Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty obvinili skupinu predstaviteľov Hamasu

Americké ministerstvo spravodlivosti vznieslo obvinenie voči šiestim predstaviteľom palestínskeho militantného hnutia pre ich úlohu pri útoku palestínskych kománd na juh Izraela z októbra minuléh roka.

V žalobe podanej na federálnom súde v newyorskom Manhattane sa spomínajú mená súčasných aj bývalých členov užšieho vedenia Hamasu vrátane vodcu Jahjú Sinwára, Chálida Mašála a Alího Baraku. Zvyšní traja obžalovaní - Sinwárov predchodca Ismáíl Haníja, Marwán Ísá a Muhammad Dajf - prišli o život v uplynulých mesiacoch.

Všetci šiesti sú obvinení v siedmich bodoch vrátane sprisahania s cieľom odpáliť bombu na verejne využívanom mieste s následkom smrti, sprisahania s cieľom financovať terorizmus a materiálnej podpory teroristických činov.

"Títo obžalovaní - vybavení zbraňami, politickou podporou a financovaním zo strany iránskej vlády a podporou (libanonského hnutia Hizballáh) - viedli úsilie Hamasu zničiť štát Izrael a vraždiť civilistov na podporu tohto cieľa," uviedol vo vyhlásení minister spravodlivosti USA Merrick Garland.

Nemenovaný predstaviteľ pre Reuters objasnil, že americkí prokurátori vzniesli obvinenia proti šestici už vo februári, ale v nádeji, že sa im podarí Haníju chytiť, ponechali žalobu zapečatenú. Vzhľadom na nedávny vývoj na Blízkom východe to však podľa neho už nebolo ďalej potrebné.

Haníja, niekdajší vodca Hamasu, zahynul 30. júla pri útoku v Teheráne pripisovanom Izraelu. Ísá, ktorý pôsobil ako zástupca vodcu ozbrojeného krídla Hamasu v Pásme Gazy, zabila izraelská armáda v marci. Dajf, jeden z veliteľov ozbrojeného krídla, prišiel o život v júli pri izraelskom útoku v Gaze.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky expremiér Philippe chce kandidovať v prezidentských voľbách

Jeho oznámenie o účasti v prezidentských voľbách komplikuje Macronovi jeho zámery, keďže hľadá premiéra, ktorý by mohol prežiť prípadné hlasovanie o nedôvere v hlboko roztrieštenom parlamente.

Bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe v utorok oznámil, že sa vo voľbách v roku 2027 chce uchádzať o prezidentský úrad.

Podľa agentúry AFP Philippe týmto oznámením ešte viac komplikuje situáciu, ktorá na vnútropolitickej scéne vo Francúzsku nastala po predčasných parlamentných voľbách vypísaných prezidentom Emmanuelom Macronom po víťazstve pravicového Národného združenia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Júlové predčasné voľby vytvorili vo Francúzsku bezprecedentnú patovú situáciu, keď najväčším blokom v Národnom zhromaždení je ľavicová aliancia, za ktorou nasledujú Macronovi centristi a ich spojenci a lepenovci.

Philippovo - vo všeobecnosti očakávané - oznámenie o účasti v prezidentských voľbách komplikuje Macronovi jeho zámery, keďže hľadá premiéra, ktorý by mohol prežiť prípadné hlasovanie o nedôvere v hlboko roztrieštenom parlamente.

Philippe je pravicový politik, ktorý bol prvým Macronovým premiérom po jeho zvolení do úradu prezidenta Francúzskej republiky v roku 2017.

Aj po podaní demisie v júli 2020 Philippe zostal populárnou osobnosťou: založil vlastnú stranu Horizonty, ktorá do veľkej miery podporuje Macronovu vládu - aj keď sa sporadicky objavujú správy, že vzťahy medzi týmito politikmi sa zhoršili.

V rozhovore pre týždenník Le Point Philippe uviedol, že je pripravený aj na variant, že Macron opäť Francúzov prekvapí a oznámi svoju abdikáciu.

Macron po dvoch funkčných obdobiach už nemôže v roku 2027 opäť kandidovať. Momentálne sa Macron snaží oživiť rokovania o novej vláde.

Ľavicová aliancia Národný ľudový front (NFP) sa však na nich odmietla zúčastniť, keď Macron odmietol jej kandidátku na premiéra Lucie Castetsovú.

Po tom, ako niekoľko kôl rozhovorov počas víkendu a pondelka neprinieslo prielom, Macron v utorok uviedol, že sa stretne s "každým, kto chce prísť a pracovať pre záujmy" štátu.

Philippe sa zasa vyslovil, že podporí "akéhokoľvek premiéra vybraného z politického priestoru od konzervatívnej pravice až po sociálnu demokraciu".

Ako v utorok informovala televízia RTL, na spomínaných konzultáciách zaznelo aj meno Thierry Beaudet, ktorý je predsedom Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady (CESE). Stále sa však uvažuje o Xavierovi Bertrandovi zo strany Republikáni (LR) a bývalom premiérovi za Socialistickú stranu (PS) Bernardovi Cazeneuvovi. Jeden z nich by mohol byť vybraný do konca týždňa, doplnila RTL.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Bavorský rezort vnútra po kritike vymazal video varujúce pred nárastom islamizmu

„Neuveriteľný rasistický odpad,“ reagoval na sieti X bývalý poslanec Bundestagu Niema Movassat na video zobrazujúce úskalia islamskej radikalizácie.

Bavorské krajinské ministerstvo vnútra zverejnilo na sieti X video, ktoré varuje pred radikálnym islamizmom, stalo sa však terčom kritiky, keď používatelia animácie prirovnávali k nacistickej propagande.

V príbehu vystupuje mladá žena, ktorá sleduje videokázeň imáma, ktorý odpovedá na otázku, či sa môžu moslimské ženy líčiť. Následne spadne do úst desivo sa smejúceho muža, ktorý má reprezentovať „pohltenie“, teda radikalizáciu.

Neskôr na seba akoby nabaľuje vrstvy oblečenia, až skončí úplne zahalená ako jedna z dvoch manželiek salafistu. Všetci muži vo videu majú tesné pokrývky hlavy príznačné pre presvedčených veriacich – nie však výlučne radikálov.

„Der Stürmer je späť a riadi propagandistické oddelenie bavorského ministerstva vnútra,“ napísal Movassat, ktorý teraz pracuje ako právnik, a dodal, že preskúma, či je možné vzniesť obvinenie. „Moslimovia sú v klipe démonizovaní,“ napísal.

Der Stürmer boli notoricky známe antisemitské noviny vydávané v Nemecku v rokoch 1923 až 1945, ktoré boli známe svojou zúrivou a najmä vulgárnou propagandou proti Židom.

Na oficiálnom účte ministerstva sa video – ktoré malo viac ako 900-tisíc videní – objavilo v pondelok krátko po polnoci. Vymazali ho neskôr večer.

Ferat Koçak, člen berlínskeho parlamentu, sa na X vyjadril, že „nenávisť“ je na videu zjavná, a povedal, že každý, kto sa stále čuduje, prečo je „krajná pravica“ na vzostupe, by si mal video pozrieť.

„Bavorské ministerstvo vnútra agituje proti moslimom karikatúrami, ktoré pripomínajú časy nacistickej propagandy proti Židom,“ napísal.

Portál denníka Politico, ktorý o tejto záležitosti písal, dodáva, že v Nemecku žije približne 5,5 milióna moslimov, z ktorých väčšina má nemecké občianstvo. S odvolaním sa na správu spolkovej vlády z roku 2023 píše, že približne polovica Nemcov vykazuje známky „protimoslimského rasizmu“.

Salafizmus je novodobá radikálna škola islamu, ktorá sa snaží o očistu viery od „cudzích novôt“ návratom k „ctihodným predkom“ (as-salaf us-Sálih). Týmto termínom opisuje salafizmus prvé tri generácie moslimov po prorokovi Mohamedovi.

(sab)

Minúta  |  

Inšpekcia preverí konanie rektora policajnej akadémie. Vraj sa nevhodne správal k študentke

Úrad inšpekčnej služby sa zaoberá incidentom, ku ktorému malo dôjsť medzi rektorom policajnej akadémie Stanislavom Šišulákom a jednou z tamojších študentiek.

Šišulák vraj na pôde vysokej školy konfrontoval študentku, ktorá do školy prišla v nohaviciach s dierami.

„Na chodbe Akadémie policajného zboru (APZ) si stretol študentku APZ, u ktorej sa Ti nepáčilo, že je oblečená v nohaviciach s dierami. Podľa Tvojich vlastných slov si do jednej z týchto dier vložil prst, opýtal si sa jej, či doma chová tigre, keď má nohavice s takýmito dierami a následne si jej povedal, že ak ju takto oblečenú stretneš ešte raz, stiahneš jej tie nohavice tak, že jej budú vidieť tangáče,“ napísal prorektor Mojmír Mamojka Šišulákovi.

Rektor Akadémie policajného zboru študentke údajne strčil prst do diery na nohaviciach

Mohlo by Vás zaujímať Rektor Akadémie policajného zboru študentke údajne strčil prst do diery na nohaviciach

"Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby nariadil v danej veci kontrolu,“ informovala hovorkyňa úradu Andrea Dobiášová, píšu Aktuality. Podľa portálu výsledky inšpekcia zatiaľ nemá.

Študentka podľa informácií portálu nebola policajtka, ale civilka, ktorá študuje na akadémii externe. Dievčina bola v skupinke študentov, takže udalosť mala niekoľko svedkov a inšpekcia ich postupne vypočúva.

Prorektor Mamojka mladší poslal list o údajnom incidente približne pred dvoma týždňami. V rovnakom čase podal rektor Šišulák návrh na jeho odvolanie z postu prorektora, o ktorom pred týždňom rozhodoval akademický senát. Väčšina prítomných členov senátu bola proti.

Na schválenie odvolania pritom rektor potreboval 13 hlasov, ale za boli len siedmi. Návrh na odvolanie potom putoval na stôl ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Portál pripomína, že finálne rozhodnutie má vo svojich rukách a na postoj senátu nemusí prihliadať.

Rektor akékoľvek pochybenia odmieta. „Striktne odmietam akékoľvek pochybenie voči študentom, ako aj podriadeným. Svoje vyše 30-ročné skúsenosti v Policajnom zbore, z toho 10 rokov na sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, v potrebnom rozsahu využívam aj pri riadení Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Preto dbám na disciplínu a ustrojenosť u študentov, pedagógov, ako aj zamestnancov Akadémie Policajného zboru v Bratislave,“ reagoval Šišulák na obsah listu.

(mas)

Minúta  |  

Vojenskú nemocnicu v Prešove začali budovať. Primárne bude slúžiť pre civilné obyvateľstvo

Vojenskú nemocnicu v Prešove začali budovať. Aktuálne likvidujú bývalý geriatrický a infekčný pavilón či starú kotolňu a prekladajú inžinierske siete, píše spravodajský portál STVR.

„S výkopovými prácami, zakladaním a budovaním podzemnej časti plánujeme začať niekde v horizonte prvý dvoch októbrových týždňov. V prvej polovici budúceho roku by sme boli radi, kedy tá podzemná časť bola hotová,“ informoval koordinátor projektu a riaditeľ vojenskej nemocnice v Ružomberku Marián Križko. Nová vojenská nemocnica v Prešove sa má pre pacientov otvoriť v roku 2027.

V novej nemocnici podľa Križka pribudnú odbornosti a časti, ktoré prešovská nemocnica v súčasnosti nemá. "Bude tu neurochirurgické oddelenie, oddelenie nukleárnej medicíny, vlastné laboratóriá, podporí sa rádiodiagnostická technika, budú tu tri pracoviská magnetickej rezonancie," priblížil Križko a doplnil, že s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach rokujú, pokiaľ ide o možnosti výučby vojenskej medicíny.        

"Za zamestnancov a pacientov prešovskej fakultnej nemocnice poviem, že všetci sú vo veľkom očakávaní. Tešia sa aj napriek tomu, že nejakých pár rokov budú v určitom diskomforte, ale na záver toho diskomfortu bude nová nemocnica, ktorá naozaj bude nielen v regióne najväčšou a najmodernejšou, ale dovolím si povedať na Slovensku. Pre všetkých zamestnancov je to vízia v ďalšom ich odbornom raste," dodal riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove Juraj Smatana.

Nová nemocnica je podľa premiéra Roberta Fica (Smer) prispôsobená potrebám regiónu. "Bude to najmodernejšia nemocnica, akú si vieme predstaviť a svojím rozsahom bude patriť ku gigantom," skonštatoval.        

"Možno že treba rozptýliť obavy obyvateľstva, že to bude nemocnica, ktorá bude poskytovať zdravotnú starostlivosť len pre vojakov. Nie, bude to štandardná zdravotná starostlivosť, aká tu bola poskytovaná aj doteraz," doplnila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) s tým, že súčasné budovy nemocnice budú zrekonštruované z financií v rámci plánu obnovy.        

"Chceme, aby v priebehu troch rokov mohli obyvatelia Prešovského kraja, ale aj širšieho okolia privítať najmodernejšiu nemocnicu vo svojom priestore mesta Prešov. Verím, že sa nám podarí všetky termíny dodržať, ideme naozaj rýchlo. Problémy sú vždy iba technické a také veci, ktoré sa bežne vyskytnú pri stavbe," doplnil minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

„Myslím si, že ten čas na výstavbu je dramaticky podhodnotený. To by musel štát trikrát takú nemocnicu ako Bory postaviť dvakrát rýchlejšie ako súkromný investor na Boroch v Bratislave. Zdá sa mi to nerealistické, ale nechajme sa prekvapiť, čo z toho bude,“ uviedol pre STVR riaditeľ inštitútu INEKO a zdravotnícky analytik Dušan Zachar.

(tasr, mas)

Minúta  |  

Najmenej 81 ľudí zahynulo pri útoku skupiny Boko Haram

Boko Haram a ďalšie džihádistické skupiny vedú na severovýchode Nigérie už 15 rokov povstanie, ktoré si dosiaľ vyžiadalo viac ako 40-tisíc obetí na životoch.

Najmenej 81 ľudí zahynulo pri útoku prisudzovanom džihádistickej skupiny Boko Haram v nigérijskom štáte Yobe, oznámili v utorok miestni predstavitelia. Niekoľko osôb je po útoku nezvestných.

"Približne 150 predpokladaných teroristov z Boko Haram vyzbrojených puškami a granátometmi na viac ako 50 motocykloch v nedeľu okolo 16.00 h (17.00 SELČ) zaútočilo na dedinu Mafa," uviedol hovorca polície, ktorý dodal, že útočníci taktiež vypálili množstvo domov a obchodov. Presný počet obetí sa môže zvýšiť, pretože mnohé osoby sú naďalej nezvestné.

Podľa hovorcu polície zrejme išlo o útok z pomsty za smrť dvoch militantov islamskej extrémistickej skupiny, ktorých zabili strážcovia z dediny.

Boko Haram a ďalšie džihádistické skupiny vedú na severovýchode Nigérie už 15 rokov povstanie, ktoré si dosiaľ vyžiadalo viac ako 40-tisíc obetí na životoch.

Zločinecké gangy v strednej a severozápadnej Nigérii podľa AFP často prepadávajú dediny, zabíjajú a unášajú obyvateľov, rabujú a vypaľujú domy. S gangmi spolupracujú aj džihádistické skupiny, ktoré si čoraz viac upevňujú svoju pozíciu taktiež v strednom Nigeri.

Len v období od októbra 2019 do septembra 2023 bolo podľa organizácie Observatórium pre náboženskú slobodu v Afrike zabitých v Nigérii 16 769 kresťanov, pričom na moslimskej strane to bola zhruba tretina.

Správa zdôrazňuje, že náboženské prenasledovanie prinútilo nigérijských kresťanov utiecť do iných častí krajiny a stať sa vnútorne vysídlenými osobami.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.