpredseda vlády a šéf ministerstva životného prostredia Taraba.
Chmelár mu pripomenul jeho post podpredsedu vlády, čím ho vyzval na vecnú reakciu k statusu. "Skúste reagovať [...] nie ako internetový hulvát, keď ste taký márnomyseľný, že sa už nedokážete za vlastné chyby a nepravdivé tvrdenia ani ospravedlniť," odpísal Tarabovi s dôvetkom, že nikdy na žiadnom dúhovom pochode nebol.
Komentáre sa zjavili pod statusom, v ktorom politický komentátor Chmelár reagoval na nedeľňajšie vystúpenie NDKE s inscenáciou Moje baby v Malej Frankovej, respektíve na vystúpenie štátneho tajomníka Kuffu.
Ten predstavenie prerušil a vyzval rodičov, aby odtiaľ svoje deti vyviedli. Inscenáciu označil za "perverzný film" a neskôr sa vyjadril, že zásah do predstavenia neľutuje a urobil by to znova.
"Pravdupovediac, to, čo ma znepokojilo najviac, nebolo to, že Štefan Kuffa nevie rozoznať 'perverzný film' od divadelného predstavenia a Tomáš Taraba si vymýšľa báchorky o 'predstavení plnom LGBTI scén', hoci s touto tematikou to nemalo vôbec nič spoločné, lebo hra je o jednom roku života matky, dcéry a vnučky, v ktorom jednej žene zomrel manžel, druhá prestala ľúbiť alkoholika a tretej sa narodilo dieťa," začal Chmelár s tým, že najviac ho vydesili názory spoločnosti.
Tá podľa neho "nabáda politikov, aby zakázali politickú stranu, film, divadelnú hru alebo noviny, hoci na to v slobodnej spoločnosti neexistujú žiadne zákonné dôvody". Dodal, že spoločnosť, ktorá na toto prestane byť citlivá, "prekročí prah fašizmu bez toho, aby si to uvedomila".
Kuffa je náboženský fanatik, tvrdí Chmelár
"Aj preto je mojou povinnosťou ozvať sa práve v tejto chvíli, keď si myslím, že Slovensko stratilo zmysel pre mieru," uviedol politický komentátor.
Poukázal na skutočnosť, že NDKE hrá toto predstavenie osem rokov a doteraz nikomu neprekážalo, pretože "takýchto papalášov nájdete skôr na poľovačkách ako v divadle".
Divadlo pritom na svojich platformách upozorňuje na nevhodnosť inscenácie pre osoby mladšie ako 18 rokov. Táto informácia však chýbala na materiáloch organizátora nedeľňajšieho podujatia.
"Preto práve oni sú zodpovední za to, že to neuviedli vo svojich pozvánkach. A jedine oni majú oprávnenie riešiť to pokojnou a kultivovanou administratívnou cestou."
Chmelár považuje v demokratickej spoločnosti za absolútne neprijateľné, aby vtrhol na predstavenie "z pozície štátnej moci nejaký náboženský fanatik s imidžom Nočnej mory z Elm Street a začal rozháňať dav".
"Toto by si nedovolil ani Jakeš s Biľakom, toto si dovolilo jedine gestapo. Je úplne jedno, čo si o tejto hre myslíte, dôležité je pochopiť princíp, že to, či z divadelného predstavenia odvedú vaše deti, je zodpovednosť rodičov, nie právomoc vysokého štátneho úradníka a navyše z nesúvisiaceho rezortu životného prostredia," dodal.
Apeluje na strany Smer a Hlas
Poradca premiéra je presvedčený, že opozícii nejde ani tak o hodnoty, ako o destabilizáciu "krehkej" vládnej väčšiny.
"Ale v tom prípade by koalícia nemala robiť všetko pre to, aby jej to uľahčila. Ak rázne neodsúdime takéto Kuffovo správanie, dokonca ho ospravedlňujeme, naháňame jej vodu na mlyn," vyjadril sa Chmelár.
Zároveň chápe slová herečky Ľuby Blaškovičovej, ktorá hrá aj v predstavení Moje baby a je znepokojená z toho, čo v Malej Frankovej videla.
"Že niečo tak šialené a ponižujúce vo svojej úctyhodnej kariére nezažila. Lebo ak sa najvyšší štátni predstavitelia nedištancujú od týchto praktík, odteraz sa nikto nemôže čudovať, ak sa umelci naozaj budú cítiť ohrození vo svojej slobodnej tvorbe," napísal poradca premiéra.
Umenie bez slobody podľa neho neexistuje, je bez nej len čírou propagandou. "Od ministerky kultúry by som aspoň v takejto vypätej situácii čakal, že sa zastane pracovníkov svojho rezortu, a nie šialeného štátneho úradníka, s ktorým si nikto nevie rady, a tak si ho prehadzujú z rezortu do rezortu, kde v tom lepšom prípade zavadzia, v tom horšom škodí," uviedol.
Znepokojuje ho tiež fakt, že polícia sa zastala "provokujúceho papaláša" a nemala na takéto konanie žiadne zákonné oprávnenie.
Na záver pripomenul citát Helen Kellerovej – nepočujúcej a nevidiacej americkej spisovateľky, ktorá napísala: "Najvyšším výsledkom výchovy je tolerancia."
Na jej slová upriamil Chmelár pozornosť najmä preto, že ak sa tolerancia vytratí z našich životov, "Slovensko zanikne".
Kuffa podľa Kiču zasahoval aj do expozície v múzeu
Foto: Michal Kiča/FB
Štefan Kuffa mal zasiahnuť aj do expozície v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktoré je v priamej riadiacej pôsobnosti štátneho tajomníka rezortu životného prostredia. Na sociálnej sieti o tom napísal bývalý štátny tajomník tohto ministerstva Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati.
Priblížil, že dioráma v speleoarcheologickej časti expozície Kras a jaskyne Slovenska donedávna zobrazovala kultový výjav prípravy ľudskej obety pohanskému božstvu. Výjav mal návštevníkom múzea priblížiť uctievanie neznámeho božstva, čo bolo pre ľudí zo záveru doby bronzovej a doby halštatskej neodmysliteľnou súčasťou ich duchovného sveta.
Po nedávnej návšteve a výhradách Štefana Kuffu bola táto dioráma podľa Kiču upravená tak, aby nezobrazovala uctievanie pohanského božstva ľudskou obetou. Figurína klaňajúceho sa obetovaného bola nahradená obilninami.
Vicepremiér Taraba na tlačovej besede reagoval, že ide o tému absolútne bezvýznamnú, s ktorou prišiel „podvodník a zlodej Kiča“, ktorý nechal „rozkrádať štát na poistkách“. Podotkol, že sa poistilo 80 percent majetku, ktorý nemal hodnotu.
Reakcia múzea v Liptovskom Mikuláši
Múzeum v stanovisku na sociálnej sieti v stredu uviedlo, že sa odmieta zapájať do politických súbojov a odmieta „šírenie informácií o údajnom nátlaku štátneho tajomníka envirorezortu Štefana Kuffu do odborných činností, múzejnej práce či do jednotlivých prezentácií vystavovaných expozícií“.
„V prípade časti expozície Kras a jaskyne Slovenska došlo k zmene z dôvodu jej prispôsobenia detskému publiku,“ napísala zástupkyňa riaditeľa múzea Eva Farkašovská. Podľa nej v minulosti múzeum na túto časť zaznamenalo viacero ohlasov zo strany školských exkurzií aj individuálnych návštevníkov. „Tieto zmeny však nemajú žiaden vplyv na odbornú stránku expozície,“ poznamenala s tým, že na zmenu dosiaľ múzeum nezaznamenalo negatívne názory.
Bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki by chcel nahradiť taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú na čele euroskeptickej Strany európskych konzervatívcov a reformistov, uviedol portál Euractiv.
Poľský časopis Wprost začiatkom augusta napísal, že bývalý premiér by sa mohol dohodnúť s Meloniovou na možnej výmene na poste predsedu strany. Strana v Európskom parlamente pôsobí v rámci rovnomennej frakcie.
Podľa najnovšej správy bulvárneho denníka Fakt sa však zatiaľ o ničom nerozhodlo. Zdroj blízky Morawieckemu pre denník uviedol, že rokovania prebiehajú. Talianska premiérka sa údajne nechce postu vzdať, zatiaľ čo poľská strana sa ju snaží presvedčiť.
Politická skupina ECR má v súčasnosti v europarlamente 78 kresiel a je štvrtou najväčšou frakciou.
Morawiecki sa spomína aj v súvislosti s možnou kandidatúrou na post poľského prezidenta. Súčasnému prezidentovi Andrzejovi Dudovi sa v roku 2025 skončí druhé funkčné obdobie a poľská ústava mu zakazuje uchádzať sa o znovuzvolenie.
Strana Právo a spravodlivosť (PiS) preto hľadá nového kandidáta a Morawiecki je jedným zo zvažovaných politikov. Kandidát pravdepodobne vzíde zo zjazdu PiS v septembri alebo začiatkom októbra.
Militantné hnutie reagovalo na izraelské útoky na východe Libanonu počas uplynulých dní. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Bojovníci Hizballáhu spustili intenzívnu paľbu raketami na dve pozície izraelskej armády na Golanských výšinách. Izraelská armáda potvrdila, že z libanonského územia bolo vypálených približne 55 striel.
"Niektoré zo striel boli zneškodnené a zvyšok padol do otvorených oblastí. Zranenia neboli hlásené," uviedla armáda vo vyjadrení a dodala, že niektoré z rakiet spôsobili požiar. Armáda tiež oznámila, že jej sily zasiahli jedno zo zariadení, z ktorého boli rakety odpálené.
Izrael v pondelok zasiahol sklady zbraní Hizballáhu v údolí Bikáa na východe Libanonu. Predtým pri útoku Hizballáhu na severe Izraela prišiel o život jeden vojak.
Litva v pondelok začala výstavbu vojenskej základne pre štyritisíc nemeckých vojakov, píše agentúra Reuters. Dokončiť ju majú koncom roka 2027 a pôjde o prvé nasadenie nemeckej armády v zahraničí od konca druhej svetovej vojny.
Nemecko sa zaviazalo rozmiestniť vojakov v členskej krajine NATO a Európskej únie minulý rok. Nemecký minister obrany Boris Pistorius prirovnal toto rozhodnutie k vyslaniu spojeneckých síl do západného Nemecka počas studenej vojny na obranu západnej Európy v prípade sovietskeho útoku, uvádza Reuters.
Vrchný veliteľ ozbrojených síl Raimundas Vaiksnoras odhadol, že krajina v nasledujúcich troch rokoch vynaloží na rozvoj základne viac ako miliardu eur (1,10 miliardy dolárov) v rámci jedného z najväčších stavebných projektov vo svojej histórii.
Pre krajinu s necelými troma miliónmi obyvateľov a ekonomikou, ktorá predstavuje desatinu tej nemeckej, je to obrovská investícia, povedal Vaiksnoras na okraj slávnostného otvorenia.
„Brigáda bude pôsobiť na upokojenie nášho obyvateľstva a akési odstrašenie, aby sme vytlačili Rusov,“ dodal.
Na základni v Rūdninkai, ktorá sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Vilnius a len 20 kilometrov od bieloruských hraníc, bude umiestnených až štyritisíc vojakov.
Na mieste budú sklady, údržba tankov a ďalšieho vybavenia a strelnice všetkých veľkostí. Ďalších približne tisíc nemeckých vojenských a civilných dodávateľov bude umiestnených na iných miestach v Litve.
Na výstavbu komplexu v Rūdninkai však bola zazmluvnená len približne pätina budov, čo vyvoláva obavy, že objekt nepostavia včas.
Tamojší minister obrany Laurynas Kasciunas novinárom povedal, že jeho ministerstvo uzavrie zmluvy na zvyšok prác do konca tohto roka, keď sa skončí funkčné obdobie jeho vlády.
🇱🇹 Lithuania has just launched its largest-ever military project at Rūdninkai, building a base to house 80% of the German brigade. This unprecedented project strengthens regional security and reaffirms our commitment to NATO collective defence. The base will be built in 3 years. pic.twitter.com/yl7caZFKJb
Policajný vyšetrovateľ z obzvlášť závažného zločinu vraždy, ktorá sa odohrala uplynulú nedeľu v jednom z podnikov v Liptovskom Mikuláši, obvinil 17-ročného mladíka z Portugalska.
Ten mal po vzájomnom konflikte s 24-ročným mužom tohto najmenej päťkrát bodnúť nožom. "Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zároveň spracoval podnet k návrhu na jeho väzobné stíhanie," dodala policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.
Obranné sily Izraela v utorok oznámili, že v meste Chán Júnis na juhu Pásma Gazy našli pri spoločnej nočnej operácii so spravodajskou službou Šin bet telá šiestich rukojemníkov.
Nájdené telá patria Jagevovi Bechstabovi, Alexandrovi Dancygovi, Joramovi Mecgerovi, Nadavovi Popplewellovi, Chaimovi Perrymu, ktorých izraelské úrady prehlásili za mŕtvych už pred operáciou izraelských síl, uviedla armáda (IDF). Dodala, že našla aj telo Avrahama Mundera, ktorého úmrtie oznámil v utorok kibuc Nir Oz.
Piati mŕtvi rukojemníci mali v čase zajatia viac ako 50 rokov a rodinných príslušníkov troch z nich prepustili počas týždňového prímeria vlani v novembri, napísala agentúra AP.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ocenil izraelské sily za nález tiel rukojemníkov a vyjadril zármutok nad stratou ľudských životov. „Izrael bude naďalej vyvíjať maximálne úsilie na návrat všetkých našich rukojemníkov – živých i mŕtvych,“ uviedol vo vyhlásení.
Hamas podľa predpokladov izraelských úradov naďalej zadržiava približne 110 rukojemníkov, ktorých zajal pri útoku na juh Izraela zo 7. októbra. Izraelské úrady odhadujú, že tretina z nich je po smrti.
Záchranári pokračujú v pátraní po šiestich osobách, ktoré sú nezvestné od pondelkového potopenia plachetnice pri pobreží Sicílie. V utorok boli nasadení aj špeciálni talianski potápači, informovali agentúry APA, AFP a Reuters.
Na miesto v pondelok prileteli hasičskí potápači z Ríma a Sardínie, ktorí sú vycvičení na prácu v obmedzených priestoroch. Podarilo sa im dostať na loď nachádzajúcu sa v hĺbke približne 50 metrov, prístup však sťažovali prekážky a kusy nábytku, píše Reuters s odvolaním sa na hasičov.
Jachta Bayesian kotvila pri dedinke Porticello neďaleko Palerma. Potopila sa v pondelok po tom, ako ju zasiahla prudká búrka. Na palube bolo 22 osôb vrátane občanov Británie, Kanady a USA. Jeden človek prišiel o život. Pobrežná stráž a hasiči dostali do bezpečia 15 osôb.
Medzi nezvestnými sú aj britský podnikateľ Mike Lynch a jeho 18-ročná dcéra Hannah, Jonathan Bloomer z vedenia investičnej banky Morgan Stanley a Lynchov právnik Chris Morvillo s manželkou, dodáva APA.
Lynch čelil obvineniam z podvodu a hrozil mu trest odňatia slobody v spojitosti s predajom jeho firmy Autonomy spoločnosti Hewlett-Packard, súd v USA ho však v júni zbavil obvinení, informovala stanica BBC. Lynchovu manželku Angelu Bacaresovú sa z lode podarilo zachrániť.
Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k odvolávaniu ministra spravodlivosti Borisa Suska, pôvodne zvolanú na 9.00 h, sa v utorok nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát, parlament nie je uznášaniaschopný. Schôdzu tak odložili na stredu.
Dovedna bolo v sále prítomných 61 poslancov - počet teda nedosiahol nadpolovičnú väčšinu.
Návrhy na odvolávanie ministra spravodlivosti Borisa Suska a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej podali predošlý piatok opoziční poslanci z PS, SaS a KDH. Odvolávanie ministerky je zvolané na dnes (20. 8.) o 10.30 h.
Obžaloba na exsudcu bola podaná v júli 2022 pre podozrenia zo spáchania zločinu zasahovania do nezávislosti súdu a prečinu nepriamej korupcie.
Voči rozhodnutiu samosudcu ŠTS, ktorý obžalobu odmietol pre závažné procesné chyby, podal sťažnosť prokurátor. "Rozhodnutie súdu nie je právoplatné. O sťažnosti prokurátora rozhodne Najvyšší súd SR," priblížila hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Americký prezident Joe Biden v utorok vyhlásil, že palestínske militantné hnutie Hamas „ustupuje“ od dohody o prímerí s Izraelom, ktorá sa týka vojny v Pásme Gazy. Končiaceho prezidenta citovala agentúra AFP.
„Je to stále v hre (dohoda), ale nedá sa to predpovedať,“ povedal prezident, keď sa pripravoval na odchod z Chicaga po svojom prejave na nominačnom zjazde Demokratickej strany. „Izrael hovorí, že to môžu vyriešiť... Hamas však teraz cúva.“
Hamas podľa vysokopostaveného predstaviteľa palestínskeho radikálneho hnutia Usámu Hamdána už sprostredkovateľom potvrdil, že nepotrebuje „vyjednávanie o prímerí v Gaze“, ale dohodu o „mechanizme implementácie“, píše Reuters.
Rokovania s cieľom dosiahnuť prímerie a prepustenie rukojemníkov sa usilujú sprostredkovať USA, Katar i Egypt. Posledné kolo sa uskutočnilo minulý týždeň v katarskej Dauhe. Hnutie Hamas tam svojich zástupcov nevyslalo a v nedeľu odmietlo návrhy predložené na týchto rokovaniach. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinilo, že marí snahy o dosiahnutie dohody.
Rusko vnoci na pondelok tento mesiac už piatykrát útočilo na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, uviedla vo vyhlásení ukrajinská armáda.
Ukrajinské ozbrojené sily ďalej uviedli, že podľa počiatočných správ bola protivzdušná obrana Kyjeva pri odrazení útoku úspešná.
Raketový úder na ukrajinskú metropolu prišiel po dronovom útoku, ktorý Rusko podniklo ešte v pondelok neskoro večer. Vojenská správa Kyjeva na platforme Telegram uviedla, že k škodám ani zraneniam nedošlo ani pri jednom z útokov.
Armáda spresnila, že Rusko útočilo riadenými strelami. Svedkovia v utorok skoro ráno počuli explózie, ktoré zneli ako zásah protivzdušnej obrany na predmestiach Kyjeva.
V ukrajinskej metropole tento mesiac vyhlásili letecký poplach už 41-krát, uviedla armáda.
Česká televízia sa v nedeľu večer ospravedlnila imunologičke Zuzane Krátkej, ktorú vo svojej reportáži „covid dezinformátori“ z roku 2021 spojila s „dezinformátormi, antivaxermi a šíriteľmi nebezpečných výmyslov“. O ospravedlnení rozhodol Mestský súd v Prahe na základe odvolania začiatkom tohto mesiaca.
Relácia Newsroom sa 5. decembra 2021 zaoberala témou dezinformácií o covide. Okrem Pavla Zítka, ktorý čelí trestnému oznámeniu za šírenie poplašnej správy, sa v reportáži ako príklad šírenia dezinformácií objavilo aj združenie Zdravé fórum.
„A ešte jeden príklad Zdravého fóra. Medzi svojimi priaznivcami napríklad šíri nebezpečný výmysel, že tretia dávka očkovania je zbytočná. A tento e-mail, ktorý nabáda ľudí, aby nahlasovali tých, ktorí ich lži vyvracajú,“ uviedla Česká televízia v reportáži. Ako vizuálny podklad použila obrázok zo sociálnej siete Zdravé fórum s fotografiou Zuzany Krátkej.
Združenie proti tejto časti správy namietalo najskôr Rade Českej televízie a potom na súde. Jedna zo žalôb sa týkala konkrétne spolku Zdravé fórum a jeho opisu v reportáži. Druhá žaloba sa týkala doktorky Krátkej a jej právnika Tomáša Nielsena. Obaja sú členmi spolku.
Nedostala možnosť vyjadriť sa
Mestský súd v Prahe ako odvolací súd teraz rozhodol, že Česká televízia sa musí doktorke Krátkej ospravedlniť. Tomáša Nielsena odkázal na žalobu týkajúcu sa spolku, keďže v reportáži nebol priamo spomenutý.
„V danom prípade bolo podstatné, že obsah komunikácie žalovaného (Česká televízia - pozn. Tomáša Nielsena) a celkový tón jeho reportáže vo vzťahu k žalobcovi (Zuzana Krátká - pozn. Tomáša Nielsena) nebol pravdivý a nemal objektívny základ. Hoci sa názory žalobcu dostali na verejnosť, nebolo preukázané, že by išlo o dezinformácie alebo výmysly. Naopak, išlo o otvorené názory, ktoré hodnotili jednotlivé skutočnosti a ponechávali priestor na zodpovedanie niektorých otázok v budúcnosti. Naopak, správa mala odsudzujúci tón a odrádzala od určitých zdrojov informácií, medzi ktoré bol žalobca neprávom zaradený. Žalovaná dokonca ani nedala žalobkyni možnosť vyjadriť sa. Toto pochybenie nemožno bagatelizovať len preto, že v reportáži zazneli aj kritické názory, ako to urobil súd prvého stupňa,“ cituje z rozsudku advokát Tomáš Nielsen.
Odvolací súd už predtým vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné posúdenie. Teraz už odvolací súd rozsudok zmenil.
Česká televízia sa na konci vysielania relácie Newsroom 18. augusta 2024 ospravedlnila. „Česká televízia sa ospravedlňuje RNDr. Zuzane Krátkej, PhD. za to, že v relácii Newsroom ČT24 zo dňa 5. decembra 2021 neoprávnene zverejnila jej fotografiu a meno v súvislosti s príkladmi tzv. antivaxerskej a dezinformačnej komunity a v súvislosti so šírením nebezpečných výmyslov a neposkytla jej priestor na vyjadrenie. Týmto konaním Česká televízia úplne neoprávnene a hrubo zasiahla do dobrej povesti, profesionálnej a osobnej cti doktorky Zuzany Krátkej,“ ospravedlnila sa Česká televízia imunologičke.
Denník Echo24 požiadal Českú televíziu o vyjadrenie, či plánuje podať prípadné odvolanie na Najvyšší súd. „Ospravedlnenie bolo odvysielané v programe (a je aj na iVysílání) vzhľadom na výsledok súdneho sporu, ktorý ČT viedla s RNDr. Krátkou. Žiadne ďalšie vyjadrenia ani stanoviská vydávať nebudeme,“ uviedla pre Echo24 hovorkyňa televízie Vendula Krejčová.
Česká televízia má na odvolanie dva mesiace, odvolanie však nemá odkladný účinok a rozsudok je právoplatný.
Ospravedlnenie malo nevhodnú formu
Právny zástupca doktorky Krátkej kritizoval aj skutočnosť, že ospravedlnenie sa v Českej televízii objavilo až po tom, ako sa moderátorka s divákmi rozlúčila, a kritizoval aj to, že bolo len v písomnej forme a že si ho niektorí diváci, napríklad so zrakovým postihnutím, nemuseli všimnúť.
„Zvažujeme ďalšie kroky. Pretože to, čo ČT predviedla, je naozaj hanba. Z etického hľadiska nesporne. Z právneho hľadiska s otáznikom,“ povedal Tomas Nielsen.
K ospravedlneniu sa vyjadrila aj imunologička, ktorej sa tiež nepáči spôsob ospravedlnenia. „A forma ospravedlnenia, ako ju prezentovala redakcia v poslednej minúte relácie 18. augusta, je škandalózna. Nikto z redakcie nemal odvahu ho prečítať, a tak text zverejnili až po tom, ako redaktorka popriala divákom dobrú noc, čím oznámila koniec vysielania. Som zvedavá, čo na to povie riaditeľ ČT a či vôbec bude s redakciou riešiť celý tento malér. Plánujeme sa ho na to spýtať,“ uviedla Krátká.
Dostane aj odškodné
Zuzana Krátká sa pre Echo24 vyjadrila k samotnému súdnemu procesu.
„Na jednej strane sa ukázalo, že nebola veľmi účinná (vakcína, pozn. red.), preto sa podala tretia dávka, a na druhej strane sme videli, že ľudia mali po vakcíne rôzne vedľajšie účinky, najmä kardiovaskulárne a neurologické. Takže už vtedy som žila v strese, že prídem o prácu, pretože som nebola zaočkovaná. A potom sme zdôrazňovali, že očkovanie detí a mladých ľudí je úplne zbytočné a očkovanie tehotných žien je hazard. Ešte aj dnes tieto vety vyvolávajú medzi mojimi kolegami búrlivé diskusie, jednoducho som vtedy niekoho tak nahnevala, že si vyžiadal túto znevažujúcu reportáž,“ povedala.
"Zaradili ma medzi antivaxerov s velkým A. Ale forma tohto posolstva už presiahla akceptovateľnú mieru dehonestácie," dodala imunologička.
Súd zároveň priznal doktorke Krátkej odškodné vo výške 20 000 Kč. Žalobcovia požadovali odškodnenie vo výške 50 000 Kč.
Porušenie etického kódexu priznala aj Rada ČT
Nie je to prvýkrát, čo Česká televízia čelí kritike za svoje spravodajstvo. V roku 2021 podal spolok proti reportáži sťažnosť Rade Českej televízie.
Redakcia Českej televízie sa pred Radou bránila odkazom na ministerstvo školstva, ktoré na svojich webových stránkach polemizovalo s niektorými článkami Zdravého fóra. Odvolávala sa aj na niektoré mimovládne organizácie zaoberajúce sa dezinformáciami.
Rada vo svojej reakcii prostredníctvom Pavla Matochu uviedla, že neposkytnutím priestoru osobám, ktoré redakcia v reportáži označila za dezinformátorov, došlo k porušeniu Etického kódexu ČT.
„Rada konštatuje, že ak ČT pri plnení svojej verejnoprávnej úlohy niekoho označí za dezinformátora, je potrebné vec zdôvodniť, najmä v dnešnej dobe, keď sa hľadá krehká hranica medzi lžou a názorom, s ktorým nesúhlasím. Okrem toho diváci neočakávajú, že verejnoprávna televízia sa bude spoliehať na neziskové organizácie, ktoré nemajú také predpisy, ako je Kódex ČT. Tým, že v reportáži nebolo nič zdokumentované a predovšetkým (!) nebol poskytnutý priestor poškodeným osobám, ktoré boli v reportáži zverejnené, bol porušený Kódex ČT, konkrétne článok 5.3, kde sa kladie dôraz na ,poskytnutie priestoru aktérom udalostí na vyjadrenie‘", uviedol vo svojej odpovedi vtedajší predseda Rady Pavel Matocha.
Česká televízia už zostrihala žalovaný diel relácie Newsroom a z videoarchívu vystrihla časť reportáže, v ktorej sa spomína doktorka Krátká. Právnik Tomáš Nielsen potvrdil, že zostrih požadovali v žalobe.
„Musíte o to požiadať v rámci žaloby. Chceli sme vystrihnúť dve časti, z ktorých jednu už Česká televízia vystrihla - tá sa týka priamo doktorky Krátkej. Druhá časť týkajúca sa Zdravého fóra vystrihnutá nebola,“ povedal Tomáš Nielsen. Sudkyňa postúpila Zdravé fórum, ako už bolo spomenuté, do druhého súdneho procesu.
Text prevzatý z denníka Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
Amerického prezidenta Joea Bidena privítali v pondelok dlhým potleskom na úvod jeho rozlúčkového vystúpenia v prvý deň nominačného zjazdu Demokratickej strany v Chicagu.
"Mám ťa rád," povedal Biden v slzách počas ohlušujúcich ovácií po tom, čo jeho dcéra Ashley uviedla jeho rozlúčkový prejav. Ocenil aj svoju manželku Jill. "Rodina je všetko," zdôraznil.
"Amerika, dal som ti to najlepšie," povedal ďalej publiku v súvislosti s polstoročím svojho pôsobenia v politike.
"Ste pripravení hlasovať za slobodu? Ste pripravení hlasovať za demokraciu a za Ameriku? Pýtam sa vás, ste pripravení zvoliť Kamalu Harrisovú a (demokratického nominanta na post viceprezidenta) Tima Walza?" pokračoval Biden. Zároveň ubezpečil, že pre Harrisovej kampaň bude tým "najlepším dobrovoľníkom".
Prezident USA v emotívnom prejave podporil Harrisovú, ktorá podľa neho v novembrových voľbách porazí Trumpa. Osemdesiatjedenročný Biden vyzval Američanov, aby do Oválnej pracovne Bieleho domu zvolili "prokurátorku miesto odsúdeného zločinca", čím narážal na jednu z predošlých funkcií Harrisovej. Trumpa zároveň označil za "lúzra".
Otvorenie zjazdu demokratov zatienili protesty demonštrantov proti vojne v Pásme Gazy. Tisícky z nich pochodovali cez Chicago a menšia skupina približne 100 demonštrantov prelomila kovové bariéry centra, kde sa koná zjazd. Vo vstupe do vnútorného kordónu im napokon zabránila polícia.
Biden v prejave uznal, že propalestínski demonštranti v Chicagu "majú pravdu". "Množstvo nevinných ľudí je zabitých, na oboch stranách," upozornil Biden s tým, že je čas "túto vojnu ukončiť".
Na záver Bidenovho prejavu sa k nemu na javisku pridala aj Kamala Harrisová, ktorá ho objala. Biden predtým uviedol, že bude "historickou prezidentkou" Spojených štátov.
Prejav prezidenta USA na nominačnom zjazde demokratov sa vo všeobecnosti považoval za symbolické odovzdanie moci Kamale Harrisovej po jeho odstúpení z predvolebnej kampane, konštatuje britský denník The Guardian.
Kamala Harrisová ocenila amerického prezidenta Joea Bidena. "Joe, ďakujem ti za tvoje historické vodcovstvo, za tvoju celoživotnú službu nášmu národu," povedala.
Očakáva sa, že úradujúca viceprezidentka USA, ktorá s kľúčovým prejavom na zjazde podľa očakávania vystúpi vo štvrtok, oficiálne prijme nomináciu do tohtoročných prezidentských volieb.
Samotný Biden napriek niektorým tvrdeniam, že je stále nahnevaný v súvislosti so svojím núteným odstúpením z kampane, uviedol, že je so svojím rozhodnutím vyrovnaný. Potvrdil to aj počas zvukovej skúšky na mieste konania zjazdu v Chicagu.
Otvárací deň zjazdu demokratov však zatienili protesty demonštrantov proti vojne v Pásme Gazy. Tisícky z nich pochodovali cez Chicago a menšia skupina približne 100 demonštrantov prelomila kovové bariéry centra, kde sa koná zjazd. Vo vstupe do vnútorného kordónu im napokon zabránila polícia.
Republikánsky nominant Donald Trump sa v čase konania zjazdu demokratov na seba pokúsil upútať pozornosť mítingom v štáte Pennsylvánia, kde v pondelok poukázal na "bláznovstvo" svojej protikandidátky Harrisovej a uviedol o nej, že "nemá potuchy, čo stvára" v ekonomike. Počas týždňa má Trump naplánované mítingy aj v Michigane, Severnej Karolíne a Arizone.
Antony Blinken vyhlásil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu prijal upravený návrh na dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy. Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Usáma Hamdán kritizoval, že to "nepredstavuje to, čo nám bolo prezentované ani to, na čom sme sa dohodli".
Hamas podľa Hamdána už sprostredkovateľom potvrdil, že "nepotrebujeme vyjednávanie o prímerí v Gaze, ale potrebujeme sa dohodnúť na mechanizme implementácie", cituje Reuters.
Šéf Hamasu Jahjá Sinwár bol podľa neho stále súčasťou rozhodovacieho procesu v rokovaniach o prímerí v Gaze. "V súvislosti s bezpečnostnými podmienkami má komunikácia so Sinwárom svoje nástroje a mechanizmy, fungujú však hladko," dodal Hamdán v rozhovore pre Reuters.
Rokovania s cieľom dosiahnuť prímerie a prepustenie rukojemníkov sa usilujú sprostredkovať USA, Katar a Egypt. Najnovšie kolo sa uskutočnilo minulý týždeň v katarskej Dauhe. Hnutie Hamas svojich zástupcov nevyslalo a v nedeľu odmietlo návrhy predložené na týchto rokovaniach. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinilo z marenia snáh o dosiahnutie dohody.
Federálny rezervný systém Spojených štátov amerických môže podľa ekonómov z Wall Street spustiť cyklus zameraný na zníženie úrokových sadzieb už v priebehu tohto roka.
Traja šéfovia regionálnych bánk, ktoré predstavujú súčasť Fedu, signalizovali pripravenosť podniknúť kroky, ktoré by znížili tlak na domácnosti a podniky zaťažené vysokými nákladmi na pôžičky, ako napísal denník The Guardian.
Dialóg o nižších úrokových sadzbách považujú za vhodný aj v súvislosti s oslabeným trhom práce. Obavy z možnej recesie na americkej pôde zažehnal až júlový pokles ročnej miery inflácie pod tri percentá.
Ukrajinu od zastavenia postupu ruskej armády na fronte delí len jedno rozhodnutie, ktoré prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva od svojich partnerov: rozhodnutie o zbraniach dlhého dosahu. Hlava štátu to povedala v prejave k ukrajinským veľvyslancom.
Ide napríklad o britské strely s plochou dráhou letu Storm Shadow či americké ATACMS. Nemecko sa tiež dosiaľ zdráha Kyjevu poskytnúť riadené rakety TAURUS pre obavu, že by to viedlo ku konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom.
Ukrajinský prezident zároveň poskytol veľvyslancom aktuálne informácie o ukrajinskom vpáde do ruskej Kurskej oblasti, kde pozemná ofenzíva s podporou tankov prebieha od 6. augusta. Ukrajinské sily tam podľa neho dobyli už 1 250 štvorcových kilometrov územia a 92 obcí.
Zelenskyj povedal, že vpád do ruského pohraničia spĺňa ciele Ukrajiny, ktoré už podľa predchádzajúcich vyjadrení ukrajinských predstaviteľov zahŕňajú roztiahnutie ruských jednotiek na východnom fronte, vytvorenie nárazníkovej zóny a priblíženie konca vojny za "spravodlivých podmienok".
Nešťastie sa udialo v pondelok skoro ráno, keď sa následkom tornáda prevrhla a potopila superjachta s turistami. Zo 49-metrovej lode sa podarilo zachrániť pätnásť ľudí, uviedol hovorca talianskej hasičskej záchrannej služby Luca Cari. Nezvestných je šesť ľudí - jeden člen posádky a päť pasažierov. Žiaľ, hlásia jedno úmrtie.
Jedným z nezvestných je britský technologický magnát Mike Lynch. Jeho manželka je medzi zachránenými ľuďmi. Po nezvestných pátra vrtuľník a záchranné člny talianskej pobrežnej stráže a hasičskej záchrannej služby. Potápači lokalizovali vrak v hĺbke 50 metrov. Loď sa prevrátila okolo piatej ráno pri prístave Porticello.
Britský miliardár Mike Lynch (58). Foto: Profimedia.sk
Noviny Il Giornale de Sicilia uviedli, že jachta sa plavila pod britskou vlajkou. Podľa talianskej pobrežnej stráže na palube bolo desať členov posádky a dvanásť pasažierov. Podľa tlačovej agentúry ANSA jachta kotvila v prístave Porticello a na more vyplávala v nedeľu večer.
Osem zo zachránených ľudí hospitalizovali, ostatných previezli do hotela.
V jadrovej elektrárni sa ráno vznietili olejové výpary nad jednou z turbín 3. bloku. Zamestnanci oheň zneškodnili a jadrová bezpečnosť nebola ohrozená.
"Dnes (19. augusta 2024) bol ráno o 5.19 hod. na sekundárnej časti 3. bloku EBO V2 po spozorovaní lokálneho zadymenia obslužným personálom odstavený turbogenerátor číslo 31," uviedol Úrad jadrového dozoru.
Po odstavení turbíny bol výkon reaktora automatickým regulátorom znížený na 52 percent nominálneho výkonu a blok je aktuálne v prevádzke s jedným turbogenerátorom.
"Lokalitní inšpektori ÚJD SR po preverení stavu na mieste potvrdzujú, že jadrová bezpečnosť nebola udalosťou ohrozená. Príčina vzniku požiaru sa aktuálne zisťuje," dodal ÚJD.
Podľa agentúry Naí Dillí súhlasilo s úlohou sprostredkovateľa odkazov medzi ruským prezidentom a jeho ukrajinským náprotivkom. Indický premiér Naréndra Módí zároveň plánuje navštíviť Kyjev už 23. augusta.
Informáciu priniesla agentúra Bloomberg s odvolaním na anonymné zdroje, podľa ktorých dialóg o potenciálnej mediácii prebieha za zatvorenými dverami. Módí v minulosti odmietol rolu sprostredkovateľa pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
Z bezpečnostných dôvodov sa Módího návšteva ukrajinskej metropoly obmedzí na niekoľko hodín. Predseda indickej vlády pred časom absolvoval aj návštevu Moskvy, pripomenul server Ukrajinská pravda.
Český prezident uviedol, že schopnosť kontrolovať kompletné územie by nemala podmieňovať vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie. Petr Pavel situáciu Kyjeva prirovnal k povojnovému rozdelenému Nemecku.
"Pokiaľ dôjde k vymedzeniu, hoci nejakej administratívnej hranice, potom môžeme brať túto administratívnu hranicu ako dočasnú a Ukrajinu v teritóriu, ktoré bude v tom čase kontrolovať, prijať do NATO," prehlásil v rozhovore pre Novinky.cz prezident Pavel.
Argumentáciu podporil tvrdením, že hoci sa po druhej svetovej vojne Nemecko rozdelilo a jeho časť bola podľa Pavla okupovaná Sovietskym zväzom, vstúpila krajina v roku 1955 do NATO.
Česká hlava štátu tiež načrtla, že dohoda o mieri, ku ktorej by podľa nej mohli Kyjev a Moskva dospieť v najbližších rokoch, by predpokladala dlhodobú okupáciu ukrajinského územia Kremľom, pričom by Západ zmenu hraníc na základe agresie neuznal.
Nemecká spolková polícia, ktorá zodpovedá za ochranu hraníc, železničných staníc aj letísk, vlani zaznamenala podľa výročnej správy až 2 979 incidentov, pričom takmer vždy išlo o fyzické násilie.
Do uvedeného počtu je zahrnutých aj 145 policajtov, ktorí sa zranili počas operácie v západonemeckej dedine Lützerath, kde klimatickí aktivisti začiatkom roku 2023 protestovali proti jej demolácii a rozšíreniu miestnej uhoľnej bane.
V správe sa ďalej píše, že približne štvrtina z napadnutých policajtov (793) utrpela zranenia, čo predstavuje ďalší rekord od začiatku zberu dát v roku 2001. Z údajov vyplýva, že 11 percent (konkrétne 88 policajtov) bolo pre zranenia práceneschopných.
Drvivú väčšinu útočníkov (78 percent) tvorili muži vo veku v priemere 33 rokov. Takmer polovica z nich bola pod vplyvom alkoholu alebo drog. Bezmála štvrtina útočníkov z celkového počtu sa dopustila priestupku opakovane. Približne polovica útočníkov mala nemecký pas.
Európska únia a predovšetkým Poľsko obviňujú ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spojenca Alexandra Lukašenka, že od roku 2021 úmyselne posielajú nelegálnych migrantov do EÚ a poskytujú im víza aj prevoz.
"Dávate mi na krk slučku v podobe sankcií a potom požadujete, aby som chránil EÚ pred prílevom týchto migrantov?" opýtal sa prezident Lukašenko a dodal, že to sa nestane.
Šéf poľskej diplomacie Radek Sikorski ešte v júni povedal, že cieľom tohto konania Moskvy a Minsku je ukázať celej Európe, že "vonkajšia hranica EÚ nie je kontrolovaná so zámerom vyvolať politický efekt - posilniť krajnú pravicu, ktorá sľubuje rozvrátenie Európy zvnútra".
Poľsko pozdĺž veľkej časti svojej východnej hranice vybudovalo 5,5 metra vysoký plot a posilnilo aj elektronické sledovacie systémy. Aj napriek tomu však denne dochádza k pokusom o prekročenie hranice.
Volebný prieskum agentúry AKO ukázal, že poradie na prvých troch priečkach by v porovnaní s výsledkami posledných parlamentných volieb zostalo nezmenené. Jeden koaličný partner by však zostal pred bránami zákonodarného zboru.
Prieskum vypracovaný pre TV JOJ tiež ukázal, že rozhodnutých voliť by bolo takmer 72 percent oprávnených voličov. K urnám by nešlo viac ako 12 percent opýtaných.
So ziskom 23,6 percenta by augustové voľby vyhral Smer, Progresívne Slovensko by zaostávalo o 1,6 percenta. Hlas by krúžkovalo 15,9 percent voličov a do Národnej rady SR by sa dostalo aj KDH s takmer 7 percentami, SaS so 6,2 percentami a Republika s 5,2 percentami hlasov.
Tretí koaličný partner súčasnej vlády by však nezískal potrebnú dôveru, SNS by na vstup do poslaneckých lavíc chýbalo len pár tisíc hlasov. Kvórum pre vstup do parlamentu by neprekročili ani Demokrati s 4,5-percentným ziskom, ktorí zároveň predbehli Matovičovu koalíciu s 3,6 percentami.
Agentúra AKO uskutočnila telefonický prieskum na vzorke tisíc respondentov v dňoch 6. až 12. augusta 2024.
Zverenie správy historického kaštieľa v Budmericiach firme Krino z Cífera, ktorá má jediného zamestnanca, rozhodlo Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Táto spoločnosť, ktorá len raz presiahla tržby cez 5-tisíc eur od svojho vzniku v roku 2017, získala kontrakt na 14 480 eur mesačne, čo je o niečo viac ako predchádzajúci správca.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej po ukončení spolupráce s Obecnými službami Budmerice zverilo správu historickej budovy spoločnosti z neďalekého Cífera, ktorá má jediného zamestnanca.
S odvolaním na Centrálny register zmlúv na nový kontrakt upozornila organizácia Transparency International Slovensko, podľa ktorej firma Krino "od vzniku v roku 2017 presiahla tržby cez 5-tisíc eur iba raz".
"Ministerstvo podpísalo s cíferskou firmou zmluvu na správu kaštieľa zatiaľ len do konca roka, mesačne im zaplatí 14 480 eur s DPH. Je to o málo viac, ako platili dosiaľ obecnému podniku, ktorý si mesačne fakturoval 13 750 eur s DPH," priblížilo TIS.
Správa budmerického kaštieľa teda prejde na firmu manželov Križanových. "Manželka to sleduje, máme pred dôchodkom a kaštieľ pod nosom, tak sme vyskúšali a uspeli sme," hovorí vlastník spoločnosti Vladimír. Do zoznamu hospodárskych subjektov, ktoré sa môžu uchádzať o verejné zákazky, pritom bola ich spoločnosť zapísaná len minulý mesiac.
