Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili 29 dronov, ktoré Ukrajina vypustila v noci na nedeľu smerom na sedem oblastí v Rusku, uviedlo ministerstvo obrany v Moskve.
Ukrajinské vzdušné sily medzičasom informovali o zničení jednej rakety a desiatich dronov vypálených Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Nad ruskou Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou bolo zničených 15 bezpilotných lietadiel. Zo zvyšných 14 dronov ruské systémy podľa ministerstva zostrelili päť nad Kurskou oblasťou, štyri nad Smolenskou oblasťou, dva nad Oriolskou a po jednom nad Belgorodskou, Kalužskou a Rostovskou oblasťou.
Z ruských regiónov bezprostredne nehlásili žiadne zranenia ani škody spôsobené pádom zničených dronov.
Gubernátor Smolenskej oblasti Vasilij Anochin podľa stanice BBC v aplikácii Telegram informoval o odrazení útoku iba dvoch ukrajinských bezpilotných lietadiel. V dôsledku padajúcich trosiek podľa neho nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám.
Na Telegrame sa však objavili aj správy, že po útoku v Smolenskej oblasti videli ľudia veľký požiar. Tieto informácie sa bezprostredne nedali nezávisle overiť.
Rusi v noci na nedeľu vykonali dva útoky na ukrajinské mesto Charkov, uviedol oblastný gubernátor Oleh Synehubov. Na mesto podľa neho zhodili najmenej dve riadené bomby, v dôsledku čoho vypukol požiar vo vzdelávacej inštitúcii. Po zásahu bolo poškodené aj zasklenie budovy polikliniky v jednej zo štvrtí Charkova.
Ukrajinská armáda na Telegrame uviedla, že Rusi vypustili dve balistické rakety Iskander-M a jednu leteckú raketu Ch-59 smerom na Odeskú oblasť.
Raketu Ch-59, ako aj desať zo 14 bezpilotných lietadiel, sa podľa armády podarilo zostreliť. Nespresnila, čo sa stalo s raketami Iskander-M a či v dôsledku útoku došlo k nejakým škodám. Systémy protivzdušnej obrany podľa nej fungovali v Dnepropetrovskej, Poltavskej, Sumskej aj Mykolajivskej oblasti.
Sídlisko Kateřinky, ktoré sa nachádza v severovýchodnej časti mesta Opava, je zalievané vodou z rovnomennej rieky.
Hasiči tam jazdia na člnoch a pomáhajú zachraňovať ľudí, ktorí doteraz neodišli, informuje denník novinky.
„Voda do priestorov sídliska Kateřinky tečie z dvoch zdrojov. Na mieste sú už aj hasiči s člnmi. Pomáhajú zachraňovať obyvateľov,“ povedal hovorca mesta Opava Roman Konečný.
Mesto má k dispozícii aj policajné hliadky v oblastiach, kde je nariadená evakuácia. „Teraz tam máme 48 policajtov. Obchádzajú aj domy a zvonia tam, kde sa napríklad na spodnom poschodí svietia,“ dodal Konečný.
V Čadci stále bojujú s vodou, hoci hladina Kysuce klesla o meter. V Stupave sa situácia už nezhoršuje. Centrum Bratislavy by nemalo byť ohrozené záplavami.
Riziko povodní z trvalého dažďa hrozí v nedeľu vo viacerých okresoch na Slovensku. Výstrahy tretieho stupňa pred povodňami aktuálne platia pre okresy Pezinok, Trnava, Žilina - povodie rieky Rajčanka, Kysucké Nové Mesto, Čadca. Rovnako platia pre Skalicu, Senicu, Myjavu, Malacky a Bratislavu. Slovenský hydrometeorologický ústav o tom informuje na svojom webe.
Pre Skalicu, Senicu, Myjavu a Malacky tiež platia najvyššie výstrahy pred dažďom. S dažďom treba počítať aj v celom Bratislavskom, Banskobystrickom, Trenčianskom, Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji. Rovnako v okresoch Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves, Kežmarok, Levoča, Poprad a Stará Ľubovňa, kde platia výstrahy prvého až tretieho stupňa.
V Šaštíne platí mimoriadna situácia, v Kútoch tretí stupeň povodňovej aktivity
V meste Šaštín-Stráže (okres Senica) platí od nedeľného rána až do odvolania mimoriadna situácia. V obci Kúty zas vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity (SPA). Samosprávy o tom informovali na svojom webe.
Mesto Šaštín-Stráže vyhlásilo mimoriadnu situáciu "z dôvodu bezprostredného ohrozenia životov, zdravia a majetku pôsobením pretrvávajúcich výdatných dažďov, silných nárazových vetrov a dosiahnutia hladiny rieky Myjava, úroveň tretieho stupňa povodňovej aktivity".
Kúty informovali, že prišlo k zaplaveniu viacerých častí obce, miestnych komunikácií a priestorov základnej školy. "Vyhlásenie tretieho stupňa povodňovej aktivity bolo podmienené nepriaznivou meteorologickou a hydrometeorologickou situáciou v obci," dodala samospráva.
V okolí Čadce boli ohrozené mosty
Mesto Čadca na sociálnej sieti informovalo, že hladina rieky Kysuca dosiahla o tretej ráno výšku 2,5 metra. Od 04.30 bola rieka v časti Bukov vyliata na miestnu komunikáciu. Radnica uviedla, že v mestskej časti Horelica boli ohrozené výškou rieky oba mosty. Rieka sa čiastočne vyliala pri betonárni a na ďalších miestach identifikovaných povodňovou komisiou mesta. Ide o časť Milošová a záhrady rodinných domov.
"Priebežne zasadá krízový štáb mesta aj okresu. Situáciu stále monitorujeme. Pre prípad evakuácie je pripravený objekt ubytovne v športovej hale," konkretizovala samospráva s tým, že zásahy vykonávajú podľa aktuálnych pokynov a priorít.
Množstvo vody v rieke Kysuca označil starosta obce za obrovské. Do záchranných prác boli zapojené všetky dostupné zložky aj technika.
Hladina Kysuce už klesá
Veľká voda napáchala v nedeľu v Čadci aj značné škody na majetku. Bude to mať vplyv na režim fungovania škôl, spojov prímestskej dopravy aj života v meste vôbec. Na sociálnej sieti o tom informovala čadčianska radnica. Hladina rieky Kysuca zatiaľ poklesla o viac ako jeden meter a ďalej klesá.
"Mostné prepojenia budú plné sfunkčnené až na základe stanovísk statika. Zasiahnuté ničivými živlom boli aj priemyselné areály, čo bude mať vplyv na riadne fungovanie celého mesta," poznamenali z radnice.
Podľa stanoviska odborníkov mesto postihla 50-ročná voda. Podobné povodne v Čadci zaznamenali v roku 1997. "Hoci v rámci Kysúc bola Čadca postihnutá povodňou najviac, v tejto situácii sa prejavila solidarita mnohých obcí nášho okresu, ktoré poskytli dobrovoľné hasičské zbory na pomoc pri odstraňovaní škôd," vyzdvihlo mesto.
Keďže pri povodni došlo k prieniku splaškovej vody do okolitej pôdy, radnica upozorňuje obyvateľov na možnú kontamináciu studní, pôdy a úrody v záhradách. "O všetkých ďalších opatreniach, ktoré sa týkajú čo najrýchlejšieho návratu mesta k normálnemu životu, budeme informovať," dodali z radnice.
V okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto stále platí tretí stupeň hydrologickej výstrahy. Podľa meraní hydrometeorológov dosahuje aktuálny stav rieky Kysuca v Čadci 2,5 metra, v Kysuckom Novom Meste tri metre.
Stupava vyhlásila tretí stupeň povodňovej aktivity potom, ako zaplavilo park a vyplavilo potok
Mesto Stupava v okrese Malacky vyhlásilo od nedele tretí stupeň povodňovej aktivity. Bol zaplavený Kaštieľsky park, Stupavský potok sa vyplavil v kritických úsekoch, ktoré už ohrozujú rodinné domy.
"Hrozí riziko prevalenia vôd na Hlavnú ulicu a ďalšie centrálne komunikácie mesta," uviedlo mesto, ktoré zároveň ubezpečilo obyvateľov, že eviduje všetky nahlásené podnety. "Vzhľadom na mimoriadne vážnu situáciu prosíme o trpezlivosť pri ich kontrole a vybavovaní. Podnety sú vyhodnocované a priorizované podľa dostupných kapacít," podotkla samospráva.
Z dôvodu zhoršenej povodňovej situácie platí v meste až do odvolania zákaz vstupu do všetkých parkov. "Tento zákaz sa týka Kaštieľskeho parku, Malého parku aj Veľkého parku," doplnilo mesto.
Okrem Kaštieľskeho parku sú zaplavené aj viaceré nižšie položené ulice. "Aktuálne sú zaplavené a neprejazdné najmä ulice Záhradná, Agátová, Marcheggská, Bitúnková, Nová, Medzipotočná, Líščia, Park, Barónové, Mlynská, Budovateľská a Železničná. Zaplavená a uzavretá je aj časť Hlavnej ulice v okolí parku a mestského úradu," informovalo mesto.
Zaplavená ulica v Stupave 15. septembra 2024. Foto: TASR / Jaroslav Novák
Mesto v dopoludňajších hodinách požiadalo všetkých obyvateľov, aby si pripravili evakuačnú batožinu pre prípad núdze a vyzvania na riadenú evakuáciu, ktorú samospráva nemôže zatiaľ vylúčiť. Batožina v prípade dospelej osoby nesmie presiahnuť 25 kilogramov, v prípade dieťaťa 15 kilogramov. Dovolených je aj maximálne päť kilogramov príručnej batožiny.
V okrese Malacky bojuje s vodou viac obcí
Nadránom sa vylial z koryta potok Močiarka v obci Láb v okrese Malacky. Zaplavilo okolité polia a najbližšie domy. Obec na sociálnej sieti priblížila, že ráno sa podarilo potok uvoľniť a hladina mierne klesla. "Situácia je pod kontrolou a naďalej ju monitorujeme," podotkla.
Nepriaznivá situácia je v obci Pernek v okrese Malacky, kde už v sobotu vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Starosta Martin Ledník uviedol, že veľa miest v obci zaplavila voda. Pod vodou sú napríklad cesty a záhrady.
Rieka Myjava sa vyliala z koryta
Na území mesta Myjava a priľahlých častiach Turej Lúky stúpajú na rieke Myjava a všetkých jej prítokoch vodné hladiny a vylievajú sa z koryta.
Mesto pristúpilo k vyhláseniu tretieho stupňa povodňovej aktivity. "Dochádza ku škodám na majetku, voda zaplavuje cesty a preteká cez premostenia," priblížilo mesto na svojom webe. Tretí stupeň povodňovej aktivity platí v nedeľu od 7.00 h.
V Radošovciach hasiči odčerpávajú vody, najmenej 50 domov hlási problémy so zaplavením
Zo zaplavených domov intenzívne odčerpávajú vodu desiatky členov dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) obce. "Zasiahnuté sú domy najmä v spodnej časti obce. Počet zaplavených domov bude stúpať. Voda intenzívne steká po uliciach," povedal pre TASR predseda DHZ Radošovce Martin Daniška.
Voda steká aj zo susedného vyššie položeného Koválovca, ktorý sa nachádza tri kilometre od Radošoviec. Rovnako v Koválovci, najmenšej obci na Záhorí, od rána hasiči intenzívne odčerpávajú vodu zo zaplavených domov a pivníc. V tejto lokalite naďalej intenzívne prší.
Zaplavený dom v obci Radošovce. Foto: TASR / Ondrej Hercegh
V obci Koválovec na Záhorí sa vylial potok, niekoľko domov zaplavilo
V obci Koválovec v okrese Skalica, spôsobili masy vody stekajúce z polí a hôr do dediny, že sa nadránom vylial v spodnej časti obce potok.
Zároveň dažďová voda tečúca z vrchu obce zaplavila viacero pivníc a domov. Starosta obce Patrik Renováček informoval, že úplne zaplavené sú štyri domy a viaceré majú kompletne zaplavený dvor a pivnice.
Pezinok hlási výpadky elektriny a vyhlásil tretí stupeň povodňovej aktivity
Komplikácie pre nepriaznivé počasie hlási aj mesto Pezinok v Bratislavskom kraji. V noci sa vylial potok na severe. "Voda zaplavila garáže, na ulici dona Sandtnera zasa zaplavila parkovisko," priblížilo mesto s tým, že hrozí aj vyliatie potoka na juhu.
Evidovalo množstvo problémov s výpadkom elektriny. Ľuďom odporučilo sledovať stránku elektrární. Deklarovalo, že situáciu neustále monitorujú.
Na Ulici dona Sandtnera bol zaplavený aj bytový dom. "Vyzývame držiteľov a užívateľov motorových vozidiel na ich preparkovanie pri potoku Blatina v Pezinku a Rakovom potoku v Grinave z dôvodu ochrany majetku a v prípade potreby zabezpečenia prístupu pre záchranné zložky," podotklo mesto.
Taraba: Centrum Bratislavy by malo byť pred povodňami ochránené
Centrum Bratislavy by malo byť pred povodňami ochránené. Vyhlásil to šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) s tým, že do večera sa majú pri rieke Dunaj postaviť zábrany.
"Od pondelka (16. 9.) začne kulminovať Dunaj do utorka. Tým, že stihneme v nedeľu do 20.00 h postaviť zátarasy a hrádze vo všetkých slabých bodoch, ochránime aj centrum Bratislavy, pretože všetko by sa vylialo na Šafárikove námestie," povedal na nedeľňajšom brífingu.
Minister vyzdvihol pripravenosť štátu na súčasnú situáciu. Tá je vďaka tomu podľa jeho slov pod kontrolou. Problém by podľa neho mohol nastať vtedy, ak by vypadli nejaké turbíny na vodnom diele v Gabčíkove.
V sobotu večer začala pre extrémne zrážky pretekať priehradná nádrž v dedine Międzygórze v pohorí Králický Sněžník.
Miestne úrady tvrdia, že situácia je kritická a okolité obce sú už evakuované. Podľa Krajského vodohospodárskeho úradu vo Vroclavi voda na priehrade stále preteká. Okolie je už úplne neprejazdné, uvádza server onet.pl na sieti X.
Priehrada je vysoká až 29 metrov a jej nádrž obsiahne takmer milión metrov kubických vody. Podobná situácia nastala aj v roku 1997, kedy sa voda tiež preliala cez hrádzu.
Nemecko už zaviedlo kontroly na niektorých hraničných priechodoch, vrátane hraníc s Poľskom a od pondelka sa rozšíria aj na Luxembursko, Belgicko, Holandsko a Dánsko.
"Každý, kto očakáva, že kontroly na hraniciach povedú k zníženiu nelegálnej migrácie, má nesplniteľné očakávania," povedal výskumník Gerald Knaus v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk (DLF).
Nemecko je členom schengenského priestoru, ktorý umožňuje približne 420 miliónom ľudí v 29 európskych krajinách voľne cestovať bez hraničných kontrol.
Knaus uviedol, že mnohé krajiny EÚ vrátane Francúzska a Rakúska majú už roky hraničné kontroly, ale "počet žiadostí o azyl sa tým vôbec neznížil".
Knaus tiež tvrdí, že hraničné kontroly nie sú prostriedkom na prevenciu islamistického terorizmu, pretože mnohí z páchateľov sa zradikalizovali až v Nemecku.
Zastaviť nelegálnu migráciu by bolo možné len radikálnymi opatreniami, ako je úplné ukončenie voľného pohybu osôb a tovaru medzi členskými štátmi schengenského priestoru, povedal Knaus.
"Ak ide skutočne o zastavenie nelegálnej migrácie na nemeckých hraniciach, to sa dá natrvalo dosiahnuť len zrušením Schengenu. Na to by ste však potrebovali aj ploty na zelených hraniciach," uzavrel.
Informoval o tom Kyrylo Budanov na konferencii v sobotu v Kyjeve s tým, že pre Ukrajinu je veľkou hrozbou vojenská pomoc a množstvo munície, ktoré Rusko dostáva od Severnej Kórey.
Šéf ukrajinskej tajnej služby na podujatí organizovanom Nadáciou Viktora Pinčuka odpovedal na otázku týkajúcu sa podpory zo strany ďalších spojencov Ruska, ktorými sú Irán a Čína. "Naším najväčším problémom zo všetkých týchto spojencov Ruska je Severná Kórea, pretože množstvom vojenských produktov, ktoré dodáva, vlastne ovplyvňuje intenzitu bojov," spresnil Budanov.
Vyjadrenia Budanova prišli krátko po tom, ako severokórejský vodca Kim Čong-un na rokovaniach s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Sergejom Šojguom ohlásil prehĺbenie vzťahov s Moskvou.
Kyjev podľa šéfa ukrajinskej tajnej služby monitoruje dodávky zbraní z Pchjongjangu do Moskvy a cíti ich vplyv na bojisku. "Existuje priama súvislosť. Dodávajú obrovské množstvá delostreleckej munície, čo je kritické," pokračoval Budanov.
Moskva popri zahraničnej pomoci investuje tiež do svojich vlastných zbraní vrátane vývoja a posilnenia produkcie balistických striel Iskander. "V súčasnosti vidíme masívne využitie rakiet typu Iskander-M," dodal.
Veľkým problémom sú podľa neho riadené strely, ktorých produkcia sa niekoľkokrát zvýšila. Letecké bomby obsahujú približne pol tony výbušnín a môžu byť zhodené z väčšej výšky, čo umožňuje ruským lietadlám vyhnúť sa protivzdušnej obrane, spresnil Budanov.
Spojené štáty a Británia v súčasnosti zvažujú, či umožnia Ukrajine použitie zbraní dlhého dosahu na útoky na ciele hlbšie na území Ruska, čo je kľúčovou požiadavkou Kyjeva. "Nebude tu žiadna eskalácia. Tu už neexistuje nič, čo by mohlo túto situáciu zhoršiť," vyhlásil Budanov.
Budanov podľa vlastných slov odhaduje, že Rusko sa pokúsi ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine ešte pred rokom 2026 pre potenciálne ekonomické problémy, čiastočne spôsobené západnými sankciami, ako aj pre novú vlnu mobilizácie. Zároveň vyhlásil, že Ukrajina bude v boji pokračovať.
Prokuratúra žiada tento trest pre talianskeho vicepremiéra za to, že v roku 2019 bránil migrantom vo vylodení v jednom z prístavov krajiny.
Salvini, člen koalície premiérky Giorgie Meloniovej, je súdený za zbavenie slobody a zneužitie právomocí, keď 147 migrantov držal niekoľko týždňov na mori na lodi, ktorú prevádzkuje charitatívna organizácia Open Arms.
Rozsudok v procese, ktorý sa začal ešte na jeseň 2021, by mohol padnúť v októbri. Salvini sa bude môcť odvolať voči akémukoľvek rozhodnutiu súdu. "Šesť rokov väzenia za to, že som blokoval príchod migrantov a bránil Taliansko a Talianov? Šialenstvo. Obrana Talianska nie je zločin," napísal Salvini na sociálnej sieti Facebook.
Meloniová tiež skritizovala prokuratúru. "Je neuveriteľné, že ministrovi Talianskej republiky hrozí šesť rokov väzenia za to, že si plnil svoju prácu pri ochrane hraníc krajiny, ako si to vyžaduje mandát, ktorý dostal od jej občanov," napísala premiérka na sociálnej sieti X.
Loď uviazla na mori takmer na tri týždne, kým sa migranti na základe súdneho príkazu mohli vylodiť na ostrove Lampedusa. Členovia organizácie Open Arms vypovedali, že fyzický aj duševný stav migrantov dosiahol krízový bod, keďže hygienické podmienky na palube sa stali hroznými.
Salvini, šéf protiimigračnej strany Liga severu (LN) a vtedajší minister vnútra, v januári vyhlásil, že podľa jeho informácií "situácia na lodi nebola ohrozená".
V roku 2019, za premiéra Giuseppeho Conteho, zaviedol politiku "uzavretých prístavov", v rámci ktorej Taliansko odmietlo vstup charitatívnym lodiam, ktoré zachraňujú migrantov uviaznutých pri plavbe cez Stredozemné more. Označil to za tvrdé opatrenie proti pašerákom, ktorí prevádzkujú lode medzi severnou Afrikou a Talianskom a Maltou, čo je najsmrteľnejšia migračná trasa na svete.
Voči Salvinimu bol už v minulosti vedený podobný súdny proces, keď ho obvinili z toho, že v júli 2019 odmietol povoliť 116 migrantom vystúpiť z plavidla talianskej pobrežnej stráže. Súd v sicílskom meste Catania však tento proces v roku 2021 zamietol.
Dve výbušné zariadenia odpálili v meste Mogadišo vo štvrti Kachda bojovníci islamistickej teroristickej skupiny aš-Šabáb, ktorá sa stavia proti somálskej federálnej vláde.
Bomby boli ukryté na ulici s obľúbeným výhľadom. V čase útoku tam fotografovala skupina mladých ľudí.
Hnutie aš-Šabáb ovláda časti tejto chudobnej krajiny ležiacej v regióne Africký roh, ale v uplynulých rokoch bolo z hlavného mesta vytlačené. V ostatných mesiacoch sa však opäť zvýšil počet útokov na vládne zariadenia, hotely a reštaurácie v Mogadiše.
Naposledy, 21. augusta, pri výbuchu bomby umiestnenej v aute v Mogadiše zahynulo desať ľudí a v polovici augusta pri teroristickom útoku na reštauráciu v hlavnom meste zahynulo 11 ľudí. Niekoľko dní predtým teroristi zaútočili na hotel na pláži a zabili 20 ľudí.
Cieľom je, aby ich to prinútilo vrátiť sa domov a bojovať proti ruskej vojenskej agresii, uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski
Kyjev sa snaží doplniť stavy svojej armády, keďže vojna trvá už tretí rok, a to aj tým, že láka emigrantov na návrat na Ukrajinu. Sikorski v piatok navrhol "zastaviť vyplácanie sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí spĺňajú podmienky Ukrajiny pre odvod".
Niektorí muži po invázii ruských síl vo februári 2022 utiekli z Ukrajiny, aby sa vyhli povolaniu do armády, a to napriek oficiálnemu zákazu opustiť krajinu, ktorý sa vzťahuje na väčšinu ukrajinských mužov v brannom veku. "Nemali by existovať žiadne finančné stimuly na vyhýbanie sa odvodu na Ukrajine," dodal Sikorski.
Poľsko neposkytuje utečencom žiadne bezpečnostné dávky, zdôraznil Sikorski, ktorý sa vyslovil za to, aby jeho návrh zaviedli aj ostatné krajiny EÚ.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že danú myšlienku "podporí", ale táto iniciatíva potrebuje "vhodné podmienky". Dodal, že v zahraničí je približne milión ukrajinských mužov v mobilizačnom veku, z toho 300-tisíc v Poľsku.
V Stupave aj vo večerných hodinách dobrovoľníci napĺňajú vrecia pieskom. Obec Pernek vyhlásila tretí stupeň povodňovej aktivity.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu zasadal v sobotu večer v Stupave krízový štáb. "Ak spozorujete krízovú situáciu pri vodnom toku, v žľabe, spadnutý strom, zaplavenú komunikáciu alebo verejný priestor, prosím, ihneď kontaktujte mestskú políciu na čísle 159," vyzvala samospráva obyvateľov. Na viacerých miestach sú v meste dostupné vrecia s pieskom.
Obec Pernek pristúpila k vyhláseniu tretieho stupňa povodňovej aktivity. "V miestnej časti Záhumnie a Strža prišlo k vyliatiu potoka z koryta. Situáciu sa podarilo zastabilizovať pomocou vytvorenia hrádze z vriec s pieskom," uviedla obec na svojej webovej stránke. V prípade potreby môžu obyvatelia kontaktovať samosprávu aj v nočných hodinách.
V nasadení sú od rána tiež pracovníci obce Láb a tamojší dobrovoľní hasiči. Počas celého dňa jazdilo auto a odčerpávalo vodu s cieľom udržať priechodnú kanalizáciu a zabrániť ďalším škodám. "Ulice Topolová a Lipová zostávajú zatopené a naši hasiči na týchto miestach opakovane zasahovali," spresnila obec na sociálnej sieti. Na ďalších miestach, najmä v smere na Jakubov a Lábske jazero, odstraňovali hasiči popadané stromy.
V obci Kostolište už tretí deň odčerpávajú vodu z kritických miest. Samospráva využíva pomoc ťažkej techniky. Na viacerých miestach sú obyvateľom k dispozícii vrecia.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že skôr logistika než nevôľa spôsobila meškanie americkej pomoci Ukrajine. Zároveň podotkol, že Washington potrebuje urobiť viac v záujme pomoci Kyjevu v boji proti invázii Ruska.
"Nie je to otázkou politickej vôle. Je to otázka prekonania zložitej a komplikovanej logistiky," povedal Sullivan na fóre v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
"Ale vzhľadom na to, proti čomu Ukrajina stojí, musíme urobiť viac a musíme to urobiť lepšie," dodal. Sullivan zároveň vyjadril obavy z potenciálnych ruských útokov na jadrové elektrárne na Ukrajine.
"Rusi dokázali úplne drzo útočiť na civilnú energetickú infraštruktúru. Už predtým strieľali na ukrajinské jadrové elektrárne a myslím, že by sme toho mohli byť svedkami opäť," upozornil.
Sullivan súčasne uviedol, že americký prezident Joe Biden využije svoje zostávajúce mesiace v úrade na posilnenie pozície Ukrajiny. Biden sa podľa Sullivana stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN koncom septembra.
Biden je "rozhodnutý využiť tieto štyri mesiace na to, aby dostal Ukrajinu do najlepšej možnej pozície, aby zvíťazila," citovala Sullivana agentúra AFP.
Súčasná politická situácia je podľa líderky francúzskeho pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penovej "neudržateľná".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron iba v júni rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, ktoré uvrhli krajinu do politického patu. Tento jeho krok bol reakciou na víťazstvo RN vo voľbách do Európskeho parlamentu, respektíve prehru Macronovho centristického bloku. Na základe francúzskeho zákona môže prezident znovu rozpustiť parlament až najmenej rok od volieb.
"Veľká krajina, ktorou je Francúzsko, nemôže takto fungovať. Zostáva desať mesiacov a som presvedčená, že na ich konci budú nové parlamentné voľby," povedala Le Penová, trojnásobná kandidátka na post prezidenta. Údajne sa chystá o úrad prezidenta uchádzať znovu v roku 2027, keď Macronovi skončí druhé a zároveň posledné funkčné obdobie.
V predčasných parlamentných voľbách na prelome júna a júla získala najviac kresiel v Národnom zhromaždení ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP), nasledovaná Macronovými centristami a pravicou. Žiaden z táborov však nemá dostatok poslancov na samostatné zostavenie väčšinovej vlády.
Macron minulý týždeň vymenoval za premiéra konzervatívneho Michela Barniera a poveril ho zostavením vlády. Výber Barniera vyvolal pobúrenie zo strany ľavice, ktorá si vzhľadom na svoje volebné víťazstvo nárokovala zostavenie kabinetu.
Barnier, 73-ročný bývalý minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač Európskej únie pre brexit, predtým oznámil, že na budúci týždeň zostavovanie vlády ukončí.
V okresoch Malacky, Senica, Skalica a Myjava naďalej platia výstrahy tretieho stupňa pred dažďom aj povodňami. Výstraha tretieho stupňa pred povodňami platí od soboty 20.00 h aj v Bratislave.
Zároveň v okresoch Bratislava a Pezinok platí od soboty 23.00 h výstraha tretieho stupňa pred vetrom až do nedele rána. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.
V Bratislavskom kraji platia v nedeľu výstrahy tretieho a druhého stupňa pred dažďom, v Trenčianskom a Trnavskom prvého až tretieho stupňa, v Nitrianskom a Žilinskom prvého a druhého stupňa. Výstrahy prvého stupňa pred dažďom platia v celom Banskobystrickom kraji a v okresoch Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves, Kežmarok, Levoča, Poprad a Stará Ľubovňa.
Vo večerných a nočných hodinách zo soboty na nedeľu potrápi niektoré časti Slovenska vietor. Výstrahy prvého a druhého stupňa platia pre celý Trenčiansky, Nitriansky a Trnavský kraj, tiež takmer pre celý Žilinský kraj. Pre okres Žarnovica platí výstraha prvého stupňa.
S vetrom na horách treba v nedeľu počítať v Trenčianskom a Žilinskom kraji a v okresoch Bratislava, Pezinok, Senec, Banská Bystrica, Brezno, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Piešťany, Trnava a Poprad. Platia výstrahy druhého aj prvého stupňa.
Hydrológovia zároveň upozorňujú na povodňovú aktivitu takmer na celom Slovensku, ktorá má pokračovať aj v nedeľu.
Miestni predstavitelia uviedli, že útoky boli tri a týkali sa juhu, juhovýchodu a východu Ukrajiny. Vyžiadali si životy najmenej piatich civilistov.
Gubernátor Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny Ivan Fedorov spresnil, že ruské ostreľovanie zasiahlo poľnohospodársky podnik v meste Huľajpole, pričom zahynuli traja ľudia.
"Všetci mŕtvi sú zamestnancami podniku," dodal Fedorov v príspevku na platforme Telegram.
Ruské ostreľovanie pripravilo o život ďalšieho človeka v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. "Šesťdesiatročný muž, ktorý utrpel vážne zranenia, popoludní zomrel v nemocnici," napísal Prokudin na Telegrame.
V Charkovskej oblasti útočilo Rusko na dedinu Pisky-Raďkivski raketometmi typu Tornado S, informoval na Telegrame gubernátor Oleh Synehubov. V troskách bolo podľa neho nájdené telo 72-ročnej ženy, a so zraneniami hospitalizovali aj ďalších dvoch civilistov, muža a ženu.
Reuters pripomína, že správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
Pre neustále stúpajúcu hladinu Dunaja od nedele zastavia lodnú dopravu na rieke, rozhodlo ministerstvo dopravy. V prípade potreby to umožní otvorenie plavebných komôr v Gabčíkove.
Ako informuje spravodajský portál STVR, vysoká hladina Dunaja môže ohroziť aj výrobu elektriny na vodnom diele. To navrhli tak, aby zvládlo aj tisícročnú vodu.
„Sme pripravení prepúšťať vodu v Gabčíkove cez haťovú prevádzku plavebných komôr, cez ktorú vieme prepúšťať 3 600 metrov kubických za sekundu, ale je to len za predpokladu, že bude pozastavená doprava na Dunaji,“ priblížil riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda.
Vodné dielo má osem turbín produkujúcich elektrickú energiu, aktuálne je v prevádzke šesť z nich a s rastúcou hladinou Dunaja majú stúpať aj zisky vodnej elektrárne. Od nedele do konca budúceho týždňa, by sa zisky z predaja podľa portálu mali denne pohybovať v rozmedzí jeden až jeden a pol milióna eur.
Vodné turbíny by sa v dôsledku stúpajúcej vodnej hladiny však mohli zastaviť. „Turbíny na Gabčíkove pracujú s minimálnym sklonom 13 metrov. V prípade, že by sme spád na turbínach podkročili pod 13 metrov, mohlo by prísť k odstaveniu turbín. To by spôsobilo, že by sme museli prepúšťať vodu čisto cez plavebné komory,“ uviedol Molda.
Prvú turbínu vodného diela odstavili pre opravné práce. Porucha vraj hrozí aj na turbíne číslo päť. „Vykazuje problémy so zvýšeným chvením ložiska, tieto ložiská sleduje bezpečnostný a vibro-diagnostický systém a keď dôjde k prekročeniu nastavení bezpečnostných limitov, tak ju automaticky odstaví z prevádzky,“ skonštatoval výrobný riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Alfréd Ilka.
V takom prípade by vodohospodári spustili ďalšiu turbínu, ktorá je momentálne odstavená.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že Teherán je otvorený pre diplomatické riešenie sporov, odmieta však "hrozby a nátlak", citovali v sobotu tamojšie štátne médiá.
K vyhláseniu Arákčího došlo krátko po tom, čo Spojené štáty a tri európske mocnosti uvalili na Irán ďalšie sankcie vrátane oblasti leteckého sektora krajiny.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v piatok uviedol, že Únia zvažuje voči Teheránu ďalšie sankcie v reakcii na správy, že Irán zásobil Rusko vo vojne proti Ukrajine balistickými raketami.
"Irán so silou pokračuje svojou vlastnou cestou, hoci my sme boli vždy otvorení rozhovorom o riešení sporov... Dialóg by však mal byť založený na vzájomnom rešpekte, nie na hrozbách a nátlaku," povedal Arákčí podľa oficiálnej iránskej agentúry IRNA.
Šéf iránskej diplomacie v stredu uviedol, že Teherán nedodal Rusku žiadne balistické rakety a sankcie voči Iránu zo strany Spojených štátov a troch európskych mocností - Nemecka, Británie a Francúzska - nevyriešia žiadne problémov, ktoré medzi sebou majú, pripomína Reuters.
Bratislavská Devínska cesta je pre vysypané kamene obojsmerne neprejazdná. Obchádzka vedie cez Devínsku Novú Ves. Zelená vlna STVR o tom informovala na svojom webe.
Keďže do Devína je možný príjazd len cez Devínsku Novú Ves, dopravní policajti aktuálne usmerňujú cestnú premávku, informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Jana Šimunková. Devínska cesta je pre individuálnu a hromadnú dopravu obojsmerne uzavretá až do odvolania z dôvodu možného ďalšieho padania kameňov. Polícia žiada vodičov, aby rešpektovali dopravné značenie, ako aj jej pokyny a výzvy.
"V dôsledku zosuvu kameňov zo svahu na vozovku bolo nutné dočasne uzatvoriť Devínsku cestu medzi kameňolomom a Devínom. Krízový štáb v spolupráci s mestskými časťami, bezpečnostnými zložkami a dopravným podnikom rieši alternatívne možnosti obsluhy pre individuálnu automobilovú dopravu aj verejnú dopravu, konkrétne linku 29, ktorá je jedinou obslužnou linkou tejto mestskej časti," priblížil hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Bratislava na vodičov apeluje, aby v prípade čiastočného obnovenia premávky z Karlovej Vsi do Devína využívali trasu na prejazd primárne obyvatelia Devína. "A aby ostatní vodiči, smerujúci napríklad do Devínskej Novej Vsi, využili iné trasy," povedal hovorca. Avizoval, že mesto sa cez víkend pokúsi zabezpečiť obhliadku svahu nad Devínskou cestou geológom. "Aby mohla byť táto komunikácia v čo najkratšom čase bezpečne opäť sprejazdnená," dodal.
Ľudí zároveň upozornil na aktuálne silnejúci nárazový vietor v hlavnom meste. "Zdôrazňujeme, aby sa obyvatelia vyhýbali lesom a parkom, v rámci možností neparkovali pod stromami a minimalizovali svoj pohyb vonku," uviedol Bubla.
Viedenská cesta v Bratislave bude od soboty 18.00 h taktiež dočasne uzavretá. Dôvodom sú práce Slovenského vodohospodárskeho podniku na Tyršovom nábreží súvisiace s ochranou pred nepriaznivými účinkami rieky Dunaj.
"Vodičov v tejto súvislosti vyzývame, aby sa riadili prenosným dopravným značením a taktiež aby rešpektovali pokyny polície," apelovala na sociálnej sieti.
Vedúci Centra pre boj proti dezinformáciám Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kovalenko povedal, že Vladimir Putin nebude môcť použiť jadrové zbrane, pretože Čína a India sú hlavnými silami, od ktorých Rusko závisí.
„Jedinou taktikou, ktorú Rusi používajú proti Západu, sú jadrové horory a zastrašovanie priamym vojenským konfliktom. Rusko to robí vždy vtedy, keď Západ môže prijať úspešné rozhodnutie, ktoré môže Putinovmu režimu vážne prekážať. Sú to však len slová. Putin nebude môcť použiť jadrové zbrane, pretože Čína a India, hlavné sily, od ktorých je Rusko závislé, sú proti,“ cituje Kovalenkove slová agentúra UNIAN.
Kovalenko si myslí, že údery západných zbraní hlboko do ruského vnútrozemia urýchlia vojenskú porážku režimu a povzbudia Putina, aby uzavrel mier. „Absencia tohto rozhodnutia len priblíži možnú vojnu v krajinách NATO a zvýši pravdepodobnosť ruskej agresie v pobaltských štátoch o niekoľko rokov,“ povedal.
Putin sa podľa vedúceho centra bojí. „Toto je rozhodujúci okamih. Nepoužije jadrové zbrane a všetci to vedia. Snaží sa len ovplyvniť spoločnost.“
Líder poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski obvinil v sobotu pred tisíckami stúpencov na mítingu vo Varšave úradujúcu poľskú vládu premiéra Donalda Tuska, že koná proti záujmom štátu a porušuje jeho zákony.
Kaczynski tiež vyzval podporovateľov, aby boli aktívni na sociálnej i politickej úrovni a podporili kandidáta jeho strany PiS v budúcoročných prezidentských voľbách, ktorého však doposiaľ ešte nenominoval.
Na mítingu, ktorý sa za veterného počasia konal pred sídlom ministerstva spravodlivosti vo Varšave, sa zúčastnilo do 4-tisíc ľudí.
Strana PiS vláda v Poľsku v rokoch 2015 až 2023 a vyslúžila si kritiku zo strany Bruselu i samotného Tuska za zmeny v poľskom justičnom systéme, ktoré boli považované za nedemokratické, pripomína AP. Množstvo ľudí z 38-miliónovej populácie Poľska bolo tiež unavených z agresívnej a rozdeľujúcej rétoriky, ktorú Kaczynski používal na aktivizovanie svojej podpory.
Strana nakoniec prišla o moc vo voľbách v roku 2023, stále má však pod kontrolou prezidentský úrad; hlavou štátu je totiž jej spojenec Adrzej Duda.
Duda blokuje množstvo vládnych návrhov zákonov. Jeho druhé a posledné funkčné obdobie končí v auguste budúceho roka.
Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda o tom informoval na webe podniku. "Aktuálne máme v prevádzke šesť turbín v Gabčíkove a štyri v Čunove, pričom dosahujeme výkon porovnateľný so štandardným atómovým reaktorom," priblížil.
Priebeh prietokov sa podľa jeho slov riadi dočasným manipulačným poriadkom. "Robíme všetko pre to, aby vzdutie Dunaja pri sútoku s riekou Moravou v Devíne trvalo čo najkratšie," doplnil.
V prevádzke bolo v Gabčíkove pôvodne sedem z ôsmich turbín. Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) však na sobotnej rannej tlačovej konferencii informoval, že jedna z turbín vykazuje vibrácie a preto nie je vylúčené jej automatické vypnutie.
Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump sa v piatok zaviazal, že uskutoční hromadné deportácie haitských prisťahovalcov z mesta Springfield v americkom štáte Ohio. Väčšina z nich je však v Spojených štátoch legálne.
„V Springfielde v Ohiu budeme robiť veľké deportácie,“ povedal Trump na tlačovej konferencii vo svojom golfovom rezorte neďaleko Los Angeles. Väčšina z 15-tisíc Haiťanov ale v Springfielde žije legálne, pripomína agentúra Reuters s tým, že Trumpove sľuby v súvislosti s deportáciami sa zväčša týkajú nelegálnych migrantov.
Trump na tlačovej konferencii nezopakoval tvrdenie z utorkovej prezidentskej debaty s demokratkou Kamalou Harrisovou, že prisťahovalci unášajú a potom jedia psy a mačky. Mesto taktiež čelilo anonymným bombovým hrozbám v súvislosti s komunitou, v piatok preto evakuovali dve základné a jednu strednú školu.
Prezident Joe Biden vyzval, aby sa útoky na haitskú komunitu zastavili. „Je to jednoducho zlé. V Amerike nie je žiadne miesto. To, čo robí, sa musí zastaviť. Musí sa to zastaviť,“ povedal Biden.
Reuters pripomína, že Bidenova administratíva v júni predĺžila dočasný ochranný štatút stovkám tisíc Haiťanov v Spojených štátoch. Ten legálnych prisťahovalcov chráni a dáva im pracovné povolenia.
Trump poníma napätie v Springfielde ako ďalší príklad potreby tvrdej imigračnej politiky. „Som nahnevaný na nelegálnych haitských migrantov, ktorí obsadili Springfield v štáte Ohio. Vidíte ten neporiadok, však?“ Trump povedal v piatok v Las Vegas.
„Som nahnevaný, pretože mladé americké dievčatá sú znásilňované a vraždené divokými kriminálnikmi z cudziny, ktorí prichádzajú do našej krajiny veľmi ľahko, ale veľmi nelegálne,“ dodal.
Vedúci predstavitelia haitskej komunity v Spojených štátoch uviedli, že výroky republikánskeho kandidáta môžu ohroziť životy a ešte viac vystupňovať napätie v Springfielde. „Potrebujeme pomoc, nie nenávisť,“ povedal pre ABC News starosta Springfieldu Rob Rue.
Približne 500 aktivistov z organizácie Extinction Rebellion v sobotu zablokovali diaľnicu smerujúcu do mesta Haag, v ktorom sídli holandská vláda. Ide o ďalšiu zo série demonštrácií proti vládnym dotáciám na fosílne palivá.
Demonštranti vopred oznámili, že sobotňajší protest bude najrozsiahlejšou demonštráciou akú doteraz usporiadali.
Klimatickí aktivisti protestovali v sprievode bubnov, pričom niesli transparenty so sloganmi "konajte ihneď", "zastavte dotácie na fosílne palivá" alebo "problémom je ekonomický rast". Reuters píše, že niektorí z protestujúcich si priniesli aj kempingové stoličky, na vozovke si postavili stany a plánujú tam prenocovať.
V minuloročnej správe holandskej vlády sa uvádza, že priemyselné podniky dostávajú viac ako 39 miliárd eur ročne vo forme dotácií na fosílne palivá, väčšinou v podobe daňových úľav. Skupina Extinction Rebellion prisľúbila, že v protestoch bude pokračovať kým vláda dotácie nezruší.
Za uplynulý rok sa na rovnakom úseku diaľnice A12, vedúcej z Haagu do nemeckého Zevenaaru, uskutočnilo viacero protestov, ktoré organizovala táto skupina. Úrady v minulosti po niekoľkých hodinách protestujúcich odviedli a zadržali tých, ktorí ignorovali príkazy na odchod.
Reuters však pripomína, že väčšina holandských policajtov počas sobotňajšieho protestu štrajkovala pre pokračujúce spory súvisiace s vekom odchodu do dôchodku. Extinction Rebellion na margo neprítomnosti polície uviedla, že "rozhodnutie nedohliadať na blokádu diaľnice A12 dokazuje, že aj oni si uvedomujú to, že obvyklé rozsiahle nasadenie polície je neprimerané a zbytočné".
Mesto Haag vo vyhlásení uviedlo, že blokovanie diaľnice je zakázané a protestujúci by sa mali presunúť na neďaleké pole.
Približne od 11.00 h 23 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a 20 členov dobrovoľných hasičských zborov obcí zo Záhoria až doteraz stavia mobilnú protipovodňovú bariéru na moste nad riekou Morava medzi Holíčom a českým Hodonínom.
Rieka Morava aktuálne stúpa rýchlosťou približne 10 centimetrov za hodinu. Hasiči okrem stavania bariéry na miesto navážajú aj vrecia s pieskom. Nepriaznivé počasie znásobuje silný vietor, ktorý práce sťažuje.
Ako uviedol veliteľ modulu kontroly šírenia povodní Juraj Jurdík z HaZZ, hliníková bariéra je vysoká 1,3 metra a bude dlhá zhruba 400 metrov. To by malo byť dostačujúce na zabránenie vyliatiu vody. Bariéru budú stavať ešte dve hodiny.
Podľa hasičov situácia bude závisieť od stavu rieky Morava v českých Jeseníkoch a na Beskydoch. Zároveň od toho, na ktorú stranu sa rieka vyleje.
Starostovia obcí nielen v súvislosti s intenzívnym dažďom, ale aj silnejúcim vetrom vyzývajú obyvateľov na zvýšenú opatrnosť. "Upozorňujeme občanov na nebezpečenstvo silného vetra, ktorý sa očakáva až do nedele 3.00 h rána. Odporúčame neparkovať v blízkosti stromov, zabezpečiť si majetok proti vplyvom silného vetra. Je možné očakávať aj výpadky elektrického prúdu," informovala na sociálnej sieti starostka obce Radošovce Iveta Matúšová.
Stovky ľudí, väčšinou žien, vyjadrovalo podporu Gisele Pelicotovej, obeti dlhoročného znásilňovania. Jej príbeh nedávno šokoval domáce i svetové médiá.
Vo Francúzsku sa začiatkom septembra začal súd s Pelicotovej bývalým manželom, 71-ročným Dominiqueom, ktorý podľa francúzskych médií priznal, že počas vyše desiatich rokov nahovoril desiatky cudzích mužov, aby ju pod vplyvom drog znásilňovali. Sedatívami ju nadopoval on sám a mužov k sebe domov pozýval cez internet.
Ženské spolky na sobotu zvolali približne 30 zhromaždení vo francúzskych mestách od Marseille po Paríž, kde sa na námestí Place de la République objavili transparenty vyjadrujúce podporu Pelicotovej aj ďalším obetiam. Podľa agentúry AP bolo na námestí približne 700 ľudí.
Sedemdesiatdvaročná žena sa podľa Reuters stala symbolom odvahy a boja proti sexuálnemu násiliu. Sama trvala na verejnom súdnom procese, ktoré má trvať do decembra, aby upozornila verejnosť na sexuálne zneužívanie a výpadky pamäti spôsobené drogami, uviedli jej právnici.
"Tisíckrát jej ďakujeme za jej obrovskú odvahu," povedala pre televíziu BFM jedna z feministických aktivistiek, podľa ktorej majú zhromaždenia vzdať hold všetkým obetiam znásilnenia.
Dominique Pelicot mal pôvodne vypovedať na súde už tento týždeň, ale z dôvodu zlého zdravotného stavu ho ospravedlnili. Očakáva sa, že na súde sa objaví v pondelok, ak mu to jeho stav dovolí.
Polícii sa nateraz v súvislosti s prípadom Pelicotovej podarilo zistiť 92 prípadov znásilnenia spáchaných 72 mužmi. Päťdesiat z nich bolo identifikovaných, obvinených a postavených pred súd spolu s Dominiquom, ktorý si podľa prokurátorov zneužívanie svojej manželky natáčal.
Vek obvinených násilníkov sa pohybuje od 26 do 74 rokov a podľa vyšetrovateľov patria k rôznym vrstvám spoločnosti. Väčšina z nich sa na násilnom akte voči Gisele P. zúčastnila raz, ale niektorí až šesťkrát.
Väčšine z obvinených v tejto kauze hrozí - v prípade usvedčenia - až 20 rokov väzenia za znásilnenie s priťažujúcimi okolnosťami.
Informoval o tom tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov, s tým, že niekoľko granátov zasiahlo úsek cesty medzi mestami Belorod a Šebekino.
Utrpeli pritom zranenia štyria ľudia a došlo tiež k poškodeniu viacerých vozidiel. V neďalekej dedine Voznesenkovka utrpela údajne zranenia ďalšia žena po tom, čo dron zasiahol obytný dom. DPA pripomína, že informáciu nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
Ukrajinská armáda začala na útoky na ciele pozdĺž hraníc s juhoruskou Belgorodskou oblasťou používať delostrelectvo a drony po tom, čo Moskva počas leta spustila ofenzívu na severovýchodné ukrajinské mesto Charkov.
Rusko tiež pravidelne útočí na civilné ciele na Ukrajine a Charkov, ktorý je od hraníc vzdialený len 30 kilometrov, patrí medzi mestá najčastejšie vystavené ostreľovaniu, píše DPA.
Nárazy severozápadného až severného vetra budú najmä na západnom Slovensku presahovať 85, ojedinele aj nad 100 kilometrov za hodinu. Informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.
Meteorológovia priblížili, že najvyššie nárazy očakávajú na južnej a juhovýchodnej strane pohorí, keďže vietor tu bude zosilnený tzv. padavým vetrom. "Podobne silný vietor však môže byť na krajnom juhozápade aj bez tohto efektu, pretože práve na pomedzí Rakúska, juhozápadu Slovenska a severovýchodu Maďarska je najvýraznejší rozdiel v tlaku vzduchu," napísali v príspevku.
Na hrebeňoch hôr bude vietor ešte silnejší, SHMÚ očakáva silnú víchricu s nárazmi aj nad 130 kilometrov za hodinu.
Podľa meteorológov môže očakávaný vietor spôsobiť väčšie škody, a to najmä v lesoch, pretože na rozmočenom povrchu budú stromy padať ľahšie. "Najväčšie riziko je tak v oblastiach, kde spadlo najviac zrážok, teda v oblasti Malých Karpát a v Myjavskej pahorkatine. Už v týchto chvíľach máme hlásené popadané stromy, a to vietor v nárazoch dosahuje ,len´ 70 kilometrov za hodinu," uzavreli.
Slovenský vodohospodársky podnik bude hradenie v sobotu realizovať pozdĺž rieky Morava medzi mestskými časťami Devín a Devínska Nová Ves, v nedeľu bude pokračovať na ďalších miestach.
Hovorca hlavného mesta Peter Bubla, deklaroval, že s ľuďmi s nehnuteľnosťami v záplavových oblastiach budú miestne úrady a záchranné zložky komunikovať.
"V nedeľu (15. septembra) ráno bude Slovenský vodohospodársky podnik pokračovať hradením v okolí Karloveskej zátoky, nasledovať bude hradenie v Devíne a pred obedom sa predpokladá inštalácia hradenia aj v Starom Meste, na úrovni Rázusovho a Fajnorovho nábrežia. (...) Pre osádzanie hradenia v Starom Meste bude dočasne zrušené aj parkovanie na Fajnorovom nábreží. Prosíme preto ľudí, ak na tejto ulici majú zaparkované vozidlo, aby si ho preparkovali," priblížil.
Bratislava podľa hovorcu poskytne na pomoc pri inštalácii protipovodňových zábran personálne kapacity komunálneho podniku. "Hlavné mesto bude rovnako súčinné pri zabezpečovaní zázemia pre Slovenský vodohospodársky podnik," doplnil. V záplavových oblastiach budú podľa jeho slov mestskí aj štátni policajti zabezpečovať verejný poriadok a monitorovať zákaz vstupu. "Prosíme všetkých, aby v záujme bezpečnosti rešpektovali informácie a značenie na mieste," apeloval.
S obyvateľmi, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú v záplavových územiach, majú komunikovať miestne úrady a záchranné zložky. "Okresný úrad v spolupráci s mestskou časťou Devín zabezpečuje materiál na realizáciu svojpomocného hradenia pre obyvateľov s nehnuteľnosťami v záplavovom území pozdĺž Devínskej cesty. Aktuálne prognózy Slovenského vodohospodárskeho podniku nepredpokladajú zatopenie samotnej Devínskej cesty, o prípadnej zmene prognózy budú informovať," uzavrel Bubla.
Primátor hlavného mesta Matúš Vallo deklaroval, že na zvládnutie situácie spojenej s daždivým a veterným počasím vyčlenili všetky možné ľudské aj technické kapacity. Obáva sa, že Bratislavu ešte len to najhoršie čaká. "Chcem vás poprosiť o pochopenie a trpezlivosť. Verím, že spoločným úsilím sa nám podarí dosiahnuť, aby prípadné škody na majetku mesta aj obyvateľoch boli čo najmenšie," skonštatoval na sociálnej sieti.
Pre bratislavský úsek Dunaja bude od nedeľného rána platiť tretí stupeň povodňovej aktivity. Taký istý platí od soboty aj pre rieku Morava.
Veľké množstvo blata je aj medzi Petrovou Vsou a Šaštínom-Strážami. Zaplavená a ťažko prejazdná je naďalej aj vozovka medzi Cerovou a Prievalmi. Trnavská krajská polícia na to upozorňuje na sociálnej sieti.
"Polícia situáciu v súvislosti s nepriaznivými poveternostnými podmienkami naďalej monitoruje," zdôraznili policajti, ktorí žiadajú vodičov, aby boli opatrní a situáciu na cestách nepodceňovali.
Zelená vlna STVR na sociálnej sieti dopĺňa, že voda a blato sú aj na ceste tretej triedy medzi obcami Gbely a Smolinské v okrese Skalica.
Vzhľadom na najnovšiu hydrologickú predpoveď, ktorá v Bratislave predpovedá tretí stupeň povodňovej aktivity na Dunaji, pristúpilo mesto k uzavretiu horného parkoviska na Tyršovom nábreží.
Mesto v príspevku na sociálnej sieti priblížilo, že autá, ktoré na parkovisku ostali po 14.00 h, budú premiestnené na parkovisko P+R Černyševského a po naplnení kapacity na P+R Macharova.
Na súčasnú situáciu reagujú aj jednotlivé bratislavské mestské časti. Obyvatelia Dúbravky sa v prípade vyvrátenej či polámanej zelene v dôsledku nárazového vetra či vytrvalého dažďa môžu obrátiť na mestskú políciu na čísle 159. "Záchranné zložky sa v krátkom čase skoordinujú a popadané konáre či znepriechodnené cesty vyriešia," priblížila samospráva. Obyvatelia Lamača môžu prípadné škody alebo problémy hlásiť na čísle 0948/337 317 alebo priamo na núdzovej linke 112.
Na výstrahy týkajúce sa silného vetra upozorňuje aj Devínska Nová Ves. "Prosíme všetkých občanov, aby v tomto čase obmedzili pobyt vonku hlavne v lesných a horských oblastiach," uviedla mestská časť. V prípade potreby sa môže verejnosť obrátiť na Dohľadové centrum na čísle 02/32 33 33 32.
Bratislavská mestská časť Ružinov na sociálnej sieti vyzvala ľudí, aby v tomto čase nechodili do parkov, nezdržiavali sa pod stromami a ak je to možné aby v ich blízkosti ani neparkovali autá.
Vojna na Ukrajine odčerpáva pracovnú silu, firmy sa preto snažia pokryť kritický nedostatok ľudí tým, že najímajú viac žien na miesta, v ktorých tradične dominujú muži. A obracajú sa aj na tínedžerov, študentov a dôchodcov.
Milióny Ukrajincov, väčšinou žien a detí, ušli pred vojnou do zahraničia. Muži zasa slúžia v armáde. Podľa údajov centrálnej banky stratila Ukrajina od ruskej invázie vo februári 2022 viac ako štvrtinu pracovnej sily. Takmer 60 percent firiem uviedlo, že nájsť kvalifikovaných pracovníkov je ich hlavný problém. Ukázal to prieskum ministerstva hospodárstva medzi viac ako 3-tisíc firmami.
"Situácia je skutočne kritická," povedala Tetiana Petruková, riaditeľka pre udržateľnosť oceliarskej spoločnosti Metinvest, jedného z najväčších ukrajinských zamestnávateľov, ktorý má približne 45-tisíc pracovníkov a zhruba 4-tisíc voľných pracovných miest. "Nedostatok zamestnancov má vplyv aj na našu produkciu," poznamenala.
Nedostatok zamestnancov pociťujú všetky firmy, od veľkých priemyselných podnikov až po maloobchodné skupiny a malých súkromných podnikateľov. Firmy menia nábor a podnikové procesy, zavádzajú automatizáciu, rotujú existujúcich zamestnancov a rozširujú ich popisy práce, znovu prijímajú dôchodcov a ponúkajú viac výhod, najmä pre mladších pracovníkov.
Tento trend zasahuje aj do podnikania, kde výrazne rastie podiel žien podnikateliek. Odvetvia, v ktorých dominujú muži, sú viac postihnuté nedostatkom zamestnancov, uviedla centrálna banka.
Stavebný sektor, doprava, baníctvo a iné tvrdo zasiahla mobilizácia, ktorá sa týka mužov vo veku 25 až 60 rokov. Aby sa ekonomika udržala v chode, vláda poskytuje kritickým spoločnostiam úplné alebo čiastočné odklady v rámci mobilizácie.
V sektoroch energetiky a výroby zbraní má 100 percent zamestnancov nárok na odklad. V niektorých iných sektoroch si firmy môžu ponechať 50 percent mužov. Proces zabezpečenia odkladu je však dlhý a komplikovaný.
V poľnohospodárstve sa ženy školia za traktoristky. Ženy čoraz častejšie pracujú aj ako vodičky električiek a nákladných áut či v bani. Podiel žien rastie aj v odvetviach, ako je výroba ocele. Podľa Petrukovej ženy tvoria asi 30 až 35 percent pracovnej sily Metinvestu.
Firmy a ekonómovia očakávajú, že problémy na trhu práce budú pretrvávať. Zamestnávatelia obracajú svoju pozornosť na mladých ľudí. Ponúkajú im školenia, možnosť získať pracovné skúsenosti aj cielené balíky benefitov. Aj Metinvest sa zameriava na študentov a čoraz viac spolupracuje s odbornými vysokými školami.
Supermarkety zase najímajú tínedžerov na základné pracovné pozície a ponúkajú špecializovaný program stáží pre študentov. K podobnému kroku pristúpil tiež mobilný operátor Vodafone. Vláda a zahraniční partneri spustili niekoľko programov na pomoc Ukrajincom pri rekvalifikácii.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu oznámil, že ako hlavný veliteľ ozbrojených síl a hlava štátu dal súhlas na výkon povinnej vojenskej služby v trvaní 75 dní.
"Dúfam, že všetci chápete, ako veľmi potrebujeme silnú armádu, koľko (financií) potrebujeme na nákup a výrobu ďalších zbraní," povedal na slávnostnom ceremoniáli vo Vojenskej akadémii. Vučič v príhovore ku kadetom, ktorí boli povýšení do dôstojníckych hodností, vyhlásil: "Nechceme na nikoho útočiť. Ani to neurobíme. Chceme však odradiť tých, ktorí nás každý deň neúnavne ohrozujú."
Srbsko povinnú vojenskú službu zrušilo v roku 2011 a odvtedy sa plne spolieha na profesionálnu armádu.
Aby bolo ustanovenie o vojenskej službe znovuzavedené, musí ho schváliť vláda a potom parlament, kde má však Vučičova strana solídnu väčšinu. Srbský premiér Miloš Vučevič v piatok uviedol, že jeho vláda je pripravená posunúť príslušný návrh parlamentu a implementovať ho "v roku 2025 - po splnení logistických a administratívnych podmienok".
Podľa spravodajského webu RTS, Vučič nedávno povedal, že štát uvažuje o zavedení vojenskej služby v trvaní 60+15 dní, ktorá by bola pre mužov povinná. Ženy by do takejto služby mohli nastúpiť dobrovoľne.
Zadržaniu 27-ročného syna korunnej princeznej Mette-Marit podľa miestnych médií predchádzalo porušenie súdneho zákazu priblíženia sa.
Marius Borg Höiby sa narodil v roku 1997 z predchádzajúceho vzťahu Mette-Marit. S korunným princom Haakonom, následníkom nórskeho trónu, sa zosobášila až v roku 2001.
Viaceré nórske médiá informovali, že Höibyho zadržali pre porušenie súdneho zákazu. Polícia v sobotu zadržanie potvrdila bez uvedenia ďalších podrobností.
Höiby bol zadržaný aj 4. augusta po nočnej hádke v jednom z bytov v hlavnom meste Oslo, kde údajne fyzicky napadol ženu, s ktorou mal vzťah. Polícia našla nôž zabodnutý v jednej zo stien spálne. Vo väzbe vtedy strávil približne 30 hodín a obvinili ho ublíženia na zdraví a trestného činu poškodenia cudzej veci.
Marius Borg Höiby vyrastal spolu s nevlastnými súrodencami, 20-ročnou princeznou Ingrid Alexandrou a 18-ročným princom Sverrom Magnusom. Na rozdiel od nich však nemá žiadnu oficiálnu verejnú úlohu.
Koalícia smeruje k dohode na tzv. konsolidačnom balíčku. Uviedol to minister vnútra a predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Verí, že sa to uzavrie na budúci týždeň.
Podpredseda Národnej rady SR a líder opozičného PS Michal Šimečka kritizuje, že návrhy šetriacich opatrení ešte nie sú známe. Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Musíme prijať také šetriace opatrenia, ktoré sa z môjho pohľadu, ako šéfa sociálnodemokratickej strany, čo najmenej dotknú najohrozenejších skupín. Dnes sedíme s našimi koaličnými partnermi a snažíme sa ich nastaviť tak, aby bol princíp taký, že sa na šetrení budú podieľať tí, ktorí majú vyššie príjmy," poznamenal Šutaj Eštok. Opätovne skonštatoval, že súčasný vládny kabinet prebral Slovensko od svojich predchodcov v zlej finančnej kondícii.
Šimečka súhlasí s tvrdením, že vláda Roberta Fica (Smer-SD) nastupovala v období, keď bola situácia s verejnými financiami v krajine najhoršia. Myslí si však, že súčasní vládni predstavitelia ju ešte zhoršili. Zároveň im vyčítal, že stále nepredstavili aspoň základné parametre konsolidačných opatrení. "My nevieme, s čím vláda príde. Keď to predloží, potom k tomu zaujmeme stanovisko," uviedol. Poukázal tiež na zvýšenie cien potravín. "Základný košík potravín lacnie," reagoval Šutaj Eštok.
Vrátia sa koncesionárske poplatky?
Politici sa venovali aj prípadnému opätovnému zavedeniu koncesionárskych poplatkov v rámci konsolidácie. Predseda PS o danom možnom zámere ešte nepočul. Pripomenul, že v hnutí boli proti rušeniu poplatkov.
Líder Hlasu-SD deklaroval, že si o zámere vie predstaviť debatu, ale aktuálne to nie je témou. V rámci šetriacich opatrení sa podľa neho diskutuje aj o použití časti financií vyčlenených na obranu na civilné projekty. "Či sú to cesty, vnútorná bezpečnosť, nemocnie," informoval.
Šimečka kritizuje peniaze pre policajtov
Načrtla sa aj téma návrhu vládnej novely k príspevkom policajtov, o ktorom aktuálne rokuje NR SR. Šimečka to označil za nesystémové riešenie. Tvrdí, že členovia vládneho kabinetu si zvýšili platy, ale ostatným ľuďom nechcú. "Vy ste povedali, že sa zasadíte za zvýšenie platov policajtov a dokonca, že na to dáte svoju hlavu. Ale toto nie je zvýšenie platov, toto je jednorazový príspevok niektorým policajtom," skonštatoval.
Šutaj Eštok to odmietol. "V rámci zákona, ktorý je teraz v parlamente, dostane nový policajt 5000 eur, policajt, ktorý má 20 a viac rokov, zase 2000 eur a každý jeden policajt v priemere o 200 eur k platu navyše. (...) Keď má niekto 1000 eur, tak od 1. januára 2025 bude mať 1200 eur. Ako to viete nazvať ináč ako zvýšenie platu," opýtal sa.
Prišlo aj na odvolávanie Šimečku
Reč prišla aj na súčasnú situáciu s nadmernými zrážkami. Podľa lídra PS sme mohli byť v lepšej situácii, keby minister životného prostredia Tomáš Taraba neodvolal odborníkov s dlhoročnou praxou, pričom spomenul napríklad bývalého šéfa SHMÚ. Na slová šéfa progresívcov upozornil Denník N.
Diskutujúci sa rozprávali aj návrhu na odvolanie Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu, ktorý podali koaliční poslanci za Smer-SD a SNS. Šutaj Eštok kritizoval odvolávaného podpredsedu pre čerpanie štátnych dotácií jeho blízkymi. Namietal aj protesty proti ministerke kultúry a šéfovi rezortu spravodlivosti, ktoré podľa neho PS organizovalo pre stopnutie dotácií jeho rodine. Zopakoval, že Hlas-SD v prípadnom hlasovaní podporí jeho odvolanie.
Šimečka odmietol podozrenia z konfliktu záujmov v súvislosti s čerpaním štátnych dotácií jeho blízkymi. Zopakoval, že všetky nadácie čerpali dotácie dávno predtým, ako vstúpil do politiky.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nom. SNS) ostro kritizoval postoj Progresívneho Slovenska k povodniam a spomenul si aj na reakciu bývalej vlády na zemetrasenie, ktoré zasiahlo východ Slovenska v októbri 2023.
Vicepremiér prostredníctvom sociálnej siete uviedol, že "premiér Ľudovít Ódor ľuďom arogantne oznámil, že mali mať poistky. Nepomohli a ani raz tam nikto nevycestoval. Osudy ľudí sú im od ich zásady ukradnuté," vyhlásil Taraba.
Taraba tiež zdôraznil, že jeho vláda dokázala za dva týždne nastaviť pomoc na obnovu domov v zasiahnutých regiónoch v hodnote 22 miliónov eur. Kritiku adresoval aj na súčasný prístup opozície k povodniam. "Dnes Progresívne Slovensko hovorí, že netreba pri povodniach nič robiť, veď nejako to zbehne," poznamenal minister.
Taraba okrem toho poďakoval hasičom, vodohospodárom a bezpečnostným zložkám za ich koordináciu a preventívne opatrenia na ochranu zdravia, životov a majetku ľudí. „Toto je rozdiel medzi zodpovednosťou a nebezpečným diletantizmom po vzore Pohody," uzavrel Taraba.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v sobotu vyhlásil, že ukončenie vojny na Ukrajine sa dosiahne len za rokovacím stolom. Uviedol to v rozhovore pre nemecký týždenník FAS.
"Na ukončenie tejto vojny bude musieť v určitej fáze opäť dôjsť k dialógu s Ruskom. Musí však byť založený na silnej pozícii Ukrajiny," povedal generálny tajomník aliancie v rozhovore, v ktorom tiež poukázal na neochotu NATO poskytnúť zbrane, o ktoré Kyjev žiadal pred ruskou inváziou, pretože členské štáty sa obávali eskalácie napätia s Ruskom.
"Teraz poskytujeme vojenské prostriedky na vedenie vojny - vtedy sme mohli poskytnúť vojenské prostriedky, aby sme vojne zabránili," uviedol Stoltenberg.
Šéf NATO odmietol potvrdiť, že po odchode z vedenia aliancie prevezme od nemeckého diplomata Christopha Heusgena funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Pre FAS uviedol, že zvažuje "viacero možností" a bude sa zdržiavať v Osle. Uvažuje taktiež nad spísaním pamätí.
Stoltenbergovi, bývalému nórskemu premiérovi, v októbri uplynie funkčné obdobie na pozícii generálneho tajomníka NATO. Túto pozíciu zastával od roku 2014. V júni členské štáty za nového šéfa NATO zvolili bývalého holandského premiéra Marka Rutteho. Stoltenberg bol druhým najdlhšie slúžiacim generálnym tajomníkom NATO po Holanďanovi Josephovi Lunsovi, ktorý alianciu viedol medzi rokmi 1971 - 1984.
Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo už druhú výmenu zajatcov s Ukrajinou v priebehu dvoch dní.
Rusko v rámci tejto výmeny Ukrajine vydalo 103 vojnových zajatcov a rovnaký počet ich od Ukrajiny údajne získalo. Ukrajina zatiaľ túto výmenu zajatcov neoznámila, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúra Reuters.
RFE/RL doplnila, že Rusku boli údajne vydaní vojaci zajatí počas ofenzívy, ktorú ukrajinské jednotky spustili začiatkom augusta v Kurskej oblasti na západe Ruska.
Prepustení ruskí vojaci sú teraz v Bielorusku a dostávajú lekársku a psychologickú pomoc a môžu kontaktovať svojich príbuzných. Všetci prepustení zajatci by čoskoro mali byť odvezení do Ruska.
Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že k návratu ruského vojenského personálu z ukrajinského zajatia prispeli Spojené arabské emiráty.
V piatok si Ukrajina a Rusko vymenili po 49 vojnových zajatcov. Medzi tými, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, boli aj obrancovia oceliarní Azovstaľ v momentálne Ruskom okupovanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ako i rodáčka z okupovaného a anektovaného Krymu Lenija Umerovová, ktorú zadržali v roku 2022 pri prekračovaní rusko-gruzínskych hraníc. Dievčina cestovala na Krym za chorým otcom.
Umerovová bola najprv v Rusku odsúdená v správnom konaní, v máji 2023 bola obvinená zo špionáže a odvtedy bola vo vyšetrovacej väzbe.
Ukrajinský ľudskoprávny ombudsman Dmytro Lubinec v poznamenal, že piatková výmena bola v poradí 56. medzi Ukrajinou a Ruskom. V rámci týchto výmen sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 3 500 ľudí.
