Preskočiť na obsah
  |  

Požiar v lokalite Biely kríž v Bratislave uhasili v pondelok nadránom

Zasiahol územie s rozlohou viac ako 8,5 hektára. Príčina vzniku a výška vzniknutej škody sú v štádiu vyšetrovania.

"Hasičom sa požiar podarilo lokalizovať približne o 22.00 h. Zasahujúci hasiči následne vyhľadávali a dohášali skryté ohniská. Po nočnom monitoringu požiariska bol požiar zlikvidovaný dnes nadránom," priblížil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave Štefan Koči.

Pri udalosti zasahovali príslušníci hasiči z Bratislavy a Pezinka s 12 kusmi hasičskej techniky a zároveň dobrovoľní hasiči z obce Stupava, bratislavských mestských častí Záhorská Bystrica, Ružinov, Petržalka, Devín, Rača, Rusovce, Podunajské Biskupice, Devínska Nová Ves a Dúbravka, zo Svätého Jura, Ivanky pri Dunaji, Rovinky, Pezinka a Mosta pri Bratislave s 20 kusmi hasičskej techniky.

(tasr)

    

  |  

Raši: Šanca, že Andrej Danko bude predseda parlamentu, je nateraz nulová

Líder SNS Andrej Danko nebude predsedom Národnej rady SR a ani ním nemôže byť. V pondelok to uviedol minister investícií Richard Raši (Hlas), ktorý zdôraznil, že Hlas trvá na napĺňaní koaličnej zmluvy.

"Tento post patrí strane Hlas a my sa s ním nechystáme obchodovať," uviedol Raši, ktorý reagoval aj na vyjadrenia SNS i víkendové slová predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer), podľa ktorého to vyzerá tak, že "buď bude predsedom parlamentu Andrej Danko, alebo ním ostane Peter Žiga".

Raši apeloval, aby sa koaličné strany vrátili k napĺňaniu koaličnej zmluvy a prípadné problémy a názorové konfrontácie si riešili medzi sebou na koaličnej rade, nie odkazovaním si cez médiá.

Raši v tejto súvislosti pripomenul význam strany Hlas pre súčasnú koalíciu. "Nevznikla by, ak by k nej nepristúpila strana Hlas," deklaroval.

Je si vedomý toho, že post predsedu Národnej rady by sa mal vyriešiť čo najskôr, nemyslí si však, že sa uzavrie na septembrovej schôdzi parlamentu.

Koalícia sa stále nedohodla na novom predsedovi NR SR. Post je neobsadený od apríla, keď zvíťazil Peter Pellegrini v prezidentských voľbách. Podľa koaličnej zmluvy patrí miesto Hlasu, ktorý na tento post nominoval Rašiho.

Mohlo by Vás zaujímať Danko chcel najviac a nezískal nič

(tasr)

  |  

Bratislavské letisko sprísnilo pre výhražný e-mail bezpečnostné opatrenia

Letová prevádzka nie je obmedzená, prílety a odlety sú vybavované podľa letového poriadku.

hovorkyňa letiska Veronika Demovičová tiež ozrejmila, že rozsah opatrení nebudú z bezpečnostného hľadiska konkretizovať.

(tasr)

  |  

Pápež František pricestoval do Východného Timoru

Hlava cirkvi začala tretiu etapu cesty po juhovýchodnej Ázii a Oceánii. V pondelok pápeža čakajú stretnutia s východotimorskými politikmi a diplomatmi.

Na Východný Timor v roku 1989 zavítal aj pápež Ján Pavol II., ale Františkova návšteva je prvá od získania nezávislosti v roku 2002 a koná sa tesne po 25. výročí referenda podporovaného OSN, ktoré pripravilo cestu k jeho nezávislosti od Indonézie.

Agentúra AP pripomenula, že počas 24 rokov indonézskej nadvlády bolo zabitých až 200-tisíc Východotimorčanov. Katolícka cirkev zohrala v boji za nezávislosť Východného Timoru významnú rolu.

Jej biskup Carlos Ximenes Belo v roku 1996 získal spolu s ikonou boja za nezávislosť Východného Timoru Josém Ramosom-Hortom, dnešným prezidentom krajiny, Nobelovu cenu za mier, ktorá im bola udelená za spravodlivé a mierové riešenie konfliktu.

V roku 2022 však Vatikán priznal, že v roku 2020 Bela potrestal za sexuálne zneužívanie chlapcov. Sankcie zahŕňali obmedzenia jeho pohybu a výkonu služby. Zakázaný mal aj kontakt s maloletými i so samotným Východným Timorom.

Napriek sankciám, ktoré Vatikán potvrdil aj minulý týždeň pred Františkovou cestou, mnohí ľudia vo Východnom Timore naďalej stoja za Belom a odmietajú či bagatelizujú tvrdenia obetí jeho zneužívania.

Spravodajská televízia CNN pripomenula, že František sa počas svojich ciest obvykle stretáva s obeťami zneužívania duchovnými. Hoci to nie je v oficiálnom programe jeho návštevy vo Východnom Timore, niektorí analytici uviedli, že ak by sa k zneužívaniu vyjadril aj teraz, vyslalo by to silný odkaz tým v regióne, ktorí svoj prípad zo strachu nenahlásili.

(tasr)

  |  

Polícia v Košickom kraji preveruje vyhrážky voči kostolom

Polícia v Košickom kraji preveruje vyhrážky voči kostolom

"Situáciu máme pod kontrolou, v tejto súvislosti sme prijali bezpečnostné opatrenia, o výsledku ktorých budeme informovať," uviedla polícia.

Pre bombové vyhrážky policajti v piatok (6. 9.) uzavreli a prehľadali košický Dóm sv. Alžbety. V katedrále žiadnu výbušninu nenašli. Výhražný e-mail, ktorý sa objavil ten deň ráno, bol adresovaný cirkvi. Jeho obsah bol podobný, ako pri e-mailoch z predchádzajúcich dní adresovaných školám.

Bombové hrozby odsúdil aj predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober.

(tasr)

  |  

Bloomberg: EÚ pripravila návrh na pozastavenie eurofondov Slovensku. Eurokomisia to popiera

Návrh vypracovávaný Európskou úniou je podľa Bloombergu sankciou z dôvodu narúšania demokratických noriem Slovenskom. Vedenie Európskej komisie však na správu reaguje, že žiadne rozhodnutie prijaté nebolo.

Zdroje spomínaného portálu, ktoré sú oboznámené s problematikou tvrdia, že eurokomisia už pripravila rozhodnutie o spustení konania v súvislosti s rozhodnutím kabinetu premiéra Roberta Fica o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá dohliadala na niektoré korupčné kauzy týkajúce sa eurofondov. Hlavným dôvodom je okrem zrušenia špeciálnej prokuratúry aj celková novela Trestného zákona.

Proces je podľa portálu v počiatočnej fáze prípravy a bude si vyžadovať súhlas predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej.

Najvyšší výkonný orgán Únie popoludní vydal stanovisko, že nateraz neprijal žiadne rozhodnutie, ako ani žiadne rozhodnutie v tejto veci nečaká na politické schválenie.

Európska komisia zdôraznila, že situáciu ohľadne podmienenosti čerpania eurofondov posudzuje vždy osobitne v jednotlivých členských štátoch. "Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť," uviedla Komisia.

Zároveň však poznamenala, že nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa nariadenia o zablokovaní eurofondov, ak na to budú splnené podmienky.

"Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka 'Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva'. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený," spresnila hovorkyňa eurokomisie Veronica Favalliová.

V súvislosti s prebiehajúcou analýzou reformy Trestného zákona a jej vplyvov hovorkyňa dodala, že vyhodnocovanie Európska komisia "dokončí včas".

Blanár hovorí o nepravdivých informáciách

Minister zahraničia a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer - SSD) na sociálnej sieti poprel tvrdenia prezentované Bloombergom.

"Proces tzv. mechanizmu kondicionality, ktorý môže iniciovať Európska komisia na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch porušenia právneho štátu v členskom štáte, má svoje jasné pravidlá, časové rámce aj priebeh, pričom nikdy nejde o jednostranné a vopred nediskutované rozhodnutie zo strany Európskej komisie," uviedol s tým, že eurokomisia formálne ani neformálne takýto krok neavizovala.

Dodal, že zástupcovia slovenského rezortu spravodlivosti sú v celej veci dlhodobo v intenzívnom kontakte s Európskou komisiou.

"Novelizácia príslušnej legislatívy bola okrem iného aj výsledkom ich konzultácií s Európskou komisiou a reagovala tiež na pripomienky, ktoré Komisia formulovala vo veci ochrany finančných záujmov Únie," konštatoval.

Zhruba 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov EÚ

"Akékoľvek potenciálne problémy s financovaním by predstavovali vážnu ranu pre tento členský štát EÚ, ktorý už teraz čelí problémom s nadmerným deficitom verejných financií," píše Bloomberg.

Z jedného z návrhov údajne vyplýva, že eurokomisia by v tomto prípade využila takzvaný mechanizmus podmienenosti. Ten EÚ umožňuje zmraziť financovanie členského štátu, pokiaľ vidí ohrozenie svojho príspevku. V tomto prípade by sa to dotýkalo celkovo 12,8 miliardy eur z kohéznych fondov pridelených Slovenskej republike.

Komisia tiež skúma možnosť získať späť celú alebo aspoň časť z 2,7 miliardy eur, ktoré Slovensko dostalo v rámci výdavkov EÚ na záchranu pred pandémiou COVID-19, spresnil anonymný zdroj portálu. Práve ÚŠP bola podmienkou na rozdeľovanie týchto poskytnutých financií.

Slovensko by sa tak stalo druhou krajinou, na ktorú sa vzťahuje mechanizmus podmienenosti EÚ po tom, čo blok zmrazil aj maďarské kohézne fondy vo výške 6,3 miliardy eur pre porušovanie princípov právneho štátu.

(max, tasr)