Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia v Košickom kraji preveruje vyhrážky voči kostolom

Polícia v Košickom kraji preveruje vyhrážky voči kostolom

"Situáciu máme pod kontrolou, v tejto súvislosti sme prijali bezpečnostné opatrenia, o výsledku ktorých budeme informovať," uviedla polícia.

Pre bombové vyhrážky policajti v piatok (6. 9.) uzavreli a prehľadali košický Dóm sv. Alžbety. V katedrále žiadnu výbušninu nenašli. Výhražný e-mail, ktorý sa objavil ten deň ráno, bol adresovaný cirkvi. Jeho obsah bol podobný, ako pri e-mailoch z predchádzajúcich dní adresovaných školám.

Bombové hrozby odsúdil aj predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober.

(tasr)

Minúta  |  

Bloomberg: EÚ pripravila návrh na pozastavenie eurofondov Slovensku. Eurokomisia to popiera

Návrh vypracovávaný Európskou úniou je podľa Bloombergu sankciou z dôvodu narúšania demokratických noriem Slovenskom. Vedenie Európskej komisie však na správu reaguje, že žiadne rozhodnutie prijaté nebolo.

Zdroje spomínaného portálu, ktoré sú oboznámené s problematikou tvrdia, že eurokomisia už pripravila rozhodnutie o spustení konania v súvislosti s rozhodnutím kabinetu premiéra Roberta Fica o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá dohliadala na niektoré korupčné kauzy týkajúce sa eurofondov. Hlavným dôvodom je okrem zrušenia špeciálnej prokuratúry aj celková novela Trestného zákona.

Proces je podľa portálu v počiatočnej fáze prípravy a bude si vyžadovať súhlas predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej.

Najvyšší výkonný orgán Únie popoludní vydal stanovisko, že nateraz neprijal žiadne rozhodnutie, ako ani žiadne rozhodnutie v tejto veci nečaká na politické schválenie.

Európska komisia zdôraznila, že situáciu ohľadne podmienenosti čerpania eurofondov posudzuje vždy osobitne v jednotlivých členských štátoch. "Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť," uviedla Komisia.

Zároveň však poznamenala, že nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa nariadenia o zablokovaní eurofondov, ak na to budú splnené podmienky.

Fico: O európske peniaze Slovensko nepríde, ale ešte bude veselo

Mohlo by Vás zaujímať Fico: O európske peniaze Slovensko nepríde, ale ešte bude veselo

"Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka 'Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva'. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený," spresnila hovorkyňa eurokomisie Veronica Favalliová.

V súvislosti s prebiehajúcou analýzou reformy Trestného zákona a jej vplyvov hovorkyňa dodala, že vyhodnocovanie Európska komisia "dokončí včas".

Blanár hovorí o nepravdivých informáciách

Minister zahraničia a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer - SSD) na sociálnej sieti poprel tvrdenia prezentované Bloombergom.

"Proces tzv. mechanizmu kondicionality, ktorý môže iniciovať Európska komisia na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch porušenia právneho štátu v členskom štáte, má svoje jasné pravidlá, časové rámce aj priebeh, pričom nikdy nejde o jednostranné a vopred nediskutované rozhodnutie zo strany Európskej komisie," uviedol s tým, že eurokomisia formálne ani neformálne takýto krok neavizovala.

Dodal, že zástupcovia slovenského rezortu spravodlivosti sú v celej veci dlhodobo v intenzívnom kontakte s Európskou komisiou.

"Novelizácia príslušnej legislatívy bola okrem iného aj výsledkom ich konzultácií s Európskou komisiou a reagovala tiež na pripomienky, ktoré Komisia formulovala vo veci ochrany finančných záujmov Únie," konštatoval.

Zhruba 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov EÚ

"Akékoľvek potenciálne problémy s financovaním by predstavovali vážnu ranu pre tento členský štát EÚ, ktorý už teraz čelí problémom s nadmerným deficitom verejných financií," píše Bloomberg.

Z jedného z návrhov údajne vyplýva, že eurokomisia by v tomto prípade využila takzvaný mechanizmus podmienenosti. Ten EÚ umožňuje zmraziť financovanie členského štátu, pokiaľ vidí ohrozenie svojho príspevku. V tomto prípade by sa to dotýkalo celkovo 12,8 miliardy eur z kohéznych fondov pridelených Slovenskej republike.

Komisia tiež skúma možnosť získať späť celú alebo aspoň časť z 2,7 miliardy eur, ktoré Slovensko dostalo v rámci výdavkov EÚ na záchranu pred pandémiou COVID-19, spresnil anonymný zdroj portálu. Práve ÚŠP bola podmienkou na rozdeľovanie týchto poskytnutých financií.

Slovensko by sa tak stalo druhou krajinou, na ktorú sa vzťahuje mechanizmus podmienenosti EÚ po tom, čo blok zmrazil aj maďarské kohézne fondy vo výške 6,3 miliardy eur pre porušovanie princípov právneho štátu.

(max, tasr)

Minúta  |  

Exprezidentka Zuzana Čaputová bude najbližšie tri mesiace pôsobiť na Stanfordovej univerzite

Na jednej z najprestížnejších univerzít sveta bude bývalá hlava štátu viesť rozhovory o tom, ako oslabovať útoky na demokraciu.

"Prijala som ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity. Tento program ponúka univerzita každý rok vybraným lídrom a líderkám zo sveta," prezradila exprezidentka Čaputová pre denník Sme.

Ako uviedla ďalej, túto príležitosť si veľmi váži.

(let)

Minúta  |  

CNN: Ukrajinci čoraz častejšie dezertujú, velitelia ich už ani nenahlasujú

Televízia CNN hovorila so šiestimi ukrajinskými veliteľmi a dôstojníkmi, ktorí v okolí Pokrovsku bojujú alebo donedávna bojovali, prípadne dohliadali na jednotky.

Všetci šiesti uviedli, že dezercia a neposlušnosť sa stávajú rozšíreným problémom, najmä medzi novoprijatými vojakmi.

Dva a pol roka trvajúca ruská ofenzíva zdecimovala mnohé ukrajinské jednotky. Posily sú zriedkavé a niektorí vojaci sú vyčerpaní a demoralizovaní, konštatuje CNN.

„Nie všetci mobilizovaní vojaci opúšťajú svoje pozície, ale väčšina áno. Keď sem prídu noví chlapci, vidia, aké je to ťažké. Vidia veľa nepriateľských dronov, delostrelectva a mínometov,“ vysvetlil pre CNN jeden z veliteľov jednotky bojujúcej v Pokrovsku, ktorý požiadal o anonymitu.

„Raz idú na pozície, a ak prežijú, už sa nikdy nevrátia. Buď opustia svoje pozície, odmietnu ísť do boja, alebo sa snažia nájsť spôsob, ako odísť z armády,“ dodal.

Na rozdiel od tých, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na začiatku vojny, mnohí z nových regrútov nemali na výber. Povolali ich, keď na jar vstúpil do platnosti nový ukrajinský mobilizačný zákon a legálne nemôžu odísť, kým vláda nevyhlási demobilizáciu - alebo pokiaľ nedostanú špeciálne povolenie.

Problémy s disciplínou však zjavne začali oveľa skôr, tvrdí televízia s odvolaním sa na svedectvá vojakov. Ukrajina prešla počas minulej zimy a jari mimoriadne ťažkým obdobím. Mesiace meškania pri dodávaní americkej vojenskej pomoci do krajiny viedli ku kritickému nedostatku munície a veľkému poklesu morálky.

„Dni sú dlhé, žijú v zákope, v nepretržitej službe, a ak nemôžu strieľať, Rusi majú výhodu, počujú ich postupovať a vedia, že keby vystrelili, nestalo by sa to,“ povedal Andrij Horeckyj, ukrajinský vojenský dôstojník, ktorého jednotka teraz bojuje v Časiv Jare, ďalšom "horúcom" mieste na východnom fronte.

Serhij Cehotskyj, dôstojník 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády, pre CNN povedal, že jednotka sa snaží striedať vojakov každé tri až štyri dni. Drony, ktorých počet sa v priebehu vojny len zvýšil, však môžu byť príliš nebezpečné a nútia vojakov zostať na mieste dlhšie. „Rekord je 20 dní,“ povedal.

Len za prvé štyri mesiace roku 2024 začali prokurátori trestné stíhanie proti takmer 19-tisíc vojakom, ktorí podľa ukrajinského parlamentu buď opustili svoje pozície, alebo dezertovali. V obranných a bezpečnostných silách krajiny slúži viac ako milión Ukrajincov, hoci toto číslo zahŕňa všetkých vrátane ľudí pracujúcich v úradoch ďaleko od frontovej línie.

Viacerí velitelia však pre CNN uviedli, že mnohí dôstojníci dezercie a neospravedlnené absencie neohlásia, namiesto toho dúfajú, že sa im podarí presvedčiť vojakov, aby sa vrátili dobrovoľne, bez toho, aby im hrozil trest.

Tento prístup sa stal takým bežným, že Ukrajina zmenila zákon a dekriminalizovala dezerciu a neprítomnosť bez dovolenky, ak sa ich dotyčný dopustí prvýkrát.

Horeckyj pre CNN povedal, že tento krok mal zmysel. „Vyhrážky situáciu len zhoršia. Inteligentný veliteľ hrozby oddiali, alebo sa im dokonca vyhne,“ povedal.

(sab)

Minúta  |  

Spravodajské služby západných krajín varujú pred činnosťou ruských hackerov

Varovania sa týkajú najmä pred kybernetickou skupinou známej ako jednotka 29155, ktorá je súčasťou ruskej vojenskej rozviedky (GRU).

Nemecké orgány v pondelok uviedli, že táto skupina vykonala viacero hackerských útokov na štáty NATO a EÚ. Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) svoje varovanie vydal ešte v piatok spolu s partnerskými službami z USA, Kanady, Česka a ďalších štátov.

Ruskí hackeri z jednotky 29155 sú podľa odhadov napojení na 161. špecializované výcvikové centrum GRU a stoja za viacerými kybernetickými operáciami v Európe a vo svete. Americké tajné služby vyhodnotili, že jednotka 29155 je zodpovedná za sabotážne a špionážne operácie, ako aj za viaceré pokusy o atentát po celej Európe, píše Reuters.

Ofenzívne kybernetické operácie skupina údajne podniká najmenej od roku 2020. Spravodajské služby sa domnievajú, že cieľom jednotky 29155 je zhromažďovanie informácií na špionážne účely, poškodzovanie dobrej povesti zasiahnutých štátov prostredníctvom krádeží a následných cielených únikov citlivých informácií.

V zverejnenom dokumente tajné služby taktiež uvádzajú taktiky, techniky, postupy a analýzu škodlivého softvéru, ktorý jednotka 29155 využíva. Služby vydali aj odporúčania, ako sa útokom skupiny brániť.

Jednotku 29155 západné štáty obvinili z niekoľkých medzinárodných incidentov vrátane pokusu o otravu dvojitého agenta Sergeja Skripaľa v Británii v roku 2018, či výbuchu muničného skladu v českých Vrběticiach.

Pred aktivitami jednotky 29155 v piatok varovala aj Holandská vojenská spravodajská služba (MIVD), ktorá uviedla, že hackeri z tejto skupiny sa snažia získať prehľad o západnej vojenskej pomoci Ukrajine. Riaditeľ MIVD Peter Reesink zdôraznil, že sa zameriavajú na logistický sektor krajín, ktoré poskytujú pomoc Kyjevu.

(tasr)

Minúta  |  

Ďalší výhražný e-mail: Únos troch lietadiel, ktoré si to namieria aj na Prezidentský palác

Ako píše portál noviny.sk, výhražná správa zameraná na štátne budovy prišla v nedeľu vo večerných hodinách.

Lietadlá, ktoré sa spomínajú v e-maile by si to údajne mali okrem sídla prezidenta namieriť aj na Národnú radu či trnavskú železničnú stanicu. V správe sa spomína tiež teroristický útok z 11. septembra 2001.

Zdroje spomínaného portálu tvrdia, že polícia aj tajné služby už prijali viacero bezpečnostných opatrení.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.