4. septembra 2024 | 12:35

Minúta | 4. septembra 2024 | 12:35

Taraba: Danko nechce vymeniť ministerstvo za post predsedu parlamentu

Predseda SNS Andrej Danko odmietol ponuku na post predsedu Národnej rady SR výmenou za niektorý z rezortov v gescii SNS. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

K návrhu malo prísť na minulotýždňovej koaličnej rade. Predseda SNS však podľa Tarabu takúto možnosť jednoznačne odmietol.

"A tak ak to má byť len v tejto rovine, že post za niektorý z rezortov, kde je nominant SNS, to považujem za uzavretú tému," zdôraznil Taraba. "My sme nešli niečo bartrovať, my sme išli do toho s tým, že je potrebné zohľadniť fakt, že Peter Pellegrini sa stal prezidentom aj vďaka hlasom voličov SNS," povedal.

Ak teda nemá existovať iná možnosť ako len výmena postu za rezort, SNS sa podľa Tarabu bude sústreďovať na svoju úlohu pri rokovaní o konsolidačnom balíčku.

Raši: Stále sme sa nedohodli

To, že k dohode zatiaľ nedošlo, potvrdil pred stredajším rokovaním vlády aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas), ktorý je najvážnejším adeptom na tento post.

„Som na čakačke,“ opätovne skonštatoval Raši s tým, že nevie, kedy dohoda na predsedovi parlamentu v rámci koalície nastane. Verí však, že túto tému otvoria v stredu na koaličnej rade. „Ale či príde k dohode, to vám neviem garantovať. Dnes som prišiel na vládu, možno sem ako minister prídem aj o týždeň,“ poznamenal.

Zopakoval zároveň, že Hlas trvá na napĺňaní aktuálnej koaličnej zmluvy. „Ak má vláda fungovať, musí sa koaličná zmluva dodržiavať či z hľadiska postov, alebo predkladania zákonov,“ upozornil.

Takáč v tom nateraz problém nevidí

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) eviduje prebiehajúce rozhovory o téme personálneho obsadenia postu predsedu parlamentu, nevidí problém v tom, ak dohoda nenastane ešte pred začiatkom septembrovej schôdze Národnej rady SR.

„Vnímam to tak, že sa to v septembri má vyriešiť,“ uviedol po príchode na rokovanie vlády.

Post je neobsadený už niekoľko mesiacov

Post predsedu parlamentu po minuloročných voľbách zastával Peter Pellegrini. Po jeho zvolení do kresla hlavy štátu sa však v máji funkcie vzdal. Odvtedy je dočasne povereným šéfom NR SR Peter Žiga (Hlas).

Najvážnejším adeptom na tento post je práve Richard Raši (Hlas), koaličná Slovenská národná strana si však tiež robí zálusk na túto pozíciu. To, že by nakoniec funkcia predsedu parlamentu pripadla práve strane Andreja Danka, si vie predstaviť aj premiér Robert Fico (Smer). Zdôraznil však, že je to vyslovene na dohode medzi Hlasom a SNS.

Na vyriešenie tejto situácie vyzval predstaviteľov vládnej koalície koncom augusta aj samotný Pellegrini. „Ak v tejto otázke pretrváva politické napätie, treba hľadať rozuzlenie a neodkladať to. Vládna koalícia musí nájsť spôsob riešenia tohto problému, aby sme v nasledujúcich náročných časoch fungovali v plnohodnotnom režime,“ zdôraznila slovenská hlava štátu.

(gko, tasr)

4. septembra 2024 | 11:52

Minúta | 4. septembra 2024 | 11:52

Raši: K dohode na predsedovi parlamentu zatiaľ nedošlo

Pred stredajším rokovaním vlády SR to uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas). Strana Hlas však trvá na znení koaličnej zmluvy.

Raši pripúšťa, že ako kandidát na pozíciu šéfa parlamentu ešte nejaký čas zotrvá v pozícii člena vlády „Som na čakačke," opätovne skonštatoval s tým, že nevie, kedy k dohode na predsedovi parlamentu v rámci koalície príde.

Verí, že túto tému otvoria v stredu na koaličnej rade. „Ale či príde k dohode, to vám neviem garantovať. Dnes som prišiel na vládu, možno sem ako minister prídem aj o týždeň," poznamenal. Zopakoval zároveň, že Hlas trvá na napĺňaní aktuálnej koaličnej zmluvy. „Ak má vláda fungovať, musí sa koaličná zmluva dodržiavať či z hľadiska postov, alebo predkladania zákonov," upozornil.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) eviduje prebiehajúce rozhovory o téme personálneho obsadenia postu predsedu parlamentu, nevidí problém v tom, ak k dohode nedôjde ešte pred začiatkom septembrovej schôdze Národnej rady SR. „Vnímam to tak, že sa to v septembri má vyriešiť," uviedol po príchode na rokovanie vlády.

Raši informoval, že v rámci koalície zatiaľ nepadla ani dohoda na podobe konsolidačných opatrení. „Definitívna dohoda nie je, rieši to prioritne minister financií Ladislav Kamenický (Smer)," uviedol Raši.

Samotný financmajster pred rokovaním potvrdil, že vláda musí pristúpiť k bezprecedentnej konsolidácii verejných financií, presná podoba opatrení však ešte v rámci koalície dohodnutá nie je. „Čas sa nám však kráti, toto budem dnes tlmočiť aj koaličným partnerom," oznámil Kamenický.

(tasr)

4. septembra 2024 | 11:43

Minúta | 4. septembra 2024 | 11:43

K progresívcom sa pridáva bývalý veľvyslanec Peter Bátor

Progresívne Slovensko (PS) ohlásilo príchod Petra Bátora, ktorý ešte nedávno pôsobil ako veľvyslanec Slovenska pri NATO. Predtým zastával aj pozíciu poradcu bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku.

V rámci strany bude Bátor spolu s Tomášom Valáškom pôsobiť ako expert na bezpečnosť a zahraničnú politiku. Zároveň bude výkonným riaditeľom analytického tímu a think tanku, ktorý PS aktuálne buduje. Predsedom správnej rady think tanku sa stane Ľudovít Ódor, ktorý viedol kandidátku strany do júnových eurovolieb.

Hnutie predstavilo nový angažmán na stredajšej tlačovej konferencii. „Peter Bátor je špičkový odborník na obranu, bezpečnosť a zahraničnú politiku,” vyhlásil na adresu novej posily predseda PS Michal Šimečka.

Podľa Bátora je PS strana, „ktorá má kultúru, jasnú hodnotovú orientáciu a je odborná,” a preto sa do nej rozhodol vstúpiť. „Prichádzam, budem sa angažovať odborne, chcem sa angažovať aj politicky," dodal.

K novému analytickému tímu sa vyjadril aj expremiér a progresívny europoslanec Ľudovít Ódor, ktorý mu zároveň bude šéfovať. „Ideme pripraviť taký program pre ľudí, ktorý pomôže Slovensku dostať sa na tú trajektóriu, kedy sme boli tatranským tigrom,” uviedol Ódor.

Šimečka dodal, že ambíciou progresívcov je poraziť Smer, odstaviť od moci premiéra Roberta Fica a ponúknuť Slovensku alternatívu. Preto podľa neho strana angažuje „špičkových odborníkov”.

„Fico zlyháva, dnes je už len zatrpknutým politikom. Našou ambíciou je ho poraziť. Porazili sme ho v európskych voľbách. Porazíme ho aj v župných a národných voľbách,” vyhlásil a dodal, že premiéra vládnutie už nebaví, lebo je unavený a zatrpknutý.

(mm)

4. septembra 2024 | 9:23

Minúta | 4. septembra 2024 | 9:23

Pápež František varoval pred náboženským extrémizmom

Podľa pápeža náboženský extrémizmus kriví náboženské presvedčenie ľudí prostredníctvom klamstiev a násilia.

V prvom príhovore počas svojej 12-dňovej cesty po juhovýchodnej Ázii František uviedol, že katolícka cirkev sa posnaží posilniť medzináboženský dialóg v nádeji, že to pomôže potlačiť extrémizmus.

„Týmto spôsobom je možné eliminovať predsudky a môžeme posilniť atmosféru vzájomného rešpektu a dôvery," uviedol pápež v príhovore pred asi 300 politickými a náboženskými lídrami v prezidentskom paláci v Jakarte.

„Je to nevyhnutné pre riešenie spoločných výziev vrátane boja s extrémizmom a neznášanlivosťou, ktoré sa snažia prekrúcaním náboženstva presadiť svoje názory pomocou klamstva a násilia," dodal.

V juhovýchodnej Ázii tvoria kresťania len menšinu náboženskej komunity, pričom Indonézia je najľudnatejšou moslimskou krajinou na svete. Žije v nej asi 280 miliónov ľudí, z ktorých približne 87 percent vyznáva islam. Slobodu vierovyznania v krajine garantuje ústava.

V Indonézii pritom došlo v uplynulých rokoch k viacerým útokom extrémistov vrátane samovražedných útokov v rokoch 2021 a 2022 miestnou teroristickou skupinou inšpirovanou Islamským štátom.

František v prejave nespomenul nijaký špecifický incident, no poukázal na manipuláciu náboženstva. „Sú prípady, keď sa s vierou v Boha, bohužiaľ, manipuluje s cieľom podnecovať rozdielnosť a posilniť nenávisť namiesto presadzovania mieru, spojenia, dialógu, rešpektu, spolupráce a bratstva," uviedol pápež.

Indonézsky prezident Joko Widodo v príhovore poďakoval pápežovi za jeho výzvy na prímerie v Pásme Gazy. František a Widodo absolvovali aj spoločné stretnutie. Indonézsky minister zahraničných vecí Retno Marsudi novinárom priblížil, že počas neho nehovorili špecificky o vojne v Pásme Gazy, ale všeobecnejšie o prebiehajúcich konfliktoch a dôležitosti mieru.

František sa počas svojej 12-dňovej cesty zastaví aj v Papuy Novej Guiney, Východnom Timore a Singapure a späť do Ríma sa vráti 13. septembra.

(tasr)

4. septembra 2024 | 8:12

Minúta | 4. septembra 2024 | 8:12

Bomby na školách už druhý deň za sebou: Školy opäť dostali výhražné e-maily

Viacerým slovenským školám prišiel v stredu výhražný e-mail o "zamínovaní". Polícia prijíma v spolupráci s dotknutými školami potrebné opatrenia.

Nateraz nie je jasné, ktoré školy ešte e-maily obdržali, avšak je pravdepodobné, že polícia bude z bezpečnostných dôvodov prehľadávať aj ostatné školské zariadenia, píšu tvnoviny.sk.

V danej veci je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Aktívne komunikujeme s ministerstvom školstva a intenzívne spolupracujeme aj s ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu a partnermi v zahraničí vrátane českých kolegov," uviedla polícia.

Rodičov aj personál škôl ubezpečila, že na podobné situácie sú pripravení s tým, že postupujú podľa štandardných operačných postupov, podobne postupujú aj jednotlivé školy.

„Naším spoločným cieľom je predovšetkým bezpečnosť detí v školách, ale aj čo najmenší zásah do vyučovacieho procesu. Preto k jednotlivým bezpečnostným opatreniam pristupujeme v každej škole individuálne," doplnila polícia.

Prípadom sa zaoberá úrad boja proti organizovanej kriminalite. Páchateľovi hrozí v prípade preukázania viny trest odňatia slobody až do výšky 25 rokov, prípadne výnimočný trest na doživotie.

Podobný prípad rieši aj česká polícia. Tamojšie školy dostali v stredu výhražný e-mail o tom, že sú zamínované, pričom obdobný e-mail prišiel stovkám základných škôl v ČR aj v utorok.

(max, tasr)

4. septembra 2024 | 6:54

Minúta | 4. septembra 2024 | 6:54

Rusko a Čína oficiálne potvrdili vzdanie sa územných nárokov

Rusko a Čína oficiálne potvrdili, že sa vzdávajú akýchkoľvek územných nárokov medzi oboma krajinami, a Moskvu nezaujíma, čo si o tom myslia niektorí okrajoví politici, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„O to, čo si o tom myslia niektorí okrajoví politici posadnutí revanšizmom, sa môže starať niekto iný, ale my nie,“ zdôraznila komentujúc poznámku šéfa taiwanskej administratívy Laj Čching-te, že Čína by mala Rusku zabrať územia na Ďalekom východe, píše ruská agentúra TASS.

„Skrátka, Lai, ktorého Američania tlačia k separatizmu, si môže hovoriť, čo chce, ale nič dobré to neprinesie ani jemu, ani obyvateľom Taiwanu,“ dodala.

Zacharovová zdôraznila, že vzájomné vzdanie sa územných nárokov Moskvou a Pekingom bolo zakotvené v Zmluve o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci zo 16. júla 2001, pričom Moskva a Peking definitívne ukončili hraničné otázky podpísaním Dodatkovej dohody o východnej časti rusko-čínskej hranice 14. októbra 2004 a neskoršou ratifikáciou tohto dokumentu.

„Tento postoj bol potvrdený vo viacerých ďalších spoločných dokumentoch, ktoré Čína a Rusko prijali na rôznych úrovniach, vrátane tej najvyššej,“ pripomenula. „Rusko dôsledne rešpektuje princíp jednej Číny a považuje čínsku vládu za jedinú legitímnu vládu krajiny.“ To znamená, že „šéf taiwanskej administratívy nie je v pozícii, aby vydával vyhlásenia v mene Pekingu“ a Tchaj-peju možno len odporučiť, „aby sa nepreceňoval, keď sa pozerá na niečo, čo patrí niekomu inému,“ poznamenala Zacharovová.

Podľa nej by mal Lai „venovať viac pozornosti hospodárskym otázkam ostrova a prejaviť konštruktívny prístup k návrhu čínskeho vedenia na mierové zjednotenie s pevninskou Čínou“. „Sme presvedčení, že naši priatelia v Pekingu zdieľajú rovnaký postoj,“ uzavrela diplomatka.

(mas)

4. septembra 2024 | 5:39

Minúta | 4. septembra 2024 | 5:39

Spojené štáty obvinili skupinu predstaviteľov Hamasu

Americké ministerstvo spravodlivosti vznieslo obvinenie voči šiestim predstaviteľom palestínskeho militantného hnutia pre ich úlohu pri útoku palestínskych kománd na juh Izraela z októbra minuléh roka.

V žalobe podanej na federálnom súde v newyorskom Manhattane sa spomínajú mená súčasných aj bývalých členov užšieho vedenia Hamasu vrátane vodcu Jahjú Sinwára, Chálida Mašála a Alího Baraku. Zvyšní traja obžalovaní - Sinwárov predchodca Ismáíl Haníja, Marwán Ísá a Muhammad Dajf - prišli o život v uplynulých mesiacoch.

Všetci šiesti sú obvinení v siedmich bodoch vrátane sprisahania s cieľom odpáliť bombu na verejne využívanom mieste s následkom smrti, sprisahania s cieľom financovať terorizmus a materiálnej podpory teroristických činov.

"Títo obžalovaní - vybavení zbraňami, politickou podporou a financovaním zo strany iránskej vlády a podporou (libanonského hnutia Hizballáh) - viedli úsilie Hamasu zničiť štát Izrael a vraždiť civilistov na podporu tohto cieľa," uviedol vo vyhlásení minister spravodlivosti USA Merrick Garland.

Nemenovaný predstaviteľ pre Reuters objasnil, že americkí prokurátori vzniesli obvinenia proti šestici už vo februári, ale v nádeji, že sa im podarí Haníju chytiť, ponechali žalobu zapečatenú. Vzhľadom na nedávny vývoj na Blízkom východe to však podľa neho už nebolo ďalej potrebné.

Haníja, niekdajší vodca Hamasu, zahynul 30. júla pri útoku v Teheráne pripisovanom Izraelu. Ísá, ktorý pôsobil ako zástupca vodcu ozbrojeného krídla Hamasu v Pásme Gazy, zabila izraelská armáda v marci. Dajf, jeden z veliteľov ozbrojeného krídla, prišiel o život v júli pri izraelskom útoku v Gaze.

(tasr)

3. septembra 2024 | 23:11

Minúta | 3. septembra 2024 | 23:11

Francúzsky expremiér Philippe chce kandidovať v prezidentských voľbách

Jeho oznámenie o účasti v prezidentských voľbách komplikuje Macronovi jeho zámery, keďže hľadá premiéra, ktorý by mohol prežiť prípadné hlasovanie o nedôvere v hlboko roztrieštenom parlamente.

Bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe v utorok oznámil, že sa vo voľbách v roku 2027 chce uchádzať o prezidentský úrad.

Podľa agentúry AFP Philippe týmto oznámením ešte viac komplikuje situáciu, ktorá na vnútropolitickej scéne vo Francúzsku nastala po predčasných parlamentných voľbách vypísaných prezidentom Emmanuelom Macronom po víťazstve pravicového Národného združenia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Júlové predčasné voľby vytvorili vo Francúzsku bezprecedentnú patovú situáciu, keď najväčším blokom v Národnom zhromaždení je ľavicová aliancia, za ktorou nasledujú Macronovi centristi a ich spojenci a lepenovci.

Philippovo - vo všeobecnosti očakávané - oznámenie o účasti v prezidentských voľbách komplikuje Macronovi jeho zámery, keďže hľadá premiéra, ktorý by mohol prežiť prípadné hlasovanie o nedôvere v hlboko roztrieštenom parlamente.

Philippe je pravicový politik, ktorý bol prvým Macronovým premiérom po jeho zvolení do úradu prezidenta Francúzskej republiky v roku 2017.

Aj po podaní demisie v júli 2020 Philippe zostal populárnou osobnosťou: založil vlastnú stranu Horizonty, ktorá do veľkej miery podporuje Macronovu vládu - aj keď sa sporadicky objavujú správy, že vzťahy medzi týmito politikmi sa zhoršili.

V rozhovore pre týždenník Le Point Philippe uviedol, že je pripravený aj na variant, že Macron opäť Francúzov prekvapí a oznámi svoju abdikáciu.

Macron po dvoch funkčných obdobiach už nemôže v roku 2027 opäť kandidovať. Momentálne sa Macron snaží oživiť rokovania o novej vláde.

Ľavicová aliancia Národný ľudový front (NFP) sa však na nich odmietla zúčastniť, keď Macron odmietol jej kandidátku na premiéra Lucie Castetsovú.

Po tom, ako niekoľko kôl rozhovorov počas víkendu a pondelka neprinieslo prielom, Macron v utorok uviedol, že sa stretne s "každým, kto chce prísť a pracovať pre záujmy" štátu.

Philippe sa zasa vyslovil, že podporí "akéhokoľvek premiéra vybraného z politického priestoru od konzervatívnej pravice až po sociálnu demokraciu".

Ako v utorok informovala televízia RTL, na spomínaných konzultáciách zaznelo aj meno Thierry Beaudet, ktorý je predsedom Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady (CESE). Stále sa však uvažuje o Xavierovi Bertrandovi zo strany Republikáni (LR) a bývalom premiérovi za Socialistickú stranu (PS) Bernardovi Cazeneuvovi. Jeden z nich by mohol byť vybraný do konca týždňa, doplnila RTL.

(tasr, afp)

3. septembra 2024 | 23:04

Minúta | 3. septembra 2024 | 23:04

Bavorský rezort vnútra po kritike vymazal video varujúce pred nárastom islamizmu

„Neuveriteľný rasistický odpad,“ reagoval na sieti X bývalý poslanec Bundestagu Niema Movassat na video zobrazujúce úskalia islamskej radikalizácie.

Bavorské krajinské ministerstvo vnútra zverejnilo na sieti X video, ktoré varuje pred radikálnym islamizmom, stalo sa však terčom kritiky, keď používatelia animácie prirovnávali k nacistickej propagande.

V príbehu vystupuje mladá žena, ktorá sleduje videokázeň imáma, ktorý odpovedá na otázku, či sa môžu moslimské ženy líčiť. Následne spadne do úst desivo sa smejúceho muža, ktorý má reprezentovať „pohltenie“, teda radikalizáciu.

Neskôr na seba akoby nabaľuje vrstvy oblečenia, až skončí úplne zahalená ako jedna z dvoch manželiek salafistu. Všetci muži vo videu majú tesné pokrývky hlavy príznačné pre presvedčených veriacich – nie však výlučne radikálov.

Bayern ist based.
Gegen Salafismus Falle. pic.twitter.com/06yLWZG91j
— Mike Larson (@uxm1ke) September 2, 2024

„Der Stürmer je späť a riadi propagandistické oddelenie bavorského ministerstva vnútra,“ napísal Movassat, ktorý teraz pracuje ako právnik, a dodal, že preskúma, či je možné vzniesť obvinenie. „Moslimovia sú v klipe démonizovaní,“ napísal.

Der Stürmer boli notoricky známe antisemitské noviny vydávané v Nemecku v rokoch 1923 až 1945, ktoré boli známe svojou zúrivou a najmä vulgárnou propagandou proti Židom.

Na oficiálnom účte ministerstva sa video – ktoré malo viac ako 900-tisíc videní – objavilo v pondelok krátko po polnoci. Vymazali ho neskôr večer.

Ferat Koçak, člen berlínskeho parlamentu, sa na X vyjadril, že „nenávisť“ je na videu zjavná, a povedal, že každý, kto sa stále čuduje, prečo je „krajná pravica“ na vzostupe, by si mal video pozrieť.

„Bavorské ministerstvo vnútra agituje proti moslimom karikatúrami, ktoré pripomínajú časy nacistickej propagandy proti Židom,“ napísal.

Portál denníka Politico, ktorý o tejto záležitosti písal, dodáva, že v Nemecku žije približne 5,5 milióna moslimov, z ktorých väčšina má nemecké občianstvo. S odvolaním sa na správu spolkovej vlády z roku 2023 píše, že približne polovica Nemcov vykazuje známky „protimoslimského rasizmu“.

Salafizmus je novodobá radikálna škola islamu, ktorá sa snaží o očistu viery od „cudzích novôt“ návratom k „ctihodným predkom“ (as-salaf us-Sálih). Týmto termínom opisuje salafizmus prvé tri generácie moslimov po prorokovi Mohamedovi.

(sab)

3. septembra 2024 | 22:27

Minúta | 3. septembra 2024 | 22:27

Inšpekcia preverí konanie rektora policajnej akadémie. Vraj sa nevhodne správal k študentke

Úrad inšpekčnej služby sa zaoberá incidentom, ku ktorému malo dôjsť medzi rektorom policajnej akadémie Stanislavom Šišulákom a jednou z tamojších študentiek.

Šišulák vraj na pôde vysokej školy konfrontoval študentku, ktorá do školy prišla v nohaviciach s dierami.

„Na chodbe Akadémie policajného zboru (APZ) si stretol študentku APZ, u ktorej sa Ti nepáčilo, že je oblečená v nohaviciach s dierami. Podľa Tvojich vlastných slov si do jednej z týchto dier vložil prst, opýtal si sa jej, či doma chová tigre, keď má nohavice s takýmito dierami a následne si jej povedal, že ak ju takto oblečenú stretneš ešte raz, stiahneš jej tie nohavice tak, že jej budú vidieť tangáče,“ napísal prorektor Mojmír Mamojka Šišulákovi.

Mohlo by Vás zaujímať Rektor Akadémie policajného zboru študentke údajne strčil prst do diery na nohaviciach

"Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby nariadil v danej veci kontrolu,“ informovala hovorkyňa úradu Andrea Dobiášová, píšu Aktuality. Podľa portálu výsledky inšpekcia zatiaľ nemá.

Študentka podľa informácií portálu nebola policajtka, ale civilka, ktorá študuje na akadémii externe. Dievčina bola v skupinke študentov, takže udalosť mala niekoľko svedkov a inšpekcia ich postupne vypočúva.

Prorektor Mamojka mladší poslal list o údajnom incidente približne pred dvoma týždňami. V rovnakom čase podal rektor Šišulák návrh na jeho odvolanie z postu prorektora, o ktorom pred týždňom rozhodoval akademický senát. Väčšina prítomných členov senátu bola proti.

Na schválenie odvolania pritom rektor potreboval 13 hlasov, ale za boli len siedmi. Návrh na odvolanie potom putoval na stôl ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Portál pripomína, že finálne rozhodnutie má vo svojich rukách a na postoj senátu nemusí prihliadať.

Rektor akékoľvek pochybenia odmieta. „Striktne odmietam akékoľvek pochybenie voči študentom, ako aj podriadeným. Svoje vyše 30-ročné skúsenosti v Policajnom zbore, z toho 10 rokov na sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, v potrebnom rozsahu využívam aj pri riadení Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Preto dbám na disciplínu a ustrojenosť u študentov, pedagógov, ako aj zamestnancov Akadémie Policajného zboru v Bratislave,“ reagoval Šišulák na obsah listu.

(mas)

3. septembra 2024 | 22:01

Minúta | 3. septembra 2024 | 22:01

Vojenskú nemocnicu v Prešove začali budovať. Primárne bude slúžiť pre civilné obyvateľstvo

Vojenskú nemocnicu v Prešove začali budovať. Aktuálne likvidujú bývalý geriatrický a infekčný pavilón či starú kotolňu a prekladajú inžinierske siete, píše spravodajský portál STVR.

„S výkopovými prácami, zakladaním a budovaním podzemnej časti plánujeme začať niekde v horizonte prvý dvoch októbrových týždňov. V prvej polovici budúceho roku by sme boli radi, kedy tá podzemná časť bola hotová,“ informoval koordinátor projektu a riaditeľ vojenskej nemocnice v Ružomberku Marián Križko. Nová vojenská nemocnica v Prešove sa má pre pacientov otvoriť v roku 2027.

V novej nemocnici podľa Križka pribudnú odbornosti a časti, ktoré prešovská nemocnica v súčasnosti nemá. "Bude tu neurochirurgické oddelenie, oddelenie nukleárnej medicíny, vlastné laboratóriá, podporí sa rádiodiagnostická technika, budú tu tri pracoviská magnetickej rezonancie," priblížil Križko a doplnil, že s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach rokujú, pokiaľ ide o možnosti výučby vojenskej medicíny.

"Za zamestnancov a pacientov prešovskej fakultnej nemocnice poviem, že všetci sú vo veľkom očakávaní. Tešia sa aj napriek tomu, že nejakých pár rokov budú v určitom diskomforte, ale na záver toho diskomfortu bude nová nemocnica, ktorá naozaj bude nielen v regióne najväčšou a najmodernejšou, ale dovolím si povedať na Slovensku. Pre všetkých zamestnancov je to vízia v ďalšom ich odbornom raste," dodal riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove Juraj Smatana.

Nová nemocnica je podľa premiéra Roberta Fica (Smer) prispôsobená potrebám regiónu. "Bude to najmodernejšia nemocnica, akú si vieme predstaviť a svojím rozsahom bude patriť ku gigantom," skonštatoval.

"Možno že treba rozptýliť obavy obyvateľstva, že to bude nemocnica, ktorá bude poskytovať zdravotnú starostlivosť len pre vojakov. Nie, bude to štandardná zdravotná starostlivosť, aká tu bola poskytovaná aj doteraz," doplnila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) s tým, že súčasné budovy nemocnice budú zrekonštruované z financií v rámci plánu obnovy.

"Chceme, aby v priebehu troch rokov mohli obyvatelia Prešovského kraja, ale aj širšieho okolia privítať najmodernejšiu nemocnicu vo svojom priestore mesta Prešov. Verím, že sa nám podarí všetky termíny dodržať, ideme naozaj rýchlo. Problémy sú vždy iba technické a také veci, ktoré sa bežne vyskytnú pri stavbe," doplnil minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

„Myslím si, že ten čas na výstavbu je dramaticky podhodnotený. To by musel štát trikrát takú nemocnicu ako Bory postaviť dvakrát rýchlejšie ako súkromný investor na Boroch v Bratislave. Zdá sa mi to nerealistické, ale nechajme sa prekvapiť, čo z toho bude,“ uviedol pre STVR riaditeľ inštitútu INEKO a zdravotnícky analytik Dušan Zachar.

(tasr, mas)

3. septembra 2024 | 21:46

Minúta | 3. septembra 2024 | 21:46

Najmenej 81 ľudí zahynulo pri útoku skupiny Boko Haram

Boko Haram a ďalšie džihádistické skupiny vedú na severovýchode Nigérie už 15 rokov povstanie, ktoré si dosiaľ vyžiadalo viac ako 40-tisíc obetí na životoch.

Najmenej 81 ľudí zahynulo pri útoku prisudzovanom džihádistickej skupiny Boko Haram v nigérijskom štáte Yobe, oznámili v utorok miestni predstavitelia. Niekoľko osôb je po útoku nezvestných.

"Približne 150 predpokladaných teroristov z Boko Haram vyzbrojených puškami a granátometmi na viac ako 50 motocykloch v nedeľu okolo 16.00 h (17.00 SELČ) zaútočilo na dedinu Mafa," uviedol hovorca polície, ktorý dodal, že útočníci taktiež vypálili množstvo domov a obchodov. Presný počet obetí sa môže zvýšiť, pretože mnohé osoby sú naďalej nezvestné.

Podľa hovorcu polície zrejme išlo o útok z pomsty za smrť dvoch militantov islamskej extrémistickej skupiny, ktorých zabili strážcovia z dediny.

Boko Haram a ďalšie džihádistické skupiny vedú na severovýchode Nigérie už 15 rokov povstanie, ktoré si dosiaľ vyžiadalo viac ako 40-tisíc obetí na životoch.

Zločinecké gangy v strednej a severozápadnej Nigérii podľa AFP často prepadávajú dediny, zabíjajú a unášajú obyvateľov, rabujú a vypaľujú domy. S gangmi spolupracujú aj džihádistické skupiny, ktoré si čoraz viac upevňujú svoju pozíciu taktiež v strednom Nigeri.

Len v období od októbra 2019 do septembra 2023 bolo podľa organizácie Observatórium pre náboženskú slobodu v Afrike zabitých v Nigérii 16 769 kresťanov, pričom na moslimskej strane to bola zhruba tretina.

Správa zdôrazňuje, že náboženské prenasledovanie prinútilo nigérijských kresťanov utiecť do iných častí krajiny a stať sa vnútorne vysídlenými osobami.

(tasr, afp)

3. septembra 2024 | 21:27

Minúta | 3. septembra 2024 | 21:27

Zacharovová poukázala na údajné zapojenie EÚ do plánovania útoku na Kurskú oblasť

Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej sa Európska únia mohla nejakým spôsobom podieľať na plánovaní ukrajinského útoku na ruskú pohraničnú Kurskú oblasť, píše agentúra TASS.

„Pod zámienkou práva na sebaobranu a s odvolaním sa na Chartu Organizácie spojených národov (OSN) EÚ s vytrvalosťou hodnou lepšej veci ospravedlňuje akékoľvek teroristické útoky, vojnové zločiny, vraždenie a únosy civilistov, sexuálne násilie na ženách, ktoré páchajú militanti a žoldnieri bábkového kyjevského režimu," uvádza sa vo vyhlásení Zacharovovej zverejnenom na webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí.

"Súdiac podľa vyjadrení Josepa Borrella (podpredseda Európskej Komisie) je EÚ plne informovaná o akciách ukrajinskej armády v Kurskej oblasti. To môže naznačovať, že EÚ bola tak či onak zapojená do procesu súvisiaceho s plánovaním a uskutočnením útoku na ruský región,“ uviedol hovorkyňa.

Ukrajinské vojská vpadli do ruskej Kurskej oblasti 6. augusta. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie viac ako 10-tisíc osôb vrátane viac ako 2 700 detí evakuovali a umiestnili do dočasných ubytovacích centier v 31 ruských regiónoch.

Mohlo by Vás zaujímať Putin: Na východe Ukrajiny dobýjame kilometre, vpád do Kursku zlyhal

(mas)

3. septembra 2024 | 21:20

Minúta | 3. septembra 2024 | 21:20

Šéf MAAE: V Záporožskej jadrovej elektrárni naďalej hrozí katastrofa

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve vyhlásil, že situácia v Záporožskej atómovej elektrárni je nestabilná a naďalej hrozí jadrová katastrofa.

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Šéf MAAE sa pred plánovanou návštevou Záporožskej elektrárne stretol aj s ukrajinskými predstaviteľmi energetiky. Grossi minulý týždeň navštívil aj Kurskú jadrovú elektráreň v Rusku, v blízkosti ktorej prebiehajú boje medzi ukrajinskými a ruskými silami.

"(Záporožská) elektráreň je opäť na pokraji výpadku. V minulosti ich bolo už osem. Výpadok znamená, že nie je elektrina, nie je chladenie - a to môže privodiť katastrofu," upozornil riaditeľ MAAE.

Ukrajinský prezident spoločne s holandským premiérom Dickom Schoofom v pondelok navštívili mesto Záporožie a Zelenskyj povedal, že v súčasnosti nie je možné, aby ukrajinské sily prevzali kontrolu nad elektrárňou.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú okupuje Rusko, je od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane terčom útokov či sabotáží, pričom sa zo zodpovednosti za ne vzájomne obviňujú Rusko a Ukrajina.

MAAE má v jadrovej elektrárni v Záporoží svojich pozorovateľov. V auguste Grossi oznámil, že bezpečnosť v Záporožskej jadrovej elektrárni sa zhoršuje po dronovom útoku, ktorý zasiahol cestu nachádzajúcu sa v blízkosti elektrárne.

(tasr)

3. septembra 2024 | 21:10

Minúta | 3. septembra 2024 | 21:10

Tajná služba zrejme získala možnosť totálne ovládnuť mobilné zariadenia

Slovenská informačná služba (SIS) a možno aj ďalšie bezpečnostné zložky štátu zrejme získali schopnosť úplného ovládnutia v podstate akéhokoľvek mobilného telefónu a aj niektorých ďalších elektronických zariadení, píše Denník N.

Médiu to údajne potvrdili štyri rôzne zdroje s väzbami na bezpečnostnú komunitu. Slovenské štátne orgány podľa ľudí z tohto prostredia nedávno kúpili nástroj na sledovanie mikrofónov, kamier aj displejov mobilných telefónov i na sťahovanie obsahu všetkých komunikačných aplikácií vrátane šifrovaných.

Zdroje média hovoria hlavne o kontroverznom izraelskom IT riešení Pegasus.

V utorok to naznačil aj poslanec SaS Juraj Krúpa. „Máme tu Slovenskú informačnú službu, ktorej boli posilnené kompetencie, môže začať odpočúvať bez rozhodnutia súdu, dokonca si prednedávnom pred nejakým časom, obstarali nové systémy, ktorými sa vedia nabúravať do telefónov, do elektronických zariadení, ktoré postupne spúšťajú,“ povedal Krúpa na tlačovej konferencii k problémom v polícii a k bombovým vyhrážkam školám. Viac detailov neuviedol.

Jeden z ďalších zdrojov podľa Denníka N povedal, že systém od septembra prešiel z testovacej do plnej prevádzky.

SIS otázky k systému nepotvrdila ani nevyvrátila. „Metódy, formy a prostriedky spravodajskej činnosti vrátane informačno-technických prostriedkov sú utajovanou skutočnosťou. Z uvedeného dôvodu nie je možné vzhľadom na existenciu zákonnej prekážky poskytovať v tejto veci akékoľvek informácie,“ odpísala portálu jej hovorkyňa Zuzana Morávková.

(mas)

3. septembra 2024 | 21:01

Minúta | 3. septembra 2024 | 21:01

Ukrajina: Zmení sa polovica vlády. Šepká sa aj o mene šéfa diplomacie Kulebu

Najvyššia rada v stredu odvolá niekoľko ministrov a šéfa Fondu štátneho majetku. Nové mená vymenuje vo štvrtok.

Parlament plánuje 4. septembra odvolať Irynu Vereščukovú, podpredsedníčku vlády a ministerku pre reintegráciu dočasne okupovaných území.

Ako konštatovala agentúra Reuters, ide o súčasť rozsiahlej reštrukturalizácie ukrajinskej vlády. Dôvody zmien nešpecifikovali.

Ukrajinská Najvyššia rada niekoľko hodín predtým dostala demisiu ministra strategického priemyslu Olexandra Kamyšina, ministra spravodlivosti Denisa Maľusku, ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslana Striľca, podpredsedníčky ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľhy Stefanišynovej a šéfa Fondu štátneho majetku Vitalija Kovaľa.

Podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy sa očakáva aj odvolanie ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Prezident Volodymyr Zelenskyj však zatiaľ nepredložil Verchovnej rade príslušný návrh. Hlavným kandidátom na nového šéfa diplomacie je súčasný prvý námestník ministra zahraničných vecí Andrij Sybiga. Podľa ukrajinského média mnohí z ministrov len zmenia svoje pôsobenie a budú spravovať iný rezort.

Šéf parlamentnej frakcie prezidentskej strany Sluha ľudu Davyd Arachamija v utorok avizoval, že "zajtra bude deň odvolávania". Podľa neho sa vymení viac ako polovica členov ukrajinskej vlády. Vymenovanie nových členov sa uskutoční o deň neskôr. Dodal, že o konečnom zozname zmien sa rozhodne na zasadnutí frakcie 4. septembra.

Okrem toho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok odvolal Rostyslava Šurmu z postu zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie.

Mohlo by Vás zaujímať Traja ministri ukrajinskej vlády rezignovali, odstúpil aj šéf Štátneho majetkového fondu

(est, tasr)

3. septembra 2024 | 20:47

Minúta | 3. septembra 2024 | 20:47

Zelenskyj: Územie zabraté v Rusku mienime držať na neurčito

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok pre americkú televíznu stanicu NBC News povedal, že Kyjev si plánuje udržať zabraté ruské územia na bližšie neurčený čas.

"Teraz ho potrebujeme," povedal Zelenskyj o zabratom území v prvom exkluzívnom rozhovore vo formáte moderátor-respondent, odkedy Kyjev po prekvapivom augustovom vpáde ovládol 1300 štvorcových kilometrov územia Ruska, informuje TASR.

"My ich územie nepotrebujeme. Nechceme tam priniesť náš ukrajinský spôsob života," vysvetlil ukrajinský prezident. Ukrajina si podľa neho udrží toto územie, pretože je neoddeliteľnou súčasťou jej "víťazného plánu" na skončenie vojny. Zelenskyj chce podľa vlastných slov tento plán predstaviť zahraničným partnerom vrátane USA.

Najvyšší predstaviteľ Ukrajiny ďalej povedal, že nemôže uviesť, či jeho armáda má v úmysle pokúsiť sa zabrať viac ruského územia. "Nemôžem o tom hovoriť, myslím si, že prekvapenie je sprievodcom úspechu," povedal. Ukrajinská armáda podnikla nečakaný vpád do ruskej pohraničnej Kurskej oblasti pred takmer mesiacom.

Zelenskyj pre stanicu NBC News taktiež povedal, že administratíva amerického prezidenta Bidena o operácii nebola vopred informovaná. "Nie je to otázka nedostatku dôvery," dodal Zelenskyj s tým, že minuloročná protiofenzíva bola v mnohých smeroch neúspešná práve preto, že sa o nej toľko hovorilo, čo Rusom umožnilo sa na ňu pripraviť.

(tasr)

3. septembra 2024 | 20:22

Minúta | 3. septembra 2024 | 20:22

Nórsko prispelo Ukrajine miliónmi dolárov na nakúp dronov a systémov PVO

Nórsko prispelo sumou 570 miliónov nórskych korún (približne 53,3 milióna amerických dolárov) na nákup ďalších dronov a systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu, oznámila nórska vláda 3. septembra.

Príspevok sa poskytuje prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu (IFU) pod vedením Londýna v spolupráci so Spojeným kráľovstvom, Litvou a Holandskom. Nórsko už od roku 2022 prispelo do fondu sumou 168 miliónov dolárov.

Táto tranža zahŕňa bezpilotné lietadlá a protivzdušnú obranu na ochranu ukrajinského obyvateľstva a infraštruktúry pred ruskými útokmi. Informuje o tom Kyiv Independent.

„Ukrajina naliehavo potrebuje viac vojenského vybavenia na svoju ochranu pred ruskou agresívnou vojnou. Nórsko spolu s ostatnými krajinami urobí všetko, čo je v našich silách, aby sme prispeli,“ uviedol nórsky minister obrany Bjorn Arild Gram.

Nórsko zintenzívnilo úsilie o zvýšenie obrannej výroby pre domáce potreby a na pomoc Ukrajine. Oslo koncom mája oznámilo nový balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote približne 190 miliónov dolárov, pripomína portál.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a nórsky premiér Jonas Gahr Stoere tiež v máji podpísali bilaterálnu bezpečnostnú dohodu. Podľa nej sa Oslo zaviazalo poskytnúť Ukrajine v roku 2024 vojenskú pomoc vo výške najmenej 1,3 miliardy amerických dolárov.

(mas)

3. septembra 2024 | 19:59

Minúta | 3. septembra 2024 | 19:59

Šimečka vyzýva Fica na duel: Poďme si to vydiskutovať naživo

"Obtierate si tu ústa o moju rodinu, ale nikdy ste sa mi nepostavili v diskusii jeden na jedného. Opakovane ste z nich zutekali, rušili ich na poslednú chvíľu. Poďme si to vydiskutovať naživo. Vyzývam vás na duel," uviedol Michal Šimečka (PS).

Šéf PS a podpredseda Národnej rady poukázal na to, že premiér Fico je pri moci zhruba 4 500 dní a za ten čas "mohol zo Slovenska spraviť druhé Švajčiarsko". "On však nedokázal dostavať ani len jednu diaľnicu do Košíc," napísal Michal Šimečka.

(mas)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Rusko tvrdí, že cieľom útoku v Poltave boli vojaci a zahraniční inštruktori

Gazprom pokračuje v dodávkach plynu do Európy, Putin plánuje rokovať so Srbskom

Taraba: Danko nechce vymeniť ministerstvo za post predsedu parlamentu

Raši: Stále sme sa nedohodli

Takáč v tom nateraz problém nevidí

Post je neobsadený už niekoľko mesiacov

V Bielorusku prepustili ďalších 30 ľudí odsúdených za protesty

Raši: K dohode na predsedovi parlamentu zatiaľ nedošlo

U. S. Steel zostane naďalej americkou spoločnosťou, ubezpečuje Nippon Steel

K progresívcom sa pridáva bývalý veľvyslanec Peter Bátor

USA nevylučujú možnosť spoločnej výroby zbraní s Taiwanom

Rusko bude reagovať, ak Ukrajina použije na jeho území zbrane dlhého doletu

Kim Čong-un údajne nechal popraviť desiatky úradníkov pre zlyhanie pri masívnych záplavách

Polícia preveruje bombové hrozby na súdoch

V Chicagu muž zastrelil vo vlaku štyroch spiacich cestujúcich

Nemecký minister práce vyzval Volkswagen, aby nezatváral domáce fabriky

Gretu Thunbergovú zadržala polícia počas protestu proti vojne v Pásme Gazy

Skupina mladistvých napadla muža, ktorý venčil psa. Útok neprežil

Pápež František varoval pred náboženským extrémizmom

Rusko pre eskaláciu vojny na Ukrajine hodlá prehodnotiť svoju jadrovú doktrínu

Ukrajinský minister zahraničia Kuleba podal demisiu

Bomby na školách už druhý deň za sebou: Školy opäť dostali výhražné e-maily

Len 15-ročný Sýrčan údajne znásilnil o tri roky mladšie dievča na kúpalisku v Nemecku

Video: Raketový útok blízko poľských hraníc. V Ľvove hlásia sedem mŕtvych a 38 zranených

Rusko a Čína oficiálne potvrdili vzdanie sa územných nárokov

Srbsko popiera, že by mohlo odovzdať Ukrajine stíhačky

Spojené štáty obvinili skupinu predstaviteľov Hamasu

Francúzsky expremiér Philippe chce kandidovať v prezidentských voľbách

Bavorský rezort vnútra po kritike vymazal video varujúce pred nárastom islamizmu

Inšpekcia preverí konanie rektora policajnej akadémie. Vraj sa nevhodne správal k študentke

Vojenskú nemocnicu v Prešove začali budovať. Primárne bude slúžiť pre civilné obyvateľstvo

Najmenej 81 ľudí zahynulo pri útoku skupiny Boko Haram

Zacharovová poukázala na údajné zapojenie EÚ do plánovania útoku na Kurskú oblasť

Šéf MAAE: V Záporožskej jadrovej elektrárni naďalej hrozí katastrofa

Tajná služba zrejme získala možnosť totálne ovládnuť mobilné zariadenia

Ukrajina: Zmení sa polovica vlády. Šepká sa aj o mene šéfa diplomacie Kulebu

Zelenskyj: Územie zabraté v Rusku mienime držať na neurčito

Nórsko prispelo Ukrajine miliónmi dolárov na nakúp dronov a systémov PVO

Šimečka vyzýva Fica na duel: Poďme si to vydiskutovať naživo

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť