18. septembra 2024 | 7:41

Minúta | 18. septembra 2024 | 7:41

USA v Tichom oceáne presunuli výsadkovú pechotu a systémy HIMARS čo najbližšie k Rusku

Výsadok približne 130 vojakov a presun zbraní na ostrov Šemija, ktorý je súčasťou Aleutských ostrovov blízko Aljašky, sa uskutočnil začiatkom septembra a prebehol v čase spoločných vojenských cvičení Číny a Ruska v Japonskom mori.

Na Šemiji sa nachádza letecká základňa Erickson, ktorá sa považuje za najbližšie vojenské zariadenie USA k Rusku. Vzdialenosť od Ericksonu k najbližšiemu ruskému ostrovu je 450 kilometrov a niečo vyše tisíc kilometrov k metropole Kamčatského kraja.

Veliteľ 11. výsadkovej divízie generálmajor Joseph Hilbert uviedol, že vyslanie amerických jednotiek na ostrov neďaleko Aljašky je ukážkou schopnosti americkej armády reagovať na vojenské výzvy po celom svete a dodať „bojovo pripravené smrtiace sily“ na správne miesto v priebehu niekoľkých hodín. Dodal, že ide aj o reakciu na zvýšenú vojenskú aktivitu Ruska a Číny v okolí Aljašky.

Koncom júla v blízkosti regiónu po prvýkrát spoločne preleteli ruské a čínske jadrové bombardéry. Podľa Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) zostali v medzinárodnom vzdušnom priestore a nevstúpili do suverénneho vzdušného priestoru USA alebo Kanady.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že letecké hliadky sa uskutočnili nad vodami Čukotského a Beringovho mora a severnej časti Tichého oceánu. Hovorca čínskej armády Zhang Xiaogang zdôraznil, že išlo o ôsmu takúto hliadku od roku 2019.

„Tieto opatrenia nie sú namierené proti tretím stranám, sú v súlade s platným medzinárodným právom a medzinárodnou praxou a nemajú vplyv na súčasnú medzinárodnú a regionálnu situáciu,“ uviedol Zhang.

(sab)

18. septembra 2024 | 6:08

Minúta | 18. septembra 2024 | 6:08

Blinken pricestoval do Egypta na rokovanie o prímerí v Gaze

Ide už o desiatu návštevu Blízkeho východu zo strany amerického ministra zahraničia od vypuknutia vojny v Pásme Gazy. Antony Blinken by sa mal počas nej stretnúť aj s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

Blinken má v Egypte diskutovať o novom kompromisnom návrhu s cieľom dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy, ale aj prepustenie desiatok rukojemníkov zadržiavaných na palestínskom území.

Títo rukojemníci boli unesení počas útoku palestínskeho islamistického hnutia Hamas proti Izraelu zo 7. októbra 2023, ktorý mal za následok odvetu Izraela v podobe ofenzívy v Pásme Gazy s tisíckami obetí.

O zvýšenom napätí na Blízkom východe so svojím izraelským kolegom Joavom Galantom telefonicky hovoril aj americký minister obrany Lloyd Austin.

Ich telefonát sa uskutočnil v utorok – v deň, keď stovky pagerov používaných členmi proiránskeho hnutia Hizballáh v Libanone explodovali pri útoku, ktorý táto libanonská militantná skupina pripisuje Izraelu. Pentagón odmietol uviesť, či Austin a Galant hovorili aj o spomínaných výbuchoch.

Hovorca Pentagonu Pat Ryder informoval, že témou rozhovoru bolo pretrvávajúce napätie na Blízkom východe a „hrozby, ktorým Izrael čelí“.

Austin podľa hovorcu „zopakoval potrebu prímeria a dohody o rukojemníkoch a dôležitosť zníženia napätia prostredníctvom diplomacie, aby sa predišlo rozrastaniu konfliktu do širšieho regiónu“.

Výbuchy v Libanone prišli len niekoľko hodín po tom, čo Izrael oznámil, že rozširuje ciele svojej takmer rok trvajúcej vojny proti Hamasu v Pásme Gazy, a to tak, aby zahŕňali aj front s Hizballáhom pozdĺž hranice Izraela s Libanonom.

(tasr)

18. septembra 2024 | 4:28

Minúta | 18. septembra 2024 | 4:28

Ukrajina útočila dronmi na Rusko, zároveň odrážala útoky na Kyjev

Ukrajinský systém protivzdušnej obrany v noci na stredu odrážal dronový útok, ktorého terčom boli okrajové časti Kyjeva. Na platforme Telegram o tom informovala vojenská správa ukrajinskej metropoly.

Protivzdušná obrana zasahovala proti dronom typu Šáhid iránskej výroby nielen v Kyjevskej oblasti, ale aj Poltavskej a Kirovohradskej oblasti. Šáhidy leteli na Ukrajinu z južného aj severovýchodného smeru.

Letectvo ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinské monitorovacie kanály informovali o jednotlivých dronoch a ich skupinách aj nad Sumskou, Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou na východe Ukrajiny, ako aj o pohybe niektorých z dronov smerom do západoukrajinských oblastí, doplnila britská stanica BBC.

Okrem toho ruské jednotky v utorok večer spustili intenzívnu delostreleckú paľbu na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. O život pritom prišli dvaja ľudia a ďalších päť ich bolo zranených. S odvolaním sa na oblastného gubernátora Ivana Fedorova to uviedla agentúra Reuters.

Ukrajinské dronové jednotky však v noci zaútočili dronmi na mesto Toropec v Tverskej oblasti v stredozápadnej časti Ruska. Zrejme v dôsledku zásahu dronu raketou protivzdušnej obrany v jednej z lokalít mesta vypukol požiar. Úrady nariadili čiastočnú evakuáciu civilistov, informovala agentúra AFP.

Nateraz nie je známe, aký objekt oheň zachvátil. Podľa BBC je v Toropci a blízkom okolí dislokovaných niekoľko vojenských jednotiek.

Ukrajina v noci na stredu vypustila roje dronov a zaútočila nimi aj na ďalšie štyri západoruské regióny. Tamojší gubernátori podľa agentúry Reuters uviedli, že k obetiam a materiálnym škodám nedošlo.

Terčom dronových útokov bola prihraničná Brianska oblasť, ale aj tri oblasti nesusediace s Ukrajinou: Smolenská, Tulská a Oriolská.

Ruská armáda uviedla, že zostrelila 23 dronov, pričom nedošlo k žiadnym materiálnym škodám ani obetiam. V podmienkach vojny však nie je možné promptne overiť vyhlásenia bojujúcich strán.

Smolenská oblasť leží pri hraniciach s Bieloruskom a podľa miestnych úradov tam bolo zneškodnených sedem dronov. Počas letu nad Oriolskou oblasťou sa podarilo zneškodniť jedno bezpilotné lietadlo a najmenej 14 ich bolo vyradených počas letu nad Brianskou oblasťou.

Kyjev tvrdí, že jeho útoky boli zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.

Ruskí predstavitelia len zriedka zverejnia úplný rozsah škôd spôsobené ukrajinskými útokmi.

Ukrajina v poslednom období zvýšila svoju domácu výrobu bezpilotných lietadiel. Najväčší ukrajinský útok bezpilotným lietadlom zameraný na ruskú metropolu v septembri pripravil o život najmenej jednu osobu, zničil aj domy a narušil lety na moskovských letiskách.

(tasr)

18. septembra 2024 | 1:17

Minúta | 18. septembra 2024 | 1:17

Česká vláda chce voľby napriek povodniam. Pomôcť majú hasiči aj policajti

Podpredseda vlády a minister vnútra ČR Vít Rakušan v utorok po rokovaní ústredného krízového štábu v Prahe uviedol, že v súvislosti so záplavami sú v Česku potvrdené tri úmrtia a sedem nezvestných osôb.

Minister na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia ČT, informoval, že potvrdené sú aj tri prípady rabovania v zaplavených oblastiach. Upozornil, že osobám, ktoré sa rabovania dopustili v súčasnej situácii, hrozí osem až 15 rokov väzenia.

Dodal súčasne, že na miestach, ktoré ľudia v rámci evakuácie opustili, hliadkujú policajné zložky.

Veľká časť tlačovej konferencie bola venovaná príprave volieb do zastupiteľstiev krajov a tretiny Senátu Parlamentu ČR, ktoré sa budú konať 20. a 21. septembra.

Konanie volieb v pôvodnom termíne podľa Rakušana predstavuje nižšie riziko ohrozenia legitimity volieb, ako keby vláda vyhlásila núdzový stav, ktorý by bolo možné napadnúť na súde.

Rakušan uistil, že volebných lístkov bude dostatok. Dodal, že cez krajské volebné komisie poputujú do obcí a miest manuály na prípravu a realizáciu volieb v krízových podmienkach.

Ubezpečil, že štát pomôže postihnutým obciam, ktoré budú mať problém obsadiť volebné komisie napríklad pre to, že ich členovia sú vytopení. Poznamenal, že hlasovacie miestnosti môžu byť aj improvizované, prípadne sa zlúčiť. V „extrémnych prípadoch“ budú prenosnú urnu k voličom prinášať hasiči alebo policajti.

Minister vyzval na aktívne hľadanie neštandardných riešení pri zaisťovaní realizácie volieb. Ako príklad uviedol, že do obcí a miest, kde by ešte v sobotu popoludní nešla elektrina, hasiči dodajú elektrocentrály, aby príslušná volebná komisia mohla komisia odoslať výsledky hlasovania.

Rakušan prisľúbil, že jeho rezort bude v stredu prezentovať „netradičné“ spôsoby, ako si ľudia v zaplavených oblastiach budú môcť pred voľbami zaobstarať nové doklady, ak o pôvodné prišli.

V súvislosti s likvidáciou následkov povodní hlavná hygienička Barbora Macková apelovala, aby ľudia používali ochranné pomôcky, umývali si ruky a nejedli kontaminované potraviny. Informovala, že v zaplavených oblastiach prebehne očkovanie proti žltačke, ktoré bude plne hradené zo zdravotného poistenia.

Podľa Českého hydrometeorologického ústavu hladiny rozvodnených riek postupne klesajú, vysoko sa ale stále držia v južných Čechách, kde je vyhlásených najviac tretích stupňov. Najnovšie hydrologické modely hovoria, že na poludnie budú tretie stupne na juhu Čiech a na dolnom toku riek Labe a Morava.

(tasr)

18. septembra 2024 | 0:53

Minúta | 18. septembra 2024 | 0:53

Vo Venezuele zadržali pre podozrenie zo sprisahania proti Madurovi

Celkovo ide o štvrtého občana USA, ktorého zadržali úrady v krajine po tom, ako bol Nicolás Maduro po tretí raz zvolený za prezidenta. Spojené štáty legitimitu volieb spochybňujú, pripomína agengúta AFP.

Ako uviedol venezuelský minister vnútra Diosdado Cabello, Američana zadržali v Caracase, pričom sa uňho našli fotografie vojenských objektov a ropných i energetických zariadení. Totožnosť zadržaného Cabello, ktorý o tom informoval počas zasadnutia Národného zhromaždenia, nezverejnil.

Počas uplynulého víkendu sa objavili správy o tom, že pre podozrenie z účasti na údajnom pláne na „destabilizáciu“ krajiny boli vo Venezuele zadržaní niekoľkí cudzinci. Zatknutia nasledovali po tom, čo búrady zhabali stovky kusov zbraní.

Cabello vtedy spresnil, že zadržaní boli traja občania USA, dvaja Španieli a jeden Čech.

Britská stanica BBC uviedla, že Spojené štáty odmietli tvrdenia Venezuely, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) plánovala zavraždiť prezidenta Nicolása Madura a ďalších najvyšších predstaviteľov.

Cabello na to reagoval vyhlásením, že zadržaní kontaktovali „francúzskych žoldnierov“ z východnej Európy a boli zapojení do „operácie s cieľom zaútočiť“ na Venezuelu.

Dodal, že „bolo zaistených viac ako 400 pušiek“. Zadržaných obvinil aj z prípravy „teroristických činov“.

Venezuelská vláda vyhlásila, že zadržaní Španieli sú spojení s madridským Národným spravodajským centrom (CNI). Španielske vládne zdroje však pre miestne médiá deklarovali, že dvojica nepatrí k žiadnej spravodajskej organizácii.
Podľa českého spravodajského servera iRozhlas české veľvyslanectvo v kolumbijskej Bogote zaslalo v súvislosti so zadržaním občana ČR nótu na tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Mariana Wernerová z odboru komunikácie ministerstva zahraničných vecí ČR doplnila, že českí diplomati sú v kontakte s kolegami z ministerstiev v USA a Španielsku.

Podľa zistenia servera Neovlyvní.cz zadržaným Čechom je 33-ročný muž, ktorý je aktívnym záložníkom 43. výsadkového pluku v Chrudimi. Server dodal, že muž pôsobil päť rokov v Singapure, kde diaľkovo vyštudoval právo na Londýnskej univerzite. Po návrate do Česka pracoval pre štátnu správu a následne pôsobil v armáde.

Správa o zadržaní cudzincov prišla po tom, čo venezuelská vláda odvolala svojho veľvyslanca v Španielsku na konzultácie a predvolala si španielskeho veľvyslanca vo Venezuele.

Vystupňovala tak diplomatické napätie po prezidentských voľbách z konca júla, v ktorých podľa venezuelských úradov opäť zvíťazil Maduro. Opozícia jeho víťazstvo spochybnila a západné štáty jej väčšinou dávajú za pravdu.

(tasr)

18. septembra 2024 | 0:24

Minúta | 18. septembra 2024 | 0:24

CNN: Vojenská pomoc Ukrajine sa znižuje pre klesajúce zásoby Pentagónu

„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú, a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z dvojice zdrojov pre americkú televíziu.

Spojené štáty v posledných mesiacoch znížili rozsah vojenskej pomoci Ukrajine, keďže sa zmenšili zásoby zbraní a vybavenia, ktoré je ministerstvo obrany ochotné poslať Kyjevu z vlastných zdrojov.

V apríli Pentagón oznámil balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote jednej miliardy dolárov, hodnota ďalších však odvtedy nepresiahla sumu 400 miliónov dolárov. Väčšina sa pohybovala v rozmedzí 125 až 250 miliónov dolárov, konštatuje stanica CNN.

Zatiaľ posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 250 miliónov dolárov oznámili USA 6. septembra. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan neskôr uviedol, že „významný“ balík pomoci plánuje Washington oznámiť ešte v septembri.

Ako poznamenáva CNN, v rokoch 2022 a 2023 Pentagón pravidelne oznamoval balíky vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 600 až 800 miliónov dolárov, pričom najväčší – z januára 2023 – bol v objeme 2,85 miliardy dolárov.

Administratíva prezidenta Joea Bidena má stále k dispozícii šesť miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, po dvoch rokoch vojny však Pentagón nemá dostatočné zásoby, uviedli pre CNN americkí predstavitelia.

„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú, a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme... Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z týchto zdrojov.

Druhý zdroj pre CNN poznamenal, že Bidenova administratíva nebola schopná čerpať zo zásob Pentagónu v prvých štyroch mesiacoch roku 2024, pretože Kongres sa „oneskoril“ so schválením dodatočného financovania. Washington sa podľa neho snaží neposlať do Kyjeva priveľa zbraní naraz.

„Existujú limity, ako rýchlo môžeme poslať vybavenie bez toho, aby to ovplyvnilo (našu) bojovú pripravenosť. A to je jeden z dôvodov, prečo sú balíky pomoci posielané takto,“ uviedol tento zdroj. Limitujúce je aj to, ako rýchlo môže Ukrajina vybavenie prijať a efektívne ho distribuovať, dodal.

Pred vojnou na Ukrajine sa v USA vyrobilo každý mesiac asi 15-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Vďaka otvoreniu nových tovární a výrobných liniek sa produkcia zvýšila na 40-tisíc granátov mesačne. Stále však bude trvať viac ako rok, kým Pentagón dosiahne svoj cieľ vyrobiť každý mesiac 100-tisíc granátov. Proces zvyšovania výroby prebieha podľa plánu, no bude si vyžadovať nové výrobné zariadenia a ochotu Kongres vyčleniť na to peniaze.

(tasr)

17. septembra 2024 | 22:59

Minúta | 17. septembra 2024 | 22:59

Za explóziami pagerov v Libanone a Sýrii je údajne izraelská tajná služba

Mosadu sa údajne podarilo dostať k pagerom ešte pred tým, ako ich začal používať Hizballáh.

Za koordinovanými výbuchmi vreckových komunikačných zariadení, takzvaných pagerov, ku ktorým došlo v utorok v Libanone a v Sýrii, je údajne izraelská tajná služba Mosad, tvrdí televízia Sky News Arabia citovaná denníkom The Times of Israel (TOI).

Podľa televízie sa Mosadu podarilo dostať k pagerom ešte pred tým, ako ich začal používať Hizballáh. TV stanica uviedla, že agenti Mosadu pripevnili k batériám silnú trhavinu PETN a neskôr zariadenie odpálili zahriatím batérie na diaľku.

Americký denník Wall Street Journal pred tým informoval, že niektorí členovia Hizballáhu cítili, ako sa ich pagery zahrievali a zlikvidovali ich pred sériou výbuchov.

Panarabská televízia al-Džazíra zasa citovala libanonský bezpečnostný zdroj, ktorý uviedol, že hmotnosť výbušniny umiestnenej v každom zariadení bola nižšia ako 20 gramov a že pagery, čo vybuchli, boli dovezené pred piatimi mesiacmi. Televízia dodala, že sa začalo vyšetrovanie s cieľom zistiť, ako došlo k aktivácii výbušniny.

Medzi obeťami výbuchov sú podľa Hizballáhu aj jeho členovia a syn poslanca zastupujúceho šiitské hnutie v libanonskom parlamente. Zranenia podľa zdrojov utrpeli aj vysokopostavení predstavitelia Hizballáhu a príslušníci elitných jednotiek pôsobiacich v rámci hnutia.

S veľkou pravdepodobnosťou koordinované výbuchy pagerov sa odohrali na juhu Libanonu, ako aj na južných predmestiach hlavného mesta Bejrút, ktoré sú baštami Hizballáhu. Podobné správy priniesli iránske médiá aj zo susednej Sýrie, kde podľa nich prišlo o život sedem ľudí.

Výbuchy si v Libanone podľa aktualizovaných správ vyžiadali životy deviatich ľudí a ďalších približne 2750 zranených. Podľa saudskoarabského TV kanála al-Hadas približne 500 členov militantnej organizácie Hizballáh má v dôsledku výbuchu poškodený zrak.

(tasr)

17. septembra 2024 | 22:30

Minúta | 17. septembra 2024 | 22:30

Poľský premiér: Škody spôsobené povodňami dosiahnu výšku niekoľkých miliárd zlotých

Tusk počas zasadnutia krízového štábu priznal, že vyčlenené prostriedky budú stačiť len na núdzové zaplátanie škôd po povodniach. Poľská vláda preto predložila žiadosť o získanie finančných prostriedkov Európskej únie.

Poľský premiér Donald Tusk v utorok uviedol, že škody spôsobené povodňami, ktoré postihli Poľsko, dosiahnu výšku niekoľkých miliárd zlotých. Súčasná vládna rezerva vo výške jednej miliardy zlotých (234 miliónov eur) tak podľa neho nebude stačiť, informuje agentúra PAP.

Tusk počas zasadnutia krízového štábu v utorok večer v meste Vroclav priznal, že vyčlenené prostriedky budú stačiť len na núdzovú pomoc. "Minister financií ma pred mojím príchodom informoval, že v súčasnosti máme k dispozícii už dve miliardy zlotých (468 miliónov eur)," uviedol poľský premiér.

Agentúra PAP informovala, že poľská vláda predložila žiadosť o získanie finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ) na refinancovanie zničenej infraštruktúry. "V prípade poškodenia infraštruktúry financovanej z poľských a európskych zdrojov bude možné opätovne získať finančnú kompenzáciu na jej opravu alebo rekonštrukciu," napísala v utorok na sociálnej sieti X ministerka pre fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pelczynská Naleczová.

Poľský premiér uviedol, že od EÚ očakáva finančné prostriedky na rozšírenie protipovodňovej infraštruktúry v krajinách, pre ktoré predstavujú povodne hrozbu a že Poľsko o tom bude diskutovať so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.

(tasr)

17. septembra 2024 | 22:12

Minúta | 17. septembra 2024 | 22:12

Dunaj by v Bratislave mohol atakovať desať metrov. Z Álp sa valí ďalšia povodňová vlna

Po niekoľkých týždňoch veľmi suchého počasia zasiahli naše územie výdatné zrážky. Netýkali sa však len Slovenska, ale aj okolitých štátov. Problémom však je, že vo vysokohorských oblastiach napadal sneh. Ten sa teraz topí.

Po rakúskom povodí Dunaja putuje podľa portálu iMeteo.sk ďalšia povodňová vlna a hladiny riek opäť stúpajú.

„Povodia rieky Dunaj v Hornom a Dolnom Rakúsku sú extrémne nasýtené. Dolné Rakúsko ešte v nedeľu vyhlásilo stav prírodnej katastrofy. Záplavy sú rozsiahle a mohli byť ešte horšie," píše portál iMeteo.sk s tým, že Rakúšania za relatívne dobrý priebeh vďačia najmä skorému vypusteniu priehrad a tiež nižšej hladine riek po dlhšom suchom období.

„Hrádze a priehrady povodňovú vlnu zmiernili, avšak v pondelok došlo v Rakúsku a v Bavorsku k ďalším výdatným zrážkam, ktoré plošne dosiahli 20 až 40 milimetrov (mm) a lokálne presiahli úhrn 50 mm. Priehrady tak už nemajú kapacitu na udržanie ďalšej vody a to sa ihneď prejavuje na vzostupoch," pokračuje portál.

Navyše doplňuje, že "Alpy práve zasiahlo veľmi prudké oteplenie, sneh sa až do výšky takmer 3-tisíc metrov nad morom topí a voda z tohto snehu sa teraz dostáva do povodí".

"Druhá povodňová vlna už dorazila aj do mesta Linz, píše portál s tým, že sa ďalej šíri Rakúskom a vzostup zaznamenáva už aj Viedeň.

Čiastočne ju už podľa portálu vidíme aj na Slovensku: "Dunaj v Bratislave síce včera večer začal kulminovať, ale pred pár hodinami o 18:15 sme na Dunaji v Bratislave zaznamenali nové maximum vodnej hladiny, a to 976 cm."

Mohlo by Vás zaujímať Rieky Morava a Dunaj v utorok na západe Slovenska kulminujú

Dodajme, že hladina Dunaja sa v posledných minútach stále okolo tejto úrovne pohybuje.

"Je možné, že ešte podrastie a prelomí hranicu 980 cm, avšak podstatné je, že výraznejšie by už stúpnuť nemal. (...) Nad tisíc centimetrov sa však Dunaj v Bratislave určite nedostane a ani sa k tejto hodnote nepriblíži," dodáva iMeteo.sk.

„Nateraz sa neočakáva, že by povodňová vlna z Rakúska výraznejšie zhoršila situáciu v Bratislave, no spôsobí to, že tak skoro ani Dunaj neklesne. Až do zajtrajšieho večera bude hladina Dunaja v Bratislave stále na podobných hodnotách ako teraz, teda kulminovať bude až 48 hodín, čo je pomerne neštandardná situácia," uzatvára.

(mja, sak)

17. septembra 2024 | 20:51

Minúta | 17. septembra 2024 | 20:51

V obci Chľaba vyhlásili mimoriadnu situáciu: Pripravujeme sa aj na to, že voda nás odreže od zvyšku sveta

Hladina Dunaja stále stúpa a podľa hydrologických predpovedí by mala rieka v tejto oblasti kulminovať až vo štvrtok (19. 9.) v priebehu dňa. Po skončení krízového štábu Okresného úradu v Nových Zámkoch o situácii informoval Jakub Takáč.

Od utorka sú v Chľabe v pohotovosti aj dobrovoľní hasiči. Obec má pripravené vrecia naplnené pieskom, preventívne umiestnila aj hrádze na okraji obce, aby ochránila svoje územie.

Chľabu spája so zvyškom okresu cesta III. triedy, ktorá je v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja NSK. Trasa cesty kopíruje breh Dunaja. „Zatiaľ je vozovka suchá, zmenu očakávame v priebehu stredy. Pripravujeme sa aj na možnosť, že obec ostane odrezaná od okolitého sveta," povedal riaditeľ Úradu NSK Peter Privalinec. Jediná prístupová cesta do Chľaby v smere od obce Kamenica nad Hronom bude na základe rozhodnutia od stredy (18. 9.) uzatvorená až do odvolania.

Linka regionálneho dopravcu Štúrovo - Chľaba bude obsluhovaná len v úseku Štúrovo - Kamenica nad Hronom. Dopravné spojenie medzi Chľabou a Štúrovom zabezpečia medzinárodné vlaky. „Vybrané tri spoje zo a do Štúrova v priebehu najbližších dní zastavia mimoriadne aj v tejto obci. Cestujúci by mali nastupovať do prvého vozňa," informoval Takáč.

V obci a v neďalekom Kováčove sú aj zariadenia sociálnych služieb, v ktorých je približne 270 klientov. Stravovanie a ich zásobovanie zabezpečia Ozbrojené sily SR v súčinnosti s obcou. „Vojaci pomôžu aj so zásobovaním samotnej obce. K dispozícii
by mali byť už v skorých ranných hodinách," povedal Peter Privalinec.

(tasr)

17. septembra 2024 | 20:27

Minúta | 17. septembra 2024 | 20:27

Slovenskí europoslanci nesúhlasia s niektorými kandidátmi na eurokomisárov

Viacerí slovenskí europoslanci sa v utorok zhodli, že proces formovania novej Európskej komisie (EK) je komplikovaný a pomalý. Po oznámení navrhovaného zloženia budúcej exekutívy EÚ sa obávajú, že priebeh rokovaní sa ešte predĺži.

Dôvodom obáv slovenských europoslancov je možné neodporučenie niektorých kandidátov do eurokomisie po ich vypočúvaní v príslušných výboroch Európskeho parlamentu (EP).

Príčinou komplikovaného priebehu formovania novej EK je podľa podpredsedu europarlamentu Martina Hojsíka (Obnovme Európu/Progresívne Slovensko) snaha von der Leyenovej o rodovo vyváženú Komisiu, ktorá bude odborne zdatná a pripravená spolupracovať.

"Zároveň však vidíme snahy mnohých členských štátov dosadiť do eurokomisie pre nich vhodných ľudí, ktorí nemusia mať vždy tie najlepšie schopnosti," dodal. Ocenil však regionálne vyvážené rozloženie podpredsedníckych postov.

Nespokojná s prácou šéfky EK pri tvorení budúceho kolégia komisárov je europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD). Podľa nej prispôsobila zloženie navrhovanej eurokomisie požiadavkám veľkých krajín. "Úplne to potvrdzuje nominácia Francúzska na poslednú chvíľu," spresnila.

Členka Európskej ľudovej strany (EPP) - najsilnejšej frakcie v EP - Miriam Lexmann (KDH) vidí ako dôvody zdĺhavého formovania novej exekutívy EÚ v tom, že niektoré vlády nominovali problémových kandidátov, ktorých bolo treba vymeniť, ale aj politické spory na národnej úrovni.

"Oceňujem však, že medzi navrhnutými kandidátmi sú aj vysoko kompetentní odborníci, ako napríklad bývalý premiér Litvy Andrius Kubilius, s ktorým som úzko spolupracovala na ochrane EÚ pred hrozbami z totalitnej Číny," vysvetlila pre TASR Lexmann.

Podľa Milana Uhríka (Európa suverénnych národov/Republika) sprevádza formovanie eurokomisie chaos a politický aktivizmus. "Podľa medializovaných informácií zaujímala von der Leyenovú viac rodová vyváženosť EK než samotná odbornosť eurokomisárov," vyhlásil.

Nezaradený europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) tvrdí, že von der Leyenová dala pri formovaní EK "najavo, že ju realita stoviek miliónov pracujúcich v Európe nezaujíma". Podľa neho sa neusiluje o spravodlivé mzdy či skoncovanie so zneužívaním ľudí v subdodávateľských reťazcoch, a tak zrušila post komisára pre pracovné miesta, dôstojné odmeňovanie a sociálne práva Európanov.

Pre Hojsíka je problematickým maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a starostlivosť o zvieratá Olivér Várhelyi. Beňová ma zase problém s českým kandidátom na európskeho komisára pre medzinárodné partnerstvá Jozefom Síkelom, označila ho za lobistu. Nesúhlas vyjadrila aj s kandidátom na výkonného podpredsedu pre prosperitu a priemyselnú stratégiu, Francúzom Stéphanom Séjourném.

Lexmann si chce počkať na vypočúvania kandidátov v príslušných výboroch EP, pričom sa ich plánuje pýtať na postoje ku kľúčovým prioritám. Zamerať sa chce najmä na Séjourného, Belgičanku Hadju Lahbibovú – kandidátku na komisárku pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť – či navrhovanú španielsku výkonnú podpredsedníčku EK pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod Teresu Riberovú.

Počkať na vypočúvania v príslušných výboroch si chce aj Uhrík. Vylúčil však podporu pre slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Zdôvodňuje to nespokojnosťou s jeho doterajším pôsobením v Európskej komisii.

(tasr)

17. septembra 2024 | 19:26

Minúta | 17. septembra 2024 | 19:26

Policajti budú mať nárok na dočasný stabilizačný a náborový príspevok

Príslušníci bezpečnostných zložiek budú môcť za stanovených podmienok dostať jednorazový dočasný stabilizačný príspevok a tiež dočasný náborový príspevok. Zavedú sa aj vyššie príspevky na bývanie či osobné príplatky.

Príspevky majú prispieť k zvráteniu nepriaznivej personálnej situácie v týchto zložkách. Novela má priniesť zlepšenie podmienok odmeňovania, ako aj udržateľnosť príslušníkov. Príspevky sa zavedú aj pre ozbrojených príslušníkov finančnej správy, preto sa novelizoval aj zákon o finančnej správe.

Jednorazový dočasný stabilizačný príspevok vo výške 5-tisíc eur bude môcť dostať policajt, ktorého služobný pomer vrátane služobného pomeru príslušníka v Ozbrojených silách SR, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy bude trvať do 30. júna 2025 aspoň 20 rokov. Policajt bude následne povinný tri roky zotrvať v služobnom pomere.

Dočasný náborový príspevok bude môcť získať policajt a ozbrojený príslušník finančnej správy v príprave, ktorého prvýkrát príjmu od 1. októbra 2024 do 31. decembra 2025. Policajt bude oň môcť požiadať až po získaní policajného vzdelania a ustanovení do funkcie a zotrvať v služobnom pomere bude musieť päť rokov. Ozbrojený príslušník finančnej správy bude môcť požiadať o príspevok až po získaní profesijného vzdelania.

Na dočasný náborový príspevok bude mať nárok len ten príslušník, ktorý je v danom období prijatý do pomeru prvýkrát. Nárok naň nebude mať policajt, ktorý by bol od októbra do konca roka 2025 prijatý opätovne.

Možnosť priznania príspevku na bývanie vo vyššej sume má byť stabilizačným nástrojom, a to najmä v regiónoch s vysokými nákladmi na bývanie. Príspevok sa zvýši v priemere o 200 eur. Závisieť bude výlučne od miesta výkonu štátnej služby. U ozbrojených príslušníkov finančnej správy nárok na príspevok na bývanie doteraz absentoval. Dostanú príspevok do výšky 700 eur mesačne.

Novela zákona, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní má byť účinná od 1. októbra 2024 okrem niektorých ustanovení, ktoré majú byť účinné až od 1. januára 2025.

(tasr)

17. septembra 2024 | 17:46

Minúta | 17. septembra 2024 | 17:46

Šefčovič: Začínam so svojím zatiaľ najsilnejším portfóliom v eurokomisii

Ekonomická bezpečnosť a obchod je doposiaľ najsilnejšie portfólio, s akým kedy začínal v Európskej komisii (EK) slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Šefčovič upozornil, že ide o nový typ portfólia, ktorý združuje ekonomickú bezpečnosť a obchod. Podľa neho táto agenda nadväzuje na to, čomu sa doteraz venoval - teda strategickej autonómii, bezpečnosti dodávok kritických surovín či zabezpečeniu férových obchodných podmienok.

„Ide o riadenie obchodných vzťahov s najväčšími obchodnými partnermi, ako sú Spojené štáty, Čína, Latinská Amerika či India. Aj o to, ako znovu postaviť medzinárodný obchod na bázu férových a právnych štruktúr, ktorú nie všetky veľké ekonomiky rešpektujú," prezradil časť zo svojich budúcich pracovných úloh.

Novým prvkom je preňho ekonomická bezpečnosť, čo podľa neho znamená zabezpečiť všetko, čo európska ekonomika potrebuje pre svoje fungovanie i konkurencieschopnosť. Týka sa to napríklad kritických nerastných surovín, ale aj technologických komponentov. Cieľom je predísť kríze, akú EÚ zažila počas pandémie nového koronavírusu.

„Je to veľmi veľké portfólio, pokiaľ ide o ekonomickú oblasť. Obchod je exkluzívna právomoc EÚ," vysvetlil Šefčovič.

Dodal, že von der Leyenová ho zároveň požiadala, aby bol naďalej jej pravou rukou, čo považuje za veľkú poctu, pokiaľ ide o komunikáciu a vzťahy s Európskym parlamentom aj Radou EÚ (členské štáty). To znamená, že naďalej bude zastupovať eurokomisiu v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá pripravuje agendu pre všetky samity EÚ.

(tasr)

17. septembra 2024 | 16:54

Minúta | 17. septembra 2024 | 16:54

Izrael zmaril plán Hizballáhu spáchať atentát na bývalého predstaviteľa armády

O prekazení plánu šíitskej milície v južnom Libanone informovala izraelská civilná kontrarozviedka Šin Bet. Vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, meno dotyčného predstaviteľa nezverejnili.

Hizballáh mal podľa Šin Bet vykonať útok v najbližších dňoch. Kontrarozviedka informovala o zhabaní výbušného zariadenia pripojeného na diaľkový detonačný systém pomocou mobilného telefónu a kamery, čo by militantom umožnilo odpáliť ho priamo z Libanonu.

Bývalého predstaviteľa izraelskej armády bezpečnostné zložky o tomto incidente informovali. Ďalšie podrobnosti nebolo možné bezprostredne zverejniť.

Šin Bet vo vyhlásení taktiež uviedla, že tento pokus o útok sa podobal zmarenému atentátu na iného izraelského predstaviteľa zo strany Hizballáhu z vlaňajšieho septembra v Tel Avive, kde hnutie odpálilo nálož v parku Jarkon.

Táto nálož bola takmer totožná so zaisteným výbušným zariadením. Nikto sa vtedy nezranil, no polícia zadržala dvoch podozrivých mužov, neskôr identifikovaných ako občanov Izraela, doplnil portál Times of Israel.

Za oboma incidentmi podľa Šin Betu stála dlhodobo sledovaná sieť Hizballáhu.

Šíitske militantné hnutie v marci 2023 vykonalo bombový útok na diaľničnej križovatke na severe Izraela, pričom utrpel zranenia jeden muž. Vysokopostaveného veliteľa hnutia zodpovedného za tento útok zabila izraelská armáda pri údere vo februári tohto roku.

Libanonské hnutie od vlaňajšieho októbra útočí na izraelské komunity a vojenské stanovištia, ktoré ležia pozdĺž severnej hranice Izraela. Hizballáh tvrdí, že takto vyjadruje podporu Palestínčanom v Pásme Gazy.

(tasr)

17. septembra 2024 | 16:30

Minúta | 17. septembra 2024 | 16:30

Gruzínsky parlament schválil balík zákonov o rodinných hodnotách a ochrane maloletých

Agentúra Reuters informovala, že súbor týchto právnych noriem do veľkej miery obmedzí „práva LGBT+ ľudí“, parlament ho posunul cez druhé i tretie čítanie.

Legislatíva umožní úradom zakazovať Dúhové Pride pochody sexuálnych menšín či verejné vyvesovanie dúhovej vlajky, a tiež umožní uplatňovať cenzúru určitých filmov a kníh.

Balík zákonov zakazuje aj „propagáciu“ vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia či chirurgické zákroky na takzvanú zmenu pohlavia. Upevňuje tiež ustanovenie gruzínskej ústavy, ktorým sa zakazujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Legislatívu navrhla vládnuca strana Gruzínsky sen. Jej lídri ho označujú za potrebný na ochranu tradičných morálnych hodnôt v krajine, kde má veľký vplyv tamojšia hlboko konzervatívna pravoslávna cirkev.

Aktivisti tvrdia, že za prijatím legislatívy je aj snaha vlády posilniť si pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami naplánovanými na 26. októbra podporu konzervatívnych voličov.

Zákon prešiel v parlamente v pomere 84:0 hlasov, opozícia hlasovanie bojkotovala. Prozápadne orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už naznačila, že legislatívu bude blokovať.

Ako však podotýka Reuters, strana Gruzínsky sen a jej spojenci majú v parlamente dostatok mandátov na to, aby prezidentkine veto následne prelomili.

Práva takzvaných sexuálnych menšín sú v Gruzínsku všeobecne citlivou témou, pričom aj z prieskumov verejnej mienky vyplýva všeobecný nesúhlas tamojšej spoločnosti so vzťahmi osôb rovnakého pohlavia.

Prejavuje sa napríklad aj fyzickými útokmi konzervatívnych demonštrantov na účastníkov každoročného dúhového pochodu v Tbilisi.

Agentúra AFP podotkla, že zákon pripomína podobnú legislatívu platnú v Rusku, kde už pred viac ako desiatimi rokmi schválili zákon, ktorý zakazuje šíriť medzi maloletými propagandu o netradičných vzťahoch.

(tasr)

17. septembra 2024 | 16:28

Minúta | 17. septembra 2024 | 16:28

Štát a odbory sa dohodli na valorizácii platov aj odmene

Zástupcovia štátu a Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa v štvrtom kole kolektívneho vyjednávania dohodli na valorizácii platov v štátnej a verejnej službe o päť percent od januára roka 2026.

V roku 2025 dostanú zamestnanci v štátnej a verejnej službe odmenu 800 eur, ktorá bude vyplatená najneskôr do 30. júna 2025, s podmienkou odpracovania aspoň jedného pracovného dňa. V utorok o tom informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.

Štát a KOZ pri kolektívnom vyjednávaní upravili aj podmienky zamestnávania. Dĺžku pracovného času stanovili na 7,5 hodiny denne. Podľa úradu vlády je to oproti štandardnému osemhodinovému pracovnému času kratší pracovný čas o 6,25 percenta.

Štát a odbory sa dohodli na základnej výmere dovolenky päť týždňov. Ešte o týždeň viac dovolenky dostanú zamestnanci nad 33 rokov a tí, ktorí sa trvale starajú o dieťa.

V kolektívnej zmluve sa strany dohodli aj na jednom funkčnom plate nad rámec zákonných povinností v prípade odstupného a odchodného.

Stanovili si tiež vyššiu percentuálnu sadzbu dennej výšky náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, najviac vo výške 80 percent denného vymeriavacieho základu štátneho zamestnanca.

V kolektívnej zmluve tiež dohodli dva dni plateného voľna pre zamestnancov, inak známe ako sickday a tiež príspevok do doplnkového dôchodkového sporenia (DDS) najmenej dve percentá z objemu zúčtovaných platov.

(tasr)

17. septembra 2024 | 16:22

Minúta | 17. septembra 2024 | 16:22

Izraelský parlament môže zakázať iným štátom, aby zakladali konzuláty v Jeruzaleme

Okrem piatich krajín všetky uznávajú Tel Aviv ako hlavné mesto Izraela, a v Jeruzaleme otvárajú len konzuláty. Poslanci koalície premiéra Benjamina Netanjahua navrhujú túto prax zakázať.

Parlamentný výbor pre ústavu, právo a spravodlivosť schválil návrh, ktorý by zriaďovanie nových konzulátov zakazoval v prípade, že štát má otvorenú ambasádu v Tel Avive. Vláda však bude podľa tohto návrhu povinná nabádať iné štáty, aby veľvyslanectvá presúvali do Jeruzalema.

Návrh predložili poslanci Ze‘ev Elkin zo strany Nová nádej a Dan Illouz za Likud. „Návrh zákona bol predložený s cieľom riešiť tlak vyvíjaný na štát Izrael v rámci súčasného svetonázoru, ktorý nepovažuje Jeruzalem za hlavné mesto štátu Izrael,“ uvádza sa vo vyhlásení poslanca Elkina.

V súčasnosti má v Jeruzaleme veľvyslanectvo päť krajín, a to USA, Guatemala, Honduras, Kosovo a Papua-Nová Guinea.

Zdroj blízky v tejto záležitosti pre portál Times of Israel vysvetlil, že návrh zákona má tiež zabrániť zriadeniu konzulárnych úradov slúžiacich Palestínčanom v meste, ktoré Izrael považuje za svoju metropolu.

(sab)

17. septembra 2024 | 16:20

Minúta | 17. septembra 2024 | 16:20

KDH: Mnohí politici sú konzervatívni a ochrancami ľudských životov len pred voľbami

Kresťanskí demokrati na utorkovej (17. 9.) tlačovej konferencii k Národnému pochodu za život, ktorý sa bude konať v nedeľu v Košiciach, pripomenuli aj slová pápeža Františka, že ľudské bytie je posvätné a nedotknuteľné.

"Je fakt, že zabíjanie nenarodených detí je stále súčastou vyspelých krajín. Aj tých, kde demografická krivka rapídne klesá a nebude sa mať kto starať o budúce generácie.

Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť je DNA kresťanských demokratov. Nie je to ale téma náboženská, cirkevná. Je to téma hlboko ľudská," povedal predseda KDH Milan Majerský.

Podotkol, že si je vedomý potreby spraviť v tejto veci niečo užitočné: "A teda aj prijatie legislatívy na ochranu života. Zmierniť stále vysokú potratovosť. Mnohí politici sú konzervatívni a ochrancami ľudských životov len pred voľbami."

Majerský vyzval všetky politické strany, aby našli silu a aspoň o krôčik zmiernili to, čo v našej spoločnosti je - potraty.

Poslankyňa Andrea Turčanová doplnila, že je potrebné vytvárať také prostredie, kde si každý život zaslúži podporu a starostlivosť.

"Vyzývame vládu, aby investovala do pomoci tehotným ženám. Napríklad v zákone o sociálnej pomoci platným do roku 2008 boli zadefinované domovy pre osamelých rodičov, v zákone od roku 2008 už tento termín nenájdeme," poznamenala.

Poukázala aj na to, že len napríklad jeden z týchto domovov od roku 1998 do roku 2008 zachránil 37 takýchto detí.

Na tlačovej konferencii tiež zaznelo, že keď Európsky parlament prijal uznesenie, aby sa potrat dostal do Charty základných práv Európskej únie, boli podané dva návrhy s výzvou pre našu vládu, aby odmietla uznesenie europarlamentu a zaviazala slovenskú vládu na určité konanie a najmä komunikáciu, že táto kompetencia patrí výlučne jednotlivým štátom.

Mestská poslankyňa z Pezinka Veronika Adamová uzavrela, že spolupracuje s neziskovou organizáciou Fórum života, ktoré sa zaoberá osvetou ochrany života od počatia po prirodzenú smrť.

"Za sedemnásť rokov sa tejto organizácii v spolupráci s inými podarilo zachrániť 270 detí. Ich to stojí ale niekoľko stotisíc eur za tých sedemnásť rokov, to boli nemalé peniaze. Častokrát suplujú to, čo by mohol robiť štát," dodala Adamová s tým, že ich činnosťou je napríklad vzdelávanie v tejto oblasti, poukazovanie na dôležitosť zachovania ľudskej dôstojnosti, ako aj konkrétna pomoc matkám a deťom.

(max)

17. septembra 2024 | 16:06

Minúta | 17. septembra 2024 | 16:06

Dunaj v Bratislave a Devíne bude kulminovať do stredy

V dolnej časti slovenského úseku pod vodným dielom Gabčíkovo sa predpokladá ešte výrazný vzostup vodných hladín. Celý úsek Moravy by sa mal pri vysokom vodnom stave s prebiehajúcou kulmináciou ustáliť.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva ustávanie zrážok a miestami, najmä v severnej polovici, zmenšovanie oblačnosti.

"Za posledných 24 hodín sa vyskytli zrážky z prehánok a dažďa na celom Slovensku s najvyššími úhrnmi na Záhorí a v oblasti Malých Karpát v rozsahu dva až 16 mm, v povodí horného Váhu, Hrona a Popradu do 23 mm, na ostatnom území do 10 mm," priblížil ústav.

Vodný stav na Dunaji v Bratislave je podľa neho 964 cm, v stanici Devín 900 cm, Morava je na úrovni 583 cm. V dôsledku spätného vzdutia z Dunaja je podľa SHMÚ výrazný vzostup aj na dolnom úseku Váhu.

"Na dolnom Ipli a Toryse je výrazný vzostup, na Hrone, na tokoch v povodí horného Váhu, hornej Oravy a na tokoch východného Slovenska, okrem dolného Laborca a Bodrogu, je mierny vzostup až vzostup. Na ostatných tokoch je ustálenosť až pokles vodných hladín," doplnil.

Hydrologické výstrahy tretieho stupňa platia pre všetky okresy v povodí Moravy a Dunaja. Prvý stupeň výstrahy je v platnosti pre okresy Pezinok a Galanta.

(tasr)

17. septembra 2024 | 15:50

Minúta | 17. septembra 2024 | 15:50

V dolnom Sliezsku pribudla ďalšia obeť záplav v Poľsku

Polícia dostala informáciu o aute, ktoré sa ocitlo pod vodou v obci Lądek-Zdrój na rieke Biela Ladecká. Tá je pravým prítokom problémovej rieky Nysa. V utorok po opadnutí vody v ňom policajti našli telo muža.

Pre denník Wyborcza to potvrdila hovorkyňa policajného náčelníka Katerzyna Nowaková. Dodala, že aktuálna bilancia záplav predstavuje šesť obetí.

Toto číslo však nepotvrdila hovorkyňa Kłodzského okresu Bogusława Przybyłowiczová, podľa nej je len v tomto regióne historických Sliezskych Sudet desať obetí.

(sab)

17. septembra 2024 | 15:30

Minúta | 17. septembra 2024 | 15:30

SBA avizuje úsilie o spoluorganizovanie majstrovstiev Európy

Slovenská basketbalová asociácia (SBA) prejavila záujem o usporiadanie jednej zo skupín na kontinentálnom šampionáte žien v roku 2027, pričom o dva roky neskôr by sa Slovensko chcelo podobne zapojiť do ME mužov.

V novembri minulého roka Európska basketbalová federácia (FIBA Europe) potvrdila ako hostiteľské krajiny ME žien 2027 Fínsko a Litvu. Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) však uviedla aj možnosť účasti tretej či štvrtej krajiny, tak ako v roku 2025.

Okrem Švédska a Belgicka sa stalo záujemcom Slovensko. "Po zvolení nového prezidenta asociácie Michala Ondruša a deklarácii ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky o podpore organizácie významných medzinárodných podujatí sme vypracovali v basketbale stratégiu do roku 2029. Prvým krokom je organizácia mládežníckeho Eurobasketu a druhým kandidatúra na usporiadanie jednej skupiny ME žien 2027. Pomohlo, že FIBA na rok 2027 potvrdila formát so štyrmi hostiteľmi v skupinovej časti," vysvetlil pre portál slovakbasket.sk generálny sekretár SBA Andrej Kuffa.

Ďalšie hostiteľské krajiny kontinentálneho šampionátu žien 2027 oznámi FIBA v novembri tohto roku. "Ohlasy z FIBA sú dobré. Pozitívne vnímajú našu aktivitu a snahu o spoluorganizovanie. Výborné ohlasy prichádzajú aj zvnútra basketbalového hnutia na Slovensku," konštatoval Kuffa.

SBA sa môže oprieť o infraštruktúru. Na prípadné spoluorganizovanie šampionátu by použila vynovenú GoPass arénu v Bratislave.

"Niektoré požiadavky FIBA sú splnené s prižmúrenými očami. Keď sme však túto možnosť prezentovali pred FIBA, dostali sme spätnú väzbu, že by nemali problém, najmä kvôli vnútornému vybaveniu haly počas samotného zápasu. Vznikom ministerstva športu máme deklarovanú podporu minimálne pre Eurobasket mládeže a práve Eurobasketu žien. Sú aj plány na budovanie minimálne jednej multifunkčnej haly v Bratislave," prezradil Kuffa.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Klimatická zmena je väčšou hrozbou ako terorizmus, povedal britský šéfdiplomat

USA v Tichom oceáne presunuli výsadkovú pechotu a systémy HIMARS čo najbližšie k Rusku

Blinken pricestoval do Egypta na rokovanie o prímerí v Gaze

Vláda prerokuje plnenie plánu obnovy a prípravu na piatu žiadosť o platbu

FBI skúma výhražné listy zaslané volebným funkcionárom v šiestich štátoch USA

Ukrajina útočila dronmi na Rusko, zároveň odrážala útoky na Kyjev

Česká vláda chce voľby napriek povodniam. Pomôcť majú hasiči aj policajti

Vo Venezuele zadržali pre podozrenie zo sprisahania proti Madurovi

CNN: Vojenská pomoc Ukrajine sa znižuje pre klesajúce zásoby Pentagónu

Za explóziami pagerov v Libanone a Sýrii je údajne izraelská tajná služba

Poľský premiér: Škody spôsobené povodňami dosiahnu výšku niekoľkých miliárd zlotých

Dunaj by v Bratislave mohol atakovať desať metrov. Z Álp sa valí ďalšia povodňová vlna

USA vyzvali Irán, aby výbuchy v Libanone nevyužil na eskaláciu napätia v regióne

S 23-percentnou DPH na knihy mám problém, vraví koaličný poslanec SNS Roman Michelko

Machalov syn v nemocnici napadol policajta

V obci Chľaba vyhlásili mimoriadnu situáciu: Pripravujeme sa aj na to, že voda nás odreže od zvyšku sveta

SHMÚ: V Perneku napršalo za pár dní skoro 400 milimetrov zrážok

Ruský súd sprísnil trest mužovi, ktorý kritizoval vojnu na Ukrajine

Slovenskí europoslanci nesúhlasia s niektorými kandidátmi na eurokomisárov

Neznámy muž založil požiar v budove rumunského parlamentu a ušiel

Policajti budú mať nárok na dočasný stabilizačný a náborový príspevok

Zvýšenie DPH výrazne navýši ceny, nižšia daň na potraviny to nevyváži, tvrdí PS

Žiadne zmrazenie vojny, vyhlásenie prímeria ani odovzdanie území Rusku, hlási poradca prezidenta

Po výbuchoch pagerov v Libanone hlásia vyše tisíc zranených

Šefčovič: Začínam so svojím zatiaľ najsilnejším portfóliom v eurokomisii

Bratislavskí policajti zachránili v rozbúrenom Dunaji dva životy

Izrael zmaril plán Hizballáhu spáchať atentát na bývalého predstaviteľa armády

Rakúsko uzavrelo celý úsek Dunaja pre lodnú dopravu

Pellegrini: Opozícia musí v demokratickom štáte plniť svoju základnú úlohu, kontrolu vládnej moci

Gruzínsky parlament schválil balík zákonov o rodinných hodnotách a ochrane maloletých

Štát a odbory sa dohodli na valorizácii platov aj odmene

Izraelský parlament môže zakázať iným štátom, aby zakladali konzuláty v Jeruzaleme

KDH: Mnohí politici sú konzervatívni a ochrancami ľudských životov len pred voľbami

Dunaj v Bratislave a Devíne bude kulminovať do stredy

V dolnom Sliezsku pribudla ďalšia obeť záplav v Poľsku

SBA avizuje úsilie o spoluorganizovanie majstrovstiev Európy

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť