Preskočiť na obsah
  |  

Verdikt o Šimečkovi zrejme padne až na budúci týždeň

Parlament aj po 22.00 pokračoval v diskusii o odvolaní lídra PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu.

Mimoriadna schôdza sa začala vo štvrtok ráno krátko po 9.00. Do rozpravy sa prihlásilo viac ako štyridsať poslancov.

Očakáva sa, že hlasovanie o Šimečkovi sa udeje až na budúci týždeň. V piatok majú poslanci naplánovaný iný program.

(tod)





  |  

Trump vylúčil ďalšiu debatu s Harrisovou

Bývalý americký prezident a nominant republikánov na post prezidenta Donald Trump vylúčil vo štvrtok ďalšiu debatu so svojou demokratickou rivalkou Kamalou Harrisovou pred novembrovými voľbami.

"Nebude nijaká tretia debata!" napísal Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

V utorok sa uskutočnila prvá a možno jediná predvolebná debata oboch kandidátov. Vysielala ju televízia ABC a k obrazovkám prilákala približne 67,1 milióna divákov, vyplýva z údajov spoločnosti Nielsen.

Trump vo svojom príspevku tvrdí, že prieskumy naznačujú jeho výhru v debate. Reuters však upozorňuje, že viacero prieskumov naznačuje opak a respondenti v nich považujú výkon Harrisovej za lepší. Podľa prieskumov si tiež 54 percent registrovaných voličov myslí, že jedna predvolebná debata Trumpa a Harrisovej stačí, zatiaľ čo 46 percent opýtaných by chcelo aj druhú.

Republikán Trump absolvoval v júni debatu so súčasným americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý krátko na to odstúpil zo súboja o prezidentský post. Po Bidenovom slabom výkone totiž stratila časť jeho kolegov z Demokratickej strany vieru v jeho schopnosť poraziť Trumpa v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia 5. novembra.

(tasr)

  |  

Po debate prezidentských kandidátov vedie podľa prieskumu Kamala Harrisová

Republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa predbehla podľa agentúry Ipsos o päť percentuálnych bodov.

Z opýtaných registrovaných voličov 47 percent po utorkovej debate uviedlo, že by volili Harrisovú. Republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa by volilo 42 percent opýtaných. Ide iba o mierny nárast v podpore Harrisovej, ktorá v prieskume Ipsosu z konca augusta viedla o štyri percentuálne body.

Harrisová je však podľa prieskumu jasnou víťazkou debaty, čo potvrdilo až 53 percent respondentov, pričom iba 24 percent z nich za víťaza označilo exprezidenta Trumpa. Ide už o druhý prieskum, v ktorom respondenti uviedli, že víťazom debaty je súčasná viceprezidentka.

Harrisová počas debaty viackrát postavila Trumpa do defenzívy, pričom spochybnila jeho spôsobilosť vykonávať prezidentskú funkciu a poukázala na jeho trestné stíhania.

Na prieskume participovalo 1 690 Američanov v celej krajine. Debatu, ktorú zorganizovala televízna stanica ABC News, sledovalo 67,1 milióna divákov.

Voľby nového šéfa Bieleho domu, v ktorých sa očakáva tesný súboj, sa budú konať 5. novembra.

(tasr)

  |  

Izraelský premiér tvrdí, že je potrebné zatlačiť na Hamas, aby prijal novú dohodu o prímerí

Benjamin Netanjahu to uviedol vo štvrtok v reakcii na vyhlásenie hnutia Hamas, že je ochotné prijať prímerie len bez nových podmienok.

"Hamas sa snaží zakryť fakt, že je stále proti dohode o prepustení rukojemníkov a blokuje ju," uviedol Netanjahu vo vyhlásení.

Izrael podľa Netanjahua prijal najnovší návrh dohody, zatiaľ čo Hamas ho "odmietol a dokonca chladnokrvne zabil" šesť izraelských rukojemníkov. "Svet musí požadovať, aby Hamas okamžite prepustil našich rukojemníkov," uviedol premiér.

Tím vyjednávačov Hamasu sa v stredu stretol s katarskými a egyptskými sprostredkovateľmi v Dauhe a zopakoval, že je pripravený implementovať okamžité prímerie s Izraelom v Pásme Gazy na základe predchádzajúceho návrhu Spojených štátov bez nových podmienok od akejkoľvek strany. Uviedol to Hamas vo vyhlásení.

Izraelu a Hamasu sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dohodu o ukončení 11 mesiacov trvajúcej vojny v Pásme Gazy. Obe strany sa navzájom obviňujú z predkladania nových požiadaviek, ktoré dohodu blokujú. Problematické záležitosti zahŕňajú kontrolu nad takzvanom Filadelfským koridorom, úzkym pásom územia medzi Egyptom a Gazou, ako aj prepustenie niektorých palestínskych väzňov.

Pôvodný návrh dohody, ktorý predložil v máji americký prezident Joe Biden, zahŕňal trojfázové prímerie vrátane prepustenia izraelských a zahraničných rukojemníkov.

(tasr)

  |  

Musí sa dodržiavať rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok stretol s hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karimom Khanom. Rokovali o tom, ako vymôcť medzinárodné zatykače ICC na ruských predstaviteľov pre vojnové zločiny na Ukrajine.

"Je nevyhnutné dodržiavať Rímsky štatút a zabezpečiť, aby sa rozhodnutia súdov o zatykačoch na ruských vojnových zločincov neignorovali," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

ICC vydal v marci 2023 zatykač na Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Putin začiatkom septembra navštívil Mongolsko, ktoré uznáva jurisdikciu ICC. Za normálnych okolností by malo preto Putina zatknúť a vydať. To sa však nestalo. Išlo o prvú návštevu ruského lídra v krajine, ktorá je zmluvnou stranou ICC.

V tejto súvislosti preto Ukrajina vo štvrtok Mongolsku adresovala demarš. V diplomatickej praxi ide o vyjadrenie nesúhlasného postoja voči postupu vlády, ktorej je adresovaný.

Kyjev v ňom mongolským diplomatom vyjadril "hlboké znepokojenie" nad rozhodnutím nezatknúť ruského prezidenta. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny tiež uviedlo, že tento krok bude mať dopad na bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami.

(tasr)

  |  

Stoltenberg by sa mohol stať predsedom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie

Súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg skončí na poste 1. októbra. Šíria sa správy o jeho možnej novej pozícii.

Prvé správy na túto tému sa objavili v týždenníku Politico a v nemeckej mediálnej spoločnosti Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND) a zatiaľ neexistuje žiadne oficiálne potvrdenie týchto správ. Hovorca Mníchovskej bezpečnostnej konferencie DPA odkázal, že personálne otázky v zásade nekomentuje.

K tejto možnosti sa nevyjadrila ani Severoatlantická aliancia, na čele ktorej stojí Stoltenberg od roku 2014. Viackrát predlžovaný mandát mu vyprší 1. októbra, keď ho vo funkcii nahradí bývalý holandský premiér Mark Rutte.

Podľa DPA sa očakáva, že Stoltenberg, bývalý dvojnásobný nórsky premiér a dlhoročný šéf Aliancie, prevezme úlohu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) po jej zasadnutí vo februári 2025. Ak sa jeho nominácia potvrdí, bude prvým predsedom najväčšej svetovej konferencii o zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorý nepochádza z Nemecka.
MSC bola založená v roku 1963. Odvtedy sa každý február v metropole Bavorska stretávajú vysokopostavení politickí predstavitelia a analytici, aby diskutovali o otázkach medzinárodnej bezpečnosti.

Súčasným prezidentom MSC je bývalý nemecký veľvyslanec pri OSN (v rokoch 2017 až 2021) Christoph Heusgen, ktorý bol tiež zahraničnopolitickým poradcom kancelárky Angely Merkelovej. Vedenie MSC prevzal od Wolfganga Ischingera v roku 2022. Ischinger je predsedom nadačnej rady MSC, ktorú založil v roku 2011. Stoltenberga označil za "najlepšiu voľbu“ na tento post, citoval jeho slová Redaktionsnetzwerk Deutschland.

(tasr)