Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimečka: Posledným impulzom na odvolávanie ministra Suska je prepustenie Dušana Kováčika

Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na tlačovej konferencií povedal, že k pokusu o odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska majú niekoľko dôvodov. Tým hlavným má byť prepustenie bývalého generálneho prokurátora Dušana Kováčika na slobodu.

Medzi ďalšie dôvody patrí novela trestného zákona, ktorou sa podľa Šimečku zvyšuje množstvo krádeží na Slovensku. Predseda PS tvrdí, že ho o tom informovali viaceré obchodné reťazce. Ochrana majetku občanov má byť pre vládu prioritou, no vďaka novele ministra Suska sa na slobodu dostalo viac ako sto odsúdených ľudí. Ďalej tvrdí, že novela zákona je určená pre mafiu a zlodejov.

PS kritizuje novelu aj vzhľadom na výšku hodnoty krádeže, ktorá určuje či ide o trestný čin alebo o priestupok. Do platnosti novely to bola suma do 266 eur, po novele ministra Suska to je do 700 eur. Opozičná strana chce na septembrovom zasadnutí vlády navrhnúť aj zmenu výšky pokuty v prípade priestupkov. V súčasnosti je pokuta vo výške 331 eur, PS navrhne túto sadzbu zvýšiť na 1 400 eur.

PS tiež kritizuje, že z novely zákona bola vypustená časť paragrafu 212, kde išlo o to, že ak by bol páchateľ prichytený pri krádeži viac ako raz za rok, tak bez ohľadu na výšku sumy krádeže by šlo o trestný čin. Takto pôjde len o priestupok.

V podobnom duchu prišlo aj vyjadrenie opozičnej SaS, ktorá avizuje predloženie zmien v oblasti trestného práva.

"Slovensko prišlo do bodu, keď obchody musia prosiť občanov, aby nekradli, pretože im to Ficova vláda uľahčila. Ak totiž zlodej ukradne niečo za menej ako 700 eur, nejde o trestný čin, ale o priestupok, za ktorý môže dostať maximálne pokutu 331 eur," skonštatoval líder strany a poslanec parlamentu Branislav Gröhling na stredajšej tlačovej konferencii.

Predstavitelia SaS preto avizovali, že v oblasti trestnej politiky pripravujú viaceré riešenia. V Trestnom zákone chcú upraviť nastavenie výšky škody zo 700 eur na 500 eur. Do parlamentu plánujú predložiť aj novelu priestupkového zákona. Chcú cez ňu presadiť zmenu maximálnej pokuty za priestupok proti majetku z 331 eur na 2-tisíc eur. Avizovali aj úpravu Trestného poriadku. Navrhujú zmenu podmienok pre prerušenie výkonu trestu pri dovolaní ministra.

(mep, tasr)

Minúta  |  

Riaditeľ Opery SND Martin Leginus sa vzdal funkcie

Martin Leginus, riaditeľ Opery Slovenského národného divadla (SND), rezignoval na svoju funkciu, uvádzajúc neudržateľnú situáciu spôsobenú rezortným vedením. Zdôraznil, že SND je už tri týždne bez štatutárneho zástupcu, čo blokuje prevádzku Opery, hoci tá za posledný rok dosiahla návštevnosť vyše 80 %, najvyššiu za 15 rokov.

Riaditeľ Opery Slovenského národného divadla (SND) Martin Leginus rezignoval na funkciu riaditeľa. Ako dôvod uviedol neakceptovateľnú a neudržateľnú situáciu, do ktorej SND priviedlo rezortné vedenie.

Leginus upozornil, že SND je po odvolaní predchádzajúceho generálneho riaditeľa Mateja Drličku už tretí týždeň bez štatutárneho zástupcu. Zdôraznil, že manažment opery v súčasnosti nemôže reagovať na náhle situácie, ktoré v rámci prevádzky často vznikajú.

"Prevádzka Opery SND v podobe, v akej má fungovať, je zablokovaná. S ponechaním takéhoto stavu nesúhlasím a odmietam prijať zodpovednosť za dôsledky vyvolané neriešením tejto situácie zo strany rezortného vedenia," dodal Leginus.

Pripomenul, že Opera SND má za sebou úspešné obdobie a v medziročnom hodnotení dosiahla percentuálny nárast vo všetkých merateľných ukazovateľoch. Za uplynulý rok dosiahla návštevnosť v opere viac ako 80 percent, čo je najviac za posledných 15 rokov.

Leginus viedol opernú zložku SND od augusta 2023. Z podobných dôvodov ako Leginus, poukazujúc na dôsledky absencie štatutára divadla, sa v piatok 16. augusta vzdal funkcie ekonomický riaditeľ SND Matej Bošňák.

(tasr)

Minúta  |  

Čína začala antisubvenčné vyšetrovanie dovozu mliečnych produktov z EÚ

Čína oznámila, že začala antisubvenčné vyšetrovanie dovozu niektorých mliečnych produktov z Európskej únie. Urobila tak deň potom, ako Brusel oznámil, že plánuje uvaliť upravené dovozné clá na elektrické autá z Číny na obdobie piatich rokov.

Najnovšie rozhodnutie Pekingu tak ešte viac zvýši súčasné napäté vzťahy medzi Čínou a EÚ, konštatovali agentúry AFP, Reuters a Bloomberg a denník Financial Times, ktoré o konaní Pekingu informovali.

„Ministerstvo obchodu sa rozhodlo od 21. augusta začať antisubvenčné vyšetrovanie v prípade dovozu niektorých mliečnych výrobkov z Európskej únie,“ oznámil čínsky rezort na svojej webovej stránke. Vyšetrovanie by sa malo týkať napríklad čerstvých syrov, tvarohu či smotany.

Ministerstvo zároveň dodalo, že preverovanie by mohlo trvať približne rok, nie je však vylúčené ani jeho predĺženie o ďalších šesť mesiacov.

Peking oznámil tento krok deň po tom, ako Únia uviedla, že chce upraviť clá na elektromobily vyrábané v Číne, pričom najvyššie clo by dosahovalo tesne nad 36 percent. Clá sú tak o niečo nižšie, než EÚ navrhovala pôvodne, v novembri by sa však z predbežných mali zmeniť na konečné a trvať päť rokov.

Čína najnovším oznámením rozšírila zoznam preverovaných agroproduktov z EÚ, keď už v júni začala vyšetrovanie dovozu bravčového mäsa z Európskej únie, čo sa dotkne najmä producentov zo Španielska, z Dánska a Holandska.

Čínsky trh s bravčovým mäsom je pritom pre EÚ mimoriadne cenný, keďže Číňania konzumujú zhruba polovicu svetovej produkcie bravčového a EÚ sa na celkovom dovoze tohto mäsa do Číny podieľa 51 percentami.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament ratifikoval zmluvu o Medzinárodnom trestnom súde

Ukrajinska Verchovná rada v stredu ratifikovala Rímsky štatút, ktorým bol založený Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na poslanca ukrajinského parlamentu.

Poslanec Jaroslav Železňak pre Reuters uviedol, že za návrh zákona zahlasovalo 281 poslancov 450 člennej Najvyššej rady.

ICC bol vytvorený prijatím Rímskeho štatútu v Ríme 17. júla 1998. Ratifikácia tohto štatútu je jednou z ústredných požiadaviek na vstup Ukrajiny do Európskej únie, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Na uzavretie dohody medzi Izraelom a Hamasom nie je času nazvyš, tvrdí Blinken

Na dosiahnutie dohody o prímerí v Pásme Gazy nie je času nazvyš, povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na záver svojej návštevy na Blízkom východe pre agentúru AFP.

„Čas je rozhodujúci... Musí to byť dokončené v nadchádzajúcich dňoch a my urobíme všetko pre to, aby sme to dotiahli do konca,“ povedal šéf americkej diplomacie novinárom na letisku v katarskej Dauhe pred utorkovým letom späť do Washingtonu.

Blinken v pondelok v Tel Avive uviedol, že Izrael prijal návrh Spojených štátov na preklenutie rozdielov medzi znepriatelenými stranami a vyzval Hamas, aby tak urobil tiež.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však podľa médií povedal, že jeho vláda bude trvať na udržaní kontroly nad Filadelfským koridorom na hranici medzi Egyptom a Pásmom Gazy.

Americký minister zahraničných vecí v reakcii na toto vyjadrenie povedal, že USA dávajú od začiatku vojny v Gaze veľmi jasne najavo, že „neakceptujú dlhodobú okupáciu Pásma Gazy zo strany Izraela“. Zároveň dodal, že nedávne rozhovory boli „veľmi jasné, pokiaľ ide o harmonogram a miesto stiahnutia (izraelskej armády) IDF z Gazy a Izrael s tým súhlasil“.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident: Budeme robiť všetko preto, aby naša budúcnosť bola bez cudzích tankov

Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 56. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy uviedol, že: "Okno nádeje sa v noci na 21. augusta 1968 definitívne zatvorilo. Zavrelo sa za škrípania tankových pásov, štekania guľometov a ostalo pokropené krvou nevinných ľudí."

Pripomenul, že jar 1968 vnímali ľudia ako závan slobody, nových čias, viery vo svojich lídrov. "Bola časom nádeje, že socializmus so svojimi sociálnymi istotami môže mať ľudskú a demokratickú tvár, ktorú stelesňoval predovšetkým Alexander Dubček," načrtol. Nádej mala podľa neho svoje konkrétne plody. Ľudia podľa neho boli zrazu súdržnejší, milší jeden k druhému, ochotní viac obetovať pre svoju vlasť.

"Zdesenie a strach v mnohých prerástli do hnevu, keď videli okupantské tanky preháňať sa v uliciach svojho mesta a bezradné tváre cudzích vojakov, ktorí takisto ničomu nerozumeli," uviedol prezident. Ako podotkol, postupne všetky pocity nahradilo obrovské sklamanie a ľudia pochopili, že ich nádeje na lepší život, viac slobody a otvorenejšie hranice sa definitívne skončili.

Reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončila invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska. Udalosť sa v SR od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.