Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Strieľal z opusteného domu a hodil aj ručný granát. Dráma v Bosne skončila jeho úmrtím

Incident sa stal v srbskej časti krajiny. O incidente v utorok informovali miestne médiá. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA a televízií RTRS a RTV BN.        

Prestrelka sa udiala v pondelok v dedine Zovi Do, ktorá sa nachádza približne 50 kilometrov od mesta Mostar na juhu krajiny. Podľa pôvodných informácii bol muž migrant. Miestna polícia to však nepotvrdila a čaká na výsledky vyšetrovania.        

Srbsko-jazyčná televízia RTV BN uviedla, že incidentu predchádzal konflikt s miestnymi obyvateľmi, ktorí muža obvinili z krádeže ovce. Muž následne podľa svedkov v obci odpálil ručný granát. Miestni preto zalarmovali políciu, ktorá plánovala muža zatknúť. Ten sa však zabarikádoval v opustenom dome, ktorý odmietal opustiť.        

Polícia zverejnila zábery z miesta činu, na ktorých príslušníci polície muža v angličtine opakovane vyzvali, aby sa vzdal. Ten im odpovedal, že "majú vypadnúť". Konflikt vyústil až do prestrelky, po ktorej na miesto dorazili policajné posily a obkľúčili dom. Polícii sa muža podarilo zastreliť a žiadny z jej príslušníkov neutrpel zranenia.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské sily dobyli Niu-Jork v Doneckej oblasti, tvrdí Moskva

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho ozbrojené sily prevzali kontrolu nad mestom Niu-Jork v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Agentúra Reuters, ktorá vyhlásenie citovala, nedokázala informáciu nezávisle overiť.

Mesto malo pred vojnou približne 12-tisíc obyvateľov. Jeho okrajové časti sa nachádzajú iba niekoľko sto metrov od pôvodnej frontovej línie medzi Ukrajinou a bývalou separatistickou Doneckou ľudovou republikou.

Front sa v tejto časti Donbasu od začiatku celoplošnej invázie Ruska takmer nemenil. Výraznejší posun ruské sily zaznamenali iba v uplynulých týždňoch. V pondelok ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že ruské sily dobyli aj vedľajšie mestečko Zalizne.

Niu-Jork sa nachádza desať kilometrov od centra mesta Toreck, ktoré je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase. Pred vypuknutím celoplošnej vojny v meste žilo 30-tisíc ľudí.

Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto časti Donbasu postup iba o niekoľko kilometrov. Od pádu kľúčovej obce Avdijivka vo februári tohto roka sa však ruským silám darí prelamovať ukrajinskú obranu a postupujú smerom do Pokrovska, ležiaceho západne od Torecka.

Agentúra DPA uvádza, že Rusko sa stále snaží ovládnuť celý Donbas a v tamojšej ofenzíve pokračuje aj navzdory pretrvávajúcej cezhraničnej operácii ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko poslalo do Pásma Gazy päť ton potrieb

Humanitárnu pomoc, ktorú Slovenská republika do Pásma Gazy poslala v objeme necelých päť ton za viac ako 27-tisíc eur, tvoria predovšetkým základné hygienické potreby, bandasky na pitnú vodu a deky. Ozrejmil to hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.

Prijímateľom je Medzinárodná organizácia pre migráciu v Gaze. Zásielka humanitárnej pomoci pozostáva z vyčleneného materiálu ministerstva vnútra a darov spoločnosti SHP Harmanec, neziskovej organizácie Človek v ohrození a občianskeho združenia ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj. Ponúkli ju cez Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.

Prepravu iniciovali zo skladových priestorov 25. júla. Zásielka do Gazy smeruje rôznymi dopravnými prostriedkami.

"Cestnou prepravou sa materiálna humanitárna pomoc previezla do Rumunska, odkiaľ sa následne spolu s rumunskou donáciou letecky prepravila do Larnaky na Cypre. Využitím cyperského koridoru sa prepraví do Ašdodu v Izraeli a odtiaľ sa následne prepraví a odovzdá príjemcovi v Gaze," vysvetlil hovorca rezortu s tým, že preprava bola spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie.

Slovensko do Pásma Gazy poslalo humanitárnu pomoc aj koncom minulého roka. Súčasťou prvej zásielky boli trvanlivé potraviny, detské výživy, deky a zdravotnícky materiál.

(tasr)

Minúta  |  

Časť zmrazených ruských aktív pôjde na Ukrajinu cez muničnú iniciatívu, tvrdí Česko

Z výnosov z aktív ruskej centrálnej banky, ktoré v rámci sankcií zmrazila Európska únia, sa nakúpi munícia pre Ukrajinu. Časť peňazí z asi 1,4 miliardy eur pôjde do českej muničnej iniciatívy, oznámila ministerka obrany Jana Černochová.

Postup bude podobný, ako v iných prípadoch z tzv. muničnej iniciatívy. Tamojšie ministerstvo obrany bude podľa požiadaviek darcu peňazí (v tomto prípade EÚ) sprostredkovávať získanie munície tak, aby boli "naplnené urgentné vojenské potreby sprostredkované ukrajinskou stranou".

„Som rada, že sa na tejto novej forme vojenskej podpory Ukrajine bude Česká republika podieľať. Ide o ďalšiu ukážku dôvery našich zahraničných partnerov v efektivitu českej muničnej iniciatívy," uviedla Černochová.

Dodala, že práve na základe úspechu tejto iniciatívy pred niekoľkými týždňami EÚ oslovila Prahu, aby využila výnosy zo zmrazených ruských aktív k zabezpečeniu munície pre Ukrajinu.

O využití výnosov z ruských aktív na vojenskú pomoc rozhodli štáty EÚ v máji. Celkové výnosy sú okolo 1,4 miliardy eur - akú veľkú časť vyčlenia na muníciu nakúpenú cez českú iniciatívu, Černochová nespresnila. Dodávky nakúpenej munície však majú prebehnúť v najbližších mesiacoch.

„Aj v tomto prípade ide o dodávky citlivého vojenského materiálu krajine, ktorá je vo vojne proti agresorovi. Preto nemôžeme uviesť ďalšie podrobnosti, pretože by sme tým pomoc Ukrajine mohli ohroziť. Môžem však povedať, že vďaka využitiu výnosov zo zmrazených ruských financií uvoľnených EÚ dokážeme Ukrajine dodať niekoľko stoviek tisíc kusov munície veľkého kalibru," dodala ministerka obrany.

(mas)

Minúta  |  

Britský kráľ Karol III. sa v Southporte stretne s rodinami obetí útoku nožom

Britský kráľ Karol III. v utorok navštívi mesto Southport, kde sa stretne s rodinami troch obetí útoku nožom z 29. júla. O plánovanom stretnutí informovali agentúra AFP, televízia BBC či denník Telegraph.

„Jeho veličenstvo kráľ pocestuje do Southportu, aby vyjadrilo svoju pretrvávajúcu podporu pre (ľudí) zasiahnutých útokom z 29. júla a nepokojmi, ktoré po ňom v tomto meste nasledovali,“ uviedol vo vyhlásení Buckinghamský palác. Karol III. sa tiež poďakuje záchranným zložkám za ich službu miestnym ľuďom.

Tri dievčatá vo veku šesť, sedem a deväť rokov zomreli počas útoku na lekcii tanca. Ďalších desať osôb vrátane jednej učiteľky utrpelo zranenia. V Anglicku následne vypukli nepokoje a protesty.

O útočníkovi, 17-ročnom mladíkovi Axelovi Rudakubanovi, sa začali na sociálnych sieťach údajne šíriť fámy a dezinformácie o jeho možnom pôvode a náboženstve, čo viedlo k oživeniu napätých vzťahov časti väčšinovej verejnosti voči cudzincom.

Mladíkovi rodičia pochádzajú z Rwandy, otázna je preto tiež motivácia nepokojov. Namiesto protiislamských totiž mohlo ísť o rasové demonštrácie.

Kráľ Karol III. pred dvoma týždňami v súvislosti s nepokojmi žiadal vzájomný rešpekt a porozumenie. Takisto sa vtedy poďakoval polícii a záchranným službám za ich reakciu na výtržnosti.

Monarcha 30. júla vydal písomné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že je „hlboko šokovaný“, keď sa dozvedel o „úplne strašnom incidente“.

„Rodinám a blízkym tých, ktorí tak tragicky prišli o život, ako aj všetkým, ktorých sa tento skutočne strašný útok dotkol, posielame úprimnú sústrasť, modlitby a najhlbšiu sústrasť,“ napísal v oficiálnom vyhlásení.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Ukrajina prijala zákon, ktorý pripravuje celoplošný zákaz proruských cirkví

Ukrajinský parlament v utorok (20. 8.) v druhom čítaní schválil návrh zákona, ktorý zakazuje pôsobenie Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) na Ukrajine. Návrh však obsahuje doložku, ktorá v prípade potvrdenia súdom zakáže pôsobenie aj Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu (UPC-MP).

Legislatíva totiž predpokladá zákaz pre náboženské organizácie prepojené s RPC, ktorý má byť schválený rozsudkom najvyššieho súdu, vysvetlila agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenia poslancov.

Vláda v Kyjeve často označuje menšinovú UPC-MP za ohnisko ruského vplyvu a za spoluvinníka invázie Ruska na Ukrajinu.

Ako prvý o schválení informoval poslanec Olexij Hončarenko zo strany Európska solidarita na platforme Telegram. Za návrh hlasovalo 265 poslancov, účinnosť nadobudne 30 dní po zverejnení vo vestníku parlamentu.

Siedmi poslanci strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha ľudu nehlasovali za: z nich štyria dokonca hlasovali proti. Informáciu zverejnil opozičný poslanec Jaroslav Železňak za stranu Holos (Hlas).

Hnutie Platforma za život a mier, ktoré je často označované ako proruské, bolo s výnimkou jedného poslanca proti.

„Zákon o regulácii náboženských organizácií má znemožniť činnosť cirkví riadených štátom, ktorý vykonáva agresiu voči Ukrajine, teda Ruskom,“ vysvetlil ukrajinský portál Suspilne.

Náboženské organizácie podozrivé zo spolupráce s RPC preskúma odborná komisia. Zriadi ju Štátna služba Ukrajiny pre národnostnú politiku a slobodu svedomia (DESS). Ak komisia zistí porušenia, Štátna služba vydá cirkvi príkaz na nápravu situácie.

Predseda parlamentu Ruslan Štefančuk predtým počas videohovoru povedal, že náboženské organizácie budú mať po rozhodnutí komisie deväť mesiacov na prerušenie stykov s Ruskom.

Ak väzby s agresorskou krajinou nebudú prerušené, úrad podá žalobu proti tejto konkrétnej právnickej osobe na súd, a ten bude mať právo vydať zákaz činnosti.

Metropolita UPC-MP Klyment v odpovedi pre Suspilne označil zákon za kontroverzný. Poznamenal, že cirkev nie je podriadená žiadnemu centru na Ukrajine ani v zahraničí, ale iba kyjevskej metropolii.

„UPC vždy konala v medziach zákona. Ak jej tento právny predpis dáva možnosť napadnúť veci, ktoré porušujú práva a slobody ukrajinských občanov, možnosť slobodne praktizovať náboženstvo, porušujú slobodu svedomia, potom samozrejme musíme urobiť všetko pre to, aby sme zákonným spôsobom bránili základné, ústavné právo na slobodu svedomia a náboženského presvedčenia,“ reagoval.

Na rozdiel od UPC, Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) sa zákon nijako nedotkne, keďže jej predstavitelia nie sú napojení na Moskvu.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.