Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v kauze Blahu a Naďa zatiaľ nerozhodol. Pojednávanie vraj sprevádzali emócie

Na pojednávaní bratislavského mestského súdu sa v piatok znova stretli bývalý minister obrany Jaroslav Naď a europoslanec za Smer Ľuboš Blaha. Naď podal na podpredsedu Smeru ešte v marci 2022 žalobu na ochranu osobnosti.

Niekdajší minister obrany žiadal verejné ospravedlnenie aj nemajetkovú ujmu 100-tisíc eur za to, že o ňom Blaha hovoril ako o vlastizradcovi. Napriek očakávaniam, že sudca v piatok vynesie rozsudok, sa tak nestalo. Pravdepodobne sa tak udeje 4. októbra, píšu Aktuality.sk.

Sudca Mestského súdu Bratislava IV Vladislav Pečík bude rozhodovať o tom, či má v spore prednosť právo na ochranu osobnosti a dobrého mena, ktorého sa domáha Naď, alebo právo na slobodu prejavu, na ktoré sa odvoláva Blaha.

Podľa portálu na predchádzajúcom pojednávaní sudca naznačil, že sa prikláňa skôr na stranu europoslanca Smeru, definitívne to však ešte nie je.

„Opakovane ma obviňovali z vlastizrady v období, keď sa v susednej krajine blížila vojna, alebo keď už prebiehala. V momentoch, keď je ohrozená bezpečnosť našej vlasti, je mimoriadne dôležité, aby ľudia dôverovali ministrovi obrany, nech tam sedí ktokoľvek,“ hovoril vo svojej záverečnej reči exminister.

Blaha pred viac ako dvoma rokmi na Naďa útočil predovšetkým v súvislosti s obrannou dohodou s USA, ktorú Naď ako šéf rezortu obrany presadzoval. Blaha dnes argumentáciu svojho oponenta ironicky nazval „perličkou ducha“. „Vraj ministra obrany nemožno kritizovať, lebo vraj verejnosť musí dôverovať ministrovi. To je totalitné vnímanie politiky, to je popretie demokracie,“ bránil sa.

Naďov advokát Peter Kubina si vraj uvedomuje, že v čase vyhrážok prokurátorom a policajtom musí byť pre sudcu náročné rozhodnúť v neprospech predstaviteľa vládnej strany. „Veríme, že odoláte politickému tlaku a rozhodnete spravodlivo,“ dodal.

S tým mal zasa problém Blahov advokát. Obrovský tlak na sudcov bol podľa neho práve v čase, keď bol pri moci aj Jaroslav Naď. „Bola to doba temna,“ poznamenal.

(mas)

Minúta  |  

SaS trvá na odvolaní Dolinkovej. Bittó Cigániková vyzýva Fica, aby sa pozrel na štátnu poisťovňu aj on

Na tlačovej konferencii vystúpili poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Tomáš Szalay a poslankyňa Jana Bittó Cigániková.

Szalay pripomenul päť dôvodov, pre ktoré by ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) nemala byť vo funkcii.

Dôvody sa okrem iného týkali situácie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FnSP) v Trenčíne, situácie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) ako i toho, že ministerstvo zdravotníctva podľa SaS nestíha míľniky Plánu obnovy.

Tieto body podľa Szalaya zhrnuli a požiadali premiéra Roberta Fica aby Dolinkovú z funkcie odvolal. Za zlú finančnú situáciu vo VšZP môžu podľa Szalaya nevýhodné zmluvy, ktoré uzatvorila so svojimi dodávateľmi.

„Môže za to zlé riadenie, ktoré však bolo prítomné už v predchádzajúcom manažmente, nový manažment toto nezvrátil, problémy trvajú...“ vyhlásil. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyzval VšZP aby pripravila ozdravný plán.

V súvislosti s nevýhodným zmluvami spomenul firmu Medirex či zmluvy so sieťou nemocníc Agel. „Zdá sa, že toto naďalej trvá. (...) Tieto nevýhodné zmluvy sa napriek zmene vedenia poisťovne nezmenili, napriek tomu, že vedia, že sú tu rezervy. Stačí, keď si prečítam list od odvolaného šéfa VšZP Michala Ďuriša ministerke Dolinkovej a opäť sa tam uvádza, že Medirex má nadštandardné zmluvy, ktoré by sa dali redukovať a dokonca sa tam uvádza pre mňa škandalózna vec, že VšZP nezverejňuje zmluvy, ktoré uzatvára so svojimi dodávateľmi.“

Podľa Szalaya nezverejňuje ani dodatky k zmluvám. Ak zmluva nie je zverejnená, nemala by byť účinná, myslí si poslanec. „Toto je potrebné prešetriť, je potrebný hĺbkový audit vo VšZP.“

Michal Palkovič (šéf Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou) nariadil, aby bol vypracovaný ozdravný plán. VšZP sa voči rozhodnutiu odvolala.

„Nespravila by to, keby nemala tichý súhlas ministerky. Prečo sa tomu chce Dolinková vyhnúť? Prečo nechce, aby tam zavládla transparentnosť a efektívnosť? Podľa môjho názoru chce, aby VšZP zostala bankomatom pre politikov, priestorom, kde sa dajú robiť neefektívne nákupy a kde sa dajú odmeňovať sponzori strán, ktoré sú pri moci.“

Toto je podľa SaS ďalší dôvod, pre ktorý budú trvať na tom, aby Dolinkovú odvolali.

Jana Bittó Cigániková pripomenula, že VšZP je od roku 2010 v strate a súčet strát VšZP sa za desať rokov vyšplhal na sumu 697 miliónov eur.

„Súčet dotácií - z peňazí ľudí, lebo politik nemá jediné vlastné euro - (...) je 358 miliónov eur,“ uviedla Cigániková.

„Vyzývam ministerku Dolinkovú, aby sa zobudila, aby si dala ruky z očí dole a prestala sa tváriť, že tu nemáme problém,“ apelovala Cigániková a doplnila, že rovnako tak vyzýva aj premiéra Roberta Fica, aby sa na hospodárenie štátnej poisťovne pozrel aj on.

Minúta  |  

Vodič, ktorý pašoval migrantov do Veľkej Británie, si vypočul rozsudok

Štyridsaťtriročného Anasa Al Mustafu odsúdili na 10 rokov za mrežami pre napomáhanie nezákonnej migrácii tým, že 16. februára prevážal 7 ľudí v špeciálne upravenej dodávke trajektom medzi francúzskym mestom Dieppe a britským Newhavenom.

Sedem migrantov sa nachádzalo v malom skrytom priestore v dodávke značky Iveco a trpeli dehydratáciou spojenou s nedostatkom kyslíka. Vodiča prezradilo až ich volanie o pomoc, píše The Independent.

Objav v prístave vo východnom Sussexe vyvolal rozsiahlu akciu záchranných služieb, na ktorej sa zúčastnili sanitky, polícia a pohraničné sily.

Sudkyňa Christine Laingová pri vynesení rozsudku uviedla, že tento trestný čin „ohrozuje hospodársku a fyzickú bezpečnosť národa a všetkých jeho občanov“.

„Bezpečnosť tejto krajiny a každej inej závisí od toho, či vieme, kto v nej žije," dodala.

(mja)

Minúta  |  

Audit ministerstva spravodlivosti údajne ukázal iné závery, aké prezentoval Fico

Interný audit ministerstva spravodlivosti, ktorý sa zaoberá rozdeľovaním dotácií a ktorý použil premiér Robert Fico (Smer) ako argument proti Michalovi Šimečkovi (PS), podľa denníka Sme údajne dokazuje iné závery, ako prezentoval premiér.

Skutočné závery auditu vraj naznačujú, že neexistujú dôkazy o zvýhodňovaní žiadateľov a nepreukázal ani konflikt záujmov v prospech Šimečku.

Dvadsaťsedemstranový návrh správy o výsledkoch auditu, ktorý denník Sme získal a na ktorý sa Fico odvolával, údajne poukazuje na skutočnosti, ktoré premiér zamlčal a údajne z neho vyplývajú odlišné závery, s akými Fico operoval.

Jednou zo skutočností má byť to, že dvomi aktérmi Ficom kritizovanej dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv boli podľa auditu aj dvaja blízki spolupracovníci strany Smer dosadení priamo ministrom spravodlivosti Borisom Suskom.

Hodnotiteľmi projektov sa mali stať súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar a tiež poradca ministra spravodlivosti Martin Čambalík. V pozícii hodnotiteľov projektov mali spolurozhodovať o pridelení dotácií, o ktorých by napokon finálne rozhodoval minister. K prideleniu peňazí však napokon nikdy nedošlo a žiadne peniaze neboli pridelené, keďže Susko celú výzvu ešte pred vyhodnotením projektov zrušil.

Správa k auditu vraj v skutočnosti konštatuje, že zvýhodňovanie niektorého zo žiadateľov “akýmkoľvek spôsobom nebolo preukázané“. Nepreukázala ani to, že by skupiny hodnotiteľov žiadostí zostavovali účelovo tak, aby niektorý z projektov dostal viac bodov.

Audit v súvislosti s odvolávaním Šimečku nekonštatuje konflikt záujmov u členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny, a v žiadnej časti z neho údajne nevyplýva Ficov záver, že by ktorémukoľvek členovi komisie "niekto telefonoval, že urob to takto alebo takto", ako tvrdil.

Počas auditu mali tiež zistiť pochybenia v administratívnom spracovaní žiadostí, ktoré sa dajú opísať ako technické. Konštatovali aj niektoré systémové nedostatky, ktoré by malo vyriešiť ministerstvo úpravou svojich vnútorných procesov.

Audit rezortu spravodlivosti konštatuje, že vo vytváraní 14-člennej hodnotiacej komisie na posudzovanie projektov došlo z objektívnych dôvodov k "odlišnosti procesu" oproti postupu v minulosti. Túto odlišnosť spôsobil Boris Susko.

(mas)

Minúta  |  

Rusi na dronových záberoch údajne popravujú vzdávajúcich sa Ukrajincov

Televízia CNN získala zábery z dronu, ktoré zrejme zachytávajú popravu troch ukrajinských vojakov po tom, ako sa vzdali po prekonaní ich zákopu. Video podľa overenia natočili koncom augusta blízko mesta Pokrovsk, o ktoré sa v súčasnosti bojuje.

Na videu je vidieť, ako sa vojaci vynoria a potácajú uprostred prašnej cesty, potom si kľaknú na kolená a ruky si dajú na hlavu. O niekoľko sekúnd neskôr ležia nehybne tvárou k zemi a okolo nich sa vznáša prach.

Incident pre CNN opísal predstaviteľ ukrajinskej armády, ktorý požiadal o utajenie podrobností, aby ochránil identitu jednotky. Ide o súčasť série popráv, ktoré počas tohto roka naberajú na intenzite.

Ukrajinská rozviedka HUR poskytla televízii zoznam 15 prípadov, ktoré sa stali od novembra 2023. Sú podložené videozáznamami či zvukovými nahrávkami zo špionážnych dronov, ruskí vojaci na nich údajne zabíjajú vzdávajúcich sa Ukrajincov namiesto toho, aby ich zajali.

Ide pritom o zjavné porušenie Ženevských konvencií. Tie priamo nariaďujú humánny prístup k vojakom, ktorí odmietnu pokračovať v bojových operáciách a zložia zbraň.

Tieto prípady navyše rieši aj ukrajinská generálna prokuratúra, ktorá pre CNN potvrdila vyšetrovanie najmenej 28 takýchto incidentov od začiatku vojny. Úrad doplnil, že celkovo pri nich zahynulo 62 ukrajinských vojakov.

CNN na základe ukrajinských svedectiev konštatuje, že takéto prípady sú čoraz častejšie, čo odráža „neúprosne brutálnu taktiku ruskej armády, ktorá pokračuje v postupe na východe Ukrajiny“.

Ukrajinskí prokurátori tvrdia, že popravy vzdávajúcich sa vojakov sú súčasťou politiky Kremľa v otázke vedenia vojny – a to napriek tomu, že ide o vojnový zločin.

„Ak sa vojnoví zajatci vzdajú, ak ukážu, že sa vzdávajú, ak sú bez zbraní v rukách, potom je hromadná poprava vojnovým zločinom,“ povedal pre CNN ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Fakt, že týchto prípadov sa stalo viac, podľa neho dáva Kyjevu „možnosť tvrdiť, že takýto prístup možno právne povýšiť na zločiny proti ľudskosti“. „Táto politika je organizovaná Kremľom. Je to príkaz konkrétnych veliteľov,“ dodal.

CNN sa domnieva, že existencia týchto videí na sociálnych sieťach stavia Kyjev pred dilemu. Na jednej strane môžu ukrajinskí velitelia varovať svojich vojakov pred prístupom Rusov, na druhej strane však riskujú oslabenie už aj tak vyčerpanej morálky Ukrajincov.

Ukrajinský predstaviteľ, ktorý poskytol zábery z dronu z Pokrovska, uviedol, že ich jednotka vie o viacerých podobných prípadoch na frontovej línii, pričom ich nikto nezverejnil ani vyšetril.

(sab)

Minúta  |  

Srbsko a Kosovo by mali zvýšiť úsilie o normalizáciu vzťahov, vyzýva Lajčák

Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák v piatok vyzval Srbsko a Kosovo na zintenzívnenie úsilia o rozhovory s cieľom znormalizovať vzájomné vzťahy. Tie sú podľa neho rozhodujúce na ceste k ich členstvu do EÚ.

Lajčák sa v kosovskom hlavnom meste Priština stretol s tamojším vicepremiérom Besnikom Bislimim. Lajčák podľa miestnej tlače pravdepodobne nepocestuje do Belehradu, ako to bolo zvyčajne pri všetkých jeho predchádzajúcich cestách, cituje agentúra AP.

EÚ a Spojené štáty naliehajú na obe strany, aby plnili dohody, ktoré dosiahli srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti vo februári a marci minulého roka.

„Dohoda je právne záväzná (...) a okrem toho je už súčasťou európskej cesty pre Kosovo a Srbsko,“ povedal Lajčák novinárom po stretnutí s Bislimim. Dodal, že od oboch strán zaznievajú vyhlásenia, ktoré normalizácii vzťahov nepomáhajú.

Rada EÚ Lajčákovi predĺžila mandát do januára budúceho roku. V súčasnosti pracuje na ďalšom stretnutí lídrov oboch krajín na vysokej úrovni.

Vzťahy medzi samozvaným Kosovom a Srbskom sú naďalej napäté a 13 rokov trvajúce normalizačné rozhovory, ktoré sprostredkovala Európska únia, nedosiahli posun. Väzby značne naštrbila aj prestrelka medzi maskovanými srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou v septembri minulého roka, pri ktorej zahynuli štyria ľudia.

Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120-tisíc etnických Srbov a väčšina z nich je lojálna Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.

Slovenská republika samostatnosť Kosova dodnes neuznáva.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.