Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína zastavila program medzištátnych adopcií, týka sa to aj otvorených prípadov

Čínska vláda zastavila svoj program medzištátnych adopcií a Spojené štáty sa snažia zistiť, ako toto rozhodnutie ovplyvní stovky amerických rodín s otvorenými žiadosťami, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok.

Čínski predstavitelia telefonicky oznámili americkým diplomatom v Pekingu, že ich krajina "prestane spracúvať prípady adopcií vo všetkých fázach" s výnimkou osobitných prípadov.        

Americké veľvyslanectvo teraz od čínskeho ministerstva občianskych záležitostí písomne žiada vysvetlenie, informovalo americké ministerstvo zahraničia. "Vieme, že stovky rodín majú neukončený adopčný proces a súcítime s nimi," píše sa vo vyhlásení.        

Na štvrtkovom dennom brífingu hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie Mao Ning povedala, že Čína už neumožňuje cezhraničné adopcie čínskych detí a jedinou výnimkou sú pokrvní príbuzní rodičov dieťaťa alebo nevlastného dieťaťa. Rozhodnutie Pekingu hovorkyňa nevysvetlila, povedala len, že je v súlade s duchom príslušných medzinárodných dohôd.        

Rodiny z USA si počas fungovania programu medzinárodných adopcií adoptovali 82 674 čínskych detí, čo je najviac zo všetkých krajín.        

Počet novonarodených detí v Číne v roku 2023 klesol na 9,02 milióna a celkový počet obyvateľov Číny druhý rok za sebou poklesol.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba: Slovensko nebude implementovať časť európskej smernice o spoplatňovaní emisií

Slovensko nezahrnulo spoplatňovanie emisií z vykurovania a cestnej dopravy do novely zákona o obchodovaní s emisiami, podľa eurokomisie tak malo urobiť do 25. septembra. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba chce, aby Brusel smernicu zmenil.

Európska komisia (EK) v júli poslala 26 členským štátom vrátane Slovenska formálnu výzvu s tým, že majú dva mesiace, aby novú verziu smernice o obchodovaní s emisiami presadili do vnútroštátneho práva. Slovenská vláda v stredu schválila novelu zákona o obchode s emisiami, no novinky z tejto smernice do nej zahrnula len čiastočne. Informuje o tom portál Euractiv.

Systém obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý táto smernica upravuje, hovorí, že najviac znečisťujúce sektory (napríklad ťažký priemysel a energetika) za svoje skleníkové plyny od jeho zavedenia platia. Každý rok platia za emisie o niečo viac a to ich núti investovať do ich znižovania.

Hoci emisie v energetike a priemysle klesajú, nedarí sa ich znížiť v sektore vykurovania a dopravy, pripomína portál. To je problém, keďže podľa záväzného európskeho klimatického zákona, pod ktorý sa podpísalo aj Slovensko, musia emisie skleníkových plynov v EÚ klesnúť do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Európsky parlament, vlády členských štátov v Rade EÚ a Komisia v roku 2022 spoločne rozhodli, že zavedú druhý, paralelný systém obchodovania s emisiami EU ETS 2. Ten sa týka práve dopravy a vykurovacích palív. Konečné znenie smernice a súvisiace nariadenia odsúhlasili európske inštitúcie a členské krajiny vrátane Slovenska v roku 2023.

Už pri jeho prijímaní sa kritici obávali sociálnych dosahov. Náklady na emisné povolenky sa totiž prenesú do cien pre spotrebiteľov, čo pocítia najmä ľudia, ktorí už teraz dávajú veľkú časť príjmov na energie. S novým systémom má preto súbežne vzniknúť 86,7 miliardový Sociálny klimatický fond, ktorý má tlmiť negatívne sociálne vplyvy zelených politík.

Na sociálne dôsledky druhého systému (EU ETS 2) sa odvoláva aj minister životného prostredia Taraba. Do novely zákona o obchode s emisiami, ktorý v pondelok schválila vláda, preto nezahrnul spoplatnenie emisií v sektore budov a dopravy.

Slovensko podľa neho nebude v tejto fáze implementovať časť európskej smernice, ktorá hovorí o zvýšení cien pre kúrenie, benzín či naftu. Európska komisia by to mala z pohľadu Slovenska prehodnotiť. „Pokiaľ ide o tento nový emisný systém, budeme ho konzultovať s inými členskými štátmi. (…) Budeme prinášať túto tému na pôdu v Bruseli, že nemôžu všetko platiť občania,“ skonštatoval Taraba.

Cieľom ETS 2 je znížiť emisie skleníkových plynov v spomínaných sektoroch o 43 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Na rozdiel od systému ETS 1, ktorý zahŕňa energetiku a priemysel, sa budú všetky kvóty obchodovať formou aukcie a žiadne sa nebudú rozdávať zadarmo.

(mas)

Minúta  |  

Biely dom vyzval Putina, aby prestal zasahovať do prezidentských volieb USA

Biely dom vo štvrtok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prestal zasahovať do prezidentských volieb USA po tom, čo Putin vyhlásil, že Moskva v novembrových voľbách vyjadruje podporu demokratickej kandidátke Kamale Harrisovej.

Vo štvrtok Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku s jemne pobaveným výrazom v tvári povedal, že úradujúci prezident USA Joe Biden odporučil svojim stúpencom, aby v prezidentských voľbách podporili terajšiu viceprezidentku Kamalu Harrisovú, a to isté teda urobí aj Rusko.        

"Jediní ľudia, ktorí by mali rozhodnúť o tom, kto bude prezidentom Spojených štátov, sú Američania. A veľmi by sme ocenili, keby pán Putin prestal hovoriť o našich voľbách a prestal do nich zasahovať," povedal hovorca Národnej bezpečnostnej rady John Kirby.        

Šéf Kremľa často komentuje politické a sociálne otázky v Spojených štátoch. Vlani Putin napríklad povedal, že americký politický systém je "prehnitý" a Washington nemôže ostatné krajiny poúčať o demokracii.        

Spojené štáty opakovane varovali pred snahami Moskvy zasiahnuť do amerických prezidentských volieb. V júli ministerstvo spravodlivosti USA informovalo, že narušilo na sociálnych sieťach ruskú kampaň s prepojením na ruskú televíznu stanicu Russia Today (RT), ktorej cieľom bolo šíriť správy v prospech Kremľa.

Už v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2016, keď Donald Trump vo voľbách porazil demokratku Hillary Clintonovú, tvrdili americké spravodajské služby, že Rusko Trumpovi pomáhalo, za čo vtedy Trumpovi hrozila ústavná žaloba.

Vyšetrovanie, ktoré následne viedol bývalý riaditeľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Robert Mueller, však nepreukázalo napojenie Trumpa a jeho tímu na Rusko. Tvrdenia, že Rusko vo voľbách pôsobí v prospech Trumpa, sa objavili potom aj v roku 2020, keď vtedajší úradujúci prezident napokon prehral s demokratom Joeom Bidenom. Moskva obvinenia zo zasahovania do amerických volieb v oboch prípadoch poprela.        

Ruský prezident vo februári tohto roku povedal, že v Bielom dome uprednostňuje Bidena pred Trumpom. Súčasného prezidenta, ktorý medzitým odstúpil z boja o prezidentský post, označil za "predvídateľnejšieho".

Putin: Naším favoritom vo voľbách v USA bol Biden. Odporúčam podporiť Harrisovú

Mohlo by Vás zaujímať Putin: Naším favoritom vo voľbách v USA bol Biden. Odporúčam podporiť Harrisovú

(tasr)

Minúta  |  

Pokrovsk: Evakuačné vlaky z bezpečnostných dôvodov už nevypravujú, východiskovou stanicou je Pavlohrad

Vzhľadom na postupujúce ruské jednotky ukrajinské úrady zastavili vypravovanie evakuačných vlakov z mesta Pokrovsk ležiaceho v Doneckej oblasti v bezprostrednej blízkosti frontovej línie.

"Vzhľadom na zložitú bezpečnostnú situáciu je teraz východiskovou stanicou Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti," uviedol na platforme Telegram gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.        

Miestne úrady majú podľa neho teraz za úlohu zabezpečiť autobusové spojenie na pavlohradskú železničnú stanicu. Pavlohrad leží okolo 90 kilometrov západne od Pokrovska.        

Ukrajinské železnice potvrdili, že z Pavlohradu zatiaľ odchádzajú bezplatné evakuačné vlaky. Zároveň avizovali, že 11. septembra bude prerušené pravidelné vlakové spojenie z Pokrovska do hlavného mesta Kyjeva a Ľvova.        

Ruské sily postupujú na Pokrovsk, kľúčový logistický uzol, už niekoľko mesiacov a nachádzajú sa len približne desať kilometrov od mesta. Úrady vyzvali 27.000 ľudí, ktorí tam ešte zostali, aby sa evakuovali.        

Filaškin v stredu povedal, že za posledný mesiac z Pokrovska utieklo okolo 13-tisíc ľudí. Pred ruskou inváziou tam žilo okolo 60-tisíc ľudí.        

Ukrajinské úrady sú opatrné pri zhromažďovaní veľkého počtu civilistov v oblastiach blízko frontových línií na miestach, ako sú železničné stanice. Pri útoku ruských síl na železničnú stanicu v Kramatorsku v Doneckej oblasti zahynulo 8. apríla 2022 viac ako 60 civilistov vrátane detí, ktorí čakali na evakuáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Vzdušný priestor krajiny v auguste ruský dron nenarušil, povedal generál Klisz

Počas augustového ruského útoku na Ukrajinu pravdepodobne nedošlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, vyhlásil vo štvrtok operačný veliteľ poľských ozbrojených síl generál Maciej Klisz.

Pátranie po objekte, ktorý považovali za ruský dron, nebolo úspešné a armáda v stredu večer pátranie ukončila. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"Na základe vykonaných analytických činností konštatujem, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nedošlo 26. augusta k narušeniu vzdušného priestoru Poľskej republiky," povedal Klisz.        

Poľsko v auguste uviedlo, že bližšie neidentifikovaný bezpilotný objekt vstúpil počas ruských útokov na Ukrajine do poľského vzdušného priestoru a následne zmizol z radarov v okrese Tyszowice na východe krajiny. Ruská armáda vtedy útočila aj na ciele v ukrajinských oblastiach hraničiacich s Poľskom.        

Poľský vzdušný priestor počas ruských útokov narušil neznámy objekt

Mohlo by Vás zaujímať Poľský vzdušný priestor počas ruských útokov narušil neznámy objekt

Poľská armáda podľa Klisza zanalyzuje algoritmy svojho radarového systému, aby ich v prípade potreby optimalizovala a v budúcnosti zabránila nejednoznačným zobrazeniam, píše AFP.        

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 narušili cudzie rakety poľský vzdušný priestor už viackrát. V novembri 2022 raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany v obci Przewodów zabila dvoch ľudí.        

V apríli 2023 našli v lese na východe Poľska neznámy vojenský objekt, údajne ruskú raketu. V decembri 2023 a neskôr aj v marci tohto roku Poľsko vyhlásilo, že cez jeho vzdušný priestor pri hraniciach s Ukrajinou preletela ruská raketa.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenov syn Hunter sa chce priznať k daňovým únikom, tvrdí jeho právnik

Hunter Biden, syn amerického prezidenta Joea Bidena, má v úmysle priznať sa k obvineniam z daňových únikov. Podľa agentúry Reuters o tom vo štvrtok informovala stanica NBC News s odvolaním sa na jeho právnika Abbeho Lowella.

Táto informácia bola zverejnená v deň, keď sa v Los Angeles výberom poroty začal proces s 54-ročným Hunterom Bidenom. Podľa obžaloby v rokoch 2016 - 2019 nezaplatil na daniach približne 1,4 milióna dolárov. V troch prípadoch je obvinený z trestných činov a v šiestich ďalších prípadoch z prečinov vyhýbania sa plateniu daní.        

Krátko po tomto oznámení bol proces prerušený, aby sa mohla žaloba a Bidenovi právnici poradiť o ďalšom postupe.       

Podľa NBC News nie je známe, či sudca akceptuje Bidenovo priznanie a pristúpi rovno k vyneseniu rozsudku. V opačnom prípade by Bidena čakal verejný proces, v ktorom prokuratúra predvolala viac ako 20 svedkov. Tí by zrejme potvrdili, že prezidentov syn v spomínanom období nemíňal peniaze na zaplatenie daní, ale "na drogy, eskorty a priateľky, luxusné hotely a prenájom nehnuteľností, exotické autá, oblečenie a iné veci osobnej povahy", ako sa uvádza v obžalobe.        

Už v júni bol Hunter Biden uznaný za vinného z nezákonného držania strelnej zbrane. Podľa obžaloby klamal, že neužíva drogy, keď si v roku 2018 kupoval zbraň. V tejto kauze sa ešte čaká na vynesenie rozsudku. V prípade daňových únikov mu hrozí 17 rokov väzenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.