Preskočiť na obsah
  |  

Z Česka cez Rakúsko až na Slovensko: Vodiča na úniku pred políciou zastavil stĺp

Obvineniu z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody teraz čelí 35-ročný Marek, občan Českej republiky.

Obvinený podľa doterajších informácií polície počas jazdy vo vozidle zn. BMW 525 z územia Českej republiky cez Rakúsko až na Slovensko bránil 23-ročnému spolujazdcovi vystúpiť z vozidla, a to aj napriek opakovaným výzvam spolujazdca aby zastavil a nechal ho odísť.

Poškodenému mužovi sa podľa bratislavského policajného hovorcu Michala Szeiffa nakoniec podarilo privolať pomoc.

Policajti viacerých útvarov Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave v pondelok krátko pred 05:00 h dostali informáciu o prenasledovaní tohto vozidla kolegami z Rakúskej polície.

"Unikajúce vozidlo, ktoré odmietalo zastaviť aj napriek opakovaným výzvam hliadok Policajného zboru spozorovali policajti piateho bratislavského okresu v blízkosti mestskej časti Rusovce v smere na hraničný priechod s Maďarskom. Vodič vozidla BMW mimoriadne riskantnú jazdu nezvládol a daždivom počasí s vozidlom zišiel náhle mimo vozovky, kde došlo k jeho nárazu do stĺpa verejného osvetlenia," spresnil koniec divokej jazdy Szeiff.

Policajti potom vodiča na mieste obmedzili na osobnej slobode. Vodič odmietol vykonanie dychovej skúšky, ako aj lekárske vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.

Po vykonaní potrebných úkonov a vznesení obvinenia bol umiestnený v cele policajného zaistenia. V súčasnosti je muž stíhaný väzobne.

(sita)

  |  

Riaditeľ Štátnej ochrany prírody odvolal riaditeľa Strážovských vrchov

Beňadik Machciník tak skončil v pozícii šéfa Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.

Novým riaditeľom z poverenia riaditeľa Štátnej ochrany prírody Štefana Kysela bude Maroš Kapusta.

Maroš Kapusta absolvoval vysokoškolské štúdium na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici v odbore environmentálny manažment a pôsobil na riadiacich pozíciách vo viacerých spoločnostiach.

(tasr)

  |  

EÚ vyčlenila 400 miliónov eur z ruských aktív na produkciu zbraní ukrajinskými firmami

Výnosmi z aktív Ruskej federácie financovala Únia najmä výrobu ukrajinských húfnic Bohdana, pripomenula veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová v rozhovore pre portál Ukrajinska pravda.

„Vyrábate v rovnakej kvalite, za menej peňazí, rýchlejšie, znižujete náklady na dopravu a logistiku a platíte dane Ukrajine, takže pomáhate ekonomike,“ vyjadrila sa veľvyslankyňa.

„Som na to obzvlášť hrdá, pretože som bola jedným z veľmi silných zástancov tohto systému. A som veľmi rada, že sa to teraz skutočne deje,“ dodala Mathernová.

Najvyššie postavená Slovenka zároveň vyjadrila nádej, že Ukrajina sa najneskôr do roku 2030 stane súčasťou Európskej únie.

„Ako som už niekoľkokrát povedala v predchádzajúcich rozhovoroch, myslím si, že cieľ, ktorý spomenul prezident (Európskej rady Charles) Michel, a to vstup Ukrajiny do EÚ do konca tohto desaťročia, nie je nereálny. Myslím si, že je realistický,“ povedala.

„Nie je to len technický proces rokovaní, ktorý si vyžaduje čas. Musíte mať aj politickú ratifikáciu všetkými členskými štátmi, pretože prijatie nového člena je zmenou zmluvy o EÚ. Takže ju musí ratifikovať každý z členských štátov v akomkoľvek formáte, a to si vždy vyžaduje čas. V prípade rozšírenia v roku 2004 to trvalo približne rok a pol,“ vysvetlila veľvyslankyňa.

(sita, sab)

  |  

Fico odletel do Poľska, čaká ho stretnutie aj s Leyenovou

Na pozvanie poľského premiéra Donalda Tuska sa slovenský predseda vlády vo Vroclave okrem predsedníčky Európskej komisie stretne aj s premiérmi krajín zasiahnutých povodňami.

Robert Fico (Smer) s predsedom vlády Českej republiky Petrom Fialom a rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom budú hovoriť o prijatých opatreniach, ako aj o možnostiach riešenia následkov ničivých povodní, ktoré v uplynulých dňoch postihli krajiny strednej Európy.

Povodne si v stredoeurópskom regióne vyžiadali životy viac ako 20 ľudí. V niektorých oblastiach zničili veľké časti miest a obcí a spôsobili škody na dopravnej infraštruktúre.

(sita)

  |  

Droba po krízovom štábe: Morava a Dunaj ustupujú, Devínska cesta je pre autá otvorená

Situácia na Záhorí je podľa predsedu Bratislavského kraja stabilizovaná.

"Na rannom krízovom štábe padlo rozhodnutie, že Devínska cesta sa môže sprístupniť osobným automobilom. Situáciu však naďalej komplikujú protipovodňoví turisti, takže policajné hliadky na mieste kontrolujú oprávnenosť vstupu do obce," priblížil predseda Bratislavského kraja po štvrtkovom zasadnutí krízového štábu s tým, že sa to týka len miestnych obyvateľov a vlastníkov nehnuteľností.

Mestské časti Devín a Devínska Nová Ves čaká podľa neho veľa práce, odstraňovanie bariér, popadaných stromov či sanácia škôd. Na Devíne zároveň popadali aj skaly z brala. Prosí preto obyvateľov, aby boli trpezliví a riadili sa pokynmi hasičov, vojakov a polície.

"Situácia sa tak ako doteraz, stále mení, robíme však všetko preto, aby mohli naši obyvatelia fungovať vzhľadom na okolnosti čo najpohodlnejšie. Tiež by som chcel obyvateľov informovať, že mestská hromadná doprava bude pre obyvateľov s trvalým pobytom v Devínskej Novej Vsi a v Devíne do nedele bezplatná," dodal starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Dárius Krajčír.

Cyklistov zároveň predseda kraja vyzval, aby nepreliezali zábrany a nevstupovali na mosty ponad Moravu, teda ani na Cyklomost slobody ani VysoMarch. O ich otvorení bude Bratislavský kraj informovať.

"Najskôr musíme počkať, kým opadne voda a následne skontrolovať technický stav, statiku," podotkol Droba.

Uzavreté zostávajú naďalej parky v Stupave aj Malinove. Pri Divadle Aréna na petržalskej strane Dunaja zostávajú zábrany z dôvodu ochrany. Zlepšuje sa tiež situácia v Domove sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave.

(tasr)

  |  

WSJ: Ruský rezort obrany tlačí na Putina, aby vyhlásil ďalšiu mobilizáciu

Zdroj denníka Wall Street Journal z Moskvy informoval, že ruský líder sa v apríli stretol s predstaviteľmi ministerstva obrany, ktorí naňho naliehali, aby vyhlásil novú vlnu mobilizácie s cieľom naverbovať mužov na kompenzáciu rastúcich strát.

Vladimir Putin tento návrh odmietol ešte pred májovou inauguráciou po prezidentských voľbách, v ktorých si zabezpečil piate funkčné obdobie. Na rusko-ukrajinský front hodlá posielať len tých, čo sa dobrovoľne prihlásia.

Ukrajinská ofenzíva v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta, zaťažuje ruské ľudské zdroje, uviedli tri anonymné zdroje oboznámené s rokovaniami medzi ministerstvom a Kremľom.

To zvýrazňuje chronické problémy a vedie vojenských predstaviteľov krajiny k tomu, aby opäť naliehali na mobilizáciu, spresnili.

Po viac ako mesiaci od prvej invázie na ruské územie od druhej svetovej vojny Moskva ešte stále neuskutočnila významnú protiofenzívu s cieľom zatlačiť ukrajinské jednotky späť za hranice, konštatuje WSJ.

„Sily v súčasnosti nepostačujú na dosiahnutie pôvodných vojnových cieľov, vyradenie Ukrajiny z vojny, oslabenie jej vojenského potenciálu alebo ochranu pohraničných oblastí ruského územia,“ uviedla osoba oboznámená s výmenou názorov medzi rezortom a Putinom. „Čoraz viac ľudí hovorí, že mobilizácia je nevyhnutná.“

Mobilizácia podľa ruského práva môže znamenať všetko od povolania aktívnych záložníkov až po povolanie veľkého množstva mužov v bojaschopnom veku, vysvetľuje denník.

Cieľom prvej ruskej mobilizácie po invázii na jeseň 2022 bolo doplniť rady ruskej armády o 300-tisíc osôb povolaním záložníkov a bývalých vojakov.

Toto úsilie, v rámci ktorého boli povolaní aj muži s krátkou alebo žiadnou vojenskou službou, vyvolalo protesty a prinútilo niektoré regióny uzavrieť hranice, aby zabránili mužom v úteku z krajiny, pripomína WSJ.

Tlak na ďalšiu mobilizáciu prichádza v čase, keď počet obetí vojny na oboch stranách dosiahol približne jeden milión. Hoci Rusko má oproti Ukrajine populačnú výhodu, nedostatok ľudských zdrojov je pre Moskvu dlhodobým problémom.

Ten sa vláda snažila vyriešiť nasadením väzňov do trestaneckých kománd Storm-Z či použitím polovojenskej Wagnerovej skupiny, kontinuálny postup Rusov v Doneckej oblasti (Pokrovsk) si podľa WSJ vyžiadal nasadenie mladých a neskúsených brancov, a to aj z iných častí frontu.

„Rusko neskočilo na lep pri vysielaní kľúčových frontových vojakov do Kurska, ale vzhľadom na svoje obmedzenia bolo nútené vziať vojakov z Chersonskej a Záporožskej oblasti, kde sú menej potrební,“ povedal Rob Lee, vedúci pracovník Foreign Policy Research Institute, amerického zahraničnopolitického think tanku.

Noviny tiež poznamenávajú, že Kremeľ sa obáva, že ďalšia mobilizácia by mohla narušiť rovnováhu vo vnímaní vojny ruskou spoločnosťou, čo by pre Putina znamenalo politické riziká.

(sab)