Preskočiť na obsah
  |  

Biely dom vyzval Putina, aby prestal zasahovať do prezidentských volieb USA

Biely dom vo štvrtok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prestal zasahovať do prezidentských volieb USA po tom, čo Putin vyhlásil, že Moskva v novembrových voľbách vyjadruje podporu demokratickej kandidátke Kamale Harrisovej.

Vo štvrtok Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku s jemne pobaveným výrazom v tvári povedal, že úradujúci prezident USA Joe Biden odporučil svojim stúpencom, aby v prezidentských voľbách podporili terajšiu viceprezidentku Kamalu Harrisovú, a to isté teda urobí aj Rusko.        

"Jediní ľudia, ktorí by mali rozhodnúť o tom, kto bude prezidentom Spojených štátov, sú Američania. A veľmi by sme ocenili, keby pán Putin prestal hovoriť o našich voľbách a prestal do nich zasahovať," povedal hovorca Národnej bezpečnostnej rady John Kirby.        

Šéf Kremľa často komentuje politické a sociálne otázky v Spojených štátoch. Vlani Putin napríklad povedal, že americký politický systém je "prehnitý" a Washington nemôže ostatné krajiny poúčať o demokracii.        

Spojené štáty opakovane varovali pred snahami Moskvy zasiahnuť do amerických prezidentských volieb. V júli ministerstvo spravodlivosti USA informovalo, že narušilo na sociálnych sieťach ruskú kampaň s prepojením na ruskú televíznu stanicu Russia Today (RT), ktorej cieľom bolo šíriť správy v prospech Kremľa.

Už v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2016, keď Donald Trump vo voľbách porazil demokratku Hillary Clintonovú, tvrdili americké spravodajské služby, že Rusko Trumpovi pomáhalo, za čo vtedy Trumpovi hrozila ústavná žaloba.

Vyšetrovanie, ktoré následne viedol bývalý riaditeľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Robert Mueller, však nepreukázalo napojenie Trumpa a jeho tímu na Rusko. Tvrdenia, že Rusko vo voľbách pôsobí v prospech Trumpa, sa objavili potom aj v roku 2020, keď vtedajší úradujúci prezident napokon prehral s demokratom Joeom Bidenom. Moskva obvinenia zo zasahovania do amerických volieb v oboch prípadoch poprela.        

Ruský prezident vo februári tohto roku povedal, že v Bielom dome uprednostňuje Bidena pred Trumpom. Súčasného prezidenta, ktorý medzitým odstúpil z boja o prezidentský post, označil za "predvídateľnejšieho".

(tasr)

  |  

Pokrovsk: Evakuačné vlaky z bezpečnostných dôvodov už nevypravujú, východiskovou stanicou je Pavlohrad

Vzhľadom na postupujúce ruské jednotky ukrajinské úrady zastavili vypravovanie evakuačných vlakov z mesta Pokrovsk ležiaceho v Doneckej oblasti v bezprostrednej blízkosti frontovej línie.

"Vzhľadom na zložitú bezpečnostnú situáciu je teraz východiskovou stanicou Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti," uviedol na platforme Telegram gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.        

Miestne úrady majú podľa neho teraz za úlohu zabezpečiť autobusové spojenie na pavlohradskú železničnú stanicu. Pavlohrad leží okolo 90 kilometrov západne od Pokrovska.        

Ukrajinské železnice potvrdili, že z Pavlohradu zatiaľ odchádzajú bezplatné evakuačné vlaky. Zároveň avizovali, že 11. septembra bude prerušené pravidelné vlakové spojenie z Pokrovska do hlavného mesta Kyjeva a Ľvova.        

Ruské sily postupujú na Pokrovsk, kľúčový logistický uzol, už niekoľko mesiacov a nachádzajú sa len približne desať kilometrov od mesta. Úrady vyzvali 27.000 ľudí, ktorí tam ešte zostali, aby sa evakuovali.        

Filaškin v stredu povedal, že za posledný mesiac z Pokrovska utieklo okolo 13-tisíc ľudí. Pred ruskou inváziou tam žilo okolo 60-tisíc ľudí.        

Ukrajinské úrady sú opatrné pri zhromažďovaní veľkého počtu civilistov v oblastiach blízko frontových línií na miestach, ako sú železničné stanice. Pri útoku ruských síl na železničnú stanicu v Kramatorsku v Doneckej oblasti zahynulo 8. apríla 2022 viac ako 60 civilistov vrátane detí, ktorí čakali na evakuáciu.

(tasr)

  |  

Poľsko: Vzdušný priestor krajiny v auguste ruský dron nenarušil, povedal generál Klisz

Počas augustového ruského útoku na Ukrajinu pravdepodobne nedošlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, vyhlásil vo štvrtok operačný veliteľ poľských ozbrojených síl generál Maciej Klisz.

Pátranie po objekte, ktorý považovali za ruský dron, nebolo úspešné a armáda v stredu večer pátranie ukončila. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"Na základe vykonaných analytických činností konštatujem, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nedošlo 26. augusta k narušeniu vzdušného priestoru Poľskej republiky," povedal Klisz.        

Poľsko v auguste uviedlo, že bližšie neidentifikovaný bezpilotný objekt vstúpil počas ruských útokov na Ukrajine do poľského vzdušného priestoru a následne zmizol z radarov v okrese Tyszowice na východe krajiny. Ruská armáda vtedy útočila aj na ciele v ukrajinských oblastiach hraničiacich s Poľskom.        

Poľská armáda podľa Klisza zanalyzuje algoritmy svojho radarového systému, aby ich v prípade potreby optimalizovala a v budúcnosti zabránila nejednoznačným zobrazeniam, píše AFP.        

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 narušili cudzie rakety poľský vzdušný priestor už viackrát. V novembri 2022 raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany v obci Przewodów zabila dvoch ľudí.        

V apríli 2023 našli v lese na východe Poľska neznámy vojenský objekt, údajne ruskú raketu. V decembri 2023 a neskôr aj v marci tohto roku Poľsko vyhlásilo, že cez jeho vzdušný priestor pri hraniciach s Ukrajinou preletela ruská raketa.

(tasr)

  |  

Bidenov syn Hunter sa chce priznať k daňovým únikom, tvrdí jeho právnik

Hunter Biden, syn amerického prezidenta Joea Bidena, má v úmysle priznať sa k obvineniam z daňových únikov. Podľa agentúry Reuters o tom vo štvrtok informovala stanica NBC News s odvolaním sa na jeho právnika Abbeho Lowella.

Táto informácia bola zverejnená v deň, keď sa v Los Angeles výberom poroty začal proces s 54-ročným Hunterom Bidenom. Podľa obžaloby v rokoch 2016 - 2019 nezaplatil na daniach približne 1,4 milióna dolárov. V troch prípadoch je obvinený z trestných činov a v šiestich ďalších prípadoch z prečinov vyhýbania sa plateniu daní.        

Krátko po tomto oznámení bol proces prerušený, aby sa mohla žaloba a Bidenovi právnici poradiť o ďalšom postupe.       

Podľa NBC News nie je známe, či sudca akceptuje Bidenovo priznanie a pristúpi rovno k vyneseniu rozsudku. V opačnom prípade by Bidena čakal verejný proces, v ktorom prokuratúra predvolala viac ako 20 svedkov. Tí by zrejme potvrdili, že prezidentov syn v spomínanom období nemíňal peniaze na zaplatenie daní, ale "na drogy, eskorty a priateľky, luxusné hotely a prenájom nehnuteľností, exotické autá, oblečenie a iné veci osobnej povahy", ako sa uvádza v obžalobe.        

Už v júni bol Hunter Biden uznaný za vinného z nezákonného držania strelnej zbrane. Podľa obžaloby klamal, že neužíva drogy, keď si v roku 2018 kupoval zbraň. V tejto kauze sa ešte čaká na vynesenie rozsudku. V prípade daňových únikov mu hrozí 17 rokov väzenia.

(tasr)

  |  

Taraba podľa ochranárov chystá výrazný zásah do toku Dunaja, chce vraj zlepšiť vzťahy s Maďarskom

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) chce podľa ochranárov prehradiť Dunaj. Varujú, že spôsobí škody. Podľa Tarabu však ide "len o pár kamienkov" a urovná sa tým spor medzi Slovenskom a Maďarskom.

Záležitosť sa podľa portálu Aktuality týka starého toku Dunaja, pričom envirozerort argumentuje tým, že ide o snahu urovnať konflikt s maďarskými susedmi, ktoré spôsobilo Vodné dielo Gabčíkovo.

Projekt prehradenia starého toku má viac ako desať rokov, do jeho uskutočnenia sa doteraz nikto nepustil. Ochranári tvrdia, že teraz sa ho snaží presadiť práve Taraba. Podľa nich je prehradenie starého toku opačné riešenie, aké by Dunaj potreboval a zároveň ide o odklonenie toku proti záujmom štátu.

Na Tarabove plány upozornil Aktuality ochranár Andrej Somora. Zdôraznil, že tento projekt sa snažil presadiť ešte bývalý splnomocnenec vlády pre výstavbu vodných diel, dnes už zosnulý Stanislav Fialík, ktorému v tom zabránil masívny odpor odbornej verejnosti.

„Dnes sa zase tento projekt začína javiť ako reálny a pán minister životného prostredia Tomáš Taraba sa ho snaží presadiť,“ uviedol Somora, ktorý zdôraznil, že by došlo k storočnej škode na ekosystéme, a to na tridsiatich kilometroch starého toku Dunaja. Ten ide z Nemecka cez Rakúsko, Slovensko a pokračuje ďalej do Maďarska, Srbska, Bulharska a Rumunska. Pred 30 rokmi bola časť toku odklonená na Vodné dielo Gabčíkovo.

V stredu na tému poukázala aj strana Demokrati. „Mimoriadne znepokojivé je, že minister Taraba sa snaží pretlačiť tento návrh napriek odborným výhradám členov slovenskej expertnej skupiny, z ktorej viacerých odvolal alebo ich ignoruje,“ uviedli na tlačovej konferencii.

„Všimnite si, že pán minister Taraba, keď sa mu niečo podarí, tak k tomu robí rozsiahlu tlačovú konferenciu,“ skonštatoval Somora s tým, že o tomto projekte zatiaľ vedenie envirorezortu mlčí. „Ja si myslím, že minister nechce o tomto projekte verejne hovoriť, kým nemá všetko dohodnuté, a to preto, aby nevyvolal odpor ochranárskej verejnosti,“ myslí si ochranár, ktorý pôsobil v štátnej expertnej skupine Dunaj, ktorá mala tento projekt prerokovať.

(mas)

  |  

Ukrajina: Experti budú okrem jadrových elektrární monitorovať aj kľúčové rozvodne

Ukrajina a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sa dohodli, že jej experti budú okrem jadrových elektrární monitorovať situáciu aj v kľúčových ukrajinských transformačných staniciach a rozvodniach.

Vo štvrtok o tom na brífingu informoval šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov, uviedla agentúra Reuters.        

Podľa Korikova sa viac ako polovica elektriny spotrebovanej na Ukrajine vyrába v troch jadrových elektrárňach, no ich stabilnú prevádzku ohrozujú raketové a dronové útoky ruských síl na rozvodne a ďalšiu infraštruktúru. Kyjev dúfa, že prítomnosť inšpektorov takýmto útokom zabráni.        

"Dohodli sme sa, že MAAE rozšíri svoju pôsobnosť na Ukrajine, a elektrické rozvodne, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť jadrových elektrární, budú tiež podliehať monitorovaniu," povedal Korikov. Dodal, že prvá návšteva monitorovacej misie v jednej z rozvodní sa uskutoční už na budúci týždeň.        

TASR pripomína, že generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi navštívil v stredu ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú ruské sily obsadili krátko po začiatku svojej invázie vo februári 2022. Moskva a Kyjev sa pravidelne navzájom obviňujú z útokov na túto elektráreň.        

Energetická infraštruktúra Ukrajiny bola v posledných mesiacoch vystavená intenzívnym ruským útokom. Krajina prišla o približne polovicu svojej výrobnej kapacity a v súčasnosti sa spolieha najmä na jadrové elektrárne.

(tasr)