Preskočiť na obsah
  |  

Morava zvládne nápor vody z ČR, povedal šéf vodohospodárov

Rieku Moravu zabezpečovali na viacerých kritických miestach, informoval Jozef Moravčík riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Moravčík dodal v diskusii na Ta3, že na Dunaji bol už vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity. Všetky zložky v súčasnosti monitorujú situáciu.

Moravčík doplnil, že v súvislosti so situáciou hladiny na Dunaji začali s osadzovaním protipovodňových zábran. „Dunaj včera dosiahol 3. stupeň povodňovej aktivity po 18:00 hodine. Osadzujeme zábrany na Slovanskom nábreží aj v Devíne. Taktiež budeme zahradzovať aj na Fajnorovom nábreží a aj na Tyršovom nábreží. Na obidvoch brehoch Dunaja by mali byť práce so zahradením ukončené o 20:00," dodal.

Na trase Bratislava – Devín už odstránili popadané stromy a skaly z cesty. Je tam však ešte jedno miesto, kde sa môže rieka vybrežiť. Monitorujú to a pokiaľ takáto situácia nastane, budú verejnosť informovať. "Toky manažujeme už aj smerom do starého koryta Dunaja. Pre majiteľov hausbótov sme vydali plány povodňových a zabezpečovacích prác," doplnil s tým, že čo sa týka plavebných dráh a či sa otvoria, v tomto stave ešte nie sme a verí, že ani nebudeme.

Varoval tiež obyvateľov pred takzvanou záplavovou turistikou. Rovnako ako aj minister životného prostredia Tomáš Taraba upozornil obyvateľov, aby nechodili do blízkosti vodných tokov a predovšetkým, aby sa nepohybovali po telesách priehrad.

(mep, sita)

  |  

Rieka Dunaj by mala začať kulminovať od pondelka do utorka

Bratislavské pobrežie má byť do 20.00 kompletne zabezpečené proti povodniam.

V bratislavskom úseku by mohla výška hladiny dosiahnuť 930 centimetrov. Povedal to minister životného prostredia Tomáš Taraba v TA3.

Verí, že mesto sa podarí uchrániť.

(tasr)

  |  

Prieskum: Výdavky na deti počas prázdnin boli pre 90 percent rodičov záťažou

Prázdniny sú za nami. Naopak, nový školský rok je v plnom prúde. Práve tieto obdobia patria medzi finančne najnáročnejšie v roku. Letný oddych dal z pohľadu financií dospelým zabrať.

Záťaž na peňaženky priznáva 9 z 10 rodičov detí vo veku do 18 rokov. Výdavky však nekončia príchodom nového školského roku. Najväčšia časť rodičov, takmer 39 percent, minula na tento účel sumu medzi 100 a 200 eur. Napriek tomu si vyššie sumy peňazí plánuje vopred a šetrí len štvrtina z nich. Vyplýva to z prieskumu 365.bank.

Ako uvádza hovorkyňa 365.bank Linda Gáliková, letné prázdniny a školský rok sú obdobiami, počas ktorých rodičia pociťujú zvýšený nápor na rodinný rozpočet. Výlety, festivaly, kultúra a ďalšie aktivity pre deti počas prázdnin, ale aj samotný nástup do škôl rodičov stoja nemalé výdavky.

„A preto odporúčame si všetky takéto náklady vopred plánovať, ak sa dá, nakupovať ich, či odkladať si na ne peniaze priebežne a nenechávať to na poslednú chvíľu,“ odporúča Gáliková. Viac ako tri štvrtiny rodičov pritom označujú za najčastejšie letné aktivity svojich potomkov cestovanie a veľmi obľúbenými sú aj kultúrne či športové aktivity alebo letné tábory.

Okrem prázdninových radostí musia rodičia každoročne myslieť aj na začiatok školského roka. Na písacie a kresliace potreby, zošity, obaly, učebnice či pomôcky pritom 39 percent z nich necháva v obchode sumu medzi 100 a 200 eur. Bezmála tretine vystačí stovka a ďalšia necelá tretina vynaloží náklady nad 200 eur. Nákupom výbavy sa však spravidla výdavky na školu zďaleka nekončia.

Za školskú tašku, úbor na telesnú, prezuvky či základné hygienické potreby sa môže čiastka vyšplhať až na niekoľko stoviek eur, nehovoriac o financiách za družinu či obedy alebo príspevok do školského fondu. Rodičia by však mali brať do úvahy aj to, že v porovnaní s minulým rokom ceny školských potrieb výrazne vzrástli.

„Na výdavky spojené s letom a začiatkom školského roka rodičia zvyčajne nemajú odložené peniaze. Najväčšia časť populácie (40 percent) hradí tento typ výdavkov z bežných úspor. Približne tretina zas zo svojich aktuálnych príjmov,“ uzatvára Gáliková.

Zber dát sa uskutočnil prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos od 30. augusta do 2. septembra 2024 na vzorke 550 respondentov.

(sita)

  |  

Niektoré železničné priecestia nemusia fungovať, varuje Matúš Šutaj Eštok

V súvislosti s nepriaznivým počasím to okrem ministra vnútra potvrdil aj policajný prezident Ľubomír Solák.

Polícia apeluje na vodičov, aby zvýšili opatrnosť pri prejazde železničných priecestiach na západnom území Slovenska. Viaceré oblasti sú totiž bez elektriny a s tým súvisí aj funkčnosť železničných priecestí, upozornil na to minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok v diskusnej relácii V politike na Ta3.

(mep)

  |  

Najťažšia situácia nastáva s menšími vodnými tokmi na západe, povedal prezident HaZZ

Najviac výjazdov eviduje Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) predovšetkým v Bratislavskom a Trnavskom kraji.

Celkovo zasahovali až v 273 prípadoch s tým, že ďalších 144 zásahov uskutočnili dobrovoľné hasičské zbory, informoval pre televíziu Ta3 prezident HAZZ Adrián Mifkovič.

Mifkovič ďalej potvrdil, že zložitá situácia je hlavne na krajnom západe v súvislosti s tým, že menšie vodné toky sa začínajú vylievať.

(mep)

  |  

Taraba: Slovensko zvláda situáciu s povodňami lepšie ako susedné krajiny

Slovensko podľa ministra životného prostredia začalo s prípravami na povodne dostatočne skoro.

Situácia s povodňami na Slovensku je presne taká, ako uvádzali odborníci. Padlo už viac ako 300 milimetrov zrážok vody, čo je 300 litrov na jeden meter štvorcový. Do ôsmej hodiny bude zabezpečený Dunaj. V diskusnej relácii V politike televízie Ta3 o aktuálnom dianí v súvislosti s tretím povodňovým stupňom informovali šéf envirorezortu Tomáš Taraba a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba vysvetlil, že nepodcenili predpovede, čo im pomohlo v príprave na dramatickejšie dianie, ktoré v nedeľu zasiahlo viacero lokalít. Vyzdvihol predovšetkým funkciu vodného diela Gabčíkovo, ktoré výrazne pomáha odľahčiť situáciu s hladinou vody v Bratislave. Povedal, že je funkčných už sedem turbín.

Doplnil, že rieka Dunaj by mala začať kulminovať od pondelka do utorka. V bratislavskom úseku rieky by mohla výška hladiny dosiahnuť až 930 centimetrov. Verí, že sa mesto podarí uchrániť. "Problémom je - čo nevieme ovplyvniť -, že stekajú veľmi výrazne najmä potoky z horských oblastí. Plná nádrž je v Kuchyni, tá začína tiež už pretekať," povedal.

Rieka Morava by nemala podľa neho pretiecť. "Mala by sa podariť udržať už nie v koryte, ale v hrádznom systéme, že to nebude pretekať cez hrádze," podotkol.

SR zvláda situáciu spojenú s počasím podľa slov ministra oproti ostatným okolitým krajinám lepšie. Poukázal na to, že sa na ňu skoro a dôkladne pripravovali. "Situácia je presne taká, ako nám všetci odborníci počas týždňa hlásili," doplnil. Vyzdvihol prácu bezpečnostných aj záchranných zložiek.

Najzasiahnutejšie je Záhorie

Minister vnútra sa vyjadril, že situácia je najkritickejšia na Záhorí. Bezpečnostné a záchranné zložky sú pre nepriaznivé počasie v plnom nasadení. "Pomáhajú aj vojaci, v teréne je ich asi 100," informoval Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Nasadenie zložiek ocenil. "Situácia sa kriticky prejavila v noci zo soboty na nedeľu. Dnes už prebiehajú mnohé sanačné práce, primárne sa bavíme o Záhorí, Kuchyni, Stupave a aj záplavových oblastiach v Bratislave," doplnil.

V súčasnosti je situácia podľa slov šéfa rezortu vnútra pod kontrolou. Poukázal na to, že štát konal včas a skoro prijal opatrenia. "Vďaka tomu, že sme mali predpovede, sme mohli stiahnuť všetku ľudskú silu na krízové miesta, ktoré dnes majú najväčšie problémy," povedal.

Techniku sústredili na Záhorí, kde je situácia podľa neho najkritickejšia. Pripomenul viaceré dopravného obmedzenia platiace pre Bratislavu. Apeloval na opatrnosť pri jazde. Viaceré oblasti sú totiž bez elektriny a s tým súvisí aj funkčnosť železničných priecestí, upozornil minister.

Najťažšia situácia nastáva aj podľa prezidenta HaZZ Adriána Mifkoviča s menšími vodnými tokmi na západe. Celkovo zasahovali až v 273 prípadoch s tým, že ďalších 144 zásahov uskutočnili dobrovoľné hasičské zbory.

V teréne je nasadená tiež polícia. Príslušníci pomáhajú s odstraňovaním škôd, riadením dopravy aj evakuáciou obyvateľov v niektorých oblastiach. Evidujú mnoho škodových udalostí. Ako upozornil policajný prezident Ľubomír Solák, situáciu monitorujú najmä v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Opatrenia budú pokračovať

Pre ľudí, ktorých zasiahli povodne, budú podľa šéfa envirorezortu pristavené cisterny s pitnou vodou. Je totiž možné, že niektoré vodné zdroje budú kontaminované. Ministrovi školstva chce navrhnúť, aby sa na pondelok zatvorili školy v oblastiach zasiahnutých povodňami.

V nedeľu krízový štáb bratislavskej župy zároveň odporučil na pondelok udeliť na svojich stredných školách riaditeľské voľno. Rozhodnutie je však v kompetencii riaditeľov škôl. “Riaditeľom stredných škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK, odporúčame udeliť na pondelok 16. septembra riaditeľské voľno,” vyhlásil predseda bratislavskej samosprávy Juraj Droba.

(mep, tasr)