Preskočiť na obsah
  |  

Pri českých hraniciach na poľskej strane preteká priehrada

V sobotu večer začala pre extrémne zrážky pretekať priehradná nádrž v dedine Międzygórze v pohorí Králický Sněžník.

Miestne úrady tvrdia, že situácia je kritická a okolité obce sú už evakuované. Podľa Krajského vodohospodárskeho úradu vo Vroclavi voda na priehrade stále preteká. Okolie je už úplne neprejazdné, uvádza server onet.pl na sieti X.

https://twitter.com/thepolandnews_/status/1835073920426450974

Priehrada je vysoká až 29 metrov a jej nádrž obsiahne takmer milión metrov kubických vody. Podobná situácia nastala aj v roku 1997, kedy sa voda tiež preliala cez hrádzu.

(mep)

  |  

Hraničné kontroly nezabránia nelegálnej migrácii, tvrdí nemecký výskumník

Nemecko už zaviedlo kontroly na niektorých hraničných priechodoch, vrátane hraníc s Poľskom a od pondelka sa rozšíria aj na Luxembursko, Belgicko, Holandsko a Dánsko.

"Každý, kto očakáva, že kontroly na hraniciach povedú k zníženiu nelegálnej migrácie, má nesplniteľné očakávania," povedal výskumník Gerald Knaus v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk (DLF).

Nemecko je členom schengenského priestoru, ktorý umožňuje približne 420 miliónom ľudí v 29 európskych krajinách voľne cestovať bez hraničných kontrol.

Knaus uviedol, že mnohé krajiny EÚ vrátane Francúzska a Rakúska majú už roky hraničné kontroly, ale "počet žiadostí o azyl sa tým vôbec neznížil".

Knaus tiež tvrdí, že hraničné kontroly nie sú prostriedkom na prevenciu islamistického terorizmu, pretože mnohí z páchateľov sa zradikalizovali až v Nemecku.

Zastaviť nelegálnu migráciu by bolo možné len radikálnymi opatreniami, ako je úplné ukončenie voľného pohybu osôb a tovaru medzi členskými štátmi schengenského priestoru, povedal Knaus.

"Ak ide skutočne o zastavenie nelegálnej migrácie na nemeckých hraniciach, to sa dá natrvalo dosiahnuť len zrušením Schengenu. Na to by ste však potrebovali aj ploty na zelených hraniciach," uzavrel.

(tasr)

  |  

KĽDR je najväčšia hrozba zo všetkých ruských spojencov, myslí si šéf ukrajinskej tajnej služby

Informoval o tom Kyrylo Budanov na konferencii v sobotu v Kyjeve s tým, že pre Ukrajinu je veľkou hrozbou vojenská pomoc a množstvo munície, ktoré Rusko dostáva od Severnej Kórey.

Šéf ukrajinskej tajnej služby na podujatí organizovanom Nadáciou Viktora Pinčuka odpovedal na otázku týkajúcu sa podpory zo strany ďalších spojencov Ruska, ktorými sú Irán a Čína. "Naším najväčším problémom zo všetkých týchto spojencov Ruska je Severná Kórea, pretože množstvom vojenských produktov, ktoré dodáva, vlastne ovplyvňuje intenzitu bojov," spresnil Budanov.

Vyjadrenia Budanova prišli krátko po tom, ako severokórejský vodca Kim Čong-un na rokovaniach s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Sergejom Šojguom ohlásil prehĺbenie vzťahov s Moskvou.

Kyjev podľa šéfa ukrajinskej tajnej služby monitoruje dodávky zbraní z Pchjongjangu do Moskvy a cíti ich vplyv na bojisku. "Existuje priama súvislosť. Dodávajú obrovské množstvá delostreleckej munície, čo je kritické," pokračoval Budanov.

Moskva popri zahraničnej pomoci investuje tiež do svojich vlastných zbraní vrátane vývoja a posilnenia produkcie balistických striel Iskander. "V súčasnosti vidíme masívne využitie rakiet typu Iskander-M," dodal.

Veľkým problémom sú podľa neho riadené strely, ktorých produkcia sa niekoľkokrát zvýšila. Letecké bomby obsahujú približne pol tony výbušnín a môžu byť zhodené z väčšej výšky, čo umožňuje ruským lietadlám vyhnúť sa protivzdušnej obrane, spresnil Budanov.

Spojené štáty a Británia v súčasnosti zvažujú, či umožnia Ukrajine použitie zbraní dlhého dosahu na útoky na ciele hlbšie na území Ruska, čo je kľúčovou požiadavkou Kyjeva. "Nebude tu žiadna eskalácia. Tu už neexistuje nič, čo by mohlo túto situáciu zhoršiť," vyhlásil Budanov.

Budanov podľa vlastných slov odhaduje, že Rusko sa pokúsi ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine ešte pred rokom 2026 pre potenciálne ekonomické problémy, čiastočne spôsobené západnými sankciami, ako aj pre novú vlnu mobilizácie. Zároveň vyhlásil, že Ukrajina bude v boji pokračovať.

(tasr)

  |  

Prokuratúra v Taliansku chce pre Mattea Salviniho šesťročný trest

Prokuratúra žiada tento trest pre talianskeho vicepremiéra za to, že v roku 2019 bránil migrantom vo vylodení v jednom z prístavov krajiny.

Salvini, člen koalície premiérky Giorgie Meloniovej, je súdený za zbavenie slobody a zneužitie právomocí, keď 147 migrantov držal niekoľko týždňov na mori na lodi, ktorú prevádzkuje charitatívna organizácia Open Arms.

Rozsudok v procese, ktorý sa začal ešte na jeseň 2021, by mohol padnúť v októbri. Salvini sa bude môcť odvolať voči akémukoľvek rozhodnutiu súdu. "Šesť rokov väzenia za to, že som blokoval príchod migrantov a bránil Taliansko a Talianov? Šialenstvo. Obrana Talianska nie je zločin," napísal Salvini na sociálnej sieti Facebook.

Meloniová tiež skritizovala prokuratúru. "Je neuveriteľné, že ministrovi Talianskej republiky hrozí šesť rokov väzenia za to, že si plnil svoju prácu pri ochrane hraníc krajiny, ako si to vyžaduje mandát, ktorý dostal od jej občanov," napísala premiérka na sociálnej sieti X.

Loď uviazla na mori takmer na tri týždne, kým sa migranti na základe súdneho príkazu mohli vylodiť na ostrove Lampedusa. Členovia organizácie Open Arms vypovedali, že fyzický aj duševný stav migrantov dosiahol krízový bod, keďže hygienické podmienky na palube sa stali hroznými.

Salvini, šéf protiimigračnej strany Liga severu (LN) a vtedajší minister vnútra, v januári vyhlásil, že podľa jeho informácií "situácia na lodi nebola ohrozená".

V roku 2019, za premiéra Giuseppeho Conteho, zaviedol politiku "uzavretých prístavov", v rámci ktorej Taliansko odmietlo vstup charitatívnym lodiam, ktoré zachraňujú migrantov uviaznutých pri plavbe cez Stredozemné more. Označil to za tvrdé opatrenie proti pašerákom, ktorí prevádzkujú lode medzi severnou Afrikou a Talianskom a Maltou, čo je najsmrteľnejšia migračná trasa na svete.

Voči Salvinimu bol už v minulosti vedený podobný súdny proces, keď ho obvinili z toho, že v júli 2019 odmietol povoliť 116 migrantom vystúpiť z plavidla talianskej pobrežnej stráže. Súd v sicílskom meste Catania však tento proces v roku 2021 zamietol.

(tasr)

  |  

V hlavnom meste Somálska pri teroristickom útoku zahynulo najmenej 18 ľudí

Dve výbušné zariadenia odpálili v meste Mogadišo vo štvrti Kachda bojovníci islamistickej teroristickej skupiny aš-Šabáb, ktorá sa stavia proti somálskej federálnej vláde.

Bomby boli ukryté na ulici s obľúbeným výhľadom. V čase útoku tam fotografovala skupina mladých ľudí.

Hnutie aš-Šabáb ovláda časti tejto chudobnej krajiny ležiacej v regióne Africký roh, ale v uplynulých rokoch bolo z hlavného mesta vytlačené. V ostatných mesiacoch sa však opäť zvýšil počet útokov na vládne zariadenia, hotely a reštaurácie v Mogadiše.

Naposledy, 21. augusta, pri výbuchu bomby umiestnenej v aute v Mogadiše zahynulo desať ľudí a v polovici augusta pri teroristickom útoku na reštauráciu v hlavnom meste zahynulo 11 ľudí. Niekoľko dní predtým teroristi zaútočili na hotel na pláži a zabili 20 ľudí.

(tasr)

  |  

Poľsko je za zrušenie sociálnych dávok pre ukrajinských mužov v brannom veku

Cieľom je, aby ich to prinútilo vrátiť sa domov a bojovať proti ruskej vojenskej agresii, uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski

Kyjev sa snaží doplniť stavy svojej armády, keďže vojna trvá už tretí rok, a to aj tým, že láka emigrantov na návrat na Ukrajinu. Sikorski v piatok navrhol "zastaviť vyplácanie sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí spĺňajú podmienky Ukrajiny pre odvod".

Niektorí muži po invázii ruských síl vo februári 2022 utiekli z Ukrajiny, aby sa vyhli povolaniu do armády, a to napriek oficiálnemu zákazu opustiť krajinu, ktorý sa vzťahuje na väčšinu ukrajinských mužov v brannom veku. "Nemali by existovať žiadne finančné stimuly na vyhýbanie sa odvodu na Ukrajine," dodal Sikorski.

Poľsko neposkytuje utečencom žiadne bezpečnostné dávky, zdôraznil Sikorski, ktorý sa vyslovil za to, aby jeho návrh zaviedli aj ostatné krajiny EÚ.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že danú myšlienku "podporí", ale táto iniciatíva potrebuje "vhodné podmienky". Dodal, že v zahraničí je približne milión ukrajinských mužov v mobilizačnom veku, z toho 300-tisíc v Poľsku.

(tasr)