Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislavské letisko sprísnilo pre výhražný e-mail bezpečnostné opatrenia

Letová prevádzka nie je obmedzená, prílety a odlety sú vybavované podľa letového poriadku.

hovorkyňa letiska Veronika Demovičová tiež ozrejmila, že rozsah opatrení nebudú z bezpečnostného hľadiska konkretizovať.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež František pricestoval do Východného Timoru

Hlava cirkvi začala tretiu etapu cesty po juhovýchodnej Ázii a Oceánii. V pondelok pápeža čakajú stretnutia s východotimorskými politikmi a diplomatmi.

Na Východný Timor v roku 1989 zavítal aj pápež Ján Pavol II., ale Františkova návšteva je prvá od získania nezávislosti v roku 2002 a koná sa tesne po 25. výročí referenda podporovaného OSN, ktoré pripravilo cestu k jeho nezávislosti od Indonézie.

Agentúra AP pripomenula, že počas 24 rokov indonézskej nadvlády bolo zabitých až 200-tisíc Východotimorčanov. Katolícka cirkev zohrala v boji za nezávislosť Východného Timoru významnú rolu.

Jej biskup Carlos Ximenes Belo v roku 1996 získal spolu s ikonou boja za nezávislosť Východného Timoru Josém Ramosom-Hortom, dnešným prezidentom krajiny, Nobelovu cenu za mier, ktorá im bola udelená za spravodlivé a mierové riešenie konfliktu.

V roku 2022 však Vatikán priznal, že v roku 2020 Bela potrestal za sexuálne zneužívanie chlapcov. Sankcie zahŕňali obmedzenia jeho pohybu a výkonu služby. Zakázaný mal aj kontakt s maloletými i so samotným Východným Timorom.

Napriek sankciám, ktoré Vatikán potvrdil aj minulý týždeň pred Františkovou cestou, mnohí ľudia vo Východnom Timore naďalej stoja za Belom a odmietajú či bagatelizujú tvrdenia obetí jeho zneužívania.

Spravodajská televízia CNN pripomenula, že František sa počas svojich ciest obvykle stretáva s obeťami zneužívania duchovnými. Hoci to nie je v oficiálnom programe jeho návštevy vo Východnom Timore, niektorí analytici uviedli, že ak by sa k zneužívaniu vyjadril aj teraz, vyslalo by to silný odkaz tým v regióne, ktorí svoj prípad zo strachu nenahlásili.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia v Košickom kraji preveruje vyhrážky voči kostolom

Polícia v Košickom kraji preveruje vyhrážky voči kostolom

"Situáciu máme pod kontrolou, v tejto súvislosti sme prijali bezpečnostné opatrenia, o výsledku ktorých budeme informovať," uviedla polícia.

Pre bombové vyhrážky policajti v piatok (6. 9.) uzavreli a prehľadali košický Dóm sv. Alžbety. V katedrále žiadnu výbušninu nenašli. Výhražný e-mail, ktorý sa objavil ten deň ráno, bol adresovaný cirkvi. Jeho obsah bol podobný, ako pri e-mailoch z predchádzajúcich dní adresovaných školám.

Bombové hrozby odsúdil aj predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober.

(tasr)

Minúta  |  

Bloomberg: EÚ pripravila návrh na pozastavenie eurofondov Slovensku. Eurokomisia to popiera

Návrh vypracovávaný Európskou úniou je podľa Bloombergu sankciou z dôvodu narúšania demokratických noriem Slovenskom. Vedenie Európskej komisie však na správu reaguje, že žiadne rozhodnutie prijaté nebolo.

Zdroje spomínaného portálu, ktoré sú oboznámené s problematikou tvrdia, že eurokomisia už pripravila rozhodnutie o spustení konania v súvislosti s rozhodnutím kabinetu premiéra Roberta Fica o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá dohliadala na niektoré korupčné kauzy týkajúce sa eurofondov. Hlavným dôvodom je okrem zrušenia špeciálnej prokuratúry aj celková novela Trestného zákona.

Proces je podľa portálu v počiatočnej fáze prípravy a bude si vyžadovať súhlas predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej.

Najvyšší výkonný orgán Únie popoludní vydal stanovisko, že nateraz neprijal žiadne rozhodnutie, ako ani žiadne rozhodnutie v tejto veci nečaká na politické schválenie.

Európska komisia zdôraznila, že situáciu ohľadne podmienenosti čerpania eurofondov posudzuje vždy osobitne v jednotlivých členských štátoch. "Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť," uviedla Komisia.

Zároveň však poznamenala, že nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa nariadenia o zablokovaní eurofondov, ak na to budú splnené podmienky.

Fico: O európske peniaze Slovensko nepríde, ale ešte bude veselo

Mohlo by Vás zaujímať Fico: O európske peniaze Slovensko nepríde, ale ešte bude veselo

"Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka 'Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva'. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený," spresnila hovorkyňa eurokomisie Veronica Favalliová.

V súvislosti s prebiehajúcou analýzou reformy Trestného zákona a jej vplyvov hovorkyňa dodala, že vyhodnocovanie Európska komisia "dokončí včas".

Blanár hovorí o nepravdivých informáciách

Minister zahraničia a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer - SSD) na sociálnej sieti poprel tvrdenia prezentované Bloombergom.

"Proces tzv. mechanizmu kondicionality, ktorý môže iniciovať Európska komisia na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch porušenia právneho štátu v členskom štáte, má svoje jasné pravidlá, časové rámce aj priebeh, pričom nikdy nejde o jednostranné a vopred nediskutované rozhodnutie zo strany Európskej komisie," uviedol s tým, že eurokomisia formálne ani neformálne takýto krok neavizovala.

Dodal, že zástupcovia slovenského rezortu spravodlivosti sú v celej veci dlhodobo v intenzívnom kontakte s Európskou komisiou.

"Novelizácia príslušnej legislatívy bola okrem iného aj výsledkom ich konzultácií s Európskou komisiou a reagovala tiež na pripomienky, ktoré Komisia formulovala vo veci ochrany finančných záujmov Únie," konštatoval.

Zhruba 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov EÚ

"Akékoľvek potenciálne problémy s financovaním by predstavovali vážnu ranu pre tento členský štát EÚ, ktorý už teraz čelí problémom s nadmerným deficitom verejných financií," píše Bloomberg.

Z jedného z návrhov údajne vyplýva, že eurokomisia by v tomto prípade využila takzvaný mechanizmus podmienenosti. Ten EÚ umožňuje zmraziť financovanie členského štátu, pokiaľ vidí ohrozenie svojho príspevku. V tomto prípade by sa to dotýkalo celkovo 12,8 miliardy eur z kohéznych fondov pridelených Slovenskej republike.

Komisia tiež skúma možnosť získať späť celú alebo aspoň časť z 2,7 miliardy eur, ktoré Slovensko dostalo v rámci výdavkov EÚ na záchranu pred pandémiou COVID-19, spresnil anonymný zdroj portálu. Práve ÚŠP bola podmienkou na rozdeľovanie týchto poskytnutých financií.

Slovensko by sa tak stalo druhou krajinou, na ktorú sa vzťahuje mechanizmus podmienenosti EÚ po tom, čo blok zmrazil aj maďarské kohézne fondy vo výške 6,3 miliardy eur pre porušovanie princípov právneho štátu.

(max, tasr)

Minúta  |  

Exprezidentka Zuzana Čaputová bude najbližšie tri mesiace pôsobiť na Stanfordovej univerzite

Na jednej z najprestížnejších univerzít sveta bude bývalá hlava štátu viesť rozhovory o tom, ako oslabovať útoky na demokraciu.

"Prijala som ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity. Tento program ponúka univerzita každý rok vybraným lídrom a líderkám zo sveta," prezradila exprezidentka Čaputová pre denník Sme.

Ako uviedla ďalej, túto príležitosť si veľmi váži.

(let)

Minúta  |  

CNN: Ukrajinci čoraz častejšie dezertujú, velitelia ich už ani nenahlasujú

Televízia CNN hovorila so šiestimi ukrajinskými veliteľmi a dôstojníkmi, ktorí v okolí Pokrovsku bojujú alebo donedávna bojovali, prípadne dohliadali na jednotky.

Všetci šiesti uviedli, že dezercia a neposlušnosť sa stávajú rozšíreným problémom, najmä medzi novoprijatými vojakmi.

Dva a pol roka trvajúca ruská ofenzíva zdecimovala mnohé ukrajinské jednotky. Posily sú zriedkavé a niektorí vojaci sú vyčerpaní a demoralizovaní, konštatuje CNN.

„Nie všetci mobilizovaní vojaci opúšťajú svoje pozície, ale väčšina áno. Keď sem prídu noví chlapci, vidia, aké je to ťažké. Vidia veľa nepriateľských dronov, delostrelectva a mínometov,“ vysvetlil pre CNN jeden z veliteľov jednotky bojujúcej v Pokrovsku, ktorý požiadal o anonymitu.

„Raz idú na pozície, a ak prežijú, už sa nikdy nevrátia. Buď opustia svoje pozície, odmietnu ísť do boja, alebo sa snažia nájsť spôsob, ako odísť z armády,“ dodal.

Na rozdiel od tých, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na začiatku vojny, mnohí z nových regrútov nemali na výber. Povolali ich, keď na jar vstúpil do platnosti nový ukrajinský mobilizačný zákon a legálne nemôžu odísť, kým vláda nevyhlási demobilizáciu - alebo pokiaľ nedostanú špeciálne povolenie.

Problémy s disciplínou však zjavne začali oveľa skôr, tvrdí televízia s odvolaním sa na svedectvá vojakov. Ukrajina prešla počas minulej zimy a jari mimoriadne ťažkým obdobím. Mesiace meškania pri dodávaní americkej vojenskej pomoci do krajiny viedli ku kritickému nedostatku munície a veľkému poklesu morálky.

„Dni sú dlhé, žijú v zákope, v nepretržitej službe, a ak nemôžu strieľať, Rusi majú výhodu, počujú ich postupovať a vedia, že keby vystrelili, nestalo by sa to,“ povedal Andrij Horeckyj, ukrajinský vojenský dôstojník, ktorého jednotka teraz bojuje v Časiv Jare, ďalšom "horúcom" mieste na východnom fronte.

Serhij Cehotskyj, dôstojník 59. samostatnej motorizovanej pešej brigády, pre CNN povedal, že jednotka sa snaží striedať vojakov každé tri až štyri dni. Drony, ktorých počet sa v priebehu vojny len zvýšil, však môžu byť príliš nebezpečné a nútia vojakov zostať na mieste dlhšie. „Rekord je 20 dní,“ povedal.

Len za prvé štyri mesiace roku 2024 začali prokurátori trestné stíhanie proti takmer 19-tisíc vojakom, ktorí podľa ukrajinského parlamentu buď opustili svoje pozície, alebo dezertovali. V obranných a bezpečnostných silách krajiny slúži viac ako milión Ukrajincov, hoci toto číslo zahŕňa všetkých vrátane ľudí pracujúcich v úradoch ďaleko od frontovej línie.

Viacerí velitelia však pre CNN uviedli, že mnohí dôstojníci dezercie a neospravedlnené absencie neohlásia, namiesto toho dúfajú, že sa im podarí presvedčiť vojakov, aby sa vrátili dobrovoľne, bez toho, aby im hrozil trest.

Tento prístup sa stal takým bežným, že Ukrajina zmenila zákon a dekriminalizovala dezerciu a neprítomnosť bez dovolenky, ak sa ich dotyčný dopustí prvýkrát.

Horeckyj pre CNN povedal, že tento krok mal zmysel. „Vyhrážky situáciu len zhoršia. Inteligentný veliteľ hrozby oddiali, alebo sa im dokonca vyhne,“ povedal.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.