Preskočiť na obsah
  |  

Prokuratúra v Taliansku chce pre Mattea Salviniho šesťročný trest

Prokuratúra žiada tento trest pre talianskeho vicepremiéra za to, že v roku 2019 bránil migrantom vo vylodení v jednom z prístavov krajiny.

Salvini, člen koalície premiérky Giorgie Meloniovej, je súdený za zbavenie slobody a zneužitie právomocí, keď 147 migrantov držal niekoľko týždňov na mori na lodi, ktorú prevádzkuje charitatívna organizácia Open Arms.

Rozsudok v procese, ktorý sa začal ešte na jeseň 2021, by mohol padnúť v októbri. Salvini sa bude môcť odvolať voči akémukoľvek rozhodnutiu súdu. "Šesť rokov väzenia za to, že som blokoval príchod migrantov a bránil Taliansko a Talianov? Šialenstvo. Obrana Talianska nie je zločin," napísal Salvini na sociálnej sieti Facebook.

Meloniová tiež skritizovala prokuratúru. "Je neuveriteľné, že ministrovi Talianskej republiky hrozí šesť rokov väzenia za to, že si plnil svoju prácu pri ochrane hraníc krajiny, ako si to vyžaduje mandát, ktorý dostal od jej občanov," napísala premiérka na sociálnej sieti X.

Loď uviazla na mori takmer na tri týždne, kým sa migranti na základe súdneho príkazu mohli vylodiť na ostrove Lampedusa. Členovia organizácie Open Arms vypovedali, že fyzický aj duševný stav migrantov dosiahol krízový bod, keďže hygienické podmienky na palube sa stali hroznými.

Salvini, šéf protiimigračnej strany Liga severu (LN) a vtedajší minister vnútra, v januári vyhlásil, že podľa jeho informácií "situácia na lodi nebola ohrozená".

V roku 2019, za premiéra Giuseppeho Conteho, zaviedol politiku "uzavretých prístavov", v rámci ktorej Taliansko odmietlo vstup charitatívnym lodiam, ktoré zachraňujú migrantov uviaznutých pri plavbe cez Stredozemné more. Označil to za tvrdé opatrenie proti pašerákom, ktorí prevádzkujú lode medzi severnou Afrikou a Talianskom a Maltou, čo je najsmrteľnejšia migračná trasa na svete.

Voči Salvinimu bol už v minulosti vedený podobný súdny proces, keď ho obvinili z toho, že v júli 2019 odmietol povoliť 116 migrantom vystúpiť z plavidla talianskej pobrežnej stráže. Súd v sicílskom meste Catania však tento proces v roku 2021 zamietol.

(tasr)

  |  

V hlavnom meste Somálska pri teroristickom útoku zahynulo najmenej 18 ľudí

Dve výbušné zariadenia odpálili v meste Mogadišo vo štvrti Kachda bojovníci islamistickej teroristickej skupiny aš-Šabáb, ktorá sa stavia proti somálskej federálnej vláde.

Bomby boli ukryté na ulici s obľúbeným výhľadom. V čase útoku tam fotografovala skupina mladých ľudí.

Hnutie aš-Šabáb ovláda časti tejto chudobnej krajiny ležiacej v regióne Africký roh, ale v uplynulých rokoch bolo z hlavného mesta vytlačené. V ostatných mesiacoch sa však opäť zvýšil počet útokov na vládne zariadenia, hotely a reštaurácie v Mogadiše.

Naposledy, 21. augusta, pri výbuchu bomby umiestnenej v aute v Mogadiše zahynulo desať ľudí a v polovici augusta pri teroristickom útoku na reštauráciu v hlavnom meste zahynulo 11 ľudí. Niekoľko dní predtým teroristi zaútočili na hotel na pláži a zabili 20 ľudí.

(tasr)

  |  

Poľsko je za zrušenie sociálnych dávok pre ukrajinských mužov v brannom veku

Cieľom je, aby ich to prinútilo vrátiť sa domov a bojovať proti ruskej vojenskej agresii, uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski

Kyjev sa snaží doplniť stavy svojej armády, keďže vojna trvá už tretí rok, a to aj tým, že láka emigrantov na návrat na Ukrajinu. Sikorski v piatok navrhol "zastaviť vyplácanie sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí spĺňajú podmienky Ukrajiny pre odvod".

Niektorí muži po invázii ruských síl vo februári 2022 utiekli z Ukrajiny, aby sa vyhli povolaniu do armády, a to napriek oficiálnemu zákazu opustiť krajinu, ktorý sa vzťahuje na väčšinu ukrajinských mužov v brannom veku. "Nemali by existovať žiadne finančné stimuly na vyhýbanie sa odvodu na Ukrajine," dodal Sikorski.

Poľsko neposkytuje utečencom žiadne bezpečnostné dávky, zdôraznil Sikorski, ktorý sa vyslovil za to, aby jeho návrh zaviedli aj ostatné krajiny EÚ.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že danú myšlienku "podporí", ale táto iniciatíva potrebuje "vhodné podmienky". Dodal, že v zahraničí je približne milión ukrajinských mužov v mobilizačnom veku, z toho 300-tisíc v Poľsku.

(tasr)

  |  

Pre pretrvávajúce dažde sú v pohotovosti viaceré samosprávy v okrese Malacky

V Stupave aj vo večerných hodinách dobrovoľníci napĺňajú vrecia pieskom. Obec Pernek vyhlásila tretí stupeň povodňovej aktivity.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu zasadal v sobotu večer v Stupave krízový štáb. "Ak spozorujete krízovú situáciu pri vodnom toku, v žľabe, spadnutý strom, zaplavenú komunikáciu alebo verejný priestor, prosím, ihneď kontaktujte mestskú políciu na čísle 159," vyzvala samospráva obyvateľov. Na viacerých miestach sú v meste dostupné vrecia s pieskom.

Obec Pernek pristúpila k vyhláseniu tretieho stupňa povodňovej aktivity. "V miestnej časti Záhumnie a Strža prišlo k vyliatiu potoka z koryta. Situáciu sa podarilo zastabilizovať pomocou vytvorenia hrádze z vriec s pieskom," uviedla obec na svojej webovej stránke. V prípade potreby môžu obyvatelia kontaktovať samosprávu aj v nočných hodinách.

V nasadení sú od rána tiež pracovníci obce Láb a tamojší dobrovoľní hasiči. Počas celého dňa jazdilo auto a odčerpávalo vodu s cieľom udržať priechodnú kanalizáciu a zabrániť ďalším škodám. "Ulice Topolová a Lipová zostávajú zatopené a naši hasiči na týchto miestach opakovane zasahovali," spresnila obec na sociálnej sieti. Na ďalších miestach, najmä v smere na Jakubov a Lábske jazero, odstraňovali hasiči popadané stromy.

V obci Kostolište už tretí deň odčerpávajú vodu z kritických miest. Samospráva využíva pomoc ťažkej techniky. Na viacerých miestach sú obyvateľom k dispozícii vrecia.

(tasr)

  |  

Poradca Bieleho domu: USA musia pre pomoc Ukrajine urobiť viac

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že skôr logistika než nevôľa spôsobila meškanie americkej pomoci Ukrajine. Zároveň podotkol, že Washington potrebuje urobiť viac v záujme pomoci Kyjevu v boji proti invázii Ruska.

"Nie je to otázkou politickej vôle. Je to otázka prekonania zložitej a komplikovanej logistiky," povedal Sullivan na fóre v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.        

"Ale vzhľadom na to, proti čomu Ukrajina stojí, musíme urobiť viac a musíme to urobiť lepšie," dodal. Sullivan zároveň vyjadril obavy z potenciálnych ruských útokov na jadrové elektrárne na Ukrajine.        

"Rusi dokázali úplne drzo útočiť na civilnú energetickú infraštruktúru. Už predtým strieľali na ukrajinské jadrové elektrárne a myslím, že by sme toho mohli byť svedkami opäť," upozornil.        

Sullivan súčasne uviedol, že americký prezident Joe Biden využije svoje zostávajúce mesiace v úrade na posilnenie pozície Ukrajiny. Biden sa podľa Sullivana stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN koncom septembra.        

Biden je "rozhodnutý využiť tieto štyri mesiace na to, aby dostal Ukrajinu do najlepšej možnej pozície, aby zvíťazila," citovala Sullivana agentúra AFP.

(tasr)

  |  

Le Penová je presvedčená, že na budúci rok budú vo Francúzsku nové voľby

Súčasná politická situácia je podľa líderky francúzskeho pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penovej "neudržateľná".

Francúzsky prezident Emmanuel Macron iba v júni rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, ktoré uvrhli krajinu do politického patu. Tento jeho krok bol reakciou na víťazstvo RN vo voľbách do Európskeho parlamentu, respektíve prehru Macronovho centristického bloku. Na základe francúzskeho zákona môže prezident znovu rozpustiť parlament až najmenej rok od volieb.        

"Veľká krajina, ktorou je Francúzsko, nemôže takto fungovať. Zostáva desať mesiacov a som presvedčená, že na ich konci budú nové parlamentné voľby," povedala Le Penová, trojnásobná kandidátka na post prezidenta. Údajne sa chystá o úrad prezidenta uchádzať znovu v roku 2027, keď Macronovi skončí druhé a zároveň posledné funkčné obdobie.        

V predčasných parlamentných voľbách na prelome júna a júla získala najviac kresiel v Národnom zhromaždení ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP), nasledovaná Macronovými centristami a pravicou. Žiaden z táborov však nemá dostatok poslancov na samostatné zostavenie väčšinovej vlády.        

Macron minulý týždeň vymenoval za premiéra konzervatívneho Michela Barniera a poveril ho zostavením vlády. Výber Barniera vyvolal pobúrenie zo strany ľavice, ktorá si vzhľadom na svoje volebné víťazstvo nárokovala zostavenie kabinetu.        

Barnier, 73-ročný bývalý minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač Európskej únie pre brexit, predtým oznámil, že na budúci týždeň zostavovanie vlády ukončí.

(tasr)